Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. október 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/360/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613217801
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6613217801.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou Tomáš
Kušnír, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej D. P., nar.
XX. XX. XXXX, bytom E. XX, o zaplatenie 1.006,65 EUR s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/26/2014-81 zo dňa 12. 06. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy
1.006,65 EUR s prísl. titulom neuhradených splátok úveru na základe úverovej zmluvy zo dňa 28. 09.
2006, ktorú pohľadávku žalobca nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 02.
2011 od právneho predchodcu Všeobecná úverová banka, a. s.

2. Okresný súd mal preukázané, že právny predchodca navrhovateľa Všeobecná úverová banka, a.
s., ako veriteľ a žalovaná ako dlžník, uzavreli dňa 28. 09. 2006 Zmluvu o kontokorentnom úvere č.

2090668854, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver, so splácaním ktorého sa žalovaná dostala
do omeškania. Žalobca nepreukázal, že banka podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách
písomne vyzvala dlžníka, ktorý je v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 dní na zaplatenie dlžnej sumy.
Z toho dôvodu žalobca nie je aktívne legitimovaný a postúpenie pohľadávky voči žalovanej z banky
na žalobcu je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedený dôvod zamietnutia
žaloby okresný súd nevykonával prieskum spotrebiteľského práva.

3. Na právne posúdenie okresný súd uviedol § 39, § 524 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zák. č.
483/2001 Z. z. o bankách, § 497, § 504 obchodného zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 OSP. Žalovaná bola v konaní úspešná, ale žiadne trovy jej nevznikli.

4. Žalobca vo včas podanom odvolaní namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne
posúdenie veci. Tvrdil, že oznámenie postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky s podacím hárkom
o odoslaní písomnosti bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej

pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení. Ďalej žalobca tvrdil, že s § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno
spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, lebo účelom uvedenej úpravy je
úprava výnimiek z bankového tajomstva, nie podmienok platnosti postúpenia pohľadávok. Uvedenéustanovenie neupravuje platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Z uvedených dôvodov
žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo aby
vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Súčasne uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v sume

83,76 EUR.

5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP)
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

7. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. S účinnosťou od 01. 04. 2015
bol uvedený text právnej normy doplnený treťou vetou, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie.

Podľa§525ods.2Občianskehozákonníkanemožnopostúpiťpohľadávku,akbypostúpenieodporovalo
zákonu alebo dohode s dlžníkom.

Podľa § 1 Zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so
vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej
republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky
na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného
fungovania bankového systému.

Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou

zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa
osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa
osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný

záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky
presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpenápohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

8. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na nepreukázaní aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu a neplatnom postúpení pohľadávky, ktorú mala banka voči žalovanej.
Uvedený právny záver považuje odvolací súd za správny, urobený na základe správne zisteného
skutkového stavu. Žalobca tvrdil, že vstúpil do práv banky ako jej právny nástupca, ktorý nadobudol

pohľadávku z úverovej zmluvy, ktorú uzavreli banka a žalovaná, preto bol povinný preukázať, že banka
dodržala postup podľa § 92 ods. 8 (pôvodne § 92 ods. 7) Zákona o bankách. Z uvedeného ustanovenia
vyplýva, že banka bola povinná svojho klienta (dlžníka) vyzvať na splnenie peňažného záväzku, s
úhradou ktorého bol dlžník banky čo len sčasti v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní. Za predpokladu preukázania splnenia predpísaného postupu pred zamýšľaným prevodom, mohla
byť banková pohľadávka postúpená z banky na žalobcu ako tretiu osobu aj bez súhlasu dlžníka. Ako

správne uviedol okresný súd, žalobca splnenie uvedenej podmienky (doručenie výzvy banky dlžníkovi)
nepreukázal a preto na žalobou uplatnenú pohľadávku bolo potrebné hľadieť ako na pohľadávku,
ktorej postúpenie bolo v priamom rozpore so zákonom. Pre zamietnutie žaloby bola rozhodujúce to, že
žalobca nepreukázal, že banka ako jeho právny predchodca realizovala predpísaný postup a doručila
žalovanému dlžníkovi výzvu s upozornením, že bol v omeškaní s úhradami dohodnutých splátok.

9. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách upravuje právny vzťah medzi bankou ako pôvodným
veriteľom, dlžníkom aj nadobúdateľom bankovej pohľadávky. Bez splnenia podmienok uvedených v §
92 ods. 8 Zákona o bankách by dochádzalo k neprípustnému obchádzaniu zákona, ak by sa na žalobcu
uvedená právna úprava nevzťahovala. Žalobca nespochybňoval, že by pohľadávka banky nevyplývala

zo spotrebiteľského úveru. V spore s ochranou slabšej zmluvnej strany podľa § 290 a nasl. CSP musí
mať súd možnosť posúdenia dôvodnosti nárokov uplatnených zo spotrebiteľského zmluvného vzťahu.
Zmluvný vzťah strán sporu sa posudzuje podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto
ani dodržanie podmienok postúpenia bankovej pohľadávky podľa osobitnej úpravy nemôže byť zo
skutkového a právneho posúdenia vylúčené. Zákon o bankách v § 1 uvádza, že tento zákon upravuje

niektoré vzťahy súvisiace s podnikaním bánk. Podnikaním sa rozumie aj obchodovanie s pohľadávkami.
Pokiaľ právna úprava podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách umožňuje banke pri obchodovaní s
bankovými pohľadávkami prelomiť bankové tajomstvo, je potrebné dodržanie právnej úpravy vyžadovať
tým skôr, že táto právna úprava neobsahuje žiadnu ďalšiu výnimku. Z uvedeného vyplýva, že doručenie
písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách je podmienkou pre platné

postúpenie pohľadávky banky na inú osobu, ktorá nie je bankou. Na splnení tejto podmienky je
potrebné trvať tým skôr, že žalobca nepodliehal bankovému dohľadu podľa Zákona o bankách. Pôvodne
banková pohľadávka ani postúpením nemení svoju povahu. Právny základ nároku, ktorý spočíva v
úverovej zmluve je postupník (nadobúdateľ pohľadávky) povinný preukazovať. Ak má teda tretia osoba
nadobudnúť bankovú pohľadávku, majú byť splnené stanovené podmienky. Nemohlo postačovať iba

doručovanie oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému. Žalobca sa mal možnosť ubezpečiť o
dodržaní a splnení podmienok pre postúpenie pohľadávky pred uzavretím zmluvy o postúpení bankovej
pohľadávky. Nedodržanie osobitnej právnej úpravy nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ktorý nie je
účastníkom zmluvy o postúpení bankovej pohľadávky. Postupca a postupník nemôžu predpísané
podmienky bez akejkoľvek zodpovednosti za prípadné vady právneho úkonu obchádzať.

10. Právna úprava úverovej zmluvy uvedená v Obchodnom zákonníku nie je vyčerpávajúca. Na
podrobnejšiu úpravu banky používajú svoje vlastné obchodné podmienky. Postúpenie pohľadávky
žalobca nemôže preukazovať iba tvrdením, že banka a klient sa na možnosti postúpa dohodli vo
Všeobecných obchodných podmienkach banky, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere. Takáto dohoda by

bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu, že postúpenie práv z banky na tretiu osobu by bolo
pre spotrebiteľa nepredvídateľné, lebo banka môže, ale nemusí pohľadávku voči dlžníkovi postúpiť.
Uskutočnenie postúpenia v prípade nedodržania postupu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách by
pre rozpor so zákonom podstatne zhoršilo zmluvné postavenie spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).Pokiaľobchodnépodmienkynerešpektovaliplatnéprávnepredpisynaochranuspotrebiteľa,

súd je povinný chrániť slabšiu zmluvnú stranu, ktorou je vždy spotrebiteľ.

11. Okresný súd správne vec posudzoval z hľadiska osobitnej právnej úpravy Zákona