Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. november 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/118/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817010942
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7817010942.1

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného R. Q., na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 10. novembra 2017 v Rožňave,

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku s použitím § 10 ods. 2 Trestného zákona súd trestnú vec
obžalovaného R. Q., K.. XX.XX.XXXX B. Y., I. O. S. I. XXX, P., pre prečin porušovania ochrany stromov
a krov podľa § 306 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 25.03.2017 v katastrálnom území obce Štítnik, okres Rožňava, v lokalite zv. Hranica, na parcelách
KN-C 144/5 evidovaných ako orgán pôda a KN-E 500-34 evidovaných ako trvalý trávnatý porast, v
prvom stupni územnej ochrany prírody a krajiny, v rozpore s § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o
ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, bez povolenia vyrúbal minimálne 5 ks dreviny
jelša (Alnus sp.) a 5 ks dreviny vŕba (Salix sp.), drevná hmota spolu v objeme 3,68 m3, ktoré spracoval

a uskladnil v areáli TJ Kovo - Kunova Teplica, čím spôsobil ekologickú ujmu v rozsahu spoločenskej
hodnoty vyrúbaných drevín vo výške najmenej 8016,- € a poškodenej Veronike Hlaváčovej škodu vo
výške minimálne 164,89 €,

postupuje na prejednanie a rozhodnutie Okresnému úradu Rožňava.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 18.10.2017 bola tunajšiemu súdu doručená obžaloba na obvineného R. Q., stíhaného pre prečin
porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Trestného zákona na vyššie popísanom
skutkovom základe.

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásil, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe. Zároveň v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného
poriadku kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol
poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu
obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného

činu, že bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za prečin, ktorý je mu kladený za
vinu a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Na základe uvedených prehlásení,
súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenia a
zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa
menovaný nepoprel spáchanie skutku sa nevykoná, a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste
a náhrade škody. Zároveň bol obžalovaný poučený o tom, že nepopretie spáchania skutku sa považuje

za priznanie sa k spáchaniu skutku.Svedok Ing. V. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že územie, kde došlo k výrubu, patrí do 1. stupňa
ochrany. Poukázal na to, že vyčíslená spoločenská hodnota drevín je len teoretická hodnota a preto
navrhoval buď finančnú náhradu alebo náhradnú výsadbu drevín tak, aby rozsah tento náhrady bol čo

najbližšie k predpokladanej spoločenskej hodnote drevín. Potvrdil, že v danom prípade spoločenská
hodnota drevín v závislosti od obsahu vykonaného dokazovania činí čiastku 8016,- €, ako aj skutočnosť,
že do vzdialenosti 5 metrov od vodného toku v súlade s platnou právnou úpravou sa nevzťahuje štátna
ochrana prírody. Keďže dreviny, ktoré sú súčasťou brehových porastov, sú od hranice vodného toku 5
metrov od koryta, na tieto dreviny nie je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody a krajiny, ale vzťahuje

sa na ne osobitný predpis, teda zákon o vodách, kde je povinnosťou správcu toku upravovať brehy,
prípadne stínať dreviny a podobne.

Svedok-poškodený U. Z. si neuplatnil ako nájomca priľahlých pozemkov žiadny nárok na náhradu škody.
Bolo to z dôvodu, že tento pozemok, ktorý majú v nájme, a kde došlo k výrubu, patrí Slovenskému
pôdnemufondu.Tútočasťpozemku,ikeďhomajúvnájme,neobhospodarujú,vzhľadomnaneprístupný

terén. Tiež pripustil, že obžalovaný vykonal výrub do vzdialenosti 5 metrov od vodného toku.

Svedok Ing. J. S., zamestnanec správcu predmetného vodného toku, vypovedal, že mali za povinnosť
odstrániť z pobrežných pozemkov tohto vodného toku padnuté topole. Preto bol vydaný súhlas
obžalovanému na vyťaženie 1 topoľa. Ďalších 6 až 7 pňov, ktoré boli zistené po výrube, boli vo

vzdialenosti do 5 metrov od vodného toku. Na výrub takýchto drevín je potrebný súhlas a stanovisko
správcu vodného toku. Konkrétny vodný tok sa vedie ako melioračný odpad a teda ide o zvláštny druh
pobrežného pozemku, kedy z ich hľadiska nie je potrebné pri tomto toku udržiavať porast na ochranu
vodného toku resp. jeho koryta, pretože tento je chránený inak - betónovou dlažbou. Z hľadiska správcu
toku by teda nebol žiadny problém, ak by niekto chcel tento porast preriediť a podobne.

Súd sa oboznámil aj s obsahom príslušných právnych predpisov - zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách
a o zmene zákona o priestupkoch a taktiež zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v
znení zmien a doplnkov.

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin,
ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne
previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a

jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.

V danom prípade je nepochybné, že obžalovaný na pobrežnom pozemku vodného toku vykonal výrub v
takom rozsahu, ako je to uvedené v obžalobe. Je zrejmé, že zo strany kompetentných orgánov došlo k

rozdielnym vyčísleniam množstva vyrúbanej dreviny a teda aj jej hodnoty. Je nepochybné, že predmetné
dreviny by v prípade zachovania riadneho postupu a teda stanoviska správcu vodného toku mohol
obžalovaný bez problémov vyťažiť. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, stanoviská poškodených a
motív konania obžalovaného, súd má za to, že tieto okolnosti nie sú tak závažného charakteru, aby
bolo možné hodnotiť konanie obžalovaného ako prečin podľa § 306 ods. 1 Trestného zákona, ale toto

konanie by mohol príslušný orgán prejednať ako priestupok. Preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Nároky poškodených nie sú týmto rozhodnutím dotknuté a môžu si ich uplatniť v civilnom procese.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia, na Okresný
súd Rožňava. Sťažnosť má odkladný účinok