Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Božena Husárová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Odmietajúce odvolanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/74/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314215878
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2314215878.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov
JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: Implementačná agentúra
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Špitálska 6, Bratislava, IČO: 30 854
687, zastúpený Martin Pavle s.r.o., advokátska kancelária, Pribinova 4, Bratislava, proti žalovanému:
Expletus n.o., Matúškovo 82, IČO: 37 986 058, zastúpený HKP Legal s.r.o., Krížková 9, Bratislava, o
zaplatenie 91.183,72 eur s prísl., o odvolaní podanom v mene žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Galanta č.k. 23Cb/25/2014-310 zo dňa 22.09.2015 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd odvolanie odmieta.
Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 91.183,72 eur s 8,25
% úrokom z omeškania od 12.01.2014 do zaplatenia s tým, že o trovách konania rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému
zaplatenie žalovanej istiny i s úrokom z omeškania z dôvodu odstúpenia od Zmluvy, keď so žalovaným
bola dňa 09.02.2010 uzatvorená Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 070/2010-
IZ-4.0/V, kód ITMS 27120230018 pre projekt s názvom „Inovatívna cesta k samozamestnaniu“ s
celkovými oprávnenými výdavkami na realizáciu projektu vo výške 259.953,60 eur, na základe ktorej
dohody bol žalovanému finančný príspevok nenávratný vo výške 246.955,92 eur, na základe ktorého
mal žalovaný zabezpečiť vlastné zdroje financovania projektu vo výške 5 % celkových oprávnených
výdavkov. Následne bola žalovanému poskytnutá záloha vo výške 91.183,72 eur s tým, že z prostriedkov
EÚ to bola suma 77.506,16 eur a z prostriedkov štátneho rozpočtu 13.677,56 eur. Žalovaný ale
pozastavil realizáciu aktivít projektu z dôvodu, že žalobca sa omeškal so zúčtovaním zálohovej platby
nenávratného finančného príspevku. Dňa 02.11.2011 bolo zúčtovanie zálohovej platby postúpené na
žalovaného ako platobnú jednotku, čím dôvody pozastavenia realizácie pominuli, o čom bol žalovaný
informovaný. Žalovaný ale nerealizoval projekt v súlade so zmluvou, čím porušil zmluvný záväzok
týkajúci sa vecnej a časovej realizácie aktivít, čo sa považuje za podstatné porušenie zmluvy podľa
článku 9 ods. 2.4 písm. d) Všeobecných zmluvných podmienok v zmluve o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku (VZP), na základe čoho žalobca od zmluvy odstúpil a vyzval žalovaného
na predloženie záverečnej monitorovacej správy a ostatných súvisiacich dokumentov. Zároveň bolo
podaním zo dňa 18.11.2013 žalovanému doručené odstúpenie od zmluvy s vyčíslením pohľadávky
žalobcu voči žalovanému vo výške žalovanej istiny, ktorú je tento povinný zaplatiť žalobcovi podľa
žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov. Žalovaný tak neurobil, preto si žalobca uplatnil okrem nároku
na zaplatenie istiny i úrok z omeškania.3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu, pretože
žalobca nie je zmluvnou stranou, ale len zástupcom, neboli splnené ani zákonné podmienky na
odstúpenie od zmluvy z dôvodu jej závažného porušenia, ku ktorému prišlo po viac ako 2 rokoch a nie
bez zbytočného odkladu, a žaloba je nielen predčasná ale i nedôvodná.
4. Súd prvej inštancie vo veci poukazom na procesný postup upravený v § 79 ods. 1 a § 101 ods.
1 O.s.p. v spojení s § 120 ods. 1 O.s.p. vykonal dokazovanie a konštatoval, že Fond sociálneho
rozvoja bol zriadený ako rozpočtová organizácia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky dňa 1.4.2005, ktorého úlohou bolo plniť úlohy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky vymedzené v zriaďovacej listine v znení jej dodatkov. Fond bol rozpočtom napojený
na rozpočet svojho zriaďovateľa, ktorý garantoval a kontroloval jeho činnosť a jeho prostredníctvom
poskytoval zriaďovateľ prijímateľom finančné prostriedky podľa § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z.z..
