Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Co/78/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211615
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113211615.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29
705, zastúpeného zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO:
36 864 421, proti žalovanému: O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. H. XXX/XX, XXX XX D., štátny občan

SR, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou, so sídlom I. XXX,
XXX XX M. G., v konaní o splnenie povinnosti zaplatiť zmenkovú sumu 892,13 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/288/2013-150 zo dňa
28.1.2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/288/2013-246
zo dňa 30.5.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalobcu zo dňa 29.3.2016 proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.

5C/288/2013-150 zo dňa 28.1.2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č.k. 5C/288/2013-246 zo dňa 30.5.2016 vo výroku, ktorým bolo čiastočne zastavené konanie o
zaplateniezmenkovéhoúrokuvovýške0,19%dennezosumy912,13Eurod01.04.2010do20.06.2010,
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 892,13 Eur od 21.06.2010 do zaplatenia, o d m
i e t a.

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 5C/288/2013-150 zo dňa 28.1.2016 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/288/2013-246 zo dňa 30.5.2016 v
napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku o trovách konania súdu prvej inštancie
z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa v tejto časti na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd čiastočne zastavil konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo

výške 0,19 % denne zo sumy 912,13 Eur od 01.04.2010 do 20.06.2010, zmenkového úroku vo výške
0,19%dennezosumy892,13Eurod21.06.2010dozaplatenia.Samostatnýmvýrokom žalobuzamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo
výške 118,98 Eur, ktoré je žalobca povinný zaplatiť advokátke žalovaného v lehote do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu doručenú
okresnému súdu dňa 28.03.2013, ktorou sa domáhal voči žalovanému splnenia povinnosti zaplatiť

zmenkovú sumu 892,13 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 912,13 Eur od 01.04.2010
do 20.06.2010, čo predstavuje sumu 184,70 Eur, zo sumy 892,13 Eur od 21.06.2010 do zaplatenia, 6
% ročný úrok zo zmenkovej sumy 912,13 Eur od 15.06.2010 do 20.06.2010, čo predstavuje sumu 0,90
Eur, zo sumy 892,13 Eur od 21.06.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 3,04 Eur (1 / 3 %
zmenkovej sumy) a náhrady trov konania. Pohľadávku voči žalovanému si uplatnil v zmysle čl. 4 ods.
1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len ,,Nariadenie“). Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 14.10.2009 na zmenkovú sumu912,13 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 01.04.2010.
Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 14.10.2009 na sumu 912,13 Eur, pričom do jej textu bol poňatý

záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú
sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 01.04.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil na
zmenkovú sumu 20 Eur a na úroky neuhradil žiadnu sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou
„bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

2. Okresný súd tlačivom B vyzval žalobcu na doplnenie tlačiva na uplatnenie pohľadávky tak, že v
opise rozhodujúcich skutočností je potrebné uviesť právny dôvod záväzkového vzťahu, ktorý viedol
k vystaveniu zmenky, špecifikovať žalovanú sumu uvedením presného spôsobu jej výpočtu, ako aj
položiek z ktorých pozostáva, pričom pri každej položke je potrebné uviesť výšku, dátum, právny dôvod
vzniku a odôvodniť počiatok uplatneného 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy.

3. V podaní, doručenom okresnému súdu dňa 22.10. 2013, žalobca uviedol, že poskytol súdu
dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových
nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky. Žalobca predložil súdu originál zmenky, zmenkové informácie
preniesol presne do žaloby na uplatnenie pohľadávky a preto neostáva z jeho strany čo doplniť

alebo opraviť. Žalobca uplatňuje v konaní majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky. Žalobca
disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny,
ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v žalobe uvedené súdu oznámiť alebo predložiť.
Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalobca si v konaní uplatňuje
bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí. Zmenka je samostatným abstraktným

záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú
na zmenke uvedené. Na zmenke je uvedená zmenková suma, ktorá nepozostáva zo žiadnych zložiek,
častí, či dielov. Súčasne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28. 02. 2002,
sp. zn. 25Cdo/1839/2000.

4. Podľa čl. 5 ods. 2 a 3 Nariadenia okresný súd doručil žalovanému tlačivo C na odpoveď, na ktoré
žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval.

5. Okresný súd v súlade s čl. 5 bod 1 Nariadenia nenariadil pojednávanie, keďže predmetom konania
je vec s nízkou hodnotou sporu, v zmysle Nariadenia je konanie zásadne písomné a žiadna zo strán

nepožiadala o nariadenie ústneho pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámenéuznesenímzodňa19.1.2016,č.k.5C/288/2013-144,vyvesenýmnaúradnejtabuliokresného
súdu dňa 21.1.2016, teda najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.

6. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie zmenkou, podstatným obsahom pripojeného spisu

Okresného súdu Liptovský Mikuláš 3Er/145/2011 a zistil nasledovný skutkový stav. Dňa 14.10.2009 v
Liptovskom Hrádku žalovaný vystavil zmenku na sumu 912,13 Eur. Žalovaný sa zaviazal, že zaplatí
za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811
09 Bratislava sumu 912,13 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 01.04.2010. Údaj o zročnosti je
na zmenke vyznačený nasledovne: splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,

„bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza
indosament, ktorým konateľ obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenku previedol na žalobcu.
V pravej hornej časti zmenky je uvedený údaj č. 500300041.

7. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3Er/145/2011 bolo zistené,

že dňa 14.02.2011 bola doručená súdu žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v
Bratislave o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu (SRS) vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti
povinnému O. C., nar. XX.XX.XXXX pre vymoženie sumy 1.077,73 Eur, zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne z dlžnej sumy od 22.06.2010 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne z dlžnej

sumy od 15.06.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Exekútorskému spisu bola pridelená sp.
zn. EX 1504/11. Návrh na vykonanie exekúcie v označenej exekučnej veci bol spísaný pred súdnym
exekútorom dňa 24.01.2011. Prílohou žiadosti o udelenie poverenia bol exekučný titul, a to rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR 09756/10 zo dňa 19.11 2010.8. Dňa 14.10.2009 bola uzavretá Zmluva o úvere medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a dlžníkom O.
C., nar. XX.XX.XXXX, č. zmluvy 500300041. Na základe zmluvy o úvere sa veriteľ zaviazal poskytnúť

dlžníkovi úver v sume 350 Eur (10.544,10 Sk) a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú
o príslušný poplatok vo výške 346 Eur (10.423,60 Sk), t.j. celkovo zaplatí čiastku 696 Eur (20.967,70
Sk) v 12 mesačných splátkach po 58 Eur (1.747,31 Sk) počnúc dňom 15.11.2009. Dlžník svojim
vlastnoručným podpisom potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve dňa 14.10.2009.
Súčasťou zmluvy o úvere sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru vyhotovené ako formulár. V

zmysle čl. 14 všeobecných podmienok, označeného ako dohoda o vyplnení zmenky, na zabezpečenie
peňažnéhozáväzkudlžníkaakovystaviteľazmenky,vyplývajúcehoztejtoúverovejzmluvyvočiveriteľovi
ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí

včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy
všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky.
Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy
sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Na základe všeobecných obchodných
podmienok vystavil žalovaný dňa 14.10.2009 neúplnú zmenku (tzv. blankozmenku), kde spoločnosť

POHOTOVOSŤ, s.r.o. vystupovala ako remitent. Žalovaný úver nesplácal riadne a včas, čím sa stal
dlh splatný, preto spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vyplnila ďalšie údaje zmenky, a to zmenkovú sumu
912,13 Eur a dátum začiatku úročenia od 01.04.2010.

9. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 5C/288/2013-45 zo dňa 2.5.2014,

ktorým žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 13Cob/16/2015-131
zo dňa 1.7.2015 vyššie uvedené rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

10. S poukazom na ust. § 226 Občianskeho súdneho poriadku, okresný súd uviedol, že v čase od

zrušenia veci odvolacím súdom dňa 1.7.2015 do dňa vyhlásenia rozsudku okresným súdom, t.j. do dňa
28.1.2016 došlo k zmene právneho stavu v dôsledku prijatia stanoviska č. 93 Najvyššieho súdu SR dňa
20.10.2015, preto vo veci postupoval a rozhodoval v ďalšom konaní v súlade s prijatým stanoviskom
Najvyššieho súdu SR.

11. Na základe podania žalobcu, doručeného okresnému súdu dňa 21.12.2015, obsahujúceho
dispozitívny úkon žalobcu, a to čiastočné späťvzatie žaloby v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne,
okresný súd postupom podľa ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil konanie čo do zaplatenia zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 912,13 Eur od 01.04.2010 do 20.06.2010, zmenkového úroku
vo výške 0,19 % denne zo sumy 892,13 Eur od 21.06.2010 do zaplatenia.

12. Okresný súd aplikoval ust. § 52 ods. 1, 2, § 53 ods.1, 5, Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a),
§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010
Z.z., čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 5, čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS. Z listinných dôkazov mal preukázané,
že pôvodný veriteľ spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaný uzatvorili dňa 14.10.2009 zmluvu o

úvere, na základe ktorej sa spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaviazala poskytnúť žalovanému ako
dlžníkovi sumu 350 Eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť spolu s poplatkom 346 Eur, t.j. celkovú sumu
696 Eur v mesačných splátkach vo výške 58 Eur, v počte splátok 12. Uvedený záväzkový vzťah bol
zabezpečenýzmenkou,ktorúvystavilžalovanývzmyslebodu14všeobecnýchpodmienokposkytovania
úverov. Z výpisu z obchodného registra, ktorý bol súčasťou exekučného spisu okresný súd zistil, že

predmetom podnikania spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.
Uzatvorená zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom v zmysle ust. § 261
Obchodného zákonníka, bez ohľadu na právnu formu je súčasne aj spotrebiteľskou zmluvou. Okresný
súd mal preukázané, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. je dodávateľom, keďže pri uzatváraní a
plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, ktorý

pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. V úverovej zmluve je uvedené, že žalovanému sa poskytol úver na výkon zamestnania,
žalobca, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že
úver bol skutočne poskytnutý na uvedený účel. Žalovaný je v zmluve jednoznačne označený akofyzická osoba jeho rodným číslom a údajom o bydlisku. Uzavretý záväzkový vzťah spĺňa všetky znaky
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z vyššie uvedených dôvodov je právny vzťah, ktorý vznikol medzi
pôvodným veriteľom spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným, vzťahom spotrebiteľským, a

preto na tento vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Či medzi spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným ide o spotrebiteľský vzťah okresný súd skúmal v súlade s prijatým
stanoviskom Najvyššieho súdu SR.

13. Podľa okresného súdu, zmluva o úvere neobsahovala všetky podstatné náležitosti vyžadované

v ustanovení § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, neobsahovala
dohodu o ročnej úrokovej sadzbe, o ročnej percentuálnej miere nákladov, priemernej hodnote RPMN,
konečnú splatnosť úveru, preto v zmysle uvedeného zákona sa predmetný úver považuje za poskytnutý
bezúročne a bez poplatkov. Indosovanie zmenky, ktoré má za následok zmenu veriteľa, nemení nič
na povahe záväzku, vyplývajúceho z predmetného záväzkového vzťahu. V prejednávanej veci zmenka
slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu. Okresný súd poukázal na to,

