Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Zolotová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/131/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814207358
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814207358.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1/ L.
L., S.. XX.XX.XXXX, M. H. XXX/XX, W. S. 2/ X. L., S.. XX.XX.XXXX, M. J. XXX/X, W. S. o zaplatenie
19.815,36 eur prísl. , t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1/ rade a žalovaná v 2/rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
17.339,88 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy 17.339,88 eur od 23.05.2013 do
zaplatenia a to pokiaľ sa týka žalovaného v 1/rade v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,-
eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do konca toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom február 2015 do

úplného uhradenia celej dlžnej sumy pod následkami straty výhody splátok a pokiaľ sa týka žalovanej
v2/rade do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovaný v1/rade a žalovaná v 2/ rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi
trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 831,95 eur a to do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodne podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
žalovaného v 1. a v 2.rade spoločne nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 19.815,36 eur, spolu s
6,59 % p.a. úrokom z úveru zo sumy 18.834,31 eur a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
istiny 19.815,36 eur od 23.05.2013 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca spoločnosť
Prvá stavebná sporiteľňa a žalovaní uzavreli dňa 25.03.2011 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), v súlade s ktorou poskytol Veriteľ
dlžníkovi žalovaným mimoriadny medziúver vo výške 20.000eur. Dlžník a spoludlžník sa zaviazali do

pridelenia cieľovej sumy splácať 6,59 % p.a. úrok z mimoriadneho medziúveru, pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 109,84 eur do nasporenia cieľovej sumy o stavebnom sporení pravidelné mesačné
vklady v minimálnej výške 64eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavenom sporení sa dlžník a
spoludlžníkzaviazalimesačnesplácaťstavebnýúvervrátaneúrokovvovýške4,70%p.a.vpravidelných
mesačných splátkach vo výške 173,84 eur. Žalovaní boli upomínaný na riadne a včasne plnenie
povinnosti zo zmluvy. Žalovaní na základe upomienok v poskytnutej lehote nedoplatil dlžné splátky. Z
dôvodu podstatného porušenia dojednaných zmluvných podmienok vyplývajúcich z článku VI. a VII.

Zmluvy o úvere, odstúpil veriteľ listom zo dňa 24.04.2013 od Zmluvy o úvere a vyzval žalovaného
v 1.rade ako spoludlžníka na okamžité vrátenia poskytnutých úverových prostriedkov. Odstúpením
od Zmluvy o úvere vznikla dlžníkovi a spoludlžníkovi povinnosť vrátiť veriteľovi poskytnuté úverové
prostriedky spolu s príslušným poplatkom a zmluvne dohodnutými sankciami. Dlžná sumu ku dňuodstúpenia predstavuje sumu 19.815,36 eur a pozostáva zo sumy istiny 18.834,31 eur, z nezaplatených
úrokov a poplatkov v celkovej výške 981,05 eur.

Žalovaní so žalobou ako takou súhlasili. Žalovaný v prvom rade požiadal o možnosť uhradiť peňažný
záväzok v mesačných splátkach. Žalovaná v 2.rade sa vo veci bližšie nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to návrhom na začatie konania,
Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 25.03.2011, oznámením o odstúpení

od zmluvy zo dňa 24.4.2013 adresované žalovaným, doručenkami od odstúpenia, neprevzatou
zásielkou, všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie, výpisom z obchodného registra žalobcu,
vyjadrením žalobcu zo dňa 09.01.2015, úradným zaznanom na čl.25, výpisom z úverového účtu,
sadzobníkom poplatkov, výsluchom žalovaného v 1.rade a na základe takto vykonaného dokazovania
zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Medzi žalobcom Prvou stavebnou sporiteľňou a.s., ako veriteľom a žalovaným v 1.rade ako dlžníkom
a žalovanou v 2.rade ako spoludlžníkom došlo dňa 25.03.2011 k uzatvoreniu Zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere EČÚ XXXXXXXXXX (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej sa
spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa a.s., zaviazala poskytnúť medziúver pod č. XXXXXXXXXX vo
výške 20.000 eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol

medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok zmení na stavebný úver
pod č. XXXXXXXXXX vo výške cca 11809,80. Presná výška stavebného úveru sa mala rovnať rozdielu
cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení (Článok I.,
bod 1. zmluvy). Zmluva bola podpísaná všetkými účastníkmi zmluvného vzťahu.

