Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. jún 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7C/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614203805
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6614203805.7

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec sudcom Mgr. Petrom Strakom v právnej veci žalobcu S. X., Y. G. V. XXXXX,
zast. JUDr. Petrom Rybárom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29 proti žalovanému
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598 v konaní o zaplatenie 337,-
Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

žalobu o zaplatenie 337,00 Eur s prísl. z a m i e t a .

Žalovaný m á právo na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala nároku na zaplatenie 337,-Eur s 8,25% úrokom z
omeškania od 07.03.2014 do zaplatenia z dôvodu bezdôvodného obohatenia žalovaného. Žalobu
odôvodnila tým, že Zmluvou o úvere č. 6561801 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa

14.04.2009 boli žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky zo strany žalovanej vo výške 800,-Eur.
Žalobkyňa namietala, že nakoľko v zmluve chýbajú podstatné obligatórne náležitosti úverovej zmluvy,
ročná percentuálna miera nákladov, mala žalovaná nárok len na vrátenie istiny pôžičky vo výške 800,-
Eur bez úroku a poplatkov. Žalobkyňa uvedením do omylu zo strany žalovaného predložením absolútne
neplatnej zmluvy v časti úroku a poplatku, uhradila na jej účet podľa zmluvy 1 137,-Eur, t. j. o 337,-Eur
viac, než mala žalovaná nárok, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Napriek

výzve žalobkyne žalovaný nevrátil finančné prostriedky. Z uvedeného dôvodu požadovala žalobkyňa
úrokzomeškaniaod06.03.2014vovýške8,25%ročne.Pokiaľideooznačenieposkytnutiaúverunaúčel
povolania, žalobkyňa uviedla, že bolo bežnou praxou žalovaného pri uzatváraní obchodných úverových
zmlúv označiť povinného ako podnikateľský subjekt a ak to nie je možné, ak povinný nemal žiadne
podnikateľské oprávnenie, účelovo zaškrtnúť políčko určujúce účel použitia finančných prostriedkov za
účelom zamestnania, resp. povolania, aby tak došlo k vylúčeniu aplikácie právnych predpisov určených

na ochranu spotrebiteľa a to aj bez absolútnej vedomosti žalobkyne. V tejto súvislosti poukázala
žalobkyňa na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica 4CoE/100/2013. Zároveň poukázala na
to, že nemala vedomosť, čo zaškrtnutie daného políčka znamená a spôsobuje. Žalobkyňa uviedla,
že finančné prostriedky boli použité výlučne na súkromné účely. V tejto súvislosti poukázala na
uznesenie Európskeho súdneho dvora vo veci C 76/10 Pohotovosť, s.r.o. proti Ivete Korčokovskej,
podľa ktorého podľa čl. 4 Smernice 93/13, za opomenutie údajov ročnej percentuálne miery nákladov je

spôsobilé prisúdiť tejto doložke nekalú povahu, v zmysle č. 3, 4 smernice 93/13/EHS. Zároveň žalobkyňa
poukázala na to, že úver brala len na súkromný účel, pričom uzatvárala zmluvu o úvere s dodávateľom
podnikateľom, ktorý v danej oblasti podniká už niekoľko rokov, čo je známe z rozhodovacej praxe súdov
a žalobca má v danom zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa. Pokiaľ ide o výšku odplaty, táto
dosahovala 168,50 % ročne. Žalobkyňa odkázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
3Co/3/2011, podľa ktorého nemožno akceptovať aj pri nebankovej spoločnosti vyššie úroky ako o 100%

vyššie oproti priemeru bánk. Ďalej žalobkyňa argumentovala rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 17Co/313/2010-99, pri ktorom uplatňovaný úrok viac ako trojnásobok poskytovaných bankovýchúrokoch pri úveroch pre fyzické osoby v rovnakom období je v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o
námietku premlčania žalovanej, žalobkyňa uviedla, že sa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia
až po prvej porade so svojím právnym zástupcom a následne mu udelila plnú moc dňa 22.02.2014,

pričom pre plynutie subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje preukázaná, nie len predpokladaná
vedomosť a to je taká, kedy sa žalobkyňa dozvedela také skutočnosti, ktoré jej umožňujú uplatniť
právo žalobou na súde, pričom svoju argumentáciu oprela o uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
33Odo/306/2005. Tento názor potvrdzovali aj uznesenia Najvyššieho súdu 25Cdo 2581/98, 33Odo
377/2002, 33Cdo 3003/99 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5Cdo /221/2009.

Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu lehotu, v prípade, že ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
plynie 10-ročná objektívna lehota, ktorá je podľa žalobkyne daná, nakoľko žalovaný aktívne podniká v
oblasti poskytovania úverov, už od svojich začiatkov. Predmetná zmluva bola uzatvorená 14.04.2009,
takmer po ôsmich rokoch podnikania žalovanej v oblasti poskytovania úverov a celý čas platila zákonná
nevyvrátiteľná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti v prípade absencie RPMN, pričom i dlhodobé
ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov je nevyhnutné hodnotiť

ako úmyselné konania zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Takéto
závery voči žalovanému boli potvrdené rôznymi senátmi Krajského súdu v Prešove 7Co/84/2011,
3Co/178/2013, 3Co/89/2011 a Krajským súdom v Žiline 9Co/648/2013. K bezdôvodnému obohateniu
na strane žalovaného došlo splátkou 28.07.2009, v tom čase žalovaný preukázateľne vedel, keď už v
rozsudku 23Sp/19/2009 Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.04.2008 boli vytknuté žalovanému

vysoké úroky a zmluva označená za rozpornú s dobrými mravmi. Uvedený rozsudok bol žalovanej
doručený v období mája 2008 čím žalovaný preukázateľne vedel, že plnením z takýchto zmlúv sa
bezdôvodne obohacuje. Pokiaľ by aj nebol na zmluvu aplikovaný zákon o spotrebiteľských úveroch,
podľa § 658 ods. 1 OZ umožňuje dohodnúť úroky pri peňažnej pôžičke, avšak táto nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ. Pri uzatváraní zmlúv mal žalovaný uzavretých viac ako 250

000 zmlúv tohto typu a z uvedeného nemôže ísť o nedbanlivosť, nakoľko všetky zmluvy žalovanej
neobsahujú podstatné náležitosti, resp. obsahujú úroky v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa bola
uvedená do omylu pred zložením absolútne neplatnej zmluvy v časti úrokov a poplatkov, tak ako to
vyplýva z návrhu na začatie konania podaného žalobcom. Preto je v predmetnej časti zmluva neplatná.
Žalobkyňa tým, že zaplatila sumu prevyšujúcu než sumu, ktorú nadobudla od žalovanej, došlo u

žalovanej k získaniu prospechu získaného bez právneho dôvodu.

2. Žalovaný v návrhu uviedola, že predmetnú zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, nakoľko podľa zákona o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania. Žalobkyňa vstúpila do zmluvných vzťahov za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov
na výkon povolania, pričom toto potvrdila osobitne svojim podpisom. V zmluve o úvere a všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru prehlásila, že informácie, ktoré pred uzavretím zmluvy uviedla, sú
pravdivé, uzavreli ju vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo
potvrdila svojim podpisom. V ďalšom prípade žalobkyňa sa zaviazala finančné prostriedky vrátiť v

troch mesačných splátkach počnúc 24.05.2009, čo v zmysle § 1 ods. 1 písm. f/ zákona č. 258/2001
o spotrebiteľských úveroch vylučuje, že uzatvorili žalovaný so žalobkyňou zmluvu o spotrebiteľskom
úvere. Ak teda dodávateľ koná v dobre viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto
osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa, odkazujúc na rozhodnutie Európskeho súdneho
dvoru C-464/01 vo veci Juan Gruber proti Bay Waag, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľ,

netreba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné
chrániť dodávateľovi dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva a
analogicky podľa žalovaného aj na podpísanie, že poskytované peňažné prostriedky sú na účel výkonu
jeho povolania. Nakoľko žalobca nemienil použiť peňažné prostriedky na súkromnú potrebu, nie je
spotrebiteľom.Podľauvedenéhoniejemožnéposudzovaťzmluvuoúvereakozmluvuospotrebiteľskom

