Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. júl 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/299/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215212693
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215212693.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, M., o
zaplatenie 383,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská

Streda zo dňa 27. novembra 2015, č.k. 14C/366/2015-43, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a o trovách konania
rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1 a 2, § 101 a § 103
Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), ako aj § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
keď dospel k záveru, že predmetná zmluva je typovou formulárovou zmluvou vopred pripravenou
predchodcom žalobcu, v ktorej sú naformulované predchodcom žalobcu stanovené zmluvné podmienky
a tieto žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, ale mal možnosť ich len prijať alebo neprijať.

V zmluve neboli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere a to suma, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov a ďalšie náležitosti podľa § 9 zákona 129/2010 Z. z. Nejestvuje určitá
a zrozumiteľná dohoda (v zmysle písomného návrhu - oferty a jeho písomného prijatia - akceptácie
žalovaným) v písomnej forme obsahujúca podstatné náležitosti zmluvy o úvere, alebo prečerpaní účtu
uvedenými konkrétnymi údajmi. Žalobca nepredložil súdu takýto dôkaz (takúto dohodu) a dokonca
ani iný dôkaz, z ktorého by uvedené konkrétne náležitosti boli zrejmé. Vzhľadom na vyššie uvedené,

nakoľko žalobca nepredložil súdu žiadne ďalšie podklady, ani na výzvu súdu nereagoval, ktorým by
preukázal splnenie zmluvných podmienok v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, na predloženú zmluvu sa hľadí ako na bezúročnú a bez poplatkov. Na ostatné úroky, poplatky a
sankcie žalobca nemá nárok ani preto, lebo ich dojednanie vo všeobecných obchodných podmienkach
žalobcu je absolútne neplatné. Ide o tzv. typovú zmluvu, napísanú drobným až nečitateľným písmom,
teda zmluva vrátane všeobecných obchodných podmienok boli vopred pripravené žalobcom bez účasti

druhej strany - spotrebiteľa, pričom konkrétny spotrebiteľ nemal právo zásadným spôsobom do nej
zasahovať, prípadne meniť jej podmienky. Nejde teda o podmienky individuálne dojednané. Dôvodom
ich absolútnej neplatnosti je rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka,
absencia písomnej formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo žalobcom predloženej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a tiež z karty klienta vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky
na kúpu spotrebného tovaru s kúpnu cenou 392 eur, pričom žalovaná na splátkach zaplatila 168,63

eur, teda žalobca by bol úspešný v časti nesplatenej úverovej istiny, a to vo výške 223,37 eur. Po
preskúmaní obsahu súdneho spisu súd zistil, že žalovaná svoj záväzok splácať úver riadne a včasnedodržala už prvou splátkou, ktorú mala predpísanú k 20. februáru 2011, pričom ju zaplatila až 16.
apríla 2011. Žalobca v žalobe uviedol, že došlo k zosplatneniu úverovej istiny listom z 24. júla 2012.
Súd má za to, že od okamihu omeškania žalovanej s platením riadnej a včasnej mesačnej splátky si

žalobcamoholuplatniťprávonazaplateniedlžnejpohľadávkyanajneskôrodtohtodátumuzačalaplynúť
lehota na premlčanie. Na daný vzťah sa majú použiť zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka,
lebo ide o vzťah spotrebiteľský, podliehajúci právnej ochrane podľa zákonných ustanovení Občianskeho
zákonníka a to aj z dôvodu, že je to pre spotrebiteľa úprava priaznivejšia, pretože lehota na premlčanie
je kratšia ako podľa zákonnej úpravy Obchodného zákonníka. Preto, ak lehota na plnenie začala plynúť

(od zročnosti nesplnenej splátky) dňom 21. februára 2012, t.j. deň po nezaplatení predpísanej splátky
riadne a včas, trojročná lehota potom uplynula dňa 21. februára 2015. Nakoľko žalobca podal žalobu
až 13. júla 2015, teda zjavne po premlčacej lehote, súd nemohol vyhovieť jeho žalobe. Na dôvažok súd
poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26. apríla 2012,
podľa ktorého, pri dojednaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ,
ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho

nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť obvyklým spôsobom“.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá

preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. V zmysle vyššie uvedeného, keď dojednaný úrok

v zmluve je vo výške 52,52% ročne, tento je teda v rozpore aj s dobrými mravmi aj vzhľadom na
skutočnosť, že v čase poskytnutia spotrebiteľského úveru (január 2012) bola priemerná výška úrokovej
sadzbyprispotrebiteľskýchúverochposkytovanýchbankamidomácnostiamsdoboukonečnejsplatnosti
do piatich rokov vo výške 15,49% ročne. V predmetnej zmluve je neprimerane vysoký aj údaj o
RPMN, keď je vo výške 45,66%. Takáto informácia ohľadne RPMN je prinajmenšom zavádzajúca,

prieči sa dobrým mravom, nakoľko takto určená RPMN je evidentne vyššia než RPMN (16,05%) úverov
poskytovaných za obdobné podmienky. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a
vo veci úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože táto si ju neuplatnila a v konaní jej
žiadne trovy nevznikli.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Odvolanie
odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne právne vec posúdil.
Poukázal na skutočnosť, že listom zo dňa 24.07.2012 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú k
úhrade dlžnej sumy do troch dní od jej doručenia, pričom žalovaná predmetnú upomienku prevzala

dňa 02.08.2012. Trojdňová lehota teda uplynula dňa 05.08.2012, pričom nasledujúcim dňom, teda
06.08.2012 došlo k splatnosti celej dlžnej sumy a súčasne od tohto dátumu bolo potrebné posudzovať
začiatok plynutia premlčacej doby. Keďže žaloba bola podaná dňa 13.07.2015, premlčacia doba k
predmetnému dátumu neuplynula.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že tu nie sú

dôvody ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 14C/366/2015 je zaplatenie 383,69
eur s príslušenstvom.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým bola žaloba zamietnutá a závislého výroku o trovách konania.7. V prejednávanej veci bolo potrebné záväzkový vzťah medzi účastníkmi posúdiť v zmysle ust. § 52 a
nasl. OZ a bolo potrebné považovať za správny postup súdu prvej inštancie, ktorý rešpektujúc princíp
ochrany spotrebiteľa skúmal uplatnenú pohľadávku žalobcu z hľadiska prípadného premlčania v zmysle

§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z., a to aplikujúc právne normy občianskeho práva upravujúceho premlčanie
(§ 100 a nasl. OZ).

8. Súd prvej inštancie však vec nesprávne právne posúdil, keď postupom ním zvoleným vyhodnotil
pohľadávku žalobcu ako premlčanú bez toho, aby skúmal, či k predčasnému ukončeniu zmluvného

vzťahu došlo platne a ak áno, akým spôsobom, t.j. s akými účinkami.

9. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že právny predchodca žalobcu dňa 23.01.2012 uzatvoril so
žalovanou zmluvu o pôžičke č. 1014367669, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku, ktorú sa táto
zaviazala vrátiť v mesačných splátkach vo výške 34,23 eur, a to pätnástimi splátkami, pričom termín
konečnej splatnosti bol 4/2013. Pretože žalovaná nesplácala riadne a včas dohodnuté splátky, veriteľ jej

zaslal listom zo dňa 24.07.2012 predžalobnú upomienku, ktorou ju vyzval k okamžitej úhrade všetkých
splátok jednorazovo v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy a vyzval ju k úhrade
492,90 eur do troch dní od doručenia upomienky. Predmetná upomienka bola žalovanej doručená dňa
02.08.2012.

10. Odvolací súd sa zaoberal predovšetkým otázkou posúdenia začiatku plynutia premlčacej doby,
pretože toto vytýkal odvolateľ súdu prvej inštancie. Keďže uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej
zmluvy, v ktorej žalovaná vystupuje v pozícii spotrebiteľa, premlčuje sa nárok na toto peňažné plnenie
v súlade s ust. § 101 OZ v trojročnej premlčacej dobe. Žalovaná bola povinná uhrádzať dlh v splátkach.
Súd vychádzal preto zo zákonnej úpravy § 103 veta prvá OZ, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté

plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. V konaní
žalobca tvrdil, že dňa 24.07.2012 vyhlásil predčasnú splatnosť v súlade so všeobecnými obchodnými
podmienkami zmluvy.

