Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. apríl 2015

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 10C/272/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214208274
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulgan
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2015:6214208274.2

Rozhodnutie

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudcom JUDr. Jánom Šulganom v právnej veci navrhovateľa
X. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX U., zastúpený JUDr. Radkom Petruňom,
advokátom, so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, proti odporcovi Slovenská republika v zastúpení
Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, zastúpenou
JUDr. Drahomírou Hrončekovou, prokurátorkou Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš, o zaplatenie 2 677,06

Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 677,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,28% ročne zo sumy 2 677,06 Eur od 20.05.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý uhradiť navrhovateľovi priznané trovy konania, vo výške 532,14- Eur v lehote

3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom predloženým súdu dňa 03.11.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť sumu 2 677,06 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,28 % ročne so sumy
2677,06 Eur od 20.05.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že v
súvislosti s nezákonným trestným stíhaním pre prečin „porušovanie ochrany rastlín a živočíchov“ podľa

ustanovenia § 305 ods. 1 písm. c) Zákona č. 300/2005 Z.z. mu v príčinnej súvislosti vznikol nárok na
náhradu škody v celkovej výške 2 677,06 Eur. Požadovaná výška náhrady škody predstavuje náhradu
trov trestného konania podľa ustanovenia § 18 ods. 1. Zákona č. 514/2003 Z.z.

Odporca konajúci Generálnou prokuratúrou SR v písomnom vyjadrení doručeným súdu dňa 02.02.2015
žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Podľa jeho názoru Generálna prokuratúra SR nie je oprávnená

vo veci konať za štát, pretože nie sú splnené základné hmotnoprávne predpoklady na postup podľa § 4
ods. 1 písm. f) Zákona č. 514/2003. Škodu nespôsobila prokuratúra a nie je daná príslušnosť Generálnej
prokuratúry. Návrh považuje za nedôvodný, pretože navrhovateľ si svojim konaním trestné stíhanie
zavinil sám a akákoľvek náhrada škody by bola v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 Občianskeho
zákonníka. Uznesenie o vznesení obvinenia nemožno automaticky považovať za nezákonné len z
dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní skutku sa neskôr z rôznych

dôvodov nepotvrdila.

Generálna prokuratúra vo svojich vyjadreniach uvádza, že orgánom príslušným na prerokovanie nároku
na náhradu škody je Ministerstvo spravodlivosti, pretože z dôvodu ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f)
zákona č. 514/2003 Z.z. nemožno dospieť k záveru, že na konanie o žiadosti žiadateľa z titulu, ktorý
označil a to vzhľadom na súdmi ustanovenú prax označujúcu za nezákonné rozhodnutie samotné

uznesenie vyšetrovateľa PZ je práve príslušná Generálna prokuratúra. Uznesenie o vznesení obvinenia
je predbežne vykonateľné a právne účinky nastávajú už jeho vydaním. Vyššie uvedené neovplyvňujeskutočnosť, že prokurátor zamietol sťažnosť smerujúcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktoré
vydal policajt podľa trestného poriadku ako aj skutočnosť, že prokurátor v konkrétnej veci podal
obžalobu. Ak teda v danom prípade nie je oprávnené konať Ministerstvo vnútra SR vzhľadom k novele

zákona č. 514/2003 Z.z. ani Generálna prokuratúra SR nie je oprávnená konať, je potrebné aplikovať
ustanovenie § 4 ods. 2 citovaného zákona. Na základe uvedeného koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti SR.

Podľa názoru Ministerstva spravodlivosti SR vstupujú v priebehu trestného konania priebežne tri

samostatné zložky ako orgány verejnej moci - vyšetrovateľ, prokurátor a súd. Pričom titulom pre
uplatnenienárokunanáhraduškodyjevzmysleustanovenejjudikatúryuznesenieovzneseníobvinenia.
Nesúhlasí však s argumentáciou Generálnej prokuratúry a uvádza, že zákon jednoznačne definuje
orgány konajúce v mene štátu v § 4 ods. 1 a preto pre oblasť trestného konania aplikáciu § 4 ods. 2
zákona neprichádza do úvahy, resp. situácia, ktorá by odôvodňovala jeho aplikáciu v trestnom konaní ani
nemôže nastať. V tejto veci by mala v mene štátu konať Generálna prokuratúra SR v zmysle ustanovenia

§ 4 ods. 1 písm. f).