VzmysleČlánkuII.zmluvy-Dobasplatnosti,úročenie,vyplatenieasplácaniemimoriadnehomedziúveru
a stavebného úveru, dlžník sa zaväzuje splatiť poskytnutý mimoriadny medziúver vrátane úroku. Výška
úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 6,59% p. a. ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy. V zmysle
bodu 1. tohto článku, do nasporenia polovice cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje vkladať na účet zmluvy
o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 64 eur. Podľa bodu 2. tohto článku

do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky
z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 173,84 eur, Čo sa týka
stavebného úveru, dlžník sa zaväzuje uhradiť plnú výšku úveru vrátane úrokov vo výške 4,70% p. a.
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 181,84 eur.

Z Článku V. zmluvy - Práva a povinnosti zmluvných strán, zmluvné strany sa zaväzujú plniť všetky
záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy a zo Všeobecných podmienok a dlžník najmä všetky splátky
mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru uhradiť včas a riadne.

V zmysle Článku VI. body 2. a 3. zmluvy - Omeškanie splácania, ak je dlžník v omeškaní so splátkou,

má veriteľ právo účtovať si 3% p.a. pri stavebnom úvere a 5% p.a. úrok pri mimoriadnom medziúvere
z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zmeškaných splátok. V prípade omeškania dlžníka s
viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený
požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

Podľa Článku VII. bod 1. zmluvy - Odstúpenie od zmluvy, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a
požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak
nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.

Podľa bodu 2. písm. i) Článku VII. zmluvy, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité

splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil
povinnosti vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.

V zmysle bodu 4 písm. a) Článku VII. zmluvy, pre mimoriadny úver platí navyše, že veriteľ môže
od zmluvy o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere odstúpiť a požadovať bezodkladné vrátenie

mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru v prípadoch uvedených v bode XIX. Všeobecných
podmienok, ako aj v prípade, že dlžník je v omeškaní s dvomi pravidelnými mesačnými vkladmi na
zmluvu o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako dva mesiace.Podľa bodu 5. Článku VII. zmluvy, odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa
splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.

V zmysle bodu 8.Článku VII. zmluvy, po odstúpení od zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom
úvere 3% p.a. úrok z omeškania a pri medziúvere 5% p. a. úrok nad dohodnutú úrokovú sadzbu z
celého zostatku dlhu.

VzmysleVšeobecnýchpodmienokprestavebnésporenieČlánokXIX.bod2.písm.a),d)ai)- Porušenie

zmluvných povinností a okamžitá splatnosť, stavebná sporiteľňa môže od úverovej zmluvy odstúpiť a
požadovať okamžité splatenie stavebného úveru v prípadoch ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac
než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako 3 mesiace v zmysle § 506 Obchodného
zákonníka, ak stavebný sporiteľ, spoludlžník
alebo ručiteľ prestane splácať stavebný úver a ak stavebný sporiteľ nespĺňa dohodnuté všeobecné
podmienky alebo nedodrží dohodnuté záväzky zmluvy o úvere.

Písomným odstúpením od zmluvy zo dňa 24.04.2013 spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa a.s. oznámila
dlžníkovi, spoludlžníkovi, t.j. žalovaným, že napriek upozorneniam, riadne a včas neuhradil splátky a
zostáva v omeškaní na účte stavebného sporenia s viac ako dvoma vkladmi po dobu dlhšiu ako dva
mesiace a na účte mimoriadneho medziúveru s viac ako dvoma splátkami, čo veriteľ považoval

za podstatné porušenie zmluvných podmienok a odstúpil od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č.
XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.030.2011. Zároveň požiadal o okamžité
splatenie poskytnutých úverových prostriedkov v lehote 5 dní od doručenia listu. Dlžná suma ku dňu
bola vo výške 19.718,82 eur. Zároveň žalovaného upozornil, že ak dlh v stanovenej lehote neuhradí,
pristúpi k vymáhaniu pohľadávky v zmysle platnej právnej úpravy.

