Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. august 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/657/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114207010
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4114207010.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitrevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.VladimíraPribuluasudcovJUDr.Renáty

Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: Y. M., nar. XX.X.XXXX, bytom V. V., F. N.
XX, zastúpený: JUDr. Pavol Kontroš, advokát, so sídlom Banská Bystrica, Horná 67, proti žalovanému:
E. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom O., Z. X, zastúpený: JUDr. Štefan Mesároš, advokát, so sídlom Nitra,
Štefánikova trieda 84, o zaplatenie 43,15 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 7. júna 2016, č. k. 7C/353/2015-89, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“ ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 7. júna 2016, č. k. 7C/353/2015-89
rozhodol, že odporca (ďalej len „žalovaný“ v zmysle § 60 CSP) je povinný zaplatiť navrhovateľovi (ďalej
len „žalobcovi“ v zmysle § 60 CSP) sumu 43,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne
od 1.6.2000 do zaplatenia a náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu, pozostávajúcu
zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 74,27

eura, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to , že žalobca sa návrhom (ďalej len „žaloba“ v zmysle §
131 CSP) podanou na súd dňa 7.3.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 43,15
spolu s prísl., pretože žalovaný bol uznaný vinným z trestného činu podvodu a on ako poškodený bol
odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie.

2.2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor a vzniesol námietku

premlčania.

2.3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré riadne doručil predvolanie žalobcovi i žalovanému, ktorí
svoju neúčasť ospravedlnili, preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov
konania podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a zistil nasledovný skutkový stav:

3.1. Žalovaný bol trestným rozkazom Okresného súd Nitra č.k. 5T 123/2012-3464, zo dňa 7.6.2013,

právoplatným 19.7.2013, uznaný vinným z trestného činu podvodu. Žalobcovi spôsobil škodu vo výške
43,15 eur a súd ho odkázal s jeho nárokom na občianske súdne konanie.3.2. Z dôvodu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, oboznámil sa súd s pripojeným trestným
spisom 5T 123/2013, z ktorého zistil, že žalobca ako poškodený bol vypočutý vyšetrovateľom dňa
19.12.2002, pripojil sa k trestnému stíhaniu a žiadal, aby mu bola nahradená škoda 1.600 Sk spolu s

prísl. Nárok na náhradu škody si voči konkrétnej osobe neuplatnil (č. l. 69-71).

3.3. Uznesením OÚ PZ Nitra zo dňa 21.5.2003 bolo začaté trestné stíhanie voči žalovanému pre trestný
čin podvodu (č.l.72). Toto uznesenie nebolo žalobcovi zaslané, ale mu bolo zaslané až uznesenie zo
dňa 23.5.2003 o spojení trestnej veci na spoločné konanie a on toto uznesenie prevzal dňa 13.7.2006 .

3.4. Škodu voči žalovanému ako obvinenému z trestného činu podvodu si uplatnil na výsluchu dňa
20.12.2007. Trestný rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 20.11.2013, aj keď na doručenke je nesprávne
uvedený rok 2012. Trestný rozkaz bol vydaný 7.6.2013, z čoho potom logicky vyplýva, že ho žalobca
nemohol prevziať v roku 2012, ale až v roku 2013. Žaloba na náhradu škody bola doručená súdu dňa
7.3.2014.

4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovení § 442 ods. 1, § 443 ods.
1, § 106 ods. 1, 2, § 112, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a podľa § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z.

5. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba na náhradu
škody je dôvodná a nie je premlčaný nárok žalobcu. Žalovaný bol právoplatne odsúdený za trestný čin
podvodu, ktorým bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 43,15 eura a ktorý bol so svojím nárokom
odkázaný na občianske súdne konanie.

6.1. Prvoinštančný súd poukázal na to, že pre posúdenie otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode
a o tom, kto za ňu zodpovedá, je podľa zákona rozhodujúci okamih, keď zistí skutkové okolnosti
rozhodujúce pre vymedzenie zodpovedného subjektu. Ide o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody,
ale aj o jej výške. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamihu, kedy poškodený získal
informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná

(R 38/75).

