Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. marec 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/560/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108216305
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6108216305.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda

Zimmermanna a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu:
BAMF, s. r. o., so sídlom Kráľová pri Senci 271, Kráľová pri Senci, IČO: 45 279 845, v konaní právne
zastúpená JUDr. Michalom Mišíkom, advokátom, so sídlom Záhradnícka 64, P. O. Box 80, Bratislava,
proti žalobkyni: V. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXX/X, A. A., v konaní právne zastúpená
JUDr. Romanom Hošovským, advokátom so sídlom Mikulášska 1/a, Bratislava, o zaplatenie 39.998,12
€ s prísl., na odvolanie žalobcu zo dňa 26. 09. 2016 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 8C/388/2008-645 zo dňa 18. 08. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

II.Žalovanejpriznávanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%účelnevynaloženýchnákladov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Procesný súd žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol:
„1. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 8C/388/2008-467 zo dňa 29. 03. 2012 rozhodol vo veci
žalobkyne pôvodne F.. mat. V. A., trvale bytom F. XX, A. o zaplatenie 33 998,12 Eur s príslušenstvom

tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 145 Eur s 9 % úrokom z omeškania
z priznanej sumy od 29. 03. 2010 až do zaplatenia a rozhodol o trovách konania. V tejto časti nadobudol
rozsudok právoplatnosť dňa 04. 12. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k.
13Co/310/2012, ktorým bol rozsudok potvrdený.

2. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 8C/388/2008-505 zo dňa 23. 08. 2012 okresný súd rozhodol tak, že
návrh vo zvyšku zamietol. Predmetným rozsudkom rozhodol na pojednávaní dňa 23. 08. 2012, o čom

je spísaná zápisnica z pojednávania zo dňa 23. 08. 2012, a to v neprítomnosti účastníkov konania,
ktoré mali doručenie vykázané (č. l. spisu 503). Žalovaná a jej právny zástupca svoju neprítomnosť
ospravedlnili a súhlasili, aby súd rozhodol dopĺňacím rozsudkom v ich neprítomnosti. Žalobkyňa a jej
právny zástupca sa písomne nevyjadrili a pojednávania sa nezúčastnili.

3. V dôsledku odvolania navrhovateľky voči dopĺňaciemu rozsudku rozhodol Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením č. k. 13Co/1496/2014-614 zo dňa 31. 08. 2015 a dopĺňací rozsudok zrušil a vec vrátil

na ďalšie konanie.

4. V uvedenom rozhodnutí odvolací súd uviedol, že okresný súd vydal dopĺňací rozsudok a opomenul,
že sa jeho doplnenie vykonáva po nariadení pojednávania, čo však nekorešponduje s (č. l. spisu 503 -504), kde sa nachádza zápisnica o pojednávaní zo dňa 23. 08. 2012 a je dôkazom o tom, že uvedené
rozhodnutie a doplnenie rozsudku bolo po nariadení pojednávania.

5. V priebehu konania súd uznesením č. k. 8C/388/2008-591 zo dňa 27. 10. 2014 pripustil, aby do
konania namiesto pôvodne označenej žalobkyne F.. mat. V. A., trvale bytom F. XX, A. vstúpila spoločnosť
BAMF, s. r. o., so sídlom Kráľová pri Senci 271, IČO: 45279845 z dôvodu návrhu na zmenu účastníka
na strane žalobkyne podaný obchodnou spoločnosťou BAMF, s. r. o. v dôsledku uzatvorenej zmluvy
o postúpení pohľadávky medzi pôvodným navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou zo dňa 17. 09.

2014, predmetom ktorej bola pohľadávka voči odporkyni uplatnená v tunajšom konaní.

6. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že pôvodná žalobkyňa vystúpila z konania pokiaľ ide
o uplatňovanie pohľadávky v sume 39 998,12 Eur, túto sumu uplatňuje iný subjekt, ktorému mala byť
pohľadávka postúpená. Rozhodnutie o zámene účastníkov konania je právoplatné a v tomto konaní
pôvodná žalobkyňa už nemôže znovu a bez ďalšieho si nárokovať zaplatenie sumy za jej podiel

na nájomnom za žalované obdobia. Úlohou okresného súdu je zistiť, či je žalobca aktívne vecne
legitimovaný, súčasný žalobca svoju legitimáciu odôvodňuje z postúpenej pohľadávky. Postúpiť platne
v zmysle § 524 OZ možno iba existujúcu pohľadávku a nie uplatňované právo a nikto nemôže previesť
na iného práva, ktoré ešte nevlastní a v konaní zrejme súčasný žalobca nie je aktívne legitimovaný.
Pôvodná žalobkyňa právoplatne vystúpila z konania a tým jej účastnícke procesné práva zanikli a

svoj nárok si môže uplatniť v inom začatom konaní. Zároveň neprichádza do úvahy, aby súčasný
žalobca spätne prevádzal práva na pôvodnú žalobkyňu, pretože v skutočnosti žiadne nenadobudol. Po
rozhodnutí odvolacím súdom účastníci konania uviedli, a to žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
v podaní doručenom súdu dňa 19. 07. 2016 k uvedenému odvolacím súdom, že súčasný žalobca nemá
aktívnu vecnú legitimáciu, a to z toho dôvodu, že predmetom postúpenia bolo právo a nie pohľadávka,

pričom tak nedošlo k prevodu existujúcej pohľadávky v zmysle § 524 OZ. Žalobca s uvedeným právnym
názorom sa nestotožňuje, keďže nemá oporu v aktuálnej právnej úprave.

7. Pôvodná žalobkyňa si v predmetnom konaní uplatnila nárok na náhradu peňažnej sumy z titulu nároku
napomernúčasťzvýnosuznehnuteľností,ktorejjepodielovouspoluvlastníčkou.Išloonárokvyplývajúci

z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ. Právo na úhradu peňažnej sumy a tomuto právu zodpovedajúci záväzok
na splnenie peňažnej sumy je vždy považované za pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi. Preto rozlišovať
medzi právom na úhradu peňažnej sumy a pohľadávkou je nelogické, keďže každá pohľadávka v sebe
implicitne musí obsahovať právo veriteľa na úhradu peňažnej sumy, avšak nie každé právo znamená
existujúcu pohľadávku, keďže práva môžu spočívať aj v iných nárokoch ako sú nároky peňažné.

Žalobkyňa mala a má voči žalovanej pohľadávku vyplývajúcu zo zákona, ktorej zodpovedalo aj určité
právo a samotná pohľadávka v čase jej uplatnenia zjavne existovala, nemohla sa stratiť v rámci prevodu
na tretí subjekt. Žalobkyňa si uplatnila existujúcu pohľadávku a bolo potom jej právom v zmysle zákona
túto pohľadávku postúpiť na základe právneho úkonu na iný subjekt, ktorým je aktuálny žalobca. Nie je
pravdou, že došlo k postúpeniu nejakého práva, ktoré nezodpovedalo existujúcej pohľadávke. Pôvodná

žalobkyňa previedla svoj nárok z titulu pohľadávky voči žalovanej, ktorá v sebe zahŕňa právo na úhradu
peňažnej sumy. Oprávnenosť uplatňovanej výšky tejto pohľadávky je predmetom konania a je zrejmé,
že uplatnený nárok, t. j. pohľadávka je sporná a spornosť nároku nemôže mať akýkoľvek vplyv na
jeho existenciu ako takú. Samotné právoplatné rozhodnutie súdu nezakladá existenciu pohľadávky,
ale len osvedčuje túto existenciu a existencia nároku alebo pohľadávky ako aj práva je vždy závislá

od konkrétnych skutkových a právnych okolností, ktoré nemajú žiadny pôvod v samotnom súdnom
konaní. Spornosť výšky pohľadávky, ktorú žalovaná neuznáva nemá vplyv na jej existenciu v zmysle
aktívnej vecnej legitimácie. Žalobca mal za to, že je aktívne vecne legitimovaný, je aktuálnym vlastníkom
uplatňovanej pohľadávky.

8. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že predmetom ďalšieho konania môže byť iba
nárok žalobcu na zaplatenie sumy 39 853,12 Eur. Ako vyplýva z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 25. 01.
2012 a ďalšieho konania uplatňuje si právo na zaplatenie náhrady škody. Poukázala na právne záväzné
stanovisko krajského súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v uznesení zo dňa 31. 08. 2015, že súčasne žalobca nie
je aktívne legitimovaný, pretože podľa § 524 OZ možno platne postúpiť iba existujúcu pohľadávku a nie

uplatňovanéprávo.Predmetompostúpeniapodľazmluvyzodňa17.09.2014jepohľadávkapostupcu V.
A. vo výške 39 998,12 Eur s príslušenstvom z titulu nároku na výnos z nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
konania sp. zn. 8C/388/2008, predmetom postúpenia teda nie je nárok postupcu voči nej na náhradu
škody.9. Žalobca nie je aktívne legitimovaný aj z dôvodov absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 17. 09. 2014 k čomu sa vyjadrila v podaní doručenom Krajskému súdu Banská

Bystrica dňa 26. 02. 2015. Právny úkon postúpenia pohľadávky je absolútne neplatný, lebo nebol
urobený vážne (§ 37 ods. 1 OZ) a prieči sa dobrým mravom § 39 OZ. Uvedené vyplýva zo skutočnosti,
že súčasný žalobca vznikol dňa 19. 01. 2010 a jediným spoločníkom a konateľom je V. A., sídlo
spoločnosti je totožné s jej trvalým bydliskom. Prakticky uzavrela zmluvu o postúpení pohľadávky
sama so sebou. Neuskutočňuje žiadnu podnikateľskú činnosť a aktivity spočívajú zrejme v tom, že

je účastníkom viacerých súdnych sporov, ktoré sa týkajú spoločníčky. Poukázala na iné konania na
Okresnom súde Bratislava I., kde dochádza k postúpeniu pohľadávok z W. A. na obchodnú spoločnosť
s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za negatívny výsledok sporov. V predmetnom konaní bolo úmyslom
vyhnúť sa budúcej povinnosti zaplatiť súdne poplatky a trovy konania.

10. Neurčitosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17. 09. 2014 a zakrývanie skutočného stavu

vo veci vyplýva aj z toho, že zmluva neobsahuje údaj o dohodnutej odplate, ktorá má byť uvedená v
honorárnej prílohe zmluvy, nedá sa zistiť, aká bola táto odplata a či bola zaplatená.

11. Žalovaná zároveň poukázala na všetky svoje vyjadrenia, kde podrobne odôvodnila a doložila, že
nároky žalobcu sú nedôvodné, bez ohľadu na to, či ich uplatňuje ako vydanie bezdôvodného obohatenia

alebo ako spoluvlastnícke nároky.

12. Podľa § 524 ods. 1 až 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

13. Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

14. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe

veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Nevyhnutným predpokladom
postúpenia pohľadávky však vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu.

15. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí č. k. 13Co/1496/2014 (str. 3 rozhodnutia) uviedol, že postúpiť

platne v zmysle § 524 OZ možno iba existujúcu pohľadávku a nie uplatňované právo a nikto nemôže
previesť na iného práva, ktoré ešte nevlastní s tým, že je potrebné skúmať aktívnu legitimáciu na strane
žalobkyne.

16. Súd uznesením č. k. 8C/388/2008-591 zo dňa 27. 10. 2014 pripustil, aby do konania namiesto

pôvodne označenej žalobkyne vstúpila spoločnosť BAMF, s. r. o., a to na základe doručeného návrhu
na zmenu účastníka z dôvodu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17. 09. 2014. Z toho dôvodu súd
rozhodol o návrhu na zmenu účastníka na strane žalobkyne.

17. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho

oprávnenia alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnej právnej povinnosti, nie je nositeľom
hmotného oprávnenia o ktoré v konaní ide. V danom prípade potom nejde o otázku okruhu účastníkov
konania, ale o to, či účastníci konania sú tými účastníkmi, ktorí podľa hmotného práva mali a mohli
žalovať alebo mali a mohli byť podľa hmotného práva žalovaný. Nedostatok vecnej legitimácie je
dôvodom na zamietnutie žaloby. Súd potom z dôvodu, že žalobkyňa nie je vecne aktívne legitimovaná

zamietol návrh na vydanie dopĺňacieho rozsudku v časti ku ktorej absentuje výrok o zamietnutí žaloby,
keďže právoplatne vystúpila z konania a tým jej účastnícke procesné práva zanikli a teda nemôže
uplatňovať žalobou doplnenie súdneho rozhodnutia z dôvodu, že už nie je aktívne vecne legitimovaná.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovanej priznal nárok

na náhradu trov tohto konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením“.3. Proti rozsudku odvolanie podal žalobca. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie napáda v celom
rozsahu z dôvodov:
- podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
- podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci
- podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam

- podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

4. Žalobca je toho názoru, že súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobcovi riadne uskutočnenie jemu patriacich procesných práv, čo má za následok porušenie práva
žalobcu na spravodlivý proces.

V tejto časti žalobca popisuje z rôznych teoretických úvah čo musí odôvodnenie rozhodnutia obsahovať
ako zákonom stanovené náležitosti. V prípade, že ním uvádzané náležitosti v rozhodnutí absentujú,
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces, alebo k inej vade, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
V ďalšej citátii teoretických rozborov uvádzaných v rôznych prameňoch opisuje odvolateľ s čím sa musí

súd vyporiadať vo svojom rozhodnutí a poukazuje na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru a
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07.
V tejto časti odvolania žalobca ďalej opisuje správne teórie a z rozhodnutí súdov cituje čo je nevyhnutnou
súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, opäť poukazujúc na ustanovenia Ústavy SR a rozhodnutia
Ústavného súdu SR. Žalobca uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa požiadavky

podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolateľovi v rozhodnutí súdu prvej inštancie chýba logické vysvetlenie,
prepojenie medzi formulovaným výrokom samostatného rozhodnutia a jeho odôvodnením. Podľa neho
v odôvodnení rozhodnutia absentuje vysvetlenie súdu ako posúdil podstatné skutkové okolnosti sporu,
z čoho vychádzal, ako vyhodnotil jednotlivé dôkazy, o ktoré oprel svoje rozhodnutie, ako aj vec právne
posúdil. Tieto náležitosti nemôžu byť vecou interpretácie strán v zmysle citovaných právnych predpisov,

ale musia byť výslovne obsiahnuté v samotnom odôvodnení. Tu žalobca zdôrazňuje, že všetky tieto
náležitosti absentujú a to spôsobuje nepreskúmateľnosť samotného rozhodnutia, čím dochádza k
porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.
Argumentácia súdu prvej inštancie znemožňuje žalobcovi riadne odôvodniť svoje odvolanie, keďže z
predmetného rozhodnutia nie je zrejmý postoj ani myšlienkový postup súdu prvej inštancie, aplikácia

právnych noriem na zistený skutkový stav, ani záver vyplývajúci z hodnotenia dôkazov. Žalobca preto
považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné s vadou podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
b) a d) CSP, čo odôvodňuje jeho zrušenie.

5. V ďalšej časti odvolania žalobca teoreticky rozoberá skutočnosť, že súčasťou predchádzajúceho

zrušujúceho uznesenia krajského súdu bolo vyslovenie právneho názoru, podľa ktorého nemá súčasný
žalobca (t. j. postupník pohľadávky) aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnom konaní a to z dôvodu,
že predmetom postúpenia bolo právo a nie pohľadávky, pričom tak nedošlo k prevodu existujúcej
pohľadávkyvzmysle§524OZ.Vzmyslenázorukrajskéhosúdu(„niktonemôžepreviesťnainéhopráva,
ktoré ešte nevlastní“). Tu žalobca tvrdí, že vyššie uvedený právny názor nemá žiadnu oporu v aktuálne

platnej právnej úprave ani v ustálenej judikatúre. Formulovanie právneho názoru na skutočnosti, ktoré
neboli v rámci konania pred súdom prvého stupňa riešené, t. j. bez možnosti strán efektívne sa k takýmto
názorom riadne vyjadriť a podporiť svoje vyjadrenia dôkazmi a relevantnými právnymi predpismi,
považuje za excesné a v rozpore s Ústavou SR, garantovaným právom na riadny spravodlivý proces.
Podľa § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, preto súd

prvej inštancie nemohol v danej veci viesť konanie, prípadne vykonať dokazovanie, ktorým by žalobca
ako strana sporu mohla preukázať existenciu aktívnej legitimácie v spore. Žalobca zastáva názor, že v
tomto prípade došlo k porušeniu základnej zásady dvojinštančnosti konania, kedy odvolací súd svojim
právnym názorom na otázku, ktorá nebola predmetom rozhodovania súdu prvej inštancie, zaviazal tento
súd ku konkrétnemu rozhodnutiu. Postupom odvolacieho súdu a následne súdu prvej inštancie tak došlo

k odňatiu možnosti žalobcu riadne uplatniť svoje práva.

6. Žalobca zopakoval, že pôvodná žalobkyňa si v predmetnom konaní uplatnila nárok na úhradu
peňažnej sumy voči žalovanej a to z titulu nároku na pomernú časť výnosu z nehnuteľnosti, ktorej jebezpodielovou spoluvlastníčkou. Išlo o nárok, t. j. právo vyplývajúce priamo zo zákona, konkrétne z ust.
§ 137 ods. 1 OZ. Právo na úhradu peňažnej sumy a tomuto právu zodpovedajúci záväzok na splnenie
peňažnej sumy, je vždy považované za pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi. Rozlišovať medzi právom na

úhradu peňažnej sumy a pohľadávkou je podľa žalobcu absolútne nelogické. Potom by sa dalo logicky
odvodiť, že každá pohľadávka v sebe implicitne musí obsahovať právo veriteľa na úhradu peňažnej
sumy, avšak nie každé právo znamená existujúcu pohľadávku, keďže práva môžu spočívať aj v iných
nárokoch, ako sú nároky peňažné.
Nárok pôvodnej žalobkyne na podiel na výnosoch z nehnuteľností je v právnom zmysle zákona, ktorý v

sebe implicitne nezahŕňa peňažný nárok, nárok na výplatu výnosov za konkrétne obdobia, ktoré boli a sú
predmetom tohto konania sú konkrétnymi peňažnými nárokmi, ergo pohľadávkami žalobkyne, s ktorými
táto mohla disponovať v súlade s platnými predpismi hmotného práva. Skutočnosť, že výška týchto
peňažných nárokov je predmetom tohto konania, nemá za následok to, že by nešlo o konkrétne peňažné
nároky, t. j. pohľadávky. Pohľadávka v čase uplatnenia na súde zjavne existovala. Pôvodná žalobkyňa
si v rámci predmetného konania uplatnila existujúcu pohľadávku a bolo jej právom v zmysle zákona túto

pohľadávku postúpiť. Predmetom prevodu nebolo postúpenie práva na výplatu výnosov, ktoré prináleží
pôvodnej žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke a ktoré je späté s vlastníctvom spoluvlastníckeho
podielu k predmetnej nehnuteľnosti, ale konkrétne pohľadávky voči žalovanej za minulé obdobia, kedy z
jej strany k výplate výnosu nedošlo, a preto voči nej pôvodná žalobkyňa eviduje peňažnú pohľadávku za
tieto obdobia. V predmetnom prípade pôvodná žalobkyňa disponuje právom, ktoré jej garantuje zákon,

na výplatu pomernej časti výnosu z nehnuteľnosti, ktorej je spoluvlastníčka, a to v rozsahu veľkosti jej
spoluvlastníckeho podielu. Tomuto právu zodpovedá aj konkrétne existujúca pohľadávka a to za minulé
obdobie, kedy jej takáto časť výnosu nebola zo strany žalovanej uhradená. Žalobca je nositeľom aktívnej
vecnej legitimácie, keďže je vlastníkom uplatňovanej pohľadávky. Zo strany súdu prvej inštancie došlo
k nesprávnemu právnemu posúdeniu a zároveň aj k nesprávnemu vyhodnoteniu vykonaných dôkazov,

a teda dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam.

7. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol žalobca, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. Odvolanie je podpísané „Dipl. mat. V. A. v zast. Advokátska kancelária Mišík, s. r. o., JUDr. Michal
Mišík, konateľ“ a nad týmto mechanicky písaným podpisom je nečitateľná šifra.

9. K podanému odvolaniu sa žalovaná vyjadrila. Uviedla, že žalobca sa v prvej časti odvolania sústredil
na judikatúru Ústavného súdu a iné teoretické úvahy týkajúce sa náležitostí odôvodnenia súdnych

rozhodnutí a dochádza k záveru, ž napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a tým došlo k porušeniu
jeho práva na spravodlivý proces. Uvedené všeobecne formulované zásady a konštatovania žalobcu
sú však v rozpore s ďalšími časťami odvolania a so skutočným stavom veci. Z časti I. odvolania totiž
vyplýva, že podľa žalobcu v napadnutom rozsudku absentuje vysvetlenie, ako súd posúdil podstatné
okolnosti sporu, z čoho vychádzal a ako vyhodnotil jednotlivé dôkazy, o ktoré oprel svoje rozhodnutie,

ako aj vec právne posúdil. Z uvedeného vyplýva, že žalobca vytýka, že súd prvej inštancie sa nezaoberal
uplatňovanými nárokmi po vecnej stránke.
Je nesporné, že súd žalobu zamietol preto, lebo - v súlade s predošlým rozhodnutím odvolacieho súdu
žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na vedenie tohto sporu. Vzhľadom na toto právne posúdenie
veci neprichádza do úvahy, aby sa súd zaoberal vecnou stránkou sporu. Zároveň žalovaná podotýka,

že od rozhodnutia krajského súdu uznesením z 31. 08. 2015, v ktorom odvolací súd vyslovil právne
záväzný názor o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, boli vykonané nasledovné úkony:
- žalobca sa vyjadril k otázke neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky podaním z 08. 04. 2016,
- žalobca sa vyjadril k právnej otázke svojej aktívnej legitimácie podaním z 18. 07. 2016,
- k citovanému uzneseniu krajského súdu z 31. 08. 2015 i k vyjadreniu žalobcu z 08. 04. 2016 sa vyjadrila

aj ona podaním zo dňa 11. 07. 2016,
- žalobca mal ešte možnosť vyjadriť sa k predmetnej veci 18. 08. 2016, avšak ani on ani jeho zástupca
sa nezúčastnil pojednávania v uvedený deň.
Zatohtostavuvecinietaninajmenšejpochybnosti,žeobesporovéstranymalimožnosťvplnomrozsahu
sa vyjadriť k právnej problematike tvoriacej jadro veci.

10. Žalovaná poukazuje, že žalobca sa v II. a III. časti svojho odvolania zaoberá kritikou právneho názoru
krajského súdu o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17. 09. 2014 a znovu zdôrazňuje,
že takto formulovaný právny názor na skutočnosti doteraz neriešené bez možnosti vyjadriť sa k nim apodporiť ich dôkazmi a relevantnými právnymi predpismi je v rozpore s právom na riadny spravodlivý
proces.
Tieto dôsledky o protiústavnom postupe krajského súdu neprichádzajú do úvahy, pretože ide len a iba o

riešenie právnej otázky bez potreby predkladať k nej akékoľvek dôkazy a nakoľko odvolací súd vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvého stupňa, nedošlo ani k porušeniu základnej zásady
dvojinštančného konania, ako to nesprávne tvrdí odvolateľ.

11. Žalobca pri svojich úvahách o charaktere predmetu postúpenia podľa zmluvy zo dňa 17. 09.

2014 opakovane - tak ako na mnohých miestach v rôznych podaniach súdu doteraz - zdôrazňuje, že
predmetom postúpenia citovanej zmluvy bola pohľadávka vyplývajúca z práva pôvodnej žalobkyne XX.
A. na úhradu pomernej časti výnosu zo spoločnej nehnuteľnosti upraveného v § 137 ods. 1 OZ.
Žalobca na túto námietku žalovanej nereaguje, hoci je významná vo väzbe na právne záväzné
stanovisko krajského súdu v uznesení z 31. 08. 2015, pretože aj táto skutočnosť potvrdzuje, že
predmetom postúpenia bolo právo na náhradu škody a nie pohľadávka. To súčasne potvrdzuje, že

zmluva zo 17. 09. 2014 sa týkala inej „pohľadávky“ (pohľadávky postupcu V. A. voči nej (v sume 39
998,12 € s prísl. „Z titulu nároku na výnos z nehnuteľnosti....“, ktorá je „predmetom súdneho konania
vedeného na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod č. k. 8C/388/2008“) a preto aj z týchto dôvodov
nezakladala aktívnu vecnú legitimáciu na vedenie tohto sporu.

12. Záverom žalovaná zhrňuje, že žaloba nemôže byť úspešná a musí byť zamietnutá aj z iných
dôvodov, na ktoré poukázala v jej doterajších vyjadreniach a prednesoch. Odkázala aj na svoje
vyjadrenie z 11. 07. 2016 (III. a IV.), v ktorom sa zaoberá v koncentrovanej forme dôvodmi:
- neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo 17. 09. 2014 z dôvodu, že nebol urobený vážne a je
v rozpore s dobrými mravmi (tu poukazuje na vyjadrenie z 23. 02. 2015 zaslané aj Krajskému súdu v

Banskej Bystrici)
- bezdôvodnosti žaloby aj po vecnej stránke (bližšie vyjadrenie z 11. 01. 2012 a 14. 03. 2012 a vyjadrenie
z 14. 06. 2012 a z 03. 11. 2014 k odvolaniu žalobkyne XX. ŽalovanáA.).
O nedôslednosti prístupu žalobcu k predmetu sporu svedčí aj to, že naďalej sa domáha zaplatenia 39
998,12 € s úrokmi z omeškania, hoci táto suma v súčasnosti predstavuje iba 39 853,12 €. Dôvody

vyplývajú z bodu I. jej vyjadrenia z 11. 07. 2016.

13. Žalovaná preto záverom navrhla, aby krajský súd potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie.

14. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387
ods. 1 CSP.

15. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu
prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd správne postupoval, keď rozhodol v zmysle

enunciátu. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho
rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne
odkazuje.

17. Na zdôraznenie správnosti a k dôvodom podaného odvolania krajský súd dodáva:

Motívom podaného odvolania je tvrdenie, že súčasný žalobca je vo veci aktívne vecne legitimovaný,
pretože je postupníkom pohľadávky, ktorá mu bola postúpená od V. A.. Za tejto situácie potom
odvolaciemu súdu nie je jasné, prečo odvolanie je podávané v mene „F.. mat. V. A.“.
K vecnému prejednaniu odvolania však krajský súd pristúpil z dôvodu, že odvolanie zároveň je
podpísané aj JUDr. Michalom Mišíkom, ktorý vystupuje ako zástupca BAMF, s. r. o.

18. V odvolaní žalobca cituje z rôznych právnych prameňov, zaoberajúc sa odôvodnením
rozsudku a mieni preukázať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je odôvodnené nedostatočne a je
nepreskúmateľné. Tým nepriamo zaznačuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nerozumie.V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že ust. § 220 CSP vyžaduje, aby do odôvodnenia rozhodnutia
boli zahrnuté iba rozhodné skutkové okolnosti, aby rozsudok neobsahoval nadbytočné informácie. Ak
súd vykonal navrhované dokazovanie na skutkové zistenia, ktoré nemajú bezprostredný dopad na

rozhodnutie v spore, je potrebné to v odôvodnení uviesť.

19. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje závery uvedené už vo viacerých jeho rozhodnutiach, ktoré sú
zverejnené na webovej stránke krajského súdu a dodáva. Zodpovedný sudca neodôvodňuje písomné
vyhotovenie vydaného rozsudku azda z dôvodu, aby nebolo zrušené odvolacím súdom, prípadne aby

presvedčil účastníkov, eventuálne ďalšie osoby, ktorým sa rozsudok dostane do ruky. Sudca verejne
vyhlási rozsudok a v písomnom vyhotovení by mal podľa zákona vyložiť všetky právne relevantné
skutočnosti tak, aby v konečnom dôsledku bol rozsudok presvedčivý. Nie preto, aby rozsudok bol
presvedčivý pre účastníka, jeho „potenciálneho čitateľa“, ale jednoducho, aby bol jasný, zrozumiteľný
a presvedčivý.
Presvedčivosť nemožno dosiahnuť ani kvetnatým slovom ani poňatím odôvodnenia ako stručnejšej

dizertačnej práce, ale jasným, v nevyhnutnej miere stručným a pochopiteľným výpočtom tých
najzásadnejších momentov, ktoré vo svojom súhrne viedli súd k vydaniu takého rozhodnutia.
Presvedčivosťnemožnochápaťakoabsolútnukategóriu(žerozsudokkaždéhopresvedčísvojouvecnou
správnosťou ), ku ktorej sa v takomto poňatí nemožno ani objektívne dopracovať. Ide o presvedčivosť
ako výsledok intelektuálnej práce sudcu vyjadrenú v ním vydanom rozsudku. Ide o logicky pochopiteľný

celok, ktorého jadro tvoria čiastkové skutkové zistenia urobené z riadne vykonaných dôkazov a
logicky ústiace do záveru o zistenej skutkovej podstate prípadu, ktorá bola sudcom podrobená právnej
kvalifikácii a ktorá vyústila v podriadení tohto zisteného skutku pod sudcom vyhľadanú právnu normu, či
ním prijatý záver, že takáto norma správania nebola nájdená a preto k tejto subsumpcii resp. k aplikácii
nebolo možné pristúpiť.

Odvolateľ však neuvádza, čomu nerozumie v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí
návrhu žalobcu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie.

20. Záverom ešte k tvrdeniu žalobcu, že mu bola postúpená pohľadávka v zmysle ust. § 524 OZ možno
poznamenať, že žalobcovi bolo postupované pôvodnou žalobkyňou právo na uplatňovanie pohľadávky

(právo žalovať), ktorej základ je sporný a prípadná výška by záležala od posúdenia súdu.
Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky však vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú
(identifikovateľnú) a existujúcu. Z komentáru k ust. § 524 OZ, okrem iného vyplýva, že nemožno postúpiť
pohľadávku
a) ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa,

b) ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil,
c) ktorá nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia (exekúciou),
d) ktorej postúpenie by odporovalo dohode s dlžníkom.
Nemožnozatiaľnazákladeakýchkoľvekskutočnostítvrdiť,žepôvodnážalobkyňapostúpilapohľadávku,
ktorá môže byť postihnutá exekúciou. Zákon neumožňuje postúpiť presvedčenie o existencii práva resp.

pohľadávky, ale postúpiť možno iba pohľadávku existujúcu.

21. V odvolacom konaní mala žalovaná plný úspech.

22.Podľa§262ods.1CSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúduvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

23. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná v odvolacom konaní bola plne úspešná, jej preto odvolací
súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených nákladov.

24. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).