Fond je právnickou osobou, za ktorú koná jeho generálny riaditeľ a ktorý predmetnú zmluvu za
poskytovateľa uzavrel. Odo dňa vzniku zmluvného vzťahu prišlo k viacerým zmenám týkajúcich sa
právneho nástupníctva, dňa 1.4.2014 sa Fond sociálneho rozvoja zlúčil so Sociálnou implementačnou
agentúrou a od toho istého dátumu sa zmenil názov na Implementančnú agentúru pre Operačný
program, Zamestnanosť a sociálnu inklúziu, ktorá bola právnickou osobou s právnou subjektivitou.
Tento subjekt sa zlúčil s Centrom vzdelávania Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky dňom 1.4.2015 s tým že ich právnym nástupcom sa stala Impelmentančná agentúra pre
Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia, ktorej názov sa od toho istého dňa zmenil na
Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Uvedené
preukázalo, nenávratný finančný príspevok bol žalovanému poskytnutý prostredníctvom žalobcu a v
rámci jeho úloh, ktoré vymedzil jeho zriaďovateľ a tak je žalobca ako právny nástupca Fondu vo
veci aktívne vecne legitimovaný, je nositeľom hmotnoprávnych práv a povinností vyplývajúcich zo
vzniknutého právneho vzťahu a preto námietka žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie na strane
žalobcu súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú.
5. Dokazovanie preukázalo, že na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
č. 070/2010-IZ-4.0/V v znení dodatku bola žalovanému poskytnutá platba vo výške 91.183,72 eur.
Žalovanýtvrdil,žežalobcovipredložilzúčtovanieposkytnutejplatbyvcelomrozsahu,čožalobcapopieral
s tým, že táto bola predložená len v časti 51.205,82 eur. Žalovaný na svoju obranu uvádzal, že žalobcu
požiadal o ďalšiu zálohovú platbu nenávratného príspevku, v spise sa ale táto žiadosť nenachádzala,
pričom žalovaný sa zaviazal, že ju súdu predloží do vyhlásenia rozhodnutia, čo nevykonal.
6. Súd prvej inštancie uplatňovaný nárok posúdil s poukazom na § 269 ods. 2 veta prvá Obchod. zák.
v spojení s § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z., § 20 ods. 2 zák. č. 523/2004 Z.z. v platnom znení v čase
účinnom v čase uzavretia zmluvy, poukázal na znenie Zmluvy a Všeobecné zmluvné podmienky, vzal
do úvahy právnu úpravu pre odstúpenie od zmluvy podľa § 351 ods. 1, 2 Obchod. zák. a skonštatoval,
že žalovaný nepreukázal, že by sa žalobca dostal do omeškania so zálohovou platbou viac ako 30
dní ako tvrdil, pretože nepreukázal, že by takúto požiadavku voči žalobcovi vzniesol, čím nepreukázal
ani dôvodnosť pozastavenia realizácie projektu. Uvedené skutočnosti súd vyhodnotil tak, že žalovaný
porušil svoje zmluvné záväzky v časti časovej realizácie aktivít projektu (čl. 9 bod 2.4 písm. d)) VZP),
čím je dané oprávnenie žalobcovi okamžite - len čo sa o tom dozvedel, odstúpiť od zmluvy. Žalobca
síce neodstúpil od zmluvy okamžite, ale vyzýval žalovaného listom z 11.4.2012 na plnenie, čím sa
porušenie zmluvy považuje za nepodstatné (čl. 9 bod 2.7 VZP). Žalobca ale od zmluvy odstúpil dôvodne,
odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 22.11.2013. Žalobca teda platne od zmluvy odstúpil, a tak
má podľa citovaných zmluvných ustanovení nárok na vrátenie poskytnutého nenávratného finančného
príspevku a prvoinštatnčný súd jeho návrhu s poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 369 ods. 1, §
369 ods. 1 Obchod. zák. v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., vyhovel v celom žalovanom rozsahu.
7. K námietke žalovaného, ktorý poukazoval na to, že návrh je podaný predčasne, pretože zatiaľ
nebolo vo veci rozhodnuté Úradom pre verejné obstarávanie a Správou finančnej kontroly, súd uviedol
s poukazom na názor Krajského súdu v Trnave vyslovenom v rozhodnutí č.k. 25 Co/78/2013-245 z
28.7.2014 zo žiadnych ustanovení totožnej zmluvy nevyplýva, že pre účinné odstúpenie poskytovateľa
nenávratného finančného príspevku od zmluvy z dôvodu porušenia konkrétnych ustanovení VZP by sa
vyžadovalo rozhodnutie správneho orgánu.8. K trovám konania súd poukázal na § 151 ods. 3 O.s.p., s tým, že o trovách konania rozhodne do 30
dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
9. Dňa 16.11.2015 bolo súdu prvej inštancie doručené odvolanie podané v mene žalovaného, ktorým
odvolateľ žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Argumentáciu súdu prvej inštancie označil odvolateľ za vnútorne rozpornú,
keď uvádza, že zmluva bola uzatvorená poskytovateľom, oproti čomu na druhej strane argumentuje
tým, že žalobca je vo veci aktívne legitimovaný, hoci prostriedky bol iba prostredníctvom žalobcu
poskytnuté. Súd neuviedol, akými úvahami sa riadil, keď dospel k záveru, ktorý vyjadril v konečnom
rozhodnutí, nevyporiadal sa s námietkou žalovaného spočívajúcou v argumentácii, podľa ktorej, ak
má byť nositeľom subjektívneho nároku žalobca, či je nositeľom subjektívnych práv právneho vzťahu
založeného Zmluvou NFP, pretože ak je nositeľom subjektívnych správ žalobca a aj ministerstvo, musí
ísť o spoločný záväzok, ktorý ale zo zmluvy vôbec nevyplýva a názor, že by nositeľom subjektívnych práv
namiesto poskytovateľa, ktorým bolo ministerstvo bol žalobca je absurdná. Súd sa tak nedostatočne
vyporiadal s argumentáciou, podľa ktorej žalobca je iba sprostredkovateľ, ktorý je splnomocnený na
plnenie úloh, pričom v iných prípadoch skutkovo obdobných, takýto nárok na zaplatenie NFP bol
uplatnený ministerstvom ako poskytovateľom, z čoho je očividné, že nárok uplatnený nie je nárokom
žalobcu ako aktívne legitimovaného účastníka pre toto konanie. Zo zmluvy o poskytnutí NFP vyplýva,
že zmluvnými stranami sú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako poskytovateľ a žalovaný
ako prijímateľ, teda žalobca nie je žiadnou zmluvnou stranou a to ani v zastúpení, aby mohol konať
v mene riadiaceho orgánu. K uvedenému poukázal odvolateľ na právnu úpravu uvedenú v zák. č.
528/2008 Z.z. a zdôraznil, že požiadal i Ministerstvo financií SR o metodické usmernenie k ujasneniu
daného právneho vzťahu žalobcu ako splnomocneného zástupcu ministerstva, teda poskytovateľa,
keďže toto posúdenie otázky súdom prvej inštancie je nedôvodné a nepreskúmateľné. Ministerstvo
financií SR listom zo dňa 10.11.2015, ktorý ako certifikačný orgán zodpovedný za certifikáciu celého
systému poskytovania štrukturálnych fondov sa vyjadril tak, že žalobca ani jeho právny predchodca
neboli ústredným orgánom štátnej správy, ani štátnym orgánom, prostriedky boli poskytnuté žalovanému
z rozpočtovej kapitoly ministerstva a nie z rozpočtu prostriedkov žalobcu. Žalovaný teda má za to, že nie
je preukázané zo strany súdu, že žalobca je oprávnený vo vlastnom mene a na vlastný účet viesť spor na
súde. Rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolateľ označil za nesprávne, ktoré zakladá opodstatnenosť
odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), f) a § 205a ods. 1 písm. d) a § 221
ods. 1 písm. h) O.s.p.
10. v mene žalobcu podané odvolanie bolo podpísané advokátom JUDr. U.D., ktorý ale
nebol splnomocneným zástupcom žalovaného, preto prvoinštančný súd vyzval právneho zástupcu
žalovaného, ktorým je spoločnosť HKP Legal s.r.o. na predloženie substitučnej moci pre JUDr. K. a
žalobcu vyzval na vyjadrenie sa k odvolaniu.
11. Dňa 29.12.2015 bolo doručené súdu plnomocenstvo udelené dňa 15.07.2011 žalovaným spoločnosti
HAGYARI, KUBOVIČ PARTNERS s.r.o., v mene ktorej spoločnosti koná Mgr. Peter Kubovič ako konateľ
a advokát a ktorým podaním tak žalovaný reagoval na výzvu prvoimštančného súdu na predloženie
plnomocenstva.