že z európskych právnych noriem, ako aj z vnútroštátnych právnych noriem na ochranu spotrebiteľa,
vyplýva súdom povinnosť vykonávať ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok. Ustanovenia na
ochranu spotrebiteľa majú kogentnú povahu a špeciálny charakter a uplatňujú sa aj pred ustanoveniami
napríklad obchodného práva, či zákona o zmenkách a o šekoch a inými právnymi normami. Z
vyššie uvedených skutočností vyplýva, že nie je možné izolovať zmenkový abstraktný vzťah od

vzťahu spotrebiteľského. Ich vzájomný vzťah je vyjadrený aj v samotnom zákone č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne v ustanovení § 4 ods. 6. Citované ustanovenie rieši nielen
vzájomnývzťahzmenkyazáväzkovvyplývajúcichzospotrebiteľskejzmluvy,alesúčasnevyjadrujelimity,
podľa ktorých je možné dlh, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečiť zmenkou. Z predložených
dôkazov vyplynulo, že podmienky, pre prijatie zmenky od spotrebiteľa stanovené zákonom, neboli

splnené. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného v čase
vystavenia zmenky, bolo možné zabezpečiť úver zmenkou, avšak za podmienok, že veriteľ mohol prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide
o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa

zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru.Vprejednávanejveciistinaposkytnutéhoúverupredstavovalasumu350Eur,zmenkubolomožné
vystaviť na sumu 105 Eur, pričom zmenka bola vystavená na sumu 912,13 Eur. Navyše okresný súd
považoval zmluvné dojednanie, a to dohodu o vyplnení zmenky, za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Je zrejmé, že primárnym cieľom

uzatvorenia uvedenej dohody je obchádzať ustanovenia právnych predpisov týkajúcich sa ochrany
spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda
o vyplnení zmenky umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v ktorom nie je vyplnená zmenková suma
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých
jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky.

Takéto zmluvné dojednanie za zisteného skutkového stavu je neprijateľné, a tým aj neplatné podľa § 54
ods. 5 Občianskeho zákonníka. Takýto výkon práva zo strany žalobcu je v rozpore aj s ustanovením § 3
Občianskeho zákonníka o dobrých mravoch. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. a žalovanému, ktorý bol vo veci
v plnom rozsahu úspešný priznal právo na náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho

zastúpenia v sume 118,98 Eur.

14. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal žalobca prostredníctvom zástupcu v zákonnej
lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že konanie má vady podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), f)
O.s.p. Žalobca uviedol, že nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a

jej vystaviteľom. Žalobca ako vlastník cenného papiera má len zmenku, ktorú nadobudol na základe
indosamentu. Žalobca nemá iné informácie, či dokumenty k zmenke a v zmysle platného právneho
poriadku ich ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať práva s týmto cenným papierom
spojené. Požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky pri uplatnení zmenkového nároku
je neprípustné a nezákonné. Podľa konštantnej judikatúry českých a slovenských súdov je zmenka

samostatným, abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať, či podmieňovať
inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Okresný súd sa aplikáciou ustanovení o zmenke v
zákone zmenkovom a šekovom vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Predmetom konania
je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah, pričom okresný súd posudzoval bežný zmluvnýzáväzok, čo predstavuje nesprávne právne posúdenie veci. Okresný súd k rozhodnutiu dospel na
základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov a nesprávnou interpretáciou právnych predpisov
a práva Európskej únie. Žalobca nesúhlasil s tým, že súd je v takomto konaní oprávnený z úradnej

povinnosti skúmať, či ide o spotrebiteľský vzťah. Žalobca trval na tom, aby súd konal v zmysle právneho
poriadku a vyhol sa kreovaniu svojej preskúmavacej právomoci tam, kde mu to právny poriadok
neumožňuje. Žalobca skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a
žalovaným vôbec netvrdil, a teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Okresný súd si sám vytvoril
pochybnosť v podobe ničím nepodloženého dohadu o tom, že by medzi predchádzajúcim majiteľom

zmenky, ktorý nebol účastníkom tohto konania, a žalovaným mal existovať iný záväzkový vzťah, než
aký je predmetom súdneho konania. Okresný súd teda vykonštruoval tvrdenie, ohľadom ktorého žiadal,
aby ho žalobca preukázal. V sporovom konaní môže súd rozhodnutie založiť len na tvrdeniach, ktoré sú
produkované účastníkmi konania, a nie na tvrdeniach, ktorých pôvod súd nachádza v iných konaniach a
ktoré nie sú výsledkom dokazovania. Ak by mala existovať dôkazná povinnosť žalobcu vo vzťahu k ním
tvrdeným skutočnostiam, tak žalobca ad absurdum tvrdí, že by existovala aj dôkazná povinnosť súdu

vo vzťahu k súdom tvrdeným skutočnostiam. Okresný súd zjavne a zreteľne porušil kontradiktórnosť
súdneho procesu a presiahol svoju právomoc. Súd je nezávislým arbitrom, ktorý rozhodne na základe
tvrdení účastníkov a vykonaného dokazovania. Okresný súd ignoroval ust. § 17 zákona zmenkového
a šekového, podľa ktorého kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ

pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Žalovaný vo všeobecností nie je oprávnený
vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným
majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak môže činiť
sám súd. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra
2008, podľa ktorého ...„Z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ

zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu, preukazovať, že mu odporca
(povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje“. Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb. síce
vyplýva, že kto je žalovaný zo zmenky, môže vznášať proti zmenkovému nároku určité námietky,
je však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na
žalovanom a nie na žalobcovi. Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie, bude nútený podľa zmenky

plniť. Pri kauzálnych námietkach nie je možné prenesenie dôkazného bremena zo žalovaného na
žalobcu. Námietka tak musí byť vznesená zo strany žalovaného a žalovaný nesie dôkazné bremeno
na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba prevzal súd.
Okresný súd tak porušil ustanovenia o vykonávaní dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a
dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vykonané bez návrhu.

Žalovaný mohol na základe čl. 5 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia
byť iné námietky odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením.
Okresný súd bez návrhu žalovaného a na ťarchu žalobcu žiadal vykonať dokazovanie, ktoré by údajne
preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa pritom tejto obrany nedovolával a
uplatnenú pohľadávku nerozporoval. Okresný súd od žalobcu žiadal preukázanie skutočností, o ktorých