úvere a predmetná zmluva o úvere nemusí obsahovať údaje RPMN. Žalovaný vzniesol námietku
premlčania, nakoľko uplynula premlčacia doba dvojročná, pričom v žalobe absentujú skutočnosti
rozhodujúce pre určenie začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby. Podľa žalovaného premlčanie
nastalovsubjektívnejlehote28.07.2012,pričomžalobaozaplateniebolapodaná12.03.2014.Vzhľadom
na uvedené žiadala žalobu zamietnuť.

3. Okresný súd Lučenec vo svojom rozsudku č. k. 7C/25/2014-123 pôvodne priznal žalobkyni sumu
337,- Eur s prísl. Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení č.k. 15Co/433/2016-153 rozhodol tak, že
rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že okresnýsúdu správne posúdil zmluvný vzťah medzi žalovaným (veriteľom) a žalobkyňou (dlžníkom) tak, že ide
o spotrebiteľský právny vzťah dodávateľa a spotrebiteľa. S poukazom na to, že napriek označeniu
dlžníka v zmluve údajom o charaktere fyzickú osobu podnikateľa, teda IČO-m a číslom registrácie

v Živnostenskom registri predmetná zmluva má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy a
obsah zmluvy zjavne nesvedčí o tom, že by jej predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv
medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári a Všeobecné zmluvné podmienky potvrdzujú
skutočnosť, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán z postavenia zmluvne
nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi, čo

je typické pre spotrebiteľské zmluvy. Krajský súd uviedol, že bola nesprávne posúdená aplikácia normy
§ 107 OZ upravujúce premlčanie nároku na objektívne obohatenie, keď bolo aplikovaná 10 ročná
objektívna premlčacia doba, pretože úmysel žalovaného obohatiť sa na úkor žalobkyne nemožno mať za
preukázaný zo samej skutočnosti, že žalovaný podniká v oblasti poskytovania úverov a pôžičiek od roku
2001, t.j. dlhšiu dobu a tak nepochybne majú byť známe zákonné pravidlá poskytovania úverov. Podľa
krajského súdu preukázanie úmyslu žalovaného, t.j. vedomého alebo nevedomého porušenia práva

konkrétnou osobou uzatvárajúcou v mene žalovaného zmluvu o úvere nemôže byť nejednoznačné,
diskutabilné a akokoľvek pochybné, úmysel v konkrétnom prípade musí byť jednoznačne preukázaný.
Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu došiel k záveru, že z hľadiska premlčania treba aplikovať
trojročnú (objektívnu) premlčaciu dobu, ktorá márne uplynula, nakoľko žaloba bola podaná na súd
12.03.2014 a k bezdôvodnému obohateniu začalo dochádzať objektívne bez ohľadu na nevedomosť

alebo vedomosť žalobkyne od momentu kedy bolo žalovanému bolo splatené viac než je suma istiny
poskytnutých peňažných prostriedkov. V prípade zmluvy o úvere uzavretej dňa 14.04.2009, kedy
splatená suma prevyšovala sumu sitiny úveru 800,- Eur. Objektívna trojročná premlčacia doba pre
vydanie bezdôvodného obohatenia pri splácaní, aké bolo dohodnuté, teda v troch mesačných splátkach
a to 3 krát po 379,- Eur začala plynúť od 28.07.2009 a uplynula 28.07.2012. Vzhľadom na uvedené nie

je dôvodné zaoberať sa plynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty.

4. Súd nariadil pojednávanie dňa 23.06.2017, ktorého nezúčastnila žalobkyňa ani jej právny zástupca,
ktorí žiadali o ospravedlnenie neúčasti, súhlasili aby sa pojednávalo v ich neprítomnosti. Pojednávania
sa nezúčastnil žalovaný, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť, žiadal aby sa súdne konanie uskutočnilo v

jeho neprítomnosti. Súd na základe uvedeného prejednal vec v neprítomnosti žalobkyne a žalovaného.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením a prečítaním výzvy na vrátenie plnenia prijatého bez
právneho dôvodu zo dňa 03.03.2014, zmluvy o úvere zo dňa 14.04.2009, poplatkami a pokutami -
prehľad zo dňa 12.08.2014, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru na č.l. 28, nečitateľnými

všeobecnými obchodnými podmienkami na č.l. 28, prehľadom poskytnutých úrokových sadzieb v
čitateľnej forme na č.l. 32, fotokópiou oznámenia z internetovej stránky spoločnosti žalovanej na č.l.
40-41, potvrdením spoločnosti Ekoltech zo dňa 12.03.2009, rozhodnutím sociálnej poisťovne zo dňa
22.03.2007, odpoveďou na lustráciu Sociálnej poisťovne zo dňa 20.05.2015 a zistil nasledovný skutkový
stav:

6. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným Zmluvu o úvere dňa 14.04.2009 (zmluva predložená žalobcom
bola nečitateľná, na výzvu súdu žalobca uviedol, že nedisponuje lepšou fotokópiou a je potrebné
vyzvať žalovaného na doručenie čitateľnej kópie, žalovaný predložila fotokópiu zmluvy v oveľa horšom
stave). Z takto nečitateľných predložených kópií zmluvy súd zistil, že žalovaný ako veriteľ poskytol

žalobkyni ako dlžníkovi úver vo výške 800,-Eur, pričom sa žalobkyňa zaviazala veriteľovi(žalovanému)
zaplatiť sumu zvýšenú o poplatok vo výške 337,-Eur, celkovo zaplatiť čiastku 1.137,-Eur v troch
mesačných splátkach po 379,-Eur počnúc dňom 24.05.2009. V zmluve je zaškrtnuté prehlásenie
žalobkyne, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania. Zmluva obsahuje podpis dlžníka
a je podpísaná 14.04.2009. Splátky z úverovej zmluvy boli vykonané podľa predloženej evidencie

22.05.2009, 23.06.2009 a 28.07.2009. Žalovaná ako poskytovateľ krátkodobých hotovostných pôžičiek
vo februári 2009 uzavrela vyše 250 000 zmlúv o úvere. Priemerná sadzba úverov pre spotrebiteľov sa
v apríli 2009 pri spotrebiteľských úveroch do jedného roka pohybovala vo výške 7,0149 do 7,0571%
ročne. Žalobkyňa vyzvala žalobcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 337,- Eur emailom
zo dňa 03.03.2014.

7. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu podpísaniu
úverovejzmluvyt.j.14.04.2009,ďalejlen„OZ“):Spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľaduna
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,akoaj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ: kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

9. Podľa § 457 OZ: ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

10. Podľa § 458 ods. 1 OZ: musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

11. Podľa § 456 veta prvá OZ: predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

12. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ: Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

13. Podľa § 3 ods. 1 OZ: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými

mravmi.

14. Podľa § 39 ods. 1 OZ: neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka: zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 1 ods. 2 písm. f/ zákona č. 258/2001 Z .z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom

k 14.04.2009) zákon sa nevzťahuje na zmluvy, na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver
splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej
12 mesiacov,

17. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za to, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania,

vzhľadom na to, že žalobkyňa ju mala zaplatiť v 3 splátkach nepresahujúcich v lehote nepresahujúcej 12
mesiacov je v zmysle § 1 ods. 2 písm. f/ zákona č. 258/2001 Z. z. vyňatá z úpravy príslušného zákona.
Hoci sa jedná o zmluvu o úvere podľa § 497 OBZ, ide zároveň v zmysle § 52 ods. 1 OZ o zmluvu
spotrebiteľskú, nakoľko dodávateľ poskytol ako podnikateľ poskytujúci úvery, pôžičky spotrebiteľke
žalobkyniúveranatejtoskutočnostiničnemeníaninatom,žejezaškrtnutápoznámka,žebolposkytnutý

tento úver na účely povolania. Uvedené závery boli aj potvrdené v rámci odôvodnenia v uznesení
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/73/2015-103 zo dňa 02.03.2015, ktorým súd rozhodol o
námietke miestnej nepríslušnosti, tak že potvrdil rozhodnutie okresného súdu ako súdu prvostupňového.
Súd preto posudzoval poskytnutú zmluvu z hľadiska ochrany spotrebiteľského práva v zmysle § 53
a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd pri svojom preskúmavaní zistil, že uvedenou zmluvou o úvere

mal poskytnúť žalovaný žalobkyni úver 800,- Eur, pričom žalobkyňa mala zaplatiť 1.137,- Eur. Takéto
navýšenie zodpovedná úroku 168 % ročne. Keďže súd mal z matematického prepočítu navýšenia úveru
preukázané, že uvedené navýšenie úveru je v rozpore s dobrými mravmi, 3 ods. 1 OZ, nakoľko ide o
takmervyše24násobnenavýšenieúrokovejsadzby,zaktorúbankyposkytovalispotrebiteľskéúvery(t.j.akovyplývazpriemernýchúrokovýchmierzospotrebiteľskýchúverovzaapríl2009,zdrojwww.nbs.sk)a
to aj pri posúdení väčšej rizikovosti nebankových subjektov pri poskytovaní úverov. Z uvedeného dôvodu
je takéto dojednanie neplatné podľa § 39 OZ, nakoľko ide o ustanovenie ktorá je v rozpore s dobrými

mravmi. V tejto argumentácii súd taktiež odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 26.04.2012 sp. zn. 5 Cdo/26/2011 s ktorým sa súd stotožňuje, podľa ktorého je neprimeraným úrokom
a preto odporujúcim dobrým mravom výška úrokov, ktorá presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, určenú najmú s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Z uvedených dôvodov súd považoval podľa § 39 OZ za neplatnú

zmluvu o úvere, nakoľko dojednanie o úrokoch odporuje § 3 ods. 1 OZ. Podľa § 457 OZ účastníci
konania sú povinný sa vysporiadať podľa zásad pre vysporiadanie bezdôvodného obohatenia.

18. Za bezdôvodné obohatenie nemožno považovať akýkoľvek prospech, ktorý by mohol teoreticky
vlastníkvecidosiahnuť,aleibatenprospech,oktorýsanajehoúkorobohatenýbuďzvýšilsvojmajetkový
stav, alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo.

Keďže žalovaný poskytol žalobkyni 800,- Eur, ktoré jej žalobkyňa vrátila, pričom preplatila poskytnutú
sumu o 337,- Eur, vzniklo u žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré by bol povinný vydať žalobkyni.
Súd v súlade so závermi Krajského súdu v Banskej Bystrici na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že prípadná zmluva o úvere bola uzavretá 14.04.2009, pričom objektívna trojročná
premlčacia doba pre vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť 29.07.2009, t. j. deň po dni

kedy žalobkyňa uhradila v poradí tretiu splátku vo výške 379,- Eur (t j. 28.07.2009) a u žalovaného
vzniklo bezdôvodné obohatenie, keďže žalobkyňou bolo splatené viac než je suma istiny poskytnutých
peňažných prostriedkov. Z uvedených dôvodov márne uplynula objektívna trojročná premlčacia doba
v súlade s § 107 ods. 2 OZ dňa 29.07.2009. Na základe vznesenia námietky premlčania súd žalobu
zamietol, pretože žaloba bola podaná až dňa 12.03.2014

19. Súd aplikoval všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu podľa § 107 ods. 2 OZ, s poukazom na
záväzný názor v odvolacom rozsudku, podľa ktorého treba aplikovať trojročnú premlčaciu lehotu a
teda nie desaťročnú premlčaciu lehotu, nakoľko preukázanie úmyslu žalovaného a to vedomého alebo
nevedomého porušenia práva konkrétnou osobou uzatvárajúcou v mene žalovaného zmluvu o úvere

musí jednoznačné a bezpochybné a úmysel jednoznačne preukázaný, čo v danom prípade nebolo.

20. Podľa 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný, preto má nárok na plnú náhradu trov konania v súlade so

zásadou úspechu stanovenú v súlade s § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.