11. Odvolací súd preskúmal žalobcom predloženú predžalobnú upomienku a dospel k záveru, že z

predmetného právneho úkonu nie je zrejmé, podľa čoho veriteľ postupoval.

12. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

13. Pri plnení dohodnutom v splátkach platí, že každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, a
preto pre každú splátku začína plynúť premlčacia doba podľa § 101 OZ samostatne. Deň zročnosti
jednotlivých splátok vyplýva z dohody účastníkov o splátkach, ktorá je súčasťou zmluvy a od dohodou
stanoveného dňa splatnosti jednotlivých splátok začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok.

Dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o splnení dlhu v splátkach umožňuje veriteľovi, aby od dlžníka
požadoval vždy iba zaplatenie tej splátky, ktorá sa stala zročnou. Ust. § 565 OZ umožňuje veriteľovi
a dlžníkovi dohodnúť, že ak dlžník nesplní niektorú splátku, tak sa stane zročným celý dlh a veriteľ
môže žiadať od dlžníka o zaplatenie celého dlhu vzniknutého zo zmluvy. Bez dohody veriteľ toto právo
nemá. Veriteľ si však môže toto svoje právo na zaplatenie celého zvyšku dlhu voči dlžníkovi uplatniť

iba do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Ak veriteľ toto svoje právo nevyužije a proti dlžníkovi
si neuplatní právo na zaplatenie celého zvyšku dlhu, prestane dňom zročnosti najbližšie nasledujúcej
splátky plynúť premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu a jednotlivé splátky sa opäť začnú premlčovať
samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú zo splátok. Dňom nesplnenia
tejto splátky začne nanovo plynúť premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu, avšak len ak veriteľ aktívne

využije svoje právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, t.j. zosplatniť celý zvyšok nesplateného úveru.
Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ precizuje ustanovenie § 565 OZ pre prípad spotrebiteľskej zmluvy tak, že
veriteľ si môže právo podľa § 565 OZ uplatniť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

14. Pokiaľ teda žalobca v konaní tvrdil, že došlo k predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu, bude
potrebné vykonať dokazovanie k tejto skutočnosti, pričom súd musí zistiť, či vôbec a ak áno, akým
spôsobom a ku ktorému dňu došlo k takémuto ukončeniu zmluvy a až následne bude možné ustáliť, čije žalovaná pohľadávka alebo jej časť premlčaná. Je totiž otázne, či vôbec došlo platne k predčasnému
ukončeniu zmluvy, ktorej otázke súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť a nevykonal v
tomto smere potrebné dokazovanie. Bez zistenia týchto skutočností však nie je možné ustáliť počiatok

plynutia premlčacej doby, a teda ani uzavrieť, či a v akom rozsahu je uplatnená pohľadávka žalobcu
premlčaná, pretože je tu nezodpovedaná otázka, či sa vôbec stal zročným celý dlh, alebo je treba
posudzovať začiatok plynutia premlčacej doby jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

15. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

16. Z dôvodov uvedených vyššie sa rozhodnutie súdu prvej inštancie o posúdení premlčania ním
zvoleným spôsobom potom javí ako predčasné a vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového
stavu. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

17. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie v prvom rade vyriešiť otázku trvania
zmluvného vzťahu a platnosti právneho úkonu zo dňa 24.07.2012. Za týmto účelom bude potrebné
doplniť dokazovanie predložením originálu zmluvy a VOP a vyzvať žalobcu na odstránenie nejasností

ohľadom ukončenia zmluvného vzťahu a v závislosti od výsledkov dokazovania ustáliť, či došlo k
predčasnému zosplatneniu. Po doplnení dokazovania v naznačenom smere a potrebnom rozsahu
súd jeho výsledky riadne vyhodnotí a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležite
odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

18. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).