žalobca nemal žiadnu vedomosť a nemal k dispozícii žiadne požadované listinné dôkazy. Okresným
súdom tvrdený rozpor medzi uplatneným nárokom žalobcu a spotrebiteľským právom zo žiadnych
okresným súdom citovaných ustanovení nevyplýva. Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením
sa s úverovou zmluvou a exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, avšak žalobca a ani žalovaný
dokazovanie takýmito listinnými dôkazmi nenavrhli. Súd síce môže podľa ust. § 120 O.s.p. vykonať aj

iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci, avšak len v prípade, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. V danom prípade mal okresný súd rozhodnúť len z predloženej zmenky, nakoľko
z prednesov sporových strán potreba vykonávania dokazovania nevyplynula. Okresný súd vychádzal z
údajne nesporných skutočností, že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvoril zmluvu
o úvere a že zmenka zabezpečovala zmluvu, ktorú žalovaný uzatvoril ako spotrebiteľ. Tieto údajne

nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Účastníci sa k týmto
okolnostiam nikdy nevyjadrili, a preto nie je možné, aby okresný súd dospel k záveru o ich nespornosti.
Ak na týchto údajne nesporných skutočnostiach okresný súd založil svoje rozhodnutie, je takéto
rozhodnutie nesprávne.
15. K rozhodnutiu nemeckého najvyššieho súdu z roku 1965 žalobca uviedol, že mu obsah tohto

rozhodnutia nie je známy a takéto rozhodnutie mu nie je dostupné. Jeho závery pritom ani nie sú
použiteľné, nakoľko je takmer 50 rokov staré a v období jeho vzniku prakticky neexistovalo Európske
spotrebiteľské právo. Zrejme sa jedná o prekonaný a ojedinelý názor, z ktorého nie je možné vychádzať.
Takéto rozhodnutie nemôže negovať aplikáciu platnej právnej úpravy podľa zákona č. 191/1950 Zb..Okresný súd sa pritom nijakým spôsobom nevysporiadal so zhodou či rozdielnosťou právnej úpravy
Nemecka a Slovenskej republiky ohľadom zmenkového práva. Záveru, ktorý by mal vyplývať z tohto
nemeckého rozhodnutia, priamo odporuje záver rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008

zo dňa 22. októbra 2008. Z rovnakých záverov vychádzal aj rozsudok NS ČR sp. zn. 25 Cdo 1839/2000,
podľa ktorého je zmenkový záväzok samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol dôvodom
jeho vzniku. Zmenkový záväzok je záväzkom priamym, bezpodmienečným, nesporným, abstraktným a
samostatným a je celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. Súd preto nemôže od žalobcu
požadovať preukázanie vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným, pretože ide o celkom

odlišný právny vzťah, než aký je predmetom súdneho konania. Podľa žalobcu ustanovenie § 17 zákona
č. 191/1950 Zb. vyžaduje aktívnu účasť dlžníka, ktorý musí zároveň splniť povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť, teda preukázať, že majiteľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka a zároveň musí vzniesť
námietky, ktoré by mohol dlžník vznášať voči predchodcom majiteľa zmenky. Okresný súd v rámci
dokazovania prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadať, pretože nemali
byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Žalobca zdôraznil úplnú

samostatnosť, nezávislosť zmenkového záväzku. Nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou
podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v danom konaní
má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku a nárok žalobcu je tak v celom
rozsahu dôvodný. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013.
V súvislosti s postupom podľa článku 7 ods. 1, 3 Nariadenia žalobca poukázal na uznesenie Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm 10/2013 zo dňa 21.11.2013. Ak nárok žalobca uplatnil zo
zmenky, ktorú žalovaný podpísal a ktorú pôvodný majiteľ previedol na žalobcu rubopisom, nemôže byť
takýto nárok zamietnutý ako neprípustný.
16. Okresným súdom vykonané dokazovanie nebolo vykonané na tvrdenia žalobcu, ktorý jasne, úplne
a zrozumiteľne uplatnil právo zo zmenky a ktorý uviedol, že nie je jej pôvodným majiteľom, ale

je indosatárom. Nebolo možné postup okresného súdu, ktorý posudzoval základný vzťah a výklad
jednotlivých zákonných ustanovení, ako uskutočnil okresný súd, akceptovať. Posudzovanie základného
vzťahu by malo význam len vtedy, ak by žalovaný vzniesol voči majiteľovi námietky. Záväzky zo
zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Podľa zákona
zmenkového a šekového preto okresný súd bol oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky

náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky
vystavenia, ani jej neprípustnosť. Pokiaľ prvostupňový súd uviedol, že nemožno prihliadať ani na
neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky, a to zmenkový úrok 0,25% denne, tak žalobca poukázal
na to, že zmenku vystavil žalovaný, túto dobrovoľne podpísal a išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba
zmenkového úroku bola napísaná na zmenke a bola žalovanému v čase vystavenia zmenky známa.

Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že bude žalobe vyhovené, spolu s priznaním trov
súdneho konania.
17. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne.
Napadnutý rozsudok okresného súdu považoval za vecne správny, vydaný na základe objektívne
zisteného skutkového stavu, preskúmateľný, zrozumiteľný, s riadnym, dostatočným a predovšetkým

výstižným a presvedčivým odôvodnením, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Žalovaný upriamil
pozornosť na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal dňa 20.10.2015 Spoločné stanovisko
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 93, ktoré bolo publikované Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015, ktoré sa týka postupu súdov nižšieho stupňa

vo veciach návrhov uplatnených právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Okresný súd
správne postupoval, keď na vyššie uvedené spoločné stanovisko prihliadal, zohľadnil všetky skutočnosti
týkajúce sa predmetnej veci a následne žalobu ako nedôvodnú zamietol. K poukazu žalobcu na ust. § 17
zákona č. 191/1950 Zb. žalovaný uviedol, že sa v priebehu konania ako spotrebiteľ bránil a využil všetky
prostriedky a argumenty v konaní, ktoré mohol uplatniť. V danej veci je zrejmé, že zmenku, z ktorej si

žalobca uplatnil žalovaný nárok, nadobudol indosamentom od obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o.. Zmenka mala povahu zabezpečovacej zmenky, čo potvrdil údaj na zmenke totožný s číslom
zmluvy o úvere, uzavretej medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a
vyplýva to aj z článku 14. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Z listinných dôkazov, ktoré sú
súčasťou súdneho spisu, ako aj z pripojeného exekučného spisu mal okresný súd preukázané, že medzi

pôvodným majiteľom zmenky (obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.) a žalovaným vznikol
spotrebiteľský právny vzťah podľa § 52 Občianskeho zákonníka, ktorá skutočnosť je nepochybná zo
zmluvy o úvere, ktorá je súčasťou pripojeného exekučného spisu. V zmluve bol žalovaný označený
ako fyzická osoba, rodným číslom a údajom o bydlisku, pričom zmluvu neuzatváral v rámci predmetusvojej podnikateľskej činnosti. Veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal ako podnikateľ, ktorého predmetom
činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa
jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa aplikovali ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z..

S poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. h), j), k), § 4 ods. 3 citovaného zákona žalovaný konštatoval,
že úverová zmluva neobsahovala náležitosti stanovené zákonom, a preto sa úver považoval za
bezúročný a bez poplatkov. Právnemu predchodcovi žalobcu preto vzniklo len právo na vrátenie sumy
poskytnutého úveru, t.j. 350 Eur, pričom samotná zmenka bola vyplnená na sumu 912,13 Eur, čo je
viac ako suma poskytnutého úveru. Zmenka bola vyplnená v rozpore so zákonným ust. § 4 ods. 6

zákona č. 258/2001 Z.z.. Žalovaný sa stotožnil s postupom okresného súdu, ktorý zohľadnil všetky
relevantné individuálne okolnosti súdenej veci, pričom prihliadol na to, že podmienky pre prijatie zmenky
od žalovaného ako spotrebiteľa stanovené zákonom neboli splnené. Žalovaný zdôraznil, že si nie
je vedomý podpisu zmenky a že pôvodný veriteľ ho neupozornil, že dlh je zabezpečený zmenkou.
Poukázal na to, že v zmysle platných právnych predpisov a judikatúry je súd povinný v každom štádiu
konania a v každom druhu konania z úradnej povinnosti skúmať, či sa v tej ktorej konkrétnej veci

nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, a teda či sa na daný právny vzťah použijú právne normy
spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Keďže tak súd musí robiť v
každom druhu konania, vzťahuje sa táto povinnosť aj na konanie, v ktorom sa uplatňuje právo zo
zmenky. Z úradnej činnosti súdu je známa skutočnosť, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., v prospech ktorej žalovaný zmenku vystavil a ktorá ju prijala, vykonáva svoju

činnosť prevažne poskytovaním spotrebiteľských úverov a je tiež vedená v registri veriteľov a podregistri
iných veriteľov vedených Národnou bankou Slovenska ako iná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské
a iné úvery. Preto je nevyhnutné, aby sa okresný súd napriek abstraktnosti zmenkových vzťahov
zaoberal aj kauzou, t.j. dôvodom vzniku zmenky. Bolo preukázané, že v prípade vyššie uvedenej zmluvy
sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, pričom ide o predtlačenú formulárovú zmluvu, pri ktorej žalovaný

ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Zmluva je koncipovaná tak, že je neobyčajne
hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Vzhľadom
na nerovnosť podmienok účastníkov, vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy, ako aj na
neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy so všetkou administratívou s tým
spojenou, sa celá zmluva prieči dobrým mravom. Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom,

spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu tiež nemohlo právnemu predchodcovi žalobcu
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľovi z uzatvorenej úverovej zmluvy vzniknúť právo na
vyplnenie blankozmenky, z čoho logicky vyplýva, že ak aj zmenka vyplnená bola, nie je možné sa na
základe nej úspešne domáhať akýchkoľvek práv (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.5.2008 sp.
zn. 4 Obo 161/2007). Keďže v dôsledku neplatnosti zmluvy nevzniklo veriteľovi právo vyplniť vystavenú

blankozmenku, zmenka nevznikla, a preto veriteľ nemal v čase indosamentu zmenky na žalobcu práva
a povinnosti zo zmenky. Vzhľadom k tomu nemohol práva zo žalovanej zmenky previesť na žalobcu,
nakoľko ich sám nemal (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 50/2010-11 zo dňa 10.02.2010).
Žalovaný záverom dodal, že blankozmenka nie je skutočnou zmenkou, ale len jej zárodkom. Zmenkou
sa stáva až po jej vyplnení. Keďže v danom prípade nemohla byť blankozmenka tiež pre neplatnosť

zmluvy vyplnená, nemôže byť ani zdrojom práv a povinností jej účastníkov. Z uvedeného považoval
žalobu žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
potvrdil s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.
18. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu v
podaní zo dňa 25.05.2016 (č.l. 235 - 239 spisu). Žalobca poukázal na to, že svojim návrhom uplatnil

nárok zo zmenky. Predmetom konania je tak výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Zmenka je
listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Žalobca predložil súdu
ako dôkaz o svojich nárokom platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne
náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb. dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli

vznesené žiadne námietky. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej
povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Je síce
prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí
byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný nesie dôkazné bremeno na preukázanie

svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba prevzal súd. V súvislosti so záverom,
že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku
pri poskytovaní spotrebných úverov, žalobca poukázal na to, že samotný zákon o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bolavystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase
jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Z uvedeného
potom dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou

podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov. K námietke premlčania vznesenej žalovaným
žalobcapoukázalnato,žežalovanývznášanámietkykinémuprávnemuvzťahu,nežjepredmetkonania
a preto na túto nie je možné prihliadať, v ktorej súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 25 Cdo 1839/2000. Žalobca zvýraznil abstraktnosť a samostatnosť záväzku žalovaného zmenku
zaplatiť a absenciu akcesority k inému záväzku. V tejto súvislosti poukázal na to, že premlčacia doba

začína plynúť až v momente predloženia zmenky na platenie. Ku dňu podania návrhu na uplatnenie
pohľadávkynasúdenebolnárokzozmenkypremlčaný,pretožeododňapredloženiazmenkynaplatenie
neprešla dlhšia doba ako tri roky. Čo sa týka spoločného stanoviska Najvyššieho súdu SR, ktoré vydalo
Občianskoprávne a obchodnoprávne kolégium dňa 20.10.2015 poukázal na definíciu zmenky a jej
charakter a zvýraznil, že zmenková pohľadávka je samostatná a abstraktná. Rubopisom sa prevádza
zmenka a dochádza k prevodu práv zo zmenky na indosatára, ale ten do nich nevstupuje, pretože zo

zmenkového prevodu preňho povstáva nové právo zo zmenky. Rubopisom neprechádzajú práva, ktoré
nevyplývajú zo samotnej zmenky. Námietky založené na priamych vzťahoch medzi predchádzajúcim
majiteľom - veriteľom a dlžníkom, sú námietky in personam. Výnimkou je iba aktívna vedomosť nového
majiteľa zmenky pri nadobudnutí zmenky o takejto osobnej námietke a o tom, že dlžník ju chce uplatniť
voči predchádzajúcemu majiteľovi. Zmenkový a šekový zákon vychádza z toho, že v prípade indosácie

má zmenkový dlžník - zmenečník sťaženú situáciu v tom zmysle, že ak chce uplatniť voči indosatárovi
ako novému majiteľovi zmenky námietky zakladajúce sa na osobných vzťahoch s remitentom, musí
tvrdiť a preukázať, že indosatár konal pri nadobúdaní zmenky úmyselne na škodu dlžníka. Podľa
žalobcu je absolútne neprípustné prihliadanie na okolnosti, ktoré sú predmetom osobných vzťahov
zmenkového dlžníka a remitenta vo vzťahu k uplatnenému zmenkovému nároku indosatára. Žalobca

poukázal na to, že neplatnosť právneho úkonu sa uplatňuje ex offo, pretože v Občianskom zákonníku
nie je uvedené, že sa uplatňuje na námietku. Zmenkový a šekový zákon však výslovne počíta s
námietkou zmenkového dlžníka, pretože zmenku ako cenný papier nie je možné spochybňovať ex
offo pre dôvody, ktoré sa je netýkajú. Použiteľnosť neplatnosti právneho úkonu voči niekomu, kto s
týmto právnym úkonom nič nemal a nemá, je možné iba za výnimočných okolností a iba na námietku

zmenkového dlžníka. Zmenkové hmotné právo uvedený stav rešpektovalo nepretržite od 1.7.1942
do 22.12.2015, teda aj v čase vystavenia zmenky. Až voči zmenkám vystaveným po 22.12.2015 je
možné „z úradnej povinnosti“ prihliadať na skutočnosti odôvodňujúce námietky zmenkového dlžníka voči
indosatárovi. K spoločnému stanovisku najvyššieho súdu žalobca uviedol, že toto stanovisko sa vôbec
nezmieňuje o prelomení ochrany nadobúdateľa zmenky podľa § 17 Zákona zmenkového a šekového, t.j.

o nepotrebnosti preukazovania zlomyseľného konania nadobúdateľa zmenky pri nadobudnutí zmenky,
či už na námietku dlžníka alebo bez nej, z čoho jasne vyplýva, že predmetné ustanovenie naďalej
platí v celej svojej šírke. Stanoviskom prikázaný prieskum zmenkového nároku z pohľadu prípadnej
zistenej absolútnej neplatnosti kauzálneho úkonu z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo z
dôvodu neprípustnosti zmenkového nároku však neznamená, že súd nepripustí výkon práva zo zmenky

z dôvodu, že nie je potrebné uplatňovať ochranu nadobúdateľa zmenky podľa § 17 zákona č. 191/1950
Zb. V prípade indosácie zmenky bez zlomyseľnosti nadobúdateľa pri nadobúdaní zmenky na škodu
dlžníka, vykonaný prieskum zmluvných podmienok kauzálneho úkonu so zistením ich neprijateľnosti
s následkom absolútnej neplatnosti takýchto neprijateľných ustanovení kauzálneho úkon ex offo, v
žiadnom prípade nie je spôsobilé byť uplatnené voči dobromyseľnému nadobúdateľovi zmenky. K

prelomeniuochranyprevoduzmenkyrubopisompredosobnýminámietkamidlžníkazpredchádzajúceho
vzťahu s majiteľom zmenky došlo až zmenou zákona č. 191/1950 Zb. k 23.12.2015, nepochybne bez
spätných účinkov. Prieskum nároku zo zmenky v intenciách možnej absolútnej neplatnosti kauzálneho
úkonu je zmysluplný robiť ex offo iba v prípadoch, ak nedošlo k indosovaniu zmenky, kedy dlžník môže
uplatniť voči majiteľovi zmenky svoje námietky z kauzálneho vzťahu bez prekážok. Stanovisko odmieta

aplikovať ochranu zmenkového dlžníka voči indosantovi cestou náhrady škody a tlačí všeobecné
súdy do hľadania riešení poskytnutia ochrany dlžníkovi pred ochranou indosatára. Podľa žalobcu
samotnáneplatnosťkauzálnehoúkonunespôsobujenepripustenievýkonuprávanechaťsizaplatiťsumu
uvedenú na zmenke, ak už došlo k indosovaniu zmenky dobromyseľným indosatárom pri nadobudnutí
zmenky. V tejto súvislosti žalobca poukázal na argumentáciu vyjadrenú v uznesení Krajského súdu v

Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu na uplatnenie
pohľadávky v celom rozsahu vyhovieť.
19. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne
(č.l. 252 - 254 spisu). Zdôraznil, že sa v celom rozsahu pridržiava všetkých doterajších vyjadrení,ktoré vo veci učinil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne a vydané na
základe objektívne zisteného skutkového stavu, preskúmateľné a zrozumiteľné, s riadnym dostatočným,
vyčerpávajúcich, výstižným a presvedčivým odôvodnením. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu

uvádzanou vo vyjadrení. K tejto argumentácii považoval za potrebné uviesť, že Najvyšší súd SR
vydal dňa 20.10.2015 Spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 93, ktoré bolo
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015,
ktoré sa týka postupov súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov uplatnených právom zo zmenky vo

vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Uvedené stanovisko je žalobcovi známe, a preto argumentáciu žalobcu
považoval žalovaný za účelovú. Okresný súd s prihliadnutím na predmetné stanovisko zohľadnil všetky
skutočnosti týkajúce sa predmetnej veci. Žalovaný poukázal nesporne preukázanú skutočnosť, že vzťah
medzi ním a pôvodným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. je vzťahom spotrebiteľským, čo preukazujú
náležitosti zmluvy, a preto je na tento vzťah potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva. Zmluva
o úvere neobsahovala všetky podstatné náležitosti a bolo preto potrebné považovať úver za poskytnutý

bezúročne a bez poplatkov a navyše podmienky pre prijatie zmenky od žalovaného ako spotrebiteľa
stanovené zákonom neboli splnené. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v spotrebiteľských právnych
vzťahoch sa vyžaduje zo strany dodávateľa, aby vo vzťahu k spotrebiteľovi konal poctivo. Samotné
zabezpečenie úveru cestou zmenky vyvoláva pochybnosti o tom, že pôvodný veriteľ nemal záujem
vystupovať poctivo vo vzťahu k žalovanému ako spotrebiteľovi. Žalovaný zdôraznil, že si nie je vedomý

podpisu zmenky, zo strany pôvodného veriteľa, vôbec nebol poučený o spôsobe zabezpečenia úveru
a ani o následkoch, ktorý prípadný podpis zmenky môže vyvolať. Pôvodnému veriteľovi neprislúchalo
právo jednostranne určovať spôsoby zabezpečenia a dávať do podmienok dohodu o vyplňovacom práve
k blankozmenke, najmä s poukazom na to, že táto nebola predmetom individuálneho dojednania. Podľa
žalovaného zmluva o úvere sa prieči dobrým mravom, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Keďže

v dôsledku neplatnosti zmluvy nevzniklo veriteľovi právo vyplniť vystavenú blankozmenku, zmenka
nevznikla, a preto veriteľ nemal v čase indosamentu zmenky na žalobcu práva a povinnosti zo zmenky,
a preto práva zo žalovanej zmenky nemohol previesť na žalobcu, nakoľko ich sám nemal. Žalovaný
dal do pozornosti, že zmenka bola vyplnená v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.,
pričom dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore so zákonom a predstavuje aj neprijateľnú podmienku,

ktorá je neplatná. Pokiaľ žalobca poukázal na žalovaným vznesenú námietku premlčania, tak sa
nestotožnil s argumentáciou týkajúcou sa plynutia premlčacej lehoty. Zvýraznil, že zo všetkých okolností
daného prípadu je preukázané, dokonca všeobecne známe, že nový majiteľ zmenky konal pri jej
nadobúdaní vedome na škodu žalovaného. Podľa žalovaného žaloba žalobcu je nedôvodná, a preto
musela byť zamietnutá. Naviac nebolo žalobcom preukázané ani to, že by ním žalovanú pohľadávku a jej

príslušenstvo nadobudol. Mal za to, že keďže súdy rozhodli už presne v tej istej totožnej veci týkajúcej sa
zmenky a charakteru sporu, nemohli rozhodnúť iným spôsobom. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť
s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.
20. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací prejednal vec v medziach ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania a odvolanie žalobcu zo dňa 29.3.2016 proti rozsudku okresného súdu v napadnutom

výroku, ktorým čiastočne zastavil konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo
sumy 912,13 Eur od 01.04.2010 do 20.06.2010, zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy
892,13 Eur od 21.06.2010 do zaplatenia, odmietol podľa § 386 ods. 1 písm. b) CSP, pretože bolo
podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným
uznesením v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku o trovách konania prvej

inštancie zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CPS vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
21. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním
odvolania zo dňa 29.3.2016 (č.l. 200-218 spisu), krajský súd v odvolacom konaním bol povinný
postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“), a to v zmysle ust. § 370 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa. § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.
22. Podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania

viazaný.
23. K prvému výroku uznesenia krajského súdu, ktorým došlo k odmietnutiu odvolania žalobcu zo
dňa 29.3.2016 proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/ 288/2013-150 zo dňa 28. 1.
2016 vo výroku, ktorým čiastočne zastavené konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19%denne zo sumy 912,13 Eur od 01.04.2010 do 20.06.2010, zmenkového úroku vo výške 0,19% denne
zo sumy 892,13 Eur od 21.06.2010 do zaplatenia zastavil, krajský súd poukazuje na ust. § 386 ods.
1 písm. b) CSP a analogicky aj na judikované rozhodnutie Rc 40/1993, rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 7.7.1992 sp.zn. 1Cdo 28/1992, podľa ktorého právnej vety ...„právo na
podaniedovolaniaprotirozhodnutiuodvolaciehosúdunemátenúčastník,ktorýtýmtorozhodnutímnebol
dotknutý na svojich právach“. Za analogického použitia citovaného judikovaného rozhodnutia napadnutá
výroková časť rozhodnutia okresného súdu, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku
vo výške 0,19% denne zo sumy 912,13 Eur od 01.04.2010 do 20.06.2010, zmenkového úroku vo výške

0,19% denne zo sumy 892,13 Eur od 21.06.2010 do zaplatenia zastavené, nevyznelo v neprospech
žalobcu,keďževtejtočastiistinyapríslušenstvabolovyhovenéjehoprejavuvôle-dispozitívnemuúkonu
v zmysle jeho podania zo dňa 17.12.2015, a týmto výrokom tak nebol dotknutý na svojich právach. V tejto
súvislosti sa poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 1998, sp.zn.
6 Obo 27/98, podľa ktorého ak žalobca vzal žalobu späť, nemôže späťvzatie odvolať. Z uvedeného
žalobca v tejto časti podaného odvolania nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania a v tejto časti

jeho odvolanie bolo preto odmietnuté podľa § 386 ods. 1 písm. b) CSP.
24.Nazákladeodvolacíchdôvodovžalobcusakrajskýsúdzaoberalpostupom uskutočnenýmokresným
súdom t.j., akým spôsobom došlo, resp. nedošlo k vykonávaniu dokazovania pred okresným súdom.
Okresný súd úpravou na č.l. 42 spisu nariadil verejné vyhlásenie rozsudku na 2.5.2014 o 10,45 hod.,
č.d.143/1. Podľa Zápisnice o vyhlásení rozsudku zo dňa 02.05.2014, č.l. 44 spisu bol verejne vyhlásený

rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/288/2013-45 zo dňa 02.05.2014. Na odvolanie
žalobcu bol uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/16/2015 zo dňa 01.07.2015 zrušený
rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/288/2013-45 zo dňa 02.05.2014 a vec bola vrátená
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
25. Po zrušujúcom uznesení Krajským súdom v Žiline okresný súd úpravou na č.l. 143 spisu stanovil

termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 28.1.2016 o 12,30 hod., číslo pojednávacej miestnosti
143, pričom na č.l. 41 rub spisu spisu bola urobená okrem iného aj úprava o pripojení spisu ER, a to
konkrétnespisusp.zn.3Er/145/2011, sp.zn.7Er/147/2011,ajnazákladektorýchdôkazovvyplývajúcich
zo spisu sp. zn. 3Er/145/2011 okresný súd verejným vyhlásením rozsudku podľa Zápisnice o vyhlásení
rozsudku dňa 28.1.2016 žalobu žalobcu zamietol.