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že sa stotožňujú s vyjadrením Ministerstva
spravodlivosti a poukazuje na skutočnosť, že úlohou súdu nie je skúmať dôvody rozhodnutia, na základe
ktorého bol navrhovateľ oslobodený, ale musí vychádzať z právoplatného rozhodnutia súdu.

Právna zástupkyňa odporcu uvádza, že navrhovateľ si trestné stíhanie spôsobil svojim konaním sám, ale
z dôvodu pochybností bol súdom oslobodený. Ďalej uvádza, že v prípravnom konaní všetci svedkovia
vypovedali inak a aj z policajných správa jasne vyplýva, že dotyčný sa skutočne skutku dopustil, len
súd to na základe vlastnej úvahy vyhodnotil tak, ako to vyhodnotil. To znamená, že navrhovateľ nebol

oslobodený pretože skutok nespáchal, ale len na základe pochybností s uplatnením zásady in dubio
pro reo.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa písomnými dôkazmi a to doručeným návrhom, žiadosťou o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 30.10.2013, oznámením o doručení žiadosti

zo dňa 21.11.2013, vrátením postúpenej žiadosti z Ministerstva spravodlivosti zo dňa 17.12.2013,
podaním Generálnej prokuratúry zo dňa 24.02.2014 označená ako X. Š. žiadosť o predbežné
prerokovanie, podaním Ministerstva spravodlivosti zo dňa 04.03.2014 - vrátenie postúpenej žiadosti,
oznámením Generálnej prokuratúry zo dňa 11.03.2014, vyjadrením odporcu zo dňa 02.02.2015,
pripojeným trestným spisom 9T/133/2011 a vyjadreniami zástupcov na pojednávaní.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav. Uznesením povereného príslušníka
Obvodného oddelenia PZ Vinica zo dňa 21.03.2011 ČVS: ORP-214/VI-VK-2011 bolo voči osobe
navrhovateľavznesenéobvineniepreprečin„porušovanieochranyrastlínaživočíchov“podľa§305ods.
1písm.c)Trestnéhozákona.Protiuzneseniuovzneseníobvineniapodalnavrhovateľsťažnosť.Okresná

prokuratúra Veľký Krtíš uznesením zo dňa 05.05.2011 sp.zn.: Pv 150/11 sťažnosť ako nedôvodnú
zamietla. Dňa 17.06.2011 navrhovateľ podal návrh na zastavenie trestného stíhania. K zastaveniu
trestného stíhania nedošlo. Na Okresný súd Veľký Krtíš bola voči navrhovateľovi podaná prokurátorom
Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš žaloba. Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozsudkom zo dňa 07.06.2012
sp.zn. 9T/133/2011-225 v zmysle § 285 písm. b) Zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok spod

obžaloby oslobodil. Proti oslobodzujúcemu rozsudku podal prokurátor odvolanie. Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením zo dňa 25.10.2012 sp.zn. 2To 113/12 odvolanie okresného prokurátora zamietol. V
odôvodneníodvolacísúduviedol,žeodvolanieokresnéhoprokurátora niejedôvodné.Žiadosťouzodňa
30.10.2013 požiadal navrhovateľ odporcu podaním označeným ako žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľa na náhradu škody. Žiadosť

bola odporcom prijatá dňa 18.11.2013. Generálna prokuratúra listom zo dňa 21.11.2013 oznámila
navrhovateľovi, že jeho žiadosť bola odporcovi doručená dňa 18.11.2013 a zároveň mu oznámila, že
vec postupuje príslušnému orgánu a to Ministerstvu spravodlivosti. Dňa 17.12.2013 bola postúpená
žiadosť vrátená z Ministerstva spravodlivosti na Generálnu prokuratúru. Podaním zo dňa 24.02.2014
došlo k opätovnému postúpeniu žiadosti na Ministerstvo spravodlivosti. Podaním zo dňa 04.03.2014

došlokopätovnémuvráteniužiadostinaGenerálnuprokuratúru.Oznámenímzodňa11.03.2014oznámil
odporca navrhovateľovi, že nie je orgánom ktorý by mal vo veci konať.Podľa ustanovenia § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola

spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom
súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľaustanovenia§5ods.1zákonač.514/2003Z.z.,právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. , ak tento zákon neustanovuje inak, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným

orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba
vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe

písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody
žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda

vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na

náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému

aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak

osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)

Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne
vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a

inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie
zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.Súd zisťoval existenciu podmienok, ktoré zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu za vznik škody, ktoré
musia byť splnené súčasne.
1) nezákonné rozhodnutie

2) vznik škody
3) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou.

V prípade, že nie je splnená čo i len jeden z uvedených predpokladov, zodpovednosť štátu nevzniká.
Súd preskúmal aj to či navrhovateľ splnil osobitné podmienky stanovené zákonom pre uplatnenie nároku

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci.

Navrhovateľ v súlade § 15 ods. 1 cit. zák. požiadal odporcu dňa 30.10.2013 o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Odporca sa necítil byť oprávneným konať v mene pasívne legitimovaného,
to znamená Slovenskej republiky. Oprávneným konať sa necítilo ani Ministerstvo spravodlivosti SR.
Medzi týmito dvomi orgánmi verejnej moci došlo k niekoľkonásobnému postúpeniu a vracaniu žiadosti

o prerokovanie návrhu. Navrhovateľ sa preto obrátil na súd s návrhom na začatie konania o náhradu
škody.

Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a podmienkou
uplatnenia nároku na náhradu škody je podľa § 6 ods. 1 cit. zák. zrušenie alebo zmena nezákonného

právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda príslušným orgánom. Nárok na náhradu
škody spôsobenej trestným stíhaním sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím ( v súlade s rozhodnutím NS SR sp.zn. 1 Cdo 53/93), pričom opodstatnenosť
začatia trestného stíhania je podmienená výsledkom trestného konania, t.z. či sa podozrenie orgánu
činného v trestnom konaní, v tomto prípade prokuratúry, potvrdí a obžalovaný bude odsúdený. V

zmysle platnej judikatúry je potrebné na rozsudok súdu, ktorým bol obžalovaný oslobodený spod
obžaloby, nazerať ako na rozhodnutie, ktorým bolo uznesenie o začatí trestného stíhania a o vznesení
obvinenia zrušené ( rozhodnutie NS SR 3Cdo 194/2010). Súd považuje za preukázané, že navrhovateľ
podal sťažnosť proti Uzneseniu o vznesení obvinenia, ktorú Okresná prokuratúra uznesením zo
dňa 05.05.2011 sp.zn. zamietla, navrhovateľ dňa 17.06.2011 podal aj návrh na zastavenie trestného

stíhania, k zastaveniu ale nedošlo. Uvedeným konaním splnil navrhovateľ zákonný predpoklad v súlade
s ustanovením § 6 ods. 2 cit. zák.

Škoda predstavuje materiálnu ujmu spočívajúcu zmenšením majetku poškodeného a objektívne
vyjadrenú v peniazoch. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 cit. zák. navrhovateľovi vznikla skutočná škoda

v podobe trov právneho zastúpenia v trestných konaniach, ktoré uhradil ako dohodnutú odmenu
advokátovi, čo je zrejmé z priloženého vyúčtovania trov konania. V zmysle ustanovení § 18 ods. 1 a
ods. 3 náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom
bolo vydané nezákonné rozhodnutie.