6.2.Akpoškodenýuplatnísvojeprávonanáhraduškodyspôsobenejtrestnýmčinomvadhéznomkonaní
riadne, (t.j. najneskoršie do skončenia vyšetrovania a uplatní si ju voči konkrétnej osobe, v konkrétnej
výške, z konkrétnych dôvodov, nestačí len vyjadrenie, že sa pripája k trestnému stíhaniu a žiada náhradu

škody) a včas, t.j. v priebehu premlčacej doby a v konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto
uplatnenia po dobu adhézneho konania nebeží (29/1985).

6.3. Ak nedošlo v trestnom konaní k uloženiu povinnosti nahradiť poškodenému uplatnenú náhradu
škody, má poškodený možnosť uplatniť si nárok na náhradu škody v občianskom súdnom konaní v

premlčacej dobe, ktorej beh pokračuje po skončení trestného konania, o ktorom bol ako poškodený
upovedomený, až do jeho úplného vyčerpania (Rc 31/74).

7. Žalobca si náhradu škody uplatnil ako poškodený na výsluchu dňa 20.12.2007. O tom, kto za
škodu zodpovedá sa dozvedel z uznesenia, ktoré mu bolo doručené dňa 13.7.2006. V tento deň začala

žalobcovi plynúť premlčacia doba a dňom uplatnenia škody voči konkrétnej osobe a v konkrétnej výške
dňa 20.12.2007 premlčacia doba prestala plynúť. Od momentu, kedy sa poškodený dozvedel o osobe,
ktorá za škodu zodpovedá, t.j. 13.7.2006 do uplatnenia škody dňa 20.12.2007, uplynulo 17 mesiacov a 7
dní. Žalobcovi zostalo na uplatnenie svojho nároku na náhradu škody v občianskom súdnom konaní po
skončení trestného konania necelých 7 mesiacov. Žalobca stihol v tejto lehote podať žalobu na náhradu

škody. Premlčacia doba na uplatnenie jeho nároku na náhradu škody opätovne začala žalobcovi plynúť
dňom doručenia trestného rozkazu 20.11.2013, ktorým bol odkázaný na občianske súdne konanie.
Žaloba na náhradu škody bola súdu doručená dňa 7.3.2014, t.j. v lehote kratšej ako 4 mesiace, čím bola
zachovaná premlčacia doba dvoch rokov.

8. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že nárok žalobcu na náhradu škody nie je premlčaný, a
preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej sumy. Žalobcovi priznal aj úrok
z omeškania od 1.6.2000, pretože žalovanému bola suma 43,15 eur poukázaná dňa 31.5.2000 anasledujúci deň sa dostal žalovaný do omeškania. Výška úrokov z omeškania v čase omeškania
predstavovala dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS, t.j. 17,6% ročne.

9.1. S poukazom na ustanovenie § 142 ods.1 O.s.p. súd prvej inštancie priznal úspešnému žalobcovi
náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eur a z trov
právneho zastúpenia v sume 74,27 eur za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,
písomné podanie na súd vo veci samej, rok 2014, písomné vyjadrenie k odporu z 19.6.2015).

9.2. Podľa ust. §10 ods.1, § 16 ods.3 vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z., o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, 1 úkon právnej služby predstavuje 16,60 eur
a režijný paušál rok 2014 - 8,04 eur, rok 2015 - 8,39 eur.

9.3. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za vyjadrenie z 11.3.2016,
pretože v tomto vyjadrení neuvádzal nové skutočnosti ohľadne skutkového stavu veci alebo právneho

posúdenia nároku. Podstatou vyjadrenia bol návrh na vypočutie navrhovateľa cestou dožiadaného súdu
a konanie súdu v jeho neprítomnosti.

10. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie , dôvodiac tým, že nesúhlasí s
rozsudkom súdu prvého stupňa, pretože súd sa nevyrovnal so všetkými skutočnosťami významnými

pre rozhodnutie a z vykonaného dokazovania nevyvodil správny právny záver.