26. Zo spisového materiálu vyplynulo, a to z úpravy na č.l. 41 rub spisu, že žalovanému bol doručovaný
návrh spolu s poučením a tlačivom C na odpoveď v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
(ďalej len „Nariadenie“) podľa doručenky na č.l. 41 rub spisu. Žalovaný v Nariadením stanovenej lehote
neuplatnil námietky proti uplatneným nárokom žalobcu. I napriek tomuto stavu okresný súd sám si

pripojil spis sp. zn. 3Er/145/2011, na dôkazy z tohto spisu prihliadol a rozsudkom č.k. 5C/288/2013-150
zo dňa 28.1.2016 žalobu žalobcu zamietol. Tento rozsudok bol vyhlásený podľa Zápisnice o verejnom
vyhlásení rozsudku dňa 28.1.2016. Ak aj žalovaný v Nariadením stanovenej lehote v tejto sporovej
právnej veci neuskutočnil námietky proti žalobcovým nárokom a ak okresný súd iniciatívne sa oboznámil
so spisovým materiálom sp. zn. 3Er/145/2011 v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti žalovanému, v konaní o vymoženie
uloženej povinnosti zaplatiť 1 077,73 Eur s príslušenstvom, tak vzhľadom na vyvíjajúcu sa rozhodovaciu
činnosť všeobecných súdov a za vzatia do úvahy Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným

právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod č. 93, bolo možné akceptovať takýto
postup okresného súdu. V zmysle tohto spoločného stanoviska vyplýva: „Ak navrhovateľ ako dôkaz
osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja,
ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu

súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný
zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok
základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi
k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného

dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na
to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípaduposúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“
27. Pokiaľ Krajský súd v Žiline ako súd odvolací konal a v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných

pred 20. októbrom 2015 vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku v
kombinácii s účelom Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy
stojacej za zmenkou, tak v danom momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať
z vývoja rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje
prijaté Stanovisko vo veciach občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 ako Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným
právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý
spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru ako aj prijaté

zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky
neznamená to, že sa nemôže vyvíjať judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj k rozhodovacej praxi
odvolacieho súdu.
28. Krajský súd v tejto veci poukazuje na spoločné stanovisko, z ktorého zdôrazňuje, že „pokiaľ by
sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť

obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi
a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.
§ 17 obsahuje úpravu podľa ktorej, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré

sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti
spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať
o náhradu škody s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom,

ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.“ „Určujúcim pri hľadaní práva má byť,
že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré
vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť
všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov,
keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť

uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník
konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd
sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré
mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho
vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za

predpokladupribližnevyváženéhopomerusílúčastníkovzmluvyalenzatohtopredpokladusamôžestať
prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach
Ústavného súdu SR“.
29. Krajský súd i napriek uvedenému poukazuje na to, že ak okresný súd ex offo prihliadol na dôkazy z
ním pripojeného spisu sp. zn. 3Er/145/2011, avšak tieto dôkazy nevykonal na nariadenom pojednávaní,

keďže došlo len k verejnému vyhláseniu rozsudku okresným súdom, tak takýmto postupom bola odňatá
možnosť žalobcovi konať pred súdom v rovine vykonávania dokazovania, oboznámenia sa s dôkazmi,
a to v súlade nielen s Nariadením, ale aj podľa v tom čase platného a účinného Občianskeho súdneho
poriadku, ktoré ako rozhodné procesné právo v čase rozhodovania okresného súdu v zmysle článku
19 Nariadenia sa použilo na konanie o uplatnenom nároku žalobcom, ale aj podľa Čl. 9 CSP v

znení účinnom od 01.07.2016. Účelom práva strany sporu je právo oboznámiť sa s dôkazmi, k týmto
vykonaným dôkazom sa vyjadriť, a tým ovplyvniť skutkové zistenia, na ktorých súd zakladá svoje
rozhodnutie. Aktivita strany sporu pri využívaní tohto práva je v podstatnej miere závislá práve od miery
presvedčivosti vykonaných dôkazov, skutkových zistení, ktorých vyvodenie z nich možno očakávať a
miery presvedčenia súdu o vplyve týchto zistení na unesenie dôkazného bremena daného účastníka.

Okresný súd bez nariadenia pojednávania sa oboznámil výlučne sám s dôkazmi vyplývajúcimi zo spisu
sp. zn. 3Er/145/2011 bez toho, aby tieto dôkazy boli vykonané na nariadenom pojednávaní za účasti
sporových strán, preto takýmto spôsobom bolo upreté právo žalobcu splniť si svoju povinnosť tvrdenia,
dôkaznú povinnosť podľa Čl. 8 CSP a v zmysle Čl. 9 CSP naplniť možnosť vyjadriť sa k vykonávanýmdôkazom a k posúdeniu nároku, keď okresný súd prihliadal na ochranu žalovaného ako spotrebiteľa.
V rámci nového konania pred okresným súdom je preto potrebné zachovať práva žalobcu v rovine
vykonávaného dokazovania a rovnako aj práva žalovanej ako druhej sporovej strany.

30. Na základe vyššie uvedených zhodnotení, záverov bol rozsudok okresného súdu v napadnutých
výrokoch v spojení s opravným uznesením zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Okresný súd v novom konaní vo vecno-právnej rovine bude vykonávať dokazovanie na nariadenom
pojednávaní s tým, že bude rešpektovaná vyvíjajúca sa rozhodovacia činnosť všeobecných súdov
za vzatia do úvahy Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015
k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k
ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015 pod č. 93.
31. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

32. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.