Z predloženého trestného spisu má súd za preukázané, že navrhovateľ uhradil advokátovi sumu 2
677,06 Eur ako účelne vynaložené trovy konania. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, tak v tejto právnej
veci je daná priama vecná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou v podobe trov právneho
zastúpenia, pretože pokiaľ by prokurátor nepodal obžalobu a vyhovel sťažnosti navrhovateľa, nemal by
navrhovateľ dôvod zvoliť si advokáta na zastupovanie v trestnom konaní a nevznikla by mu tak škoda vo

výške trov právneho zastúpenia, ktoré navrhovateľ advokátovi uhradil. Je tu zrejme priame pôsobenie
príčiny a následku, kde príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Súd po vykonanom
dokazovaní dospel k názoru, že v predmetnom konaní boli splnené všetky podmienky zákona pre vznik
zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a preto návrhu vyhovel.

Pokiaľ ide o orgán oprávnený konať v mene pasívne legitimovaného, súd sa stotožnil s názorom právnej
zástupkyne navrhovateľa a Ministerstva spravodlivosti a za oprávneného konať v mene štátu považuje
Generálnu prokuratúru v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f). Podľa názoru súdu v tomto konaní nie je
podstatné na základe akých skutočností bol navrhovateľ oslobodený. Či už to bolo v zmysle pochybností
s uplatnením zásady in dubio pro reo, alebo kvôli skutočnosti, že skutok navrhovateľ nespáchal. Ako

už bolo uvedené, rozhodujúci je výsledok trestného konania. Pre súd je v tom prípade podstatné
právoplatné rozhodnutie súdu, na základe ktorého bol navrhovateľ z pod obžaloby oslobodený. Súd
nie je oprávnený preskúmavať právoplatné rozhodnutie a hodnotiť rozhodovaciu činnosť okresného
a krajského súdu. Súd v tomto konaní rozhoduje len o náhrade škody na základe právoplatnéhorozhodnutia. V tomto prípade tak okresný ako aj krajský súd navrhovateľa z pod obžaloby oslobodili, súd
preto považuje za oprávneného konať v mene pasívne legitimovanej Slovenskej republiky Generálnu
prokuratúru SR.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastník, ktorý mal v konaní
plný úspech má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov na obranu proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Právny zástupca navrhovateľa si v zákonnej lehote vyčíslil trovy konania v súlade s ustanoveniami
vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z.. Žiada o úhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 20,- Eur a
náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 665,22 Eur pozostávajúcich z troch úkonov právnej
pomocipo111,21Eur,2xrežijnýpaušálvovýške8,04Eura1xrežijnýpaušálvovýške8,39Eur,cestovné
vo výške 29,43 Eur a náhradu za stratu času 83,88 Eur (6 polhodín x 13,98). Právny zástupca je platiteľ
DPH preto sa odmena zvyšuje o 20% DPH. Právny zástupca si uplatnil aj náhradu trov predsúdneho

konania vo výške 99,53 Eur.

Súd sa s takto predloženým vyčíslením nestotožnil a nepriznal právnemu zástupcovi náhradu za stratu
času vo výške 83,88 Eur za šesť pol hodín. Priznal mu len sumu 55,92 Eur za štyri pol hodiny, z
dôvodu, že cesta medzi Veľkým Krtíšom a Zvolenom trvá menej ako hodinu, čo je zrejmé z bežných

mapovýchportálovatátocestajesúduznámaajzvlastnejskúsenosti.Rovnakosúdnepriznalprávnemu
zástupcoviodmenuzažiadosťopredbežnéprerokovanie,pretožetentoúkonbolvykonanýpredzačatím
konania a trovy zastúpenia pri tomto úkone nepredstavujú trovy predmetného konania. Navyše súdu
bolo predložené plnomocenstvo zo dňa 20.10.2014 a žiadosť bola spísaná 30.10.2013, t.z. takmer rok
pred udelením plnomocenstva. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti rozhodnutia. Odporca je povinný zaplatiť istinu s úrokom z omeškania a trovy konania na účet
právneho zástupcu, vedený vo U., E..L.. č. IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, F.: L., U.: XXXX

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smerujevakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažujezanesprávny
a čoho sa odvolávateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uznesením ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli
doteraz uplatnené.
f) Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vo veci (§205 ods.

2 O.s.p.)

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môžu odvolávateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Aknebudepovinnosťstanovenátýmtorozsudkomdobrovoľnesplnenámožnopodaťnávrhnavykonanie

exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov)