Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. júl 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/412/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1196899046
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1196899046.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a sudcov JUDr.
Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: D.. D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom
Z. X. F. XXXX/X, B., zastúpený: JUDr. Ľubomír Hlbočan, advokát, so sídlom Vajnorská 20, Bratislava,
proti žalovaným: v 1. rade X.. D.. M. A., C.., nar. X.X.XXXX, bytom X. XX, B., v 2. rade D.. P. A., C..,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, B. a v 3. rade D.. F. A., nar. X.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, Q. P.;

všetci zastúpení: JUDr. Marta Gahérová, advokátka, so sídlom Grösslingova 58, Bratislava. o ochranu
osobnosti a o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 11C/42/1996-636 zo dňa 27.6.2016 do výroku o náhrade trov konania,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 11C/42/1996-636 zo dňa
27.6.2016 v napadnutej časti m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovaným v 1. až 3. rade

čiastku 165,50 eur na náhradu súdneho poplatku a 2 015,40 eur na náhradu trov právneho zastúpenia v
prvostupňovom a odvolacom konaní; a 331,- eur na náhradu súdneho poplatku a 237,40 eur na náhradu
trov právneho zastúpenia v dovolacom konaní, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia
k rukám právnej zástupkyne žalovaných.
Žalovaní v 1. až 3. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške

80 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.2.1996 sa žalobca domáhal voči žalovanému ochrany osobnosti
a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 1 000 000,- Sk (33 193,92 Eur). Napadnutým uznesením zo
dňa 27.6.2016, č.k. 11C/42/1996-636, súd prvej inštancie podľa § 96 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „OSP“) konanie vo veci zastavil voči pôvodnému žalovanému D.. F. A., C..,
narodenému dňa X.X.XXXX, zomrelému dňa X.XX.XXXX, naposledy bytom X. XX, B.. O náhrade

trov konania rozhodol tak, že žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov prvostupňového aj
odvolacieho konania v celkovej sume 6 401,91 eur a náhradu trov dovolacieho konania v sume 528,84
eur.
2. Z odôvodnenia uznesenia vo vzťahu k napadnutej časti vyplýva, že žalobca na pojednávaní dňa
27.6.2016 zobral žalobu v celom rozsahu späť z etických, humánnych a ľudských pohnútok. Súčasne
žiadal, aby súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Dôvodom späťvzatia

návrhu na začatie konania mal byť zdravotný stav žalovaného, ktorý trpí Parkinsonovou chorobou a
jej stav sa neustále prehlbuje. Nemožno očakávať zlepšenie zdravotného stavu žalovaného, a preto
sa nebude môcť zúčastňovať súdnych pojednávaní, pričom žalobca zohľadnil aj vek žalovaného. Pri
rozhodovaní o náhrade trov konania žiadal zohľadniť rozsudky prvostupňového a druhostupňového
súdu, ktoré boli v minulosti právoplatné, a v ktorých nebola úspešnému žalobcovi priznaná náhrada trov
konania.

3. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 27.6.2016 vyjadrila nesúhlas so späťvzatím
žaloby a žiadala, aby súd pokračoval v konaní. Namietla, že žalobca je plne právne spôsobilý naprávne úkony a komunikuje. Porucha motoriky a skutočnosť, že sa mu ťažko hovorí, z neho nerobia
nespôsobilého človeka. Nepriaznivý zdravotný stav žalovaného je žalobcovi známy už od roku 2007. Ak
by súd napriek tomu pripustil späťvzatie žaloby, žiadala priznať náhradu trov konania žalovanému.

4. Námietky prezentované právnou zástupkyňou žalovaného súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že nejde
o vážne dôvody, pre ktoré by konanie nebolo možné zastaviť. Zo správ F.. P. B. zo dňa 12.5.2015
a 29.1.2016 vyplýva, že žalovaný trpí Parkinsonovou chorobou, jeho zdravotný stav je dlhodobo
nepriaznivý a neumožňuje mu zúčastňovať sa na pojednávaniach. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn.
7Cdo/180/2012 zo dňa 18.12.2013 nariadil vo veci súdu prvej inštancie opäť vykonať dokazovanie,

najmä výsluchom žalobcu, čo však nevylučuje aj výsluch žalovaného súdom. Okrem toho si právna
zástupkyňa žalovaného pre prípad pripustenia späťvzatia žaloby uplatnila nárok na náhradu trov
konania. Nevyslovila tak jednoznačný nesúhlas so späťvzatím žaloby. Súd preto podľa § 96 ods. 1 OSP
konanie vo veci zastavil.
5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len OSP), podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je

povinný uhradiť jeho trovy. Súd konštatoval, že zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov
konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu účastníkovi, ktorý
ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové
zistenie, či niektorý z účastníkov konania z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Kritérium
procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v

konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené.
V predmetnej veci sa žalobca po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/180/2012 zo dňa
18.12.2013, a po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 11C/42/1996-379 zo dňa
13.6.2011 v zamietajúcej časti, domáhal voči žalovanému ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej
ujmy v sume 3 319,- Eur. Následne zobral žalobu v celom rozsahu späť pre vysoký vek a nepriaznivý

zdravotný stav žalovaného. Podľa názoru súdu nepriaznivý zdravotný stav a vek žalovaného nenapĺňajú
definičné znaky úmyselného zavinenia zastavenia konania. Zavinenie zastavenia konania predstavuje
aktívnu činnosť žalovaného smerujúcu k späťvzatiu žaloby (napríklad ospravedlnenie sa po začatí
konania o ochranu osobnosti, dobrovoľné zaplatenie žalovanej istiny po začatí konania, a podobne),
avšak o tento prípad v predmetnej právnej veci nejde. Ak by mal žalobca záujem zobrať žalobu späť z

dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu žalovaného, mohol tak urobiť už skôr na základe lekárskych
správ k jeho zdravotnému stavu, založených v súdnom spise - zo dňa 31.8.2010 (č.l. 364), zo dňa
12.5.2015 (č.l. 527) a zo dňa 29.1.2016 (č.l. 601). Už vtedy bol zdravotný stav žalovaného nepriaznivý
s negatívnou prognózou. Zdravotný stav a vek žalovaného tak nie sú dôvodmi na nepriznanie náhrady
trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta OSP. Vo vzťahu k žiadosti žalobcu, aby súd prihliadal na

predchádzajúce rozhodnutia súdov, v ktorých mal vo veci úspech, súd uviedol, že predchádzajúce
prvostupňové a druhostupňové rozhodnutia súdov vo veci (rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k.
11C/42/1996-379 zo dňa 13.6.2011 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/403/2011-413 zo
dňa 20.6.2012) nemajú vplyv na rozhodnutie o náhrade trov v tomto štádiu konania. Obidva uznesenia
boli uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/180/2012 zo dňa 18.12.2013 zrušené. Dospel tak k

záveru, že žalobca zavinil zastavenie konania a je povinný nahradiť žalovanému trovy konania podľa
§ 146 ods. 2 prvá veta OSP.

6. Výšku náhrady trov právneho zastúpenia za prvostupňové a odvolacie konanie súd vyčíslil
nasledovne:

Konanie vo veci sa začalo dňa 27.2.1996, preto je potrebné pri výpočte náhrady trov konania použiť
viaceré vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR:
- písomné podanie na súd zo dňa 6.12.2005 (vyjadrenie vo veci samej, návrh na doplnenie dokazovania)
- 524,60 € (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2013),
- účasť na pojednávaní dňa 9.12.2005 - 524,60 € (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení

účinnom do 30.6.2013),
- účasť na pojednávaní dňa 5.9.2006 - 528,11 € (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení
účinnom do 30.6.2013),
- účasť na pojednávaní dňa 11.9.2007, ktoré bolo odročené bez meritórneho prerokovania veci - 132,95
€, t.j. ? z 531,80 € (§ 14 ods. 4 druhá veta vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2009),

- písomné podanie na súd zo dňa 18.8.2010 (vyjadrenie vo veci samej, návrh na doplnenie dokazovania)
- 91,29 € (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.),
- účasť na pojednávaní dňa 6.9.2010 - 91,29 € (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení
účinnom do 30.6.2013),- účasť na pojednávaní dňa 27.9.2010, ktoré bolo odročené bez meritórneho prejednania veci - 22,82
€, t.j. ? z 91,29 € (§ 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2013),
- účasť na pojednávaní dňa 17.1.2011 - 91,29 € (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení

účinnom do 30.6.2013),
- písomné podanie na súd zo dňa 29.6.2011 (odvolanie proti rozsudku č.k. 11C/42/1996-379 zo dňa
13.6.2011) - 91,29 € (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2013),
- účasť na pojednávaní dňa 4.5.2015 - 91,29 € (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.),
- písomné podanie na súd zo dňa 4.9.2015 (podanie vo veci samej, návrhy na doplnenie dokazovania)

- 91,29 € (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.),
- účasť na pojednávaní dňa 14.9.2015 - 91,29 € (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.),
- účasť na pojednávaní dňa 25.1.2016 - 91,29 € (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.),
- písomné podanie na súd zo dňa 7.3.2016 (vyjadrenie vo veci samej) - 91,29 € (§ 13a ods.
1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.),
- účasť na pojednávaní dňa 25.4.2016 - 91,29 € (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.),

- účasť na pojednávaní dňa 27.6.2016 - 91,29 € (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.),
- režijný paušál v roku 1996: 3 x 2,32 € = 6,96 € (§ 18 písm. a/ vyhlášky č. 240/1990 Zb.),
- režijný paušál v roku 1997: 3 x 2,32 € = 6,96 € (§ 18 písm. a/ vyhlášky č. 240/1990 Zb.),
- režijný paušál v roku 1999: 1 x 3,32 € = 3,32 € (§ 18 písm. a/ vyhlášky č. 240/1990 Zb.),
- režijný paušál v roku 2000: 2 x 3,32 € = 6,64 € (§ 18 písm. a/ vyhlášky č. 240/1990 Zb.),

- režijný paušál v roku 2004: 3 x 4,51 € = 13,53 € (§ 18 písm. a/ vyhlášky č. 163/2002 Z.z.),
- režijný paušál v roku 2005: 3 x 4,98 € = 14,94 € (§ 15 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.),
- režijný paušál v roku 2006: 1 x 5,44 € = 5,44 € (§ 15 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.),
- režijný paušál v roku 2007: 1 x 5,91 € = 5,91 € (§ 15 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.),
- režijný paušál v roku 2010: 3 x 7,21 € = 21,63 € (§ 15 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.),

- režijný paušál v roku 2011: 2 x 7,41 € = 14,82 € (§ 15 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.),
- režijný paušál v roku 2015: 3 x 8,39 € = 25,17 € (§ 15 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.),
- režijný paušál v roku 2016: 4 x 8,58 € = 34,32 € (§ 15 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.),
- daň z pridanej hodnoty 20 % zo sumy 698,52 € = 139,70 (§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).

7. Súd žalovanému nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za odvolanie proti uzneseniu
Obvodného súdu Bratislava I č.k. 11C/42/1996-43 zo dňa 10.5.1996, pretože žalovaný nebol v
odvolacom konaní úspešný. Mestský súd v Bratislave uznesením č.k. 8Co/196/1996-57 zo dňa
31.7.1996 potvrdil napadnuté uznesenie prvostupňového súdu. Taktiež nepriznal náhradu trov právneho
zastúpenia za písomnú urgenciu zo dňa 13.3.2000 vo veci rozhodnutia o podanom odvolaní a

pokračovanie v konaní, pretože v súdnom spise sp. zn. 11C/42/1996 sa nenachádza. Pri tomto úkone
právnej služby nie je špecifikované o aké odvolanie malo ísť. Náhradu trov právneho zastúpenia v plnej
výškesúdnepriznalžalovanémuzaúčasťjehoprávnehozástupcunapojednávanídňa11.9.2007vsume
531,80 €, pretože pojednávanie bolo odročené bez meritórneho prejednania veci a v takom prípade mu
patrí len štvrtina odmeny podľa § 14 ods. 4 druhá veta vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do

31.5.2009. Súd nepriznal žalovanému ani daň z pridanej hodnoty z trov právneho zastúpenia za úkony
právnej služby a režijný paušál predchádzajúce dňu 15.4.2014, odkedy žalovaného zastupuje advokátka
JUDr. F. U., ktorá preukázala, že je platcom dane z pridanej hodnoty. Predo dňom 15.4.2014 žalovaného
právne zastupoval advokát P.. L. A., ktorý však nepreukázal, žeby bol platcom dane z pridanej hodnoty.

8. Súd priznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania vedeného na Najvyššom súde SR pod
sp. zn. 7 Cdo/180/2012 podľa § 243d ods. 1, tretia veta v spojení s § 142 ods. 1 OSP. Žalovaný bol
v dovolacom konaní úspešný, pretože Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 7Cdo/180/2012 zo dňa
18.12.2013 zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 11C/42/1996-379 zo dňa 13.6.2011 a
rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/403/2011-413 zo dňa 20.6.2012. Celková suma náhrady

trov dovolacieho konania 528,84 € pozostáva z nasledovných úkonov právnej služby a zaplateného
súdneho poplatku za dovolanie:
- prevzatie a príprava zastúpenia v dovolacom konaní dňa 31.7.2012 (JUDr. K. A.) - 91,29 € (§ 14 ods. 1
písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2013 v spojení s § 20c citovanej vyhlášky),
- písomné podanie na súd zo dňa 31.7.2012 (dovolanie) - 91,29 € (§ 14 ods. 1, písm. b/ vyhlášky č.

655/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2013 v spojení s § 20c citovanej vyhlášky),
- režijný paušál v roku 2012: 2 x 7,63 € = 15,26 € (§ 15 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.),
- zaplatený súdny poplatok za dovolanie v sume 331,- €.Súd nepriznal žalovanému daň z pridanej hodnoty z trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby
v dovolacom konaní, pretože v dovolacom konaní ho zastupoval advokát JUDr. L. A., ktorý nepreukázal,
žeby bol platcom dane z pridanej hodnoty.

9. Proti výroku o náhrade trov konania, v časti týkajúcej sa neprisúdenej náhrady trov konania
a neprisúdenej náhrady trov dovolacieho konania, podal žalovaný prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne v zákonnej lehote odvolanie podaním zo dňa 3.8.2016. Rovnako v zákonnej lehote podal
odvolanie aj žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu proti výrokom, ktorými ho súd prvej inštancie
zaviazal na náhradu trov konania a trov dovolacieho konania žalovanému. Odvolanie bolo súdu prvej

inštancie doručené dňa 16.8.2016.
10. Po začatí odvolacieho konania bolo odvolaciemu súdu doručené dňa 11.11.2016 oznámenie dedičov
po poručiteľovi Ing. F. A., ktorým žiadali o pokračovanie v konaní s nimi ako právnymi nástupcami
žalovaného podľa ustanovenia § 63 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“). Predmetom súdneho konania je už len spor o náhradu trov konania, a ktorý je majetkovým
sporom, a ktorého povaha pripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo aj pred skončením konania o

dedičstve. Zároveň oznámili, že na podanom odvolaní zo dňa 3.8.2016 trvajú. Odvolací súd uznesením
č.k.14Co/412/2016-736 zo dňa 12.6.2017 rozhodol podľa § 63 ods. 1, 2 CSP, že ďalej bude v konaní
bude pokračovať s označenými dedičmi žalovaného.
11. Pôvodný žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne podaním doručeným súdu dňa 3.8.2016
napadol tú časť výroku o náhrade trov konania, v ktorom mu nebola prisúdená náhrada trov konania

odvolacieho a dovolacieho konania. Konkrétne, že mu nebol priznaný súdny poplatok za odvolanie a
daň pridanej hodnoty za trovy právneho zastúpenia za právne služby, ktoré vo veci vykonával JUDr. L. A.
nad rámec sumy priznanej vo výške 6 401,91 eur za odvolacie konanie a nad rámec sumy 528,84 eur za
dovolacie konanie. K súdnemu poplatku namietol, že uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 8.7.2011
č.k. 11C/42/1996 mu bola uložená poplatková povinnosť za podané odvolanie v sume 165,50 eur, ktorý

uhradil na účet súdu dňa 19.7.2011. Vo vyčíslení trov konania zo dňa 29.6.2016 si uplatnil náhradu
aj za uvedený súdny poplatok. Z uznesenia nevyplýva, prečo mu súdny poplatok nebol zaplatený a
domnieva sa, že došlo len k opomenutiu zo strany súdu. Keďže žalobca zavinil zastavenie konania tým,
že zobral žalobu späť, patrí mu náhrada aj za uvedený súdny poplatok. Napadnutým uznesením súd
nepriznal žalovanému ani daň z pridanej hodnoty z trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby

a režijný paušál, predchádzajúcich dňu 15.4.2014, odkedy ho zastupovala v konaní advokátka P.. F. U.,
ktorá preukázala, že je platcom DPH. Súd odôvodnil svoje rozhodnutie v tejto časti tým, že P.. L. A.,
ktorý ho zastupoval predtým, nepreukázal, že by bol platcom DPH. Z rovnakého dôvodu súd nepriznal
žalovanému ani DPH k náhrade trov dovolacieho konania. Rozhodnutie o platení dane z pridanej
hodnoty pritom bolo ku dňu rozhodnutia o trovách konania súčasťou trov právneho zastúpenia advokáta

JUDr. L. A., ktorý bol registrovaným platcom DPH. Túto daň uplatnila súčasná právna zástupkyňa
žalovaného aj vo vyčíslení trov právneho zastupovania. Pokiaľ súd nemal za preukázané, že JUDr. L.
A. bol platcom DPH, mohol ho vyzvať, aby predložil o tom doklad. Doklad o registrácií predložila právna
zástupkyňa žalovaného k podanému odvolaniu, pričom z neho vyplýva, že JUDr. L. A. bol platcom
DPH od 1.2.1993 až do 30.6.2014, kedy ukončil advokátsku činnosť. Žiada preto priznať daň z pridanej

hodnoty vo výške 20 % zo sumy 5 563,69, čo je prisúdená náhrada trov právneho zastúpenia aj s
režijným paušálom, t.j. vo výške navýšenej o 1 112,74 eur. Z rovnakého dôvodu žiada priznať aj daň z
pridanej hodnoty vo výške 20 % zo sumy 197,84 eur, čo je prisúdená náhrada trov právneho zastúpenia
v dovolacom konaní spolu s režijným paušálom, t.j. vo výške navýšenej o 39,57 eur. Súčasne si uplatnil
aj náhradu trov konania v odvolacom konaní vo výške 119,84 eur za jeden úkon právnej služby - podané

odvolanie, spolu s režijným paušálom vo výške 8,58 eur a 20 %-tnou DPH. Celkovo žiada, aby nad
rámec už prisúdenej náhrady za odvolacie konanie priznal odvolací súd žalovanému za prvostupňové
a odvolacie konanie náhradu navyše v celkovej výške 1278,24 eur spolu so súdnym poplatkom za
odvolanie, a súčasne aj náhradu trov dovolacieho konania navyše o sumu 39,57 eur.
12. Uznesenie napadol odvolaním do výroku o náhrade trov aj žalobca prostredníctvom právneho

zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 16.8.2016. Napadol výroky pod bodom II. a III. uznesenia
a domáhal sa, aby v tejto časti bolo uznesenie zmenené tak, že žiadnemu z účastníkov konania súd
neprizná právo na náhradu trov konania. Alternatívne sa domáhal, aby odvolací súd uznesenie zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru súd pri rozhodovaní o náhrade trov
konania mal aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 OSP, platné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie,

čomu v súčasnosti zodpovedá § 257 CSP. Súd mal prihliadnuť na výnimočné okolnosti tejto veci, ktorá
sa vedie už 20 rokov a žalobca vo veci dosiahol v minulosti úspech, nakoľko súd prvej inštancie aj
odvolací súd vyhoveli podanej žalobe v prevažnej miere. Aj keď súd prvej inštancie rozsudkom zo
dňa 13.6.2011 pod č.k. 11C/42/1996-379 v 2/3 vyhovel podanej žalobe, nepriznal mu žiadnu náhradutrov konania. Bolo by preto voči žalobcovi nespravodlivé priznať náhradu trov konania žalovanému,
keď došlo k zastaveniu konania na základe späťvzatia žaloby. Navyše žalobca v minulosti disponoval
právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu až do doby, kým nebolo zrušené dovolacím súdom, na

základe ktorého si mohol vymôcť náhradu trov konania formou exekúcie. Žalobca vzal žalobu späť pre
zlý zdravotný stav žalovaného a s ohľadom na jeho vysoký vek, teda z dôvodov etických, humánnych
a ľudských. Z predložených vyjadrení ošetrujúceho lekára súd prvej inštancie zistil, že žalovaný trpel
nevyliečiteľnou Parkinsonovou chorobou, ktorej stav sa zhoršoval a bránila mu zúčastňovať sa súdneho
konania. To znemožnilo aj jeho výsluch pred súdom. Žalovaný bol bývalým ústavným činiteľom -

prezidentom Slovenskej republiky, a mal nadštandardný príjem, ktorý bol niekoľko násobne vyšší ako
priemerný starobný dôchodok v Slovenskej republiky, keďže prekračoval sumu 2 500,- eur mesačne.
Nepriznanienákladovsúdnehokonaniabypretonanehonemalodevastačnéavýznamneciteľnéúčinky,
keď uplatnená výška trov konania 6 930,75 eur nie je vo výške ani jeho trojmesačného príjmu. Navyše
súd nemal priznať trovy konania spočívajúce v právnom zastupovaní žalovaného JUDr. L. A. bez toho,
aby žalovaný vynaloženie týchto nákladov preukázal. Keďže konanie bolo v tejto veci už právoplatne

skončené na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.6.2012 č.k. 4Co 403/2011-413,
po jeho skončení mal P.. A. vyúčtovať žalovanému trovy právneho zastúpenia a tento mu ich mal zaplatiť
najneskôr po dni 9.7.2012, kedy bola vec právoplatne skončená. Súd preto mohol priznať žalovanému
lentrovydovolaciehokonania,ktorévzniklivsúvislostisozastupovaním JUDr.L.A.vsume528,84eur,a
čiastočne aj za trovy právneho zastúpenia za úkony vykonané JUDr. F. U.,. Žalobca namietol aj samotnú

výšku priznaných trov konania. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne vypočítal výšku trov
právneho zastúpenia už pokiaľ ide o základnú sadzbu tarifnej odmeny za obdobie od 27.02.1996 do
31.3.2002. Súd určil základnú odmenu vo výške 116,18 eur sčítaním základnej sadzby tarifnej odmeny
v sume 6,64 eur a základnej sadzby odmeny pri nemajetkovej ujme v sume 109,54 eur. Podľa názoru
žalobcu ide o nesprávny postup pri určení výšky tarifnej odmeny, pretože súd mal aplikovať § 17 ods.

4 vyhlášky č. 240/1990 Zb., nakoľko ide o 2 veci, a to ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy.
Správna suma tarifnej odmeny mala byť vo výške 109,54 eur spolu s polovicou zo sumy 6,64 eur, teda
v celkovej výške tarifnej odmeny 112,86 eur. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za obdobie od
1.4.2002 do 31.12.2004 takisto nie je správna výška tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby vo výške
531,43 eur, ale len vo výške 508,86 eur. To sa týka aj obdobia od 1.1.2005 do 31.12.2005 a ďalších

období, kedy mal pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny súd aplikovať § 13 ods. 4 vyhlášky č.
655/2004 v znení účinnom v aktuálnom období. Navyše rozhodnutie súdu záviselo od jeho úvahy pokiaľ
ide o výšku nemajetkovej ujmy, a preto by sa mala základná sadzba tarifnej odmeny vypočítať z výšky
súdom priznaného plnenia v minulosti, a to v rozsudkoch Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu
v Bratislave, t.j. zo sumy 3 319,- eur. Ďalej žalobca namietol aj nesprávny postup súdu pri priznaní výšky

odmeny za jednotlivé úkony právnej služby:
- za úkon zo dňa 15.3.1996 - písomné podanie na súd, súd priznal odmenu vo výške základnej sadzby,
ale mal priznať len vo výške jednej 1, pretože išlo o vyjadrenie k návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia a vyhláška priznávala odmenu v nižšej výške,
- za úkon zo dňa 6.11.2000 - písomné podanie na súd, za tento úkon nemal súd vôbec priznať odmenu,

pretože úkon bol nadbytočný. Žalovaný mal možnosť reagovať na prednesy žalobcu na samotnom
pojednávaní dňa 6.11.2000, ktorého sa právny zástupca žalovaného zúčastnil,
- úkon zo dňa 23.3.2004 - písomné podanie na súd, aj za tento úkon mal súd priznať odmenu vo výške
len jednej 1, nakoľko nešlo o žiaden z úkonov právnej pomoci, za ktorý by vyhláška č. 163/2002 Zb.
priznávala nárok na odmenu. Išlo len o odpoveď na výzvu súdu, ktorá sa netýkala veci samej,

- úkon zo dňa 16.8.2004 - písomné podanie na súd, mala byť priznaná odmena len vo výške jednej 1,
pretože išlo o návrh na doplnenie dokazovania a nie o podanie vo veci samej,
- za úkon právnej služby zo dňa 5.12.2005 - porada a rokovanie s klientom v trvaní zhruba 2 hodín, súd
nesprávne priznal odmenu vo výške dvojnásobku základnej sadzby, pričom za tento úkon súd vôbec
nemal odmenu priznať,

- za úkon zo dňa 6.12.2005- písomné podanie na súd, súd mal priznať odmenu len vo výške jednej
1 podľa § 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 ako za úkon zabezpečenie dôkazu, ktorý je svojou
povahou najbližšie k uvedenému úkonu,
- za úkon zo dňa 18.8.2010 - písomné podanie na súd, súd nesprávne aplikoval § 14 ods. 1, písm.
c) citovanej vyhlášky, pričom povahou najbližší úkon bol opätovne návrh na zabezpečenie dôkazu, a

žalovanému patrí odmena len vo výške jednej 1,
- podanie na súd zo dňa 4.9.2015, súd nesprávne aplikoval § 13a ods. 1, písm. c) citovanej vyhlášky a
mal priznať len odmenu vo výške jednej 1 v zmysle § 13a ods. 2 písm. a) vyhlášky.13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila právna zástupkyňa žalobcu podaním doručeným súdu dňa
3.10.2016. Zdôraznila, že z dikcie § 146 ods. 2 OSP vyplýva, že zaviazanie jedného účastníkov
k náhrade trov konania v prípade, že bolo konanie zastavené, závisí od toho, ktorý z účastníkov

zavinil zastavenie konania z procesného hľadiska. V danom prípade zastavenie konania zavinil žalobca
späťvzatím žaloby. Zo súdneho spisu je zrejmé, že žalobca má značný podiel na neprimeranej dĺžke
tohto konania, ktoré sa vedie už 20 rokov. Zúčastnil sa len dvoch pojednávaní v roku 1997, a od roku
2000 do júla 2002 sa vyhýbal trestným stíhaniam vedeným proti nemu tým, že sa skrýval v cudzine a
napokon bol chytený v Juhoafrickej republike. Na pojednávaní dňa 6.11.2000 právny zástupca žalobcu

na jednej strane tvrdil, že žalobca trvá na svojej osobnej účasti na pojednávaní a bez jeho prítomnosti
sa pojednávať nemôže, ale na druhej strane nevedel povedať ani odkedy a dokedy je mimo územia
SR, ani kde sa jeho klient zdržiava. Ani po návrate žalobcu na Slovensko v júli 2002 sa žiadneho
pojednávania nezúčastnil, hoci jeho právny zástupca nechával pojednávania neustále odročovať práve
pre jeho neprítomnosť. V tomto období už ani žiadne dôkazy žalobca neprodukoval. Zo správania
žalobcu je tak zrejmé, že sa ani nemienil zúčastňovať pojednávaní v tomto súdnom konaní a je zrejmé,

že nemal záujem ani o výsledok tohto konania. Potom ako súd na pojednávaní dňa 4.5.2015 vykonal
dôkazy oboznámením publikovaných článkov v denníku SME a Denníku N, právny zástupca žalobcu
uviedol, že žalobca zváži späťvzatie žaloby. Už v tomto období bolo zrejmé, že žalobca v konaní nebude
úspešný. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na svoj predchádzajúci úspech v tomto konaní v rozsudkoch
súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu je nepochybné, že obidva tieto rozhodnutia boli zrušené

uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/180/2012 zo dňa 8.12.2013. Súčasne bol zrušený aj
výrok o náhrade trov konania. Rozhodnutia boli zrušené pre skutkovo a právne neodôvodnené závery
súdu prvej inštancie, pričom rozhodnutie dovolací súd označil ako neúplné, rozporné, predčasné a v
dôsledku toho nepreskúmateľné. Najvyšší súd súčasne prikázal súdu nižšieho stupňa rozhodnúť aj o
trovách pôvodného konania a dovolacieho konania. Pokiaľ ide o zdravotný stav žalovaného právna

zástupkyňa zdôraznila, že Parkinsonovou chorobou trpí už dlhé roky, čo je mediálne známe. Ak by
jeho zdravotný stav bol rozhodujúcim motívom späťvzatia žaloby, mohol tak žalobca urobiť už skôr,
nakoľko aj z lekárskych správ založených v súdnom spise vyplýva, že minimálne od roku 2010 mu jeho
zdravotný stav nedovoľoval zúčastňovať sa súdnych pojednávaní. Žalobca tak však učinil až podaním
zo dňa 27.6.2016. Žalovaný bol osobne vo veci vypočutý niekoľkokrát, naposledy na pojednávaní v

roku 2005 , pričom kvôli jeho neúčasti súd neodročil ani jedno súdne pojednávanie. Zdravotný stav
žalovaného a jeho vek teda nijako nebránili tomu, aby sa v predmetnom konaní pokračovalo a bolo
skončené rozhodnutím vo veci samej. Pokiaľ ide o príjmy žalovaného ako bývalého ústavného činiteľa
- prezidenta Slovenskej republiky, zdôraznila, že po skončení funkcie prezidenta mal podľa § 10 ods.
2 zákona č. 120/1993 Zb. doživotný plat v hrubom vo výške 995,82 eur mesačne. Až dňom 5.3.2016,

účinnosťou novely k tomuto zákonu č. 32/2015, bol zvýšený doživotný plat prezidentovi republiky na
výšku platu poslanca, a až od tohto obdobia mal plat 2 500,- eur. Práve jeho finančná situácia bola aj
spúšťačom novely zákona č. 120/1993 Zb., na zvýšenie prezidentskej renty. Naproti tomu žalobca je
jeden z najbohatších ľudí na Slovensku, čo vyplýva z rebríčka najbohatších ľudí v Česku a Slovensku.
V rokoch 2010 bol žalobca na 82. mieste a v roku 2013 na 90. až 99. mieste. Toto všetko sú okolnosti,

ktoré vylučujú aplikáciu § 257 CSP. K výške priznanej náhrady trov konania právna zástupkyňa uviedla,
že preukázanie zaplatenia trov právneho zastúpenia zo strany klienta jeho právnemu zástupcovi nie
je podmienkou pri uplatňovaní náhrady trov právneho zastúpenia a nevyplýva zo žiadneho právneho
predpisu. Súd výšku odmeny advokáta za zastupovanie v súdnom konaní stanovuje zásadne podľa
tarifnej odmeny v súlade s príslušnou vyhláškou o odmenách a náhradách advokátov, pričom účastník

konania nemá povinnosť preukazovať vynaloženie týchto nákladov na advokáta. Tento právny názor
vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.11.2013, sp. zn. 5Cdo/49/2012. Nie je správna
aniodvolacianámietkatýkajúcasanesprávnostiurčeniavýškyzákladnýchtarifnýchsadziebjednotlivých
uplatnených úkonov právnej služby. V predmetom konaní nešlo o spojenie veci podľa § 112 OSP, kde by
bolo relevantné použitie ustanovení o tarifnej odmene, ktoré namietal žalobca. Išlo o konanie, v ktorom si

žalobca jednou žalobou uplatňoval viacero právnych nárokov. Teda, jednak nepeňažné zadosťučinenie
vo forme ospravedlnenia a tiež peňažné zadosťučinenie. Ak súd prejednáva v jednom konaní viacero
uplatnených práv, považuje sa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania každé uplatnené právo
samostatne, a teda aj pri výpočte náhrady trov konania. Žalobca sa podanou žalobou domáhal jednak
ospravedlnenia a tiež nemajetkovej ujmy vo výške 1 000 000,- Sk. Pri určení základu výšky tarifnej

odmeny nemožno vychádzať zo súdnych rozhodnutí, ktoré boli v minulosti zrušené bez ohľadu na to,
že týmito rozhodnutiami bola žalobcovi priznaná náhrada nemajetkovej ujmy. Preto súd prvej inštancie
správne určil základnú sadzbu tarifnej odmeny v časti nároku nemajetkovej ujmy so žalobcom uplatnenej
sumy 1 000 000,- Sk. K jednotlivým priznaným úkonom právnej služby, za ktoré súd prvej inštanciepriznal žalovanému náhradu trov konania, právna zástupkyňa uviedla, že súd prvej inštancie nepriznal
žalovanému náhradu za všetky úkony, ale len za tie úkony právnej služby, ktoré boli nevyhnutné
na účelné uplatňovanie a bránenie jeho práv. V tejto časti preto považuje rozhodnutie za správne a

spravodlivé.
14.Kodvolaniužalovanéhosavyjadrilžalobcaprostredníctvomprávnehozástupcupodanímdoručeným
súdu dňa 6.10.2016. Zotrval na všetkých svojich odvolacích námietkach a vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaný dňa 5.10.2016 zomrel, uviedol, že aj samotné úmrtie žalovaného je ďalšou osobitnou
okolnosťou, na ktorú by mal prihliadnuť odvolací súd. Ak by aj nebola žaloba vzatá späť, pre úmrtie

žalovaného by už nebolo možné v konaní ďalej pokračovať a došlo by k zastaveniu konania z
objektívnychdôvodov,pretožežalovanýnárokjemožnéuplatniť výlučnevočižalovanému.Bolobypreto
nespravodlivé žalobcu zaviazať povinnosťou nahradiť trovy konania žalovanému, pokiaľ sám žalobca
by takéto právo voči žalovanému na zaplatenie trov konania ani získať nemohol z dôvodu zastavenia
konania pre jeho úmrtie. Domáha sa, aby odvolací súd konanie v časti náhrady trov konanie zastavil
podľa § 62 CSP pre stratu procesnej subjektivity žalovaného, a podľa § 257 CSP nepriznal žiadnej

zo strán sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže žalovaný v podanom odvolaní k
výrokom o náhrade trov konania uviedol, že nemá nič voči týmto výrokom v rozsahu prisúdenej náhrady
trov konania, žalobca je toho názoru, že nebol napadnutý ani jeden z výrokov o náhrade trov konania
napadnutého uznesenia. Preto je potrebné odvolanie žalovaného odmietnuť podľa § 386 písm. c) CSP.
K nepriznanému súdnemu poplatku uviedol, že zrejme súd tento poplatok nepriznal preto, že nebol zo

strany žalovaného uhradený na účet štátnej pokladnice. K nepriznanej časti náhrady trov za právne
úkony vykonané JUDr. L. A. žalobca zotrval na dôvodoch svojho odvolania, že žalovaný nepreukázal,
žeby bývalému právnemu zástupcovi túto časť trov konania zaplatil, a súčasne podľa jeho názoru
súd prvej inštancie správne a zákonne túto časť trov žalovanému nepriznal. Žalovaný v konaní nikdy
nepreukázal, že by bol JUDr. L. A. platcom DPH, keďže na dôkazy predložené súčasnou právnou

zástupkyňou o platení DPH súd nemôže prihliadať podľa § 366 CSP.
15. V podaní doručenom súdu dňa 13.12.2016 právna zástupkyňa žalovaných k vyjadreniu žalobcu
zdôraznila, že žalobca zobral žalobu späť podaním zo dňa 27.6.2016 a uznesenie súdu prvej inštancie z
tohto dňa vo výroku o zastavení konania pre späťvzatie žaloby nadobudlo právoplatnosť dňa 18.8.2016.
Strata procesnej spôsobilosti pôvodného žalovaného nastala až dňa 5.10.2016, teda po právoplatnom

zastavení konania vo veci samej. Úmrtie žalovaného tak nemalo žiaden vplyv na zastavenie konania
dňa 27.6.2016. Táto okolnosť tak nemôže byť ani okolnosťou hodnou osobitného zreteľa podľa § 257
CSP, ktorá by mohla mať za následok zbavenie povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania žalovanému.
Časť konania o náhradu trov konania je majetkovým sporom a v prípade, že strana zomrie skôr ako sa
konanie právoplatne skončí, súd pokračuje v konaní s dedičmi žalovaného.

16. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
účinný od 1.7.2016. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Odvolací súd preto prejednal odvolanie strán sporu v
rozsahu podľa § 365 ods. 3 CSP. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti v
rozsahu odvolacích námietok oboch strán sporu, vec prejednal podľa § 379 a 380 CSP, bez nariadenia

pojednávania, a dospel k záveru, že sú splnené podmienky na čiastočnú zmenu napadnutých výrokov
o náhrade trov konania.
17. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2, veta
prvá OSP, ktorému v Civilnom sporovom poriadku zodpovedá ustanovenie § 256 ods. 1. Obidve úpravy
sú založené výlučne na procesnom zavinení jednej strany sporu na zastavení konania, dôsledkom čoho

je nárok protistrany na náhradu trov konania. Zavinenie sa posudzuje len z procesného hľadiska, pri
ktorom sa skúma príčinná súvislosť, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby. Jeho zodpovednosť za
vznik trov protistrany nie je daná len vtedy, ak bola žaloba vzatá späť pre správanie žalovaného. Súd v
takom prípade postupuje podľa § 256 ods. 2 CSP, a zaviaže na náhradu trov konania žalovaného. Tieto
pravidlá môžu byť prelomené aplikáciou ustanovenia 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná

náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (v OSP bolo obdobné ustanovenie v
§ 150 ods. 1). Odvolací súd vyhodnotil závery súdu prvej inštancie o neexistencii dôvodov, pre ktoré by
žalobca nemal byť zaviazaný na náhradu trov konania žalovanému ako správne, v celom rozsahu sa s
nimi stotožnil a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne poukazuje. Jediným dôvodom pre späťvzatie žaloby v roku
2016 mal byť podľa žalobcu zdravotný stav žalovaného a jeho vek, pričom tieto okolnosti objektívne

existovali minimálne už od roku 2010, a boli verejne známe. Pokiaľ si žalovaný aj v ťažkom zdravotnom
stave želal pokračovať v konaní, nebol žiaden dôvod zo strany žalobcu, aby v spore nepokračoval,
ak by bol presvedčený o svojom úspechu. Treba prisvedčiť obrane strany žalovaného, že skutočným
dôvodom sa skôr javí spoločenská atmosféra práve v čase, kedy sa žalobca rozhodol vziať žalobu späť,v súvislosti s tzv. F. amnestiami, a verejná diskusia, ktorá v médiách opätovne rezonovala o skutku,
ktorý priamo súvisí aj s predmetom tohto súdneho konania. Na týchto záveroch nemôže nič zmeniť ani
skutočnosť, že v priebehu odvolacieho konania právny predchodca súčasných žalovaných zomrel. Je

dôvodná obrana, že v čase jeho úmrtia boli predmetom sporu už len trovy konania, teda majetkový
spor, z ktorého práva a povinnosti prechádzajú na právnych nástupcov žalovaného. Na rozhodnutie o
náhrade rov nemôžu mať žiadny vplyv rozhodnutia súdov, ktoré síce boli vo veci vydané a nadobudli
právoplatnosť, ale neskôr boli dovolacím súdom zrušené a obnovil sa právny stav pred ich vydaním.
Aj odvolací súd tak dospel k záveru, že sú splnené vo veci zákonné podmienky na priznanie náhrady

trov konania strane žalovaného.
18. Ako základnú otázku k priznanej výške náhrady trov právneho zastúpenia strane žalovaného, musel
odvolací súd vyriešiť, či súd prvej inštancie správne určil výšku tarifného základu odmeny za priznané
úkony právnej služby. Vychádzal pritom z právneho názoru, že v konaniach o ochranu osobnosti je
predmetom konania právo na túto ochranu, ktoré právo je hodnotou, pri ktorej je pojmovo vylúčené
jej vyjadrenie v peniazoch. Výška požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch síce vyjadruje

stupeň a mieru zásahu, ale je iba jedným z prostriedkov nápravy ujmy spôsobenej neoprávneným
zásahom do práv chránených ustanoveniami § 11 a nasl. OZ. Aj keď sa žalobca v tomto konaní domáhal
ochrany svojich práv súčasne viacerými osobitnými prostriedkami (pôvodne morálnej satisfakcie a aj
finančnej satisfakcie za nemajetkovú ujmu), nejde o spojenie vecí, pretože ide o jeden návrh, o jedno
právo na ochranu osobnosti. Je len na rozhodnutí súdu, či v prípade porušenia tohto práva prizná

dotknutej osobe len morálnu alebo aj, resp. výlučne, finančnú satisfakciu. Pri stanovení výšky základnej
sadzby tarifnej odmeny advokáta za úkony vykonané od 1.1.2005 do 1.6.2009, kedy nadobudla účinnosť
vyhl. č. 209/2009 Z.z., vychádzal preto odvolací súd z ust. § 11 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, podľa ktorého základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu. Obdobne za

obdobie od 1.4.2002 do 31.12.2004 vychádzal z § 13 ods. 6 vyhl. MS SR č. 163/2002 Z.z., podľa ktorého
základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna desatina výpočtového základu;
a za obdobie od 27.2.1996 (deň podania žaloby) do 31.3.2002 z § 13 ods. 6 vyhl. MS SR č. 240/1990
Zb., podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 200,- Sk (t.j. 6,64
eur). Odvolací súd tak nevychádzal z výšky uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy a ani zo spojenia

vecí ako súd prvej inštancie. Tomuto názoru odvolacieho súdu nasvedčuje aj znenie § 10 ods. 8 vyhl.
č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, v ktorom je od 1.6.2009 jasne stanovené, že vo veciach ochrany
osobnosti, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy, je tarifnou hodnotou suma 2.000,- eur (bez ohľadu
na požadovanú výšku finančnej satisfakcie). Takýmto spôsobom rozhodoval odvolací súd aj v iných
sporoch s obdobným predmetom konania. Na základe uvedeného právneho názoru priznal odvolací súd

právnym nástupcom žalovaného náhradu trov za úkony právnej služby, ktoré sú uvedené v odôvodnení
napadnutého rozsudku, nasledovne:
· za obdobie od 27.2.1996 do 31.3.2002 podľa vyh. MS SR č. 240/1990 Zb. za 9 úkonov právnej služby,
z toho plnú odmenu 6,64 eur (200,- Sk) za 8 úkonov; a odmenu vo výške jednej 1 v sume 3,32 eur za
1 úkon zo dňa 14.7.1999 (účasť na odročenom pojednávaní); spolu 56,44 eur. K úkonom súd priznal

paušálnu náhradu 7x po 6,64 eur a 2x po 3,32 eur; spolu 55,36 eur. Za uvedené obdobie odvolací súd
spolu priznal 111,80 eur.
· za obdobie od 1.4.2002 do 31.12.2004 podľa vyh. MS SR č. 163/2002 Z.z. za 3 úkony, z toho za 1
úkon plnú odmenu 45,14 eur a za 2 úkony vo výške jednej 1 v sume 2x 22,57 eur (písomné podania
na súd zo dňa 23.3.2004 a 16.8.2004). Spolu 90,28 eur. K úkonom súd priznal paušálnu náhradu 3x po

13,53 eur; spolu 27,06 eur. Za uvedené obdobie súd spolu priznal sumu 130,87 eur.
· za obdobie od 1.1.2005 do 31.5.2009 podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. za 5 úkonov, z toho za 1 úkon
dvojnásobok odmeny (rokovanie s klientom 5.12.2005) vo výške 76,62 eur, za 2 úkony plnú odmenu po
38,31 eur, za 1 úkon plnú odmenu 41,82 eur a za 1 úkon odmenu vo výške 1 zo sumy 45,51 eur, t.j.
11,37. K úkonom súd priznal paušálnu náhradu 3x po 4,98 eur, 1x po 5,44 eur a 1x po 5,91 eur; spolu

26,29 eur. Za uvedené obdobie súd spolu priznal sumu 232,72 eur.
· za obdobie od 1.6.2009 do roku 2016 za 12 úkonov po 91,29 eur, spolu 1095,48 eur. K úkonom súd
priznal paušálnu náhradu 3x po 7,21 eur, 2x po 7,41 eur, 3x po 8,39 eur a 4x po 8,58 eur; spolu v sume
108,63 eur. Za uvedené obdobie súd spolu priznal sumu 1204,11 eur.
Za úkony právnej služby na súde prvej inštancie a v odvolacom konaní odvolací súd priznal strane

žalovanéhoza29úkonovtarifnúodmenuspoluspaušálnounáhradouvovýške1679,50eur.Zadôvodnú
vyhodnotil odvolaciu námietku strany žalovaného, že má nárok na zaplatenie 20 %-tnej DPH aj za úkony
právnej služby, ktoré vo veci vykonal právny zástupca žalovaného JUDr. L. A. do 15.4.2014, odkedy ho
zastupovala súčasná právna zástupkyňa. Je nesporné, že strana žalovaného si tento nárok uplatnila vovyčíslení trov konania, a súd prvej inštancie ich nepriznal len z dôvodu, že P.. A. nepredložil dôkaz, že
je platcom DPH. Šlo však o odstrániteľnú vadu, ktorú mal súd prvej inštancie odstrániť výzvou ešte pred
rozhodnutím od náhrade trov konania. Strana žalovaného nesporne preukázala, že právny zástupca

JUDr. L. A. bol platcom DPH v období od 1.2.1993 až do 30.6.2014. Neobstojí ani námietka žalobcu, že
ide o dôkaz, na ktorý odvolací súd nemôže prihliadať po ukončení dokazovania na súde prvej inštancie.
Preukázanie tejto skutočnosti nie je súčasťou dokazovania vo veci samej, na ktorú by súd prvej inštancie
nemoholprihliadaťpodľavtedyúčinného§120ods.4OSP,ajemožnéjupreukázaťaždoprávoplatného
skončenia rozhodovania o náhrade trov konania. Odvolací súd neprihliadol ani na námietku žalobcu, že

nárok na náhradu úkonov právnej služby vykonaných JUDr. L. A. prináleží žalovanému len ak preukáže,
že odmenu po právoplatnom skončení základného konania skutočne tomuto právnemu zástupcovi
uhradil. Takáto podmienka nevyplýva zo žiadneho právneho predpis. Súdy sú viazané pre priznávaní
trov súdneho konania výlučne procesným predpisom a platnou vyhláškou Ministerstva spravodlivosti
SR pri určovaní ich výšky. Z týchto dôvodov odvolací súd priznal strane žalovaného aj 20 %-tnú DPH k
tarifnej odmene za všetky úkony právnej služby v základnom aj dovolacom konaní. Za základné konanie

k čiastke 1679,50 eur priznal 20 %-tnú DPH vo výške 335,90 eur; a za dovolacie konanie k čiastke
197,84 eur priznal 20 %-tnú DPH vo výške 39,57 eur. Spolu tak za základné konania priznal náhradu
trov právneho zastúpenia v sume 2 015,- eur a za dovolacie konanie v sume 237,40 eur.
19. Zo súdneho spisu mal odvolací súd ďalej za preukázané, že strana žalovaného zaplatila súdny
poplatok za odvolanie v základnom konaní v sume 165,- eur dňa 19.7.2011 a súdny poplatok za

podané dovolanie v sume 331,- eur (čo žalobca nespochybňoval). Je zjavné že súd prvej inštancie
pri rozhodovaní o náhrade trov konania len opomenul priznať strane žalovaného aj náhradu za súdny
poplatok za podané odvolanie, keďže nebol žiaden dôvod na jej nepriznanie a súd v tejto súvislosti v
rozsudku neuviedol žiadne dôvody. Odvolací súd preto strane žalovaného priznal aj plnú náhradu za
zaplatené súdne poplatky v základnom konaní za podané odvolanie v sume 165,50 eur a za podané

dovolanie v sume 331,- eur.
20. Odvolací súd sa napokon vypriadal aj s odvolacou námietkou žalobcu, ktorou spochybnil priznanie
odmeny za niektoré úkony právnej služby, resp. správnosť priznanej výšky. Pokiaľ ide o tarifný základ
priznania odmeny za všetky úkony vykonané do začatia konania 27.2.1996 do 1.6.2009, odvolací súd
odôvodnil určenie tarifného základu výšky odmeny v bode 18. tohto rozhodnutia. V tejto časti sa preto

bude zaoberať len tými odvolacími námietkami, ktoré spochybňujú priznanie plnej výšky tarifnej odmeny,
resp. namietajú, že odmena nemala byť priznaná vôbec pre neúčelnosť, resp. nepreukázanie úkonu.
Konkrétne sa jedná o nasledovné úkony:
· úkon z 15.3.1996 - písomné podanie na súd. Žalobca namieta, že šlo o vyjadrenie k návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, za čo prináleží odmena len vo výške jednej 1. Zo spisu súd zistil,

že v tomto podaní sa žalovaný vyjadroval aj k veci samej a priznal mu plnú výšku odmeny,
· úkon zo 6.11.2000 - písomné podanie k prednesom strany žalobcu na pojednávaní dňa 6.11.200 a k
návrhu na prerušenie konania. Úkon je podľa žalobcu nadbytočný, pretože obsah mohol uviesť právny
zástupca žalovaného na pojednávaní. Súd zistil, že v tomto podaní žalovaný konfrontoval prednesy
právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní s dôkazmi, analyzoval právny stav, zaujal stanovisko k

odročeniu pojednávania na neurčito a vyjadril sa k dôvodom, pre ktoré žalobca navrhol konanie prerušiť.
Ide o aktuálne riadne vyjadrenie vo veci samej po odročení pojednávania, za ktoré žalovanému patrí
plná odmena,
· úkon zo dňa 23.3.2004 - vyjadrenie žalovaného k čiastočnému späťvzatiu žaloby voči pôvodne
označeným žalovaným v 3., 4. a 5. rade s návrhom na odstránenie vady žaloby. Podľa žalobcu nešlo

o žiadny z úkonov právnej pomoci. Podľa názoru odvolacieho súdu šlo o vyjadrenie, ktoré súviselo s
vecou samou - späťvzatie žaloby vo vzťahu k niektorým žalovaným. Vzhľadom na jeho stručný obsah
je dôvod na priznanie odmeny len vo výške 1 podľa § 16 ods. 4 vyhl. MS SR č. 163/2002 Z.z.,
· úkon zo dňa 16.8.2004 - návrh žalovaného na vykonanie dôkazov a žiadosť o nariadenie termínu
pojednávania. Podľa žalobcu nešlo o žiaden z úkonov podľa § 16 ods. 1 vyhl. MS SR č. 163/2002 Z.z., za

ktorý sa priznáva plná odmena, ale súd mal analogicky aplikovať § 16 ods. 2, písm. a), a priznať odmenu
len vo výške jednej 1 odmeny ako za návrh na zabezpečenie dôkazu. Odvolací súd uznal námietku ako
dôvodu a za tento úkon priznal len 1 tarifnej odmeny,
· úkon zo dňa 5.12.2005 - porada s klientom v trvaní od 9.15 do 11.10 hod. Súd prvej inštancie priznal
dvojnásobok odmeny a uviedol, že tento úkon bol preukázaný zápisnicou z rokovania. Žalobca namietol,

že tým nebolo zabezpečené účelné bránenie práva žalovaného a nemala byť priznaná žiadna odmena.
Odvolací súd túto námietku ako riadne neodôvodnenú neuznal s tým, že klient má právo v priebehu
konania konzultovať so svojím právnym zástupcom stav súdneho konania,· úkon zo dňa 6.12.2005 - písomné podanie na súd, v ktorom právny zástupca žalovaného zrekapituloval
doterajší priebeh konania, predložil ďalšie dôkazy a navrhol vykonanie konkrétnych dôkazov. Podľa
žalobcu mala byť priznaná len 1 odmeny ako za úkon zabezpečenie dôkazu. Podľa názoru odvolacieho

súdu šlo o riadne vyjadrenie k veci samej s návrhom na doplnenie ďalšieho dokazovania, a žalovanému
priznal plnú odmenu,
· úkon zo dňa 18.8.2010 - písomné podanie na súd pre nariadeným termínom pojednávania dňa
6.9.2010. Žalovaný v ňom poukázal na dlhodobú nečinnosť súdu, opätovne zrekapituloval doterajší
skutkový a právny stav, a navrhol vykonať konkrétne dôkazy. Žalobca k tomuto úkonu vzniesol rovnakú

námietku ako k podaniu zo dňa 6.12.2005. Podľa názoru odvolacieho súdu šlo o riadne vyjadrenie k
veci samej s návrhom na doplnenie ďalšieho dokazovania, a žalovanému priznal plnú odmenu,
· úkon zo dňa 4.9.2015 - návrh právnej zástupkyne žalovaného na vykonanie dokazovania listinnými
dôkazmi - konkrétnymi článkami z denníka Q.. Žalobca k tomuto úkonu vzniesol rovnakú námietku ako
k podaniu zo dňa 6.12.2005. Podľa názoru odvolacieho súdu šlo o riadne vyjadrenie k veci samej s
návrhom na doplnenie ďalšieho dokazovania, a žalovanému priznal plnú odmenu.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil čo
do výšky priznanej náhrady trov konania žalovanému podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku
tohto uznesenia.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Strana žalovaného
bola v odvolacom konaní čo do výšky náhrady trov len čiastočne úspešná takmer výlučne z dôvodu,
že odvolací súd iným spôsobom určil tarifný základ odmeny za úkony právnej služby vykonané vo veci

do 31.5.2009 ako súd prvej inštancie. Bola však úspešná v základe odvolacieho konania, že súd jej
priznal náhradu trov za prvostupňové, odvolacie aj dovolacie konanie; náhradu za súdny poplatok za
podané odvolanie v roku 2011 a aj 20 %-tnú DPH k všetkým úkonom právnej služby. Rovnako bola v
prevažnej miere úspešná do priznania odmeny za namietané úkony právnej služby uvedené v bode 20.
Odvolací súd tak dospel k záveru, že pre tieto špecifické skutočnosti je možné vyhodnotiť odvolanie

strany žalovaného ako úspešné v prevažujúcej časti a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 80 %. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004

Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh
(§ 428 CSP).