11. Poukázal na to, že z priložených listín vyplýva, že trestné stíhanie voči nemu začalo uznesením
vyšetrovateľa dňa 21.5.2003. Žalobca vložil na účet žalovaného finančné prostriedky dňa 31.5.2000,
teda v tento deň došlo k spáchaniu skutku, za ktorý bol uznaný vinným. Žalobca sa v konaní domáhal

plnenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia sa s tým, že podľa toho, čo je uvedené v žalobe, s
vydaním bezdôvodného obohatenia je žalovaný v omeškaní od 1.6.2000 a v konaní vzniesol námietku
premlčania s poukazom na ust. § 100 ods.1 a § 107 ods.1 OZ.

12. Ak teda žalobca v žalobe uvádza, že k bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť dňom jeho prijatia,

t.j. 1.6.2000, uplynula lehota na jeho vydanie uplynutím 10 rokov, teda dňom 1.6.2010. Žalovaný
preto zastáva názor, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v tomto smere nesprávne a vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa
§ 220 OZ zmenil a žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

13. Žalobca sa písomne vyjadril k odvolaniu a navrhol, aby odvolací súd podľa § 387 CSP napadnutý
rozsudok potvrdil a žalovaného zaviazal k náhrade trov žalobcu v odvolacom konaní vo výške 25,18
eura.

14. Uviedol, že z obsahu odvolania a namietaného pochybenia súdu je zrejmé, že žalovaný nielenže

nemá v sebe žiadnej cti ani hanby za spáchaný podvod, ale aj že si odôvodnenie rozsudku vôbec
neprečítal. Inak by musel objektívne uznať, že súd sa s jeho námietkou premlčania riadne, podrobne a
odborne zaoberal a vyvodil správny záver o tom, že žaloba bola podaná včas.

15. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej

len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP) oprávnenou osobou - účastníkom
konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario a § 219 ods.
3 za použitia § 378 ods.1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.

16. Súd prvej inštancie vyniesol napadnutý rozsudok v tejto veci za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“, ktorý bol účinný do 30.06.2016, keďže bol zrušený v
ustanovení § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Civilný sporový

poriadok nadobudol účinnosť 1.júla 2016 ( § 474 CSP).

17.1. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.17.2. Podľa § 470 ods.2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17.3. Podľa § 60 CSP stranami súd žalobca a žalovaný.

17.4. Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu
ohrozeného alebo porušeného práva.

17.5. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17.6. Podľa § 387 ods.2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

18. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda ak súd nepoužil správny právny predpis ,

alebo síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne záver.

19. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú
postačujúce aj pre odvolací súd, na zistený skutkový stav správne aplikoval právne predpisy a vo veci aj

správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivými a správnymi
závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, uvedenými v odôvodnení rozhodnutia, na ktoré
v celom rozsahu odkazuje.

20. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že je tiež v

tejto prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj
správne právne posúdil ak dospel k záveru, že nárok žalobcu na náhradu škody nie je premlčaný, a
preto mu vyhovel, pričom vec právne neposúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ako
to uvádza odvolateľ v odvolaní, ale ako nárok na náhradu škody. Ku škode na strane žalobcu, ktorú
mu svojím úmyselným konaním spôsobil žalovaný, došlo dňa 31.5.2000, a od 1.6.2000 začala plynúť

desaťročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody; o tom, kto za škodu
zodpovedá, sa žalobca dozvedel z uznesenia Okresného úradu justičnej polície Policajného zboru v
Nitre zo dňa 23.5.2003 o spojení trestnej veci obvineného E. (žalovaného) za trestný čin podvodu podľa
§ 250 ods.1 a 3 Trestného zákona s ďalšou trestnou vecou toho istého obvineného stíhaného tiež pre
trestný čin podvodu, v ktorej bol poškodený Y. M. (žalobca), ktorý toto uznesenie prevzal do

vlastných rok dňa 13.7.2006 a voči obvinenému z trestného činu podvodu si uplatnil nárok na náhradu
škody na výsluchu pred vyšetrovateľom PZ v Banskej Bystrici dňa 20.12.2007.