Z výpisu z úverového účtu vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 20000 eur, s tým, že
časť bola započítaná na poplatky. Z predmetného výpisu vyplýva, že jednotlivými splátkami bola dlžníkmi
uhradená suma 2.660,12 eur.

Žalovaný v prvom rade uviedol, že zmluvu o úvere so žalobcom uzavrel, úver bol poskytnutý. Úver
splácali,kýmbolismanželkouspolu.Následnekeďmanželkaopustilaspoločnúdomácnosťúverprestali
splácať. Žalovaný v 1/rade na dotaz súdu uviedol, že žiada, aby mu bolo umožnené uhradiť dlžnú sumu
v splátkach a to mesačne vo výške zhruba 100,- eur, ktoré sú zhruba v jeho majetkových možnostiach.

Žalovaný v 1/rade na otázku súdu, aby ozrejmil svoje osobne, majetkové a zárobkové pomery uviedol,
že jeho čistý príjem je zhruba 600,- eur. Je živnostníkom, vykonáva TAXI službu. Jeho mesačné výdavky
sú: nájomné vo výške 260,- eur, je to aj s inkasom. Býva v podnájme. Spláca leasing auta vo výške 290,-
eur. Platí telefón vo výške asi 70,- eur. Maloleté deti nemá ani vyživovaciu povinnosť. S manželkou deti
nemajú. Nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Motorové vozidlo, ktoré používa, je na leasing, teda ešte nie

je jeho vlastníctvom.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení (ďalej len „zákon o Stavebnom sporení“),
stavebným sporením sa rozumie a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov, alebo v prospech
stavebných sporiteľov, b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného

sporenia na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len "stavebný úver")

Podľa § 7 ods. 2 Zákona o stavebnom sporení, zmluva o stavebnom sporení musí obsahovať
a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov
ustanovenom osobitnými predpismi, b) výšku dohodnutej sumy, na ktorú sa stavebné sporenie uzatvára

(ďalej len "cieľová suma"), a podmienky, za ktorých môže byť zvýšená alebo znížená cieľová suma, c)
výšku a časovú postupnosť vkladov stavebného sporiteľa, d) úrokové sadzby vkladov, e) podmienky a
postup pri výplate vkladov,
f) podmienky poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia vrátane
podmienok poskytnutia stavebného úveru pri zvýšení alebo znížení cieľovej sumy, postup pri určení

poradia poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia, ako aj podmienky
a postup pri výplate vkladov, g) podmienky, za ktorých môžu byť práva zo zmluvy o stavebnom sporení
rozdelené alebo zlúčené s právami z inej zmluvy o stavebnom sporení, h) podmienky, za ktorých
možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom sporení, i) podmienky, za ktorýchmožno odstúpiť od zmluvy o stavebnom sporení, j) vyhlásenie stavebného sporiteľa o uplatnení alebo
neuplatnení nároku na poskytnutie štátnej prémie v rámci tejto zmluvy.

Podľa § 7 ods. 3 Zákona o stavebnom sporení, zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať a)
identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov
ustanovenom osobitnými predpismi, b) úrokovú sadzbu stavebného úveru, c) podmienky poskytnutia a
splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky,
za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky, za

ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ,,Obchodný
zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti
(§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o

tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o
bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716),

Podľa § 324 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka , záväzok zanikne, ak sa veriteľovi plní včas a
riadne. Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol

odstúpením veriteľa od zmluvy.

Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370)
znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti , je druhá strana
oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa
o tomto porušení dozvedela.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 501 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka , veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky

poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez
zbytočného odkladu. Ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť
poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto
účelom.
Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v
mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa
zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné

prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je
povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v

dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom

období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku
poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom
najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty
za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa
rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie,

ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a v čas svoj záväzok, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho

práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Súdvyhodnotilzmluvnývzťahmedziúčastníkmikonaniapriposúdenípôvodnéhozáväzkovévzťahu ako
spotrebiteľskúzmluvupodľa§52anasl.Občianskehozákonníka,kdesúnajednejstranedodávateľana
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi žalobcom a dlžníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základepredbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SAa
Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a
spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti

nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom

brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd

uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože ju uzatváral navrhovateľ ako dodávateľ a odporcovia ako spotrebitelia, pričom obsah
zmluvy bol daný predchodcom navrhovateľa bez možnosti odporcov privodiť akúkoľvek zmenu, preto je
potrebnépredmetnýprávnyvzťahposúdiťpodľapríslušnýchustanoveníObčianskehozákonníkaúprava
ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že je nesporné, že medzi žalobcom a dlžníkom,
spoludlžníkom došlo k uzavretiu Zmluvy o stavebnom úvere a Zmluvy o mimoriadnom medziúvere, na
základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi mimoriadny medziúver vo výške 20.000 eur. Úver dlžníci čerpali,
čo žalovaní potvrdili. Do pridelenia cieľovej sumy, ktorá vyplýva zo Zmluvy o stavebnom sporení, sa

dlžníci zaviazali pravidelne mesačne splácať 6,59% p.a. úrok z mimoriadneho medziúveru pravidelnými
mesačnými vkladmi v minimálnej výške 109,84 eur a do nasporenia cieľovej sumy o stavebnom sporení
sadlžníkaspoludlžníkzaviazalivkladaťnaúčetzmluvyostavebnomsporenípravidelnémesačnévklady
vovýške64eur.Popridelenícieľovejsumyzmluvyostavebnomsporenísadlžníkaspoludlžníkzaviazali
splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % p.a. v pravidelných mesačných splátkach

vo výške 173,84. V dôsledku neplnenia svojich povinností, vyplývajúcich z jednotlivých zmlúv veriteľ,
žalobca listom zo dňa 24.04.2013 odstúpil od Zmluvy o úvere a vyzval dlžníka a spoludlžníka na
okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Keďže dňa 24.04.2012 veriteľ, žalobca od
zmluvy odstúpil, vznikla dlžníkovi a spoludlžníkovi povinnosť poskytnuté finančné prostriedky vrátiť. Z
výpisu vyplýva, že celkovo žalovaní uhradili sumu 2660,12 eur.

Aj napriek uvedenému súd posudzoval celý pôvodný záväzkový vzťah a vychádzal v zmysle citovaných
zákonných ustanovení z toho, že ide o spotrebiteľskú zmluvu aj napriek tomu, že bola uzavretá podľa
Obchodného zákonníka ako je to v nej uvedené. Odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo v danom prípad
vykonané zo strany pôvodného veriteľa posudzoval súd tiež podľa príslušných ustanovení OZ.

Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom
zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom
vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho

postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu
popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa
zhoršuje. Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi
účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

Nemožno prehliadnuť ani to, že je to dodávateľ, kto naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a
dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného
práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata
výhody splátok).

Ustanovenie čl. VII zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj

napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovaných nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení
s § 54 ods. 1, 5 a § 457 OZ.

Podľa čl. VII. zmluvy bod 1 „veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie
mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo

skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.“

Podľa čl. VII. zmluvy bod 6 „odstúpením od tejto zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne
dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.

Podľa čl. VII. zmluvy bod 10 „v prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky
a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8. čl. VII. tejto zmluvy.

Ako vyplýva zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení, táto zmluvná podmienka nie je vyvážená a
naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac

je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje
postavenie žalovaných spotrebiteľov. Slovami zákona (§ 54 ods. 1 OZ) ide o ,,odchýlenie sa v
neprospech spotrebiteľa“, ktoré jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva všetky jeho práva.
Veriteľ pritom nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď mal na výber iné
inštitúty súkromného práva.

Rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami vo výške 20.000 eur a úhradami zo strany dlžníka
a spoludlžníka v sume 2.660,12 eur predstavuje sumu 17.339,88 eur.
Súd mal v zmysle vyššie uvedeného za preukázaný nárok na zaplatenie istiny v sume 17.339,81 eur,
teda rozdielu medzi výškou úveru a úhradami, ktoré súd započítal len na istinu. Započítanie úhrad

dlžníkov veriteľom na iné považoval súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V časti vo výške 17.339,81
eur považoval súd žalobu za dôvodnú a preto jej vyhovel. Žalobu v prevyšujúcej časti čo sa týka istiny
ako nedôvodnú zamietol.

Dôvodom zamietnutia časti istiny prevyšujúcej sumu 17.339,81 eur je aj tá skutočnosť, že z výpisu z účtu

vyplýva, že pôvodný veriteľ si pri vyčísľovaní dlžnej sumy účtoval aj úroky, rôzne poplatky, pričom tak ako
je to vyššie uvedené takéto započítaval úhrady od dlžníkov prednostne nie na istinu, čo je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, pretože jednoznačne znevýhodňuje spotrebiteľa. Navyše súd má za to, že na
tieto nároky žalobca nemá nárok.

Pokiaľ sa týka nároku žalobcu na zaplatenie riadnych úrokov vo výške 6,59 %, ktoré boli vyčíslené do
žalovanej sumy ako aj osobitne v tejto časti považoval žalobný návrh na nedôvodný a preto ho zamietol
pretože došlo k odstúpeniu od zmluvy a žalobca nemá nárok na úroky, z dôvodov ktoré už súd vyššie
uviedol.

Bolo preukázané, že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy v dôsledku čoho sa zmluva od začiatku
zrušila a zanikajú všetky práva a povinnosti. Dochádza na strane žalovaných k bezdôvodnému
obohateniu.Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v
inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje,akniejeprávnympredpisomustanovenéaleboúčastníkmidohodnutéinak. PodľaObčianskeho

zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a
povinnosti zo zmluvy, teda aj nejaká dohoda o úrokoch. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva
a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si
majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ). Na toto plnenie súd žalovaného zaviazal, rozdiel
medzi výškou úveru a úhradami, t.j. 14.288 eur.

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho
postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu
popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa
zhoršuje. Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi

účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

Z ustanovení § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím
predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3 stanovuje, že výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ žiadal zaviazať žalovaných na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej
sumy 19.815,36 od 23.05.2013 do zaplatenia.

Na predmetnú zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere sa v zmysle § 1 ods. 1 písm. a)
zákona NR SR č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov nevzťahuje

tento zákon, no súd je toho názoru, že žalovanému má byť pri posúdení výšky ž žiadaných úrokov z
omeškaniaposkytnutáochranavzmysleust.§52anasl.Občianskehozákonníkaanáslednecitovaného
ustanovenia § 517 a nariadenia vlády a teda, že žalobcovi vznikol nárok na zákonný úrok z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, keďže nepochybne ide v
danom prípade o spotrebiteľskú zmluvu, ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje

korektív pre použitie ustanovení Obchodného zákonníka a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy
ako absolútneho obchodu. Uvedené znamená, že Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej
zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka.

Preto súd v súlade s uvedenými skutočnosťami priznal navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania

nakoľko sa žalovaní dostali do omeškania menej než zákonný tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia a to od 23.05.2013 zo sumy ktorý mu priznal a uznal ako dôvodnú, t.j. 17.339,88 eur do
zaplatenia.Vtentodeňužboližalovanívomeškaní. Vzmysleoznámeniaoodstúpenízodňa24.04.2013
mali žalovaní dlžnú sumu uhradiť do 7 dní od doručenia listu. List si dlžník prevzal dňa 30.04.2013 a
spoludlžník si neprevzal, list sa dňa 22.05.02013 vrátil veriteľovi. Deň uloženia bol 29.04.2013. Vo

zvyšnej časti návrh žalobcu ohľadom úrokov z omeškania ako nedôvodný zamietol.

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, tak, ako to súd
konštatoval vyššie, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre
spotrebiteľa výhodnejšie.

Zároveň súd povolil žalovanému v prvom rade vzhľadom na jeho nepriaznivú situáciu uhradiť dlžnú
sumu v primeraných splátkach, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notáraza vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu

ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V predmetnej veci mal po prepočte pomeru úspechu a neúspechu žalobca úspech vo výške 88 % a
žalovaní vo výške 18%. Úspešnejšiemu žalobcovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu
88-18 , t.j. 70 % po odrátaní úspechu žalobcu od jeho úspechu). Trovy konania u žalobcu pozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku v sume 1188,50 eur, pričom 40 % zaplateného súdneho poplatku za

návrh v sume 831,95 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.