12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť, pričom zdôraznil, že odvolanie bolo podané JUDr. U. K., ktorý ale nie je konateľom
splnomocneného právneho zástupcu , ktorým je spoločnosť HKP Legal s.r.o., čím je sporné, či odvolanie
bolo podané osobou na to oprávnenou. K argumentácii odvolateľa uviedol, že aktívna legitimácia
žalobcuvyplývazosplnomocnenia,nazákladektoréhoježalobcaoprávnenýuplatniťvšetkysúdnekroky
smerujúce k finančnému vyporiadaniu a ktorým delegovaním došlo k preneseniu úloh a kompetencii
ministerstva na žalobcu, čo vyplýva aj z dôvodovej správy § 8 zák. č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore
poskytovanej z fondov Európskej únie. Argumentáciu súdu nepovažuje žalobca za vnútorne rozpornú
a nie je pravdivé ani tvrdenie, že v iných konaniach si nároky zo zmlúv o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku uplatňuje iba ministerstvo, k čomu predložil žalobca rozhodnutia iných súdov prvej
inštancie, ako i odvolacieho súdu, v ktorých vystupoval ako žalobca.
13. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie stále nedisponoval plnou mocou, na základe ktorej by bol
JUDr. K. oprávnený na podanie odvolania v mene žalovaného, opätovne bol vyzvaný právny zástupca
žalovaného, ktorým je spoločnosť HKP Legal s.r.o. , aby predložil plnú moc, na základe ktorej moholJUDr. K. podať v mene žalovaného odvolanie, na čo u vedený právny zástupca reagoval tým, že opäť
predložil plnomocenstva zo dňa 15.07.2011, ktorým žalovaný splnomocnil na zastupovanie spoločnosť
HAGYARI, KUBOVIČ Partners s.r.o.
14. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného súd prvej inštancie doručil na vyjadrenie právnemu
zástupcovi žalovaného a to spoločnosti HKP Legal s.r.o., ktorá spoločnosť vyjadrenie podala v
rámci odvolacej repliky, pričom zotrvala na tvrdeniach uvedených v odvolaní podanom JUDr. K. a
argumentačne vyvracal splnomocenie, na základe ktorého mohol vo veci konať žalobca . K nedostatku
plnomocenstva JUDr. K., hoci naň vo vyjadrení k odvolaniu poukázal i žalobca sa právny zástupca
žalovaného nevyjadril.
15. Po vykonaní vyššie opísaných úkonoch bol súdom prvej inštancie spis predložený odvolaciemu
Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie. Odvolací súd z dôvodu nedostatku a nepreukázania
oprávnenosti JUDr. K. podať v mene žalovaného odvolanie, vyzval opätovne splnomocneného právneho
zástupcu žalovaného na predloženie plnomocenstva pre JUDr. K., ktorým by bol tento advokát
oprávnený podať odvolanie v mene žalovaného. Právny zástupca žalovaného uvedenú výzvu prevzal
dňa 093.10.2017, ale do 31.10.2017, kedy bolo odvolacím súdom o veci rozhodné nereagoval, hoci mu
bola uložená lehota, v rámci ktorej mal nedostatok plnomocenstvo odstrániť.
16.Počasodvolaciehokonanianavyjadreniežalovanéhovrámcinímpodanejodvolacejreplikyreagoval
žalobca odvolacou duplikou, v ktorej žalobca opätovne zdôraznil, že zo strany advokáta, ktorý podal v
mene žalovaného odvolanie stále nebolo v konaní súdu predložené riadne plnomocenstvo pre takýto
úkon. V ostatnom zotrval žalobca na tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k odvolaniu, preto odvolací
súd nepovažuje za potrebné ich opakovať.
17. Dňa 18.10.2017 bolo ešte zo strany žalobcu súdu doručené potvrdenie generálneho tajomníka
služobného úradu Ing. L. X., ktorým Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR potvrdilo, že je
zriaďovateľom žalobcu a tento je oprávnený uplatňovať nároky zo zmlúv o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku.
18. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z
prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákonazostávajú
zachované. Uvedené znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z
princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a
to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho
konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto
zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie.
Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel
rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich
vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu
v danej veci ako i začatého odvolacieho konania. Odvolací súd zároveň poukazuje na článok 2 ods.
1, 2 a článok 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., v súvislosti s potrebou podľa § 470
ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania
použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom
prvej inštancie.
19. Podľa § 386 C.s.p.
Odvolací súd odmietne odvolanie, ak
a) bolo podané oneskorene,
b) bolo podané neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo
d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.20. Odvolací súd vzhľadom na zistenú vadu podaného odvolania spočívajúcu v nedostatku udelenia
plnomocenstva na podanie odvolania v mene žalovaného advokátovi JUDr. U. K. z obsahu spisu zistil,
že žalovaný na zastupovanie v tomto konaní udelil plnomocenstvo dňa 15.07.2011 (č.l. 328) spoločnosti
HAGYARI, KUBOVIČ PARTNERS s.r.o., v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Peter Kubovič.
S uvedenou spoločnosťou ako právnym zástupcom súd prvej inštancie riadne konal, táto spoločnosť
sa ako právny zástupca žalovaného pojednávaní zúčastňovala a vyjadrovala k jednotlivým výzvam
súdu. Zo spisu ďalej vyplýva, že právny zástupca žalovaného, ktorý od 15.11.2011 zmenil obchodné
meno na HKP Legal s.r.o. so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, v mene ktorej konal Mgr. Peter Kubovič
ako advokát a konateľ, udelila dňa 15.03.2015 substitučné plnomocenstvo spoločnosti s obchodným
menom JUDr. U.D., advokát, s.r.o. so sídlom Poprad, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr.
U.D., na zastupovanie v danej veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 23Cb/25/2014 a
to konkrétne na zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 19.03.2015 (č.l. 285), ako z udelenej
substitučnej plnej moci bez pochybností vyplýva a uvedený substitučne splnomocnený právny zástupca
sa pojednávania i zúčastnil. Nakoľko ale uvedené plnomocenstvo je substitučným, výslovne udelené
na zastupovanie na jeden konkrétny úkon - na zastupovanie na pojednávaní v konkrétny deň, nemožno
mať za to, že spoločnosť JUDr. U.D., advokát, s.r.o. by bola automaticky splnomocnená na podanie
odvolania v mene žalovaného, ktorý je riadne na základe udelenej plnej moci zastupovaný spoločnosťou
HKP Legal s.r.o. Uvedený nedostatok plnej moci súd prvej inštancie ako i odvolací súd odstraňovali
výzvami adresovanými splnomocnenému právnemu zástupcovi žalovaného, ktorým je spoločnosť HKP
Legal s.r.o., aby tak uvedený nedostatok prípadne zhojil a konvalidoval podané odvolanie, na čo
ale právny zástupca žalovaného reagoval doručovaním splnomocnenia zo dňa 15.07.2011, ktorým
žalovaný splnomocnil na zastupovanie spoločnosť HKP Legal s.r.o., predtým ako HAGYARI, KUBOVIČ
PARTNERS s.r.o. a k vade podaného odvolania sa nevyjadril.
21. Nedostatok plnomocenstva pre podanie odvolania v mene žalovaného, ktoré je podpísané vlastnou
rukou JUDr. U. K. ako advokáta, zastupujúceho spoločnosť HKP Legal s.r.o. ale nemožno akceptovať.
Uvedený advokát ako fyzická osoba nie je zástupcom spoločnosti splnomocnenej na zastupovanie,
pričom ani v substitučnom plnomocenstve udelenom na zastupovanie na pojednávaní konanom dňa
19.03.2015 nebol tento advokát substitučne splnomocnený, ale substitúcia bola udelená spoločnosti
JUDr. U. K., advokát, s.r.o. a pre tento nedostatok odvolací súd predmetné odvolanie ako podané
neoprávnenou osobou podľa § 386 písm.b/ C.s.p. odmietol a vecou samou z hľadiska opodstatnenosti
odvolacích dôvodov sa nezaoberal.
22. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný si na
svoje zastupovanie zvolil advokátsku kanceláriu HKP legal s.r.o., ktorej udelil plnomocenstvo, pričom
odvolanietohtoplnomocenstvasúduprvejinštancieakoaniodvolaciemusúdunebolioznámené,kčomu
odvolací súd zdôrazňuje, že ak je strana v konaní zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom
alebo advokátom je vylúčené, ako vyplýva z právnej úpravy uvedenej v § 89 ods. 3 C.s.p. I keď na toto
konanie sa nevzťahuje povinné zastúpenie advokátom vyžaduje sa, aby v mene strany sporu konala
obchodná spoločnosť, ktorá vykonáva advokáciu a ktorá bola stranou sporu k úkonom zastupovania
splnomocnená. JUDr. U. K. nemal udelené žiadne substitučné plnomocenstvo na podanie odvolania,
preto jeho odvolanie je podané k takémuto úkonu neoprávnenou osobou.
23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2
C.s.p., keď odmietnutie odvolania je považované za neúspech žalovaného a náhrade trov odvolacieho
konania žalovaného zaviazal .
Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.