21. Trestný rozkaz Okresného súdu Nitra zo dňa 7.júna 2013, č. k. 5T/123/2012-3464, ktorým bol
obvinený E. Z. uznaný za vinného z pokračovacieho trestného činu podvodu poľa § 250 ods.1 a 3

Trestnéhozákona,začomuboluloženýtrestodňatiaslobodyvtrvaní24mesiacov,ktoréhovýkonmubol
odložený na skúšobnú dobu 24 mesiacov a poškodení, medzi ktorými bol aj žalobca Y. M., boli so svojim
nárokmi na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie, bol doručený žalobcovi Y. M. dňa
20.11.2013, ako to správne uvádzal prvoinštančný súd a tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť
dňa 19.7.2013.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu proti žalovanému na Okresný súd Nitra dňa
7.3.2014, a keďže v zmysle § 112 OZ žalobca ako poškodený v premlčacej dobe uplatnil v trestnom
konaní nárok na náhradu škody a v začatom konaní riadne pokračoval premlčacia doba od tohto
uplatnenia po dobu trestného konania neplynula. O zastavenie premlčacej doby ide vtedy, keď
premlčacia doba pre určitú, zákonom stanovenú prekážku neplynie a po odpadnutí prekážky pokračuje

plynutie lehoty naďalej. V tomto prípade hovoríme o spočívaní premlčacej doby ( praescriptio dormit)
Ide o situáciu, keď v dôsledku právne relevantnej prekážky uvedenej v ustanoveniach § 112 až 114
OZ sa plynutie premlčacej doby zastavuje a premlčacia doba neplynie. Premlčacia doba v prípade
spočívania premlčacej doby sa skladá z dvoch častí ( pred zastavením premlčania a po skončení jehospočívania). Premlčacia doba, ktorá uplynula pred prekážkou, a premlčacia doba, ktorá uplynie po
odpadnutí prekážky, sa spočítajú.

23. Vzhľadom k tomu, že námietka žalovaného v odvolaní sa koncentrovala iba na že uplynula 10 ročná
premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia dňom 1.6.2010, odvolací súd sa sústredil na
tento dôvod odvolania .

24.1. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia sústredil predovšetkým na to, či žalobca
včas uplatnil svoj nárok na náhradu škody z hľadiska plynutia subjektívnej premlčacej doby a k tomu
správnepoznamenal,žežalobcasaotom,ktozaškoduzodpovedá,dozvedelzuzneseniavyšetrovateľa
PZ, ktoré mu bolo doručené dňa 13.7.2006 a v tento deň mu začala plynúť subjektívna premlčacia
doba a dňom uplatnenia nároku na náhradu škody voči konkrétnej osobe- obvinenému (žalovanému) v
konkrétnej výške dňa 20.12.2007, kedy premlčacia doba prestala plynúť. Od momentu, kedy sa žalobca

ako poškodený dozvedel o osobe, ktorá za škodu zodpovedá (o žalovanom), teda od 13.7.2006 do
uplatnenia nároku na náhradu škody dňa 20.12.2007 uplynulo 7 mesiacov a 7 dní, takže po skončení
trestného konania, t.j. od 20.11.2013, kedy žalobca prevzal trestný rozkaz, mal k dispozícii 6 mesiacov
a 23 dní na podanie civilnej žaloby na súd, a keďže žalobu podal na Okresný súd Nitra 7.3.2014, stihol
ju uplatniť v subjektívnej premlčacej dobe. Odvolací súd k tomu navyše dodáva, že žalobca uplatnil svoj

nárok na náhradu škody aj v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorá po dobu od uplatnenia nároku na
náhradu škody voči konkrétnemu páchateľovi (škodcovi) taktiež neplynula, teda objektívna
premlčacia doba bola tiež zastavená.

24.2. Zastavenie (spočívanie) plynutia premlčacej doby počas súdneho konania sa týka aj lehôt, ktorých

začiatok je stanovený objektívne (V 28/1984).

25. Záverom teda odvolací súd k odvolaciemu dôvodu odvolateľa poznamenáva, že ak veriteľ uplatní
v premlčacej dobe právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v konaní riadne pokračuje,
premlčacia doba sa po dobu konania zastavuje (spočíva), teda od tohto dňa sa zastavuje plynutie

subjektívnej i objektívnej premlčacej doby.

26. Pretože žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu v zmysle § 396 ods.1 a §
255 ods.1 CSP priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

27.Ovýškenáhradypriznanýchtrovodvolaciehokonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

28. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§

393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).