Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. marec 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 8Csp/103/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716214331
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Vojtko
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7716214331.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Q. súd S., sudca JUDr. Stanislav Vojtko, v právnej veci žalobcu: Y. zastúpeného JUDr. Simonou
Marcinovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie Námestie slobody 13, Michalovce, proti
žalovanému: Provident Financial, s.r.o., Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731, zastúpeného
advokátskou kanceláriou De minimis, spol. s r.o., Lovinského 22, Bratislava, IČO: 36 868 949, o určenie,
že zmluva o úvere je neplatná, že zmluva o zabezpečení splátok úveru je neplatná, že zmluva o úvere

je bezúročná a bez poplatkov, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 4.10.2016 žalobu, ktorou sa domáhala určenia, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere č..zatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 6.6.2014 je neplatná, že zmluva
o zabezpečení splátok úveru uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 6.6.2014 je neplatná,

alternatívne, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX . uzatvorená medzi žalobcom a
žalovaným dňa 6.6.2014 je bezúročná a bez poplatkov, a že zmluva o zabezpečení splátok úveru
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 6.6.2014 je neplatná. Žalobu odôvodnila tým, že
dňa 6.6.2014 uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX., na základe
ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 720,- €. Spôsob splácania úveru bol stanovený formou
60 týždenných splátok, pričom výška splátky predstavovala sumu 16.06 €, pričom výška poslednej

splátky predstavovala sumu 15,97 €. Zároveň dňa 6.6.2014 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu
o zabezpečení splátok úveru za účelom umožnenia splácania úveru v súlade s článkom 1.2 zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, a to za odmenu v prospech žalovaného vo výške 370,80 €. Obe tieto
zmluvy sú spotrebiteľské zmluvy, ktoré majú charakter vopred pripravených formulárových zmlúv, ktoré
žalovaný opakovane uzatváral a používal ich vo vzťahu k neurčitému okruhu spotrebiteľov a ktorý obsah
spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje v zmysle § 9
ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. konkrétny rozpis výšky, počtu a termínu splátok, istiny, úrokov

a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z tohto
dôvodu v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. sa poskytnutý spotrebiteľský úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa ma taktiež zato, že dojednané úroky v zmluve
o spotrebiteľskom úvere sú neprimerane vysoké, odporujú dobrým mravom, čo má na základe § 39
Občianskeho zákonníka za následok absolútnu neplatnosť dojednania o úrokoch vyplývajúcich zo

zmluvy. Žalovaný v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádza RPMN vo výške 49,67 %, pričom skutočná
RPMN po započítaní odplaty zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru však je oveľa vyššia. Keďže RPMN
bola určená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods.1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. považuje bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa považuje za rozpor
s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu niekoľkonásobne prevyšujúcu priemernú
cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami, a ak ešte veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho

neskúsenosť, prípadne aj nedbanlivosť a prinúti ho pristúpiť na podmienku doplnkovej služby, ktorá
ešte úver niekoľkonásobne predraží. Úverová zmluva v takomto prípade, ako aj zmluva o dobrovoľnej
doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru ako doplnková služba, ktorá je uzatvorená v priamej
spojitosti s úverovou zmluvou, je neplatná v celom rozsahu. Žalobkyňa je toho názoru, že kumulácia
vyššie uvedených neprijateľných podmienok nachádzajúcich sa v zmluve o spotrebiteľskom úvere a

v zmluve o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru neobstojí ako celok, pretože
jednotlivé neprijateľné podmienky v nej uvedené predstavujú taký podstatný zásah do práv žalobkyne,
ktorý možno odstrániť jedine určením neplatnosti obidvoch zmlúv. V danom prípade má žalobkyňa na
určovacej žalobe naliehavý právny záujem, pretože žalobkyňa ako spotrebiteľ potrebuje mať vyriešenú
otázku, aký je jej skutočný dlh.

2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 20.12.2016 sa k žalobe vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že
nároky uplatnené žalobcom v celom rozsahu neuznáva. Žalobca nepreukázal existenciu naliehavého
právneho záujmu na žalobou navrhovanom určení. Podľa ustálenej judikatúry nemožno žalovať na
určenie, keď možno žalovať na plnenie. Žalobca žiada, aby sa súd zaoberal určovacími výrokmi,
ktoré predstavujú len predbežné otázky pre posúdenie nároku na plnenie. Žalovaný ďalej uviedol, že

formulácia petitu žaloby je neurčitá a zmätočná. V danom prípade sa žalobca nedomáha žiadneho
eventuálne iného plnenia, ale inej právnej kvalifikácie, pričom obe sa v súvislosti so zmluvou o úvere
vzájomne vylučujú. Je povinnosťou žalobcu presne uviesť, čoho sa domáha a nie ponechať na úvahu
súdu, ktoré z viacerých právnych nárokov nakoniec posúdi ako ten správny. Zmluva o doplnkovej službe
bola so žalobcom uzavretá osobitne až po uzavretí zmluvy o úvere. Uzavretie zmluvy o doplnkovej

službe bolo vždy dobrovoľné. Zmluva o doplnkovej službe je samostatnou inominátnou spotrebiteľskou
zmluvou, na základe ktorej žalovaný poskytuje doplnkovú službu spočívajúcu predovšetkým v
pravidelnom preberaní peňažných súm na úhrady splátok spotrebiteľského úveru v hotovosti na mieste
určenom zákazníkom. Táto zmluva o doplnkovej službe nie je podmienkou získania úveru. Pokiaľ ide
o tvrdenie žalobcu, že odmena podľa zmluvy o doplnkovej službe by sa mala započítať do celkových

nákladov spotrebiteľa, žalovaný uviedol, že v zmysle § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z. do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takej doplnkovej služby, aby
získal spotrebiteľský úver, alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Odmena za doplnkovú službu
podľa zmluvy o doplnkovej službe je primeraná a v súlade s dobrými mravmi. V plnej miere zodpovedá

náročnosti toho, že okrem iného obchodný zástupca sa 60 krát musí dostaviť do obce trvalého pobytu
žalobcu za účelom plnenia zmluvy o doplnkovej službe, z čoho prirodzene vznikajú žalovanému aj
značné náklady spočívajúce predovšetkým v cestových nákladov a amortizácii, rovnako tak aj náklady
súvisiace zo stratou času a zabezpečovaní úhrad ľuďom, ktorí tieto činnosti v mene žalovaného
vykonávajú. Zákazník, ktorý nemá v záujme uskutočňovať takéto platby bezhotovostne, navyše ušetrí

60 krát poplatok banky za vklad na účet žalovaného v hotovosti. Výška odmeny podľa zmluvy o
doplnkovej službe nepodlieha súdnemu prieskumu jej primeranosti podľa § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nakoľko ide o cenové dojednanie, ktoré je vyjadrené v zmluve určito, jasne a zrozumiteľne.
Odmena za dojednanú službu je v zmluve o doplnkovej službe hlavným zmluvným dojednaním, nejde
teda o vedľajšie zmluvné dojednanie. To vylučuje aj možnosť súdu posudzovať primeranosť ceny

tejto služby. Znamená to, že priamo zákon stanovuje, že ustanovenia o predmete plnenia a o cene
plnenia nemôžu nikdy vyvolávať nerovnováhu, pretože ide o základné ustanovenia spotrebiteľských
zmlúv, ktoré si vie spotrebiteľ ustrážiť. Dojednanie o cene preto nemôže byť neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Uzavretie zmluvy o doplnkovej službe bolo dobrovoľné, žalobca návrh takejto zmluvy
nemusel akceptovať a mohol využiť ostatné dostupné spôsoby splácania ( vklad na účet). Pokiaľ

ide o zmluvu o úvere, táto bola uzavretá platne v písomnej forme obsahujúc všeobecné aj osobitné
náležitosti, ktoré sa na ňu vzťahujú podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. v okamihu jej uzavretia.
Dojednanie o poplatku za garantovanú službu a dojednanie o výške úroku nepodlieha v zmysle § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka súdnemu prieskumu prijateľnosti ceny tohto poplatku alebo výšky tohto
dohodnutého úroku, pretože ide vždy len o jednu časť ceny úveru. Zákon síce rozlišuje hlavný predmet

plnenia ale nerozlišuje cenové plnenia na hlavné cenové plnenia a vedľajšie cenové plnenia. Zákon
vylučuje možnosť zaoberať sa neprijateľnosť cenového dojednania ako takého, a keďže nerozlišuje
medzi hlavnými a vedľajšími cenovými dojednaniami, vylučuje aj možnosť zaoberať sa neprijateľnosťou
jednotlivých zložiek cenového dojednania, ktorými sú v tomto prípade úrok a poplatok za garantovanúslužbu. Poplatok za garantovanú službu podľa zmluvy o úvere nespadá medzi zakázané poplatky
uvedené v § 9 ods. 10 zákona č. 129/2010 Z.z. Poplatok za garantovanú službu je v zmluve o úvere
vyjadrený jasne, zrozumiteľne a určito, pričom protiplnenie za daný poplatok je bližšie vymedzené v bode

4vzmluveoúvere. Pokiaľideoúrokžalovanýuviedol,žežalobcaporovnávapriemernúúrokovúsadzbu
zverejnenú NBS s úrokovou sadzbou podľa zmluvy o úvere a to bez toho, aby vôbec rozlišoval spôsoby
kvantifikácie úroku pri jednotných úrokových sadzbách, čo je pre zákazníka zásadná skutočnosť, ktorá
určuje, koľko reálne spotrebiteľ za úrok zaplatí. Uvedený rozdiel vyplýva z toho, že kým žalovaný ma
nastavený týždenný interval splátok, tým rýchlejšie klesá istina a tým aj výška úroku, tak pri štatistike

NBS dochádza len k jednej splátke na konci roka. Ak by žalobca použil rovnakú metodiku pre určenie
úrokovej sadzby akú používa NBS, musel by dospieť k záveru, že ak je úrok 70,28 € za 60 týždňov pri
500,- € istiny, tak sa jedná len o 12,22 % ročne ( 70,28 € je úrok za 60 týždňov, 420 dní), čo pri prepočte
na rok ( 365 dní ) predstavuje sumu úroku vo výške 61,08 € , pričom táto suma je k istine 500,- € v
percentuálnom vyjadrení 12,22 %). Žalovaný ďalej uviedol, že banky poskytujú úvery aj za podstatne
vyššie úrokové sadzby ( napr. Poštová banka, a.s., za 32,50 % ročne, OTP banka, a.s. za 27,50 %

ročne) a aj súdna prax považuje úroky vo výške 25 % ročne za primerané. Z tohto dôvodu nemôže byť
úroková sadzba 22 %ročne pri dobe splatnosti 60 týždňov v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o
výšku RPMN, žalovaný uviedol, že podľa tabuliek vydaných podľa nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z. sa
v roku 2008-2010 pohybovala maximálna prípustná hodnota RPMN medzi 76 % až 112,52 %. Keďže v
zmluve o úvere bola RPMN 63,42 %, nemôže byť takáto RPMN v rozpore so všeobecne akceptovaným

hodnotovým poriadkom. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že v zmluve o úvere chýba náležitosť podľa
§ 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z., žalovaný uviedol, že žalobca si uvedené ustanovenie
nesprávne vyložil a to tak, že uvedené ustanovenie vyžaduje uvedenie konkrétneho rozpisu každej
jednotlivej splátky na úrok, istinu a ostatné prípadne náklady. Takýto rozpis sa však poskytuje iba v
prípadoch definovaných v § 9 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. ak sa zmluvné strany dohodnú na

amortizácii istiny, pričom v takom prípade platí, že zákazník má právo požiadať o vydanie amortizačnej
tabuľky podľa § 9 ods. 5. Správnosť takéhoto výkladu nedávno potvrdil rozsudok Súdneho dvora EÚ
zo dňa 9.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., sp. zn. C-42/15. Podľa žalovaného je absolútne
dostatočné, ak zmluva o úvere obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku
a termín splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka splatiť.

3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 18.1.2017 sa vo veci vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že
trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Žalobkyňa má zato, že naliehavý právny záujem bol zo strany
žalobkyne riadne preukázaný. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto
určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie

neistým. Ak určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je
prípustná aj napriek tomu, že je možná aj iná žaloba. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na svojej
istote a vedomosti o riadnom vyčíslení jeho dlžnej sumy a postavenia v úverovom vzťahu. Ustanovenie
§ 137 CSP obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb. Z gramatického a logického výkladu tohto
ustanovenia nepochybne vyplýva možnosť žalobkyne podať určovaciu žalobu v prípade, ak je na tom

naliehavý právny záujem. Žalobkyňa ďalej uviedla, že je potrebné skúmať, či z objektívneho hľadiska
je úverová zmluva z dôvodu neplatnosti jednotlivých zmluvných podmienok ako celok ešte udržateľná.
Dohoda o výške úrokov z úveru je nedeliteľným celkom zmluvy o úvere, ktorý už ďalej nie je možne deliť
tak, ako to má na mysli § 41 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu sa absolútna neplatnosť vzťahuje
na celú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Kumulácia všetkých neprijateľných podmienok nachádzajúcich

sa v zmluve neobstojí ako celok, pretože jednotlivé neprijateľné podmienky v nej uvedené predstavujú
taký podstatný zásah do práva spotrebiteľa, ktorý možno odstrániť jedine určením neplatnosti celej
zmluvy o úvere. Zmluvné úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo
svetle imperatívu dobrých mravov. Dojedané úroky sú neprimerane vysoké, odporujú dobrým mravom,
čo má za následok absolútnu neplatnosť dojednania o úrokoch. Zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. termín konečnej splatnosti. Žalobkyňa
je toho názoru, že sa jednoznačne vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru,
ktorá je žalovaným určená na základe vstupných údajov, ktorými sú predovšetkým dátum poskytnutia
úveru, splatnosť prvej splátky, frekvencia a výška splátok, počet splátok atď. Úlohou žalovaného ako
dodávateľa bolo, aby uvedené údaje matematicko-logickými operáciami previedol do konkrétneho, a to

jedného časového údaja, ktorým bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať. Z tohto
dôvodusavzmysle§11ods.1písm.b/zákonač.129/2010Z.z.poskytnutýspotrebiteľskýúverpovažuje
za bezúročný a bez poplatkov. Uzatvorenie zmluvy o doplnkovej službe nebolo dobrovoľné ale naopak,
uzatvorenie tejto zmluvy bolo základnou podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru a žalovanýtrval na jej uzatvorení. Zmluva o doplnkovej službe je absolútne nevýhodná pre žalobkyňu, na základe
nej žalovaný neposkytoval žalobkyni žiadne nadštandardné služby, ale uzatvorením zmluvy sa žalovaný
snažil obísť zákon ohľadom výšky úroku a poplatkov. Pokiaľ ide o rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, sp.

zn. C-42/15, žalobkyňa uviedla, že v zmluve o fungovaní Európskej únie v hlave XV čl. 169 ods. 4 sa
uvádza, že opatrenia prijaté podľa ods. 3 nebránia žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť
prísnejšie ochranné opatrenia. Na základe toho má žalobkyňa zato, že zmluva o úvere a zmluva o
doplnkovej službe mala byť uzatvorená v zmysle platných a účinných zákonov Slovenskej republiky.

4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 23.2.2017 sa vo veci vyjadril žalovaný, ktorý uviedol,
že po podaní vyjadrenia k žalobe došlo k zásadnému vývoju výkladu práva, nakoľko rovnaké a to
záväzné stanovisko k výkladu smernice 2008/48/ES v súvislosti s náležitosťami zmluvy o úvere ako
prezentuje žalovaný v predmetnom konaní zastal celkom jednoznačne aj Súdny dvor EÚ v rozsudku zo
dňa 9.11.2016, sp. zn. C-42/15.

5. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov.

6. Podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX . zo dňa 6.6.2014 uzavretej medzi žalobkyňou
ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom veriteľ poskytol dlžníkovi spotrebiteľský úver v sume 720,-
€, ktorý sa dlžník zaviazal splatiť v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky od prvej po

predposlednú je 16,06 €, a výške poslednej splátky je 15,97 €. Celkové náklady dlžníka sú tvorené
súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,30 %
ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 103,14 € a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 140,37
€. RPMN bola určená vo výške 68,79 %. Podľa zmluvy sa úver poskytol na dobu 60 týždňov, pričom
termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru je 7. deň 59. týždňa po dni uzavretia

zmluvy.

7. Podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 6.6.2014 uzavretej medzi žalovaným ako
poskytovateľom a žalobkyňou ako zákazníkom sa poskytovateľ zaviazal, že zákazníkovi za odmenu
bude pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej sumy určenej na úhradu splátky

spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č..
uzavretej medzi zákazníkom a poskytovateľom. Zákazník sa zaviazal, že za poskytnuté služby zaplatí
poskytovateľovi celkovo odmenu vo výške 370,80 €, pričom zákazník sa zaviazal splácať túto odmenu
v 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach ( okrem poslednej splátky) vo výške 6,18
€ a poslednú splátku vo výške 6,18 € počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve

o spotrebiteľskom úvere.

8. Podľa karty splátok žalobkyne žalobkyňa bola povinná zaplatiť sumu 1.334,31 €, pričom jednotlivými
splátkami uhradila celkovo sumu 865,89 €.

9. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Po preskúmaní žaloby dospel súd k záveru, že žaloba je neprípustná. Žalobkyňa sa domáhala
žalobou určenia právnej skutočnosti, t.j. neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o doplnkovej službe a
bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere. Žaloba o určení právnej skutočnosti je však v zmysle §
137 písm. d/ C.s.p. prípustná len v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Vzhľadom k tomu, že

žaloba o určenie neplatnosti, bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy z osobitného právneho predpisu
nevyplýva, súd žalobu ako neprípustnú zamietol.12. Súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že predmetnú žalobu možno podať, nakoľko ustanovenie
§ 137 C.s.p. obsahuje len demonštratívny výpočet druhov žalôb. Ustanovenie § 137 C.s.p. síce
uvádza jednotlivé druhy žalôb demonštratívne, iná žaloba v § 137 neuvedená je však prípustná iba

za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva. Hmotné právo musí založiť oprávnenie
súdu rozhodnúť tak, že výrok rozhodnutia neznie ani na splnenie povinnosti ani na deklaratórne určenie
existencie práva, či právnej skutočnosti. Ustanovenie § 137 písm. d/ C.s.p. pritom jednoznačne upravuje
podmienky prípustnosti žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je to, že takáto žaloba musí
vyplývať z osobitného predpisu.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech,
priznal mu súd plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 127/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363/.

Odvolanie možno odôvodniť v zmysle ust. § 365 ods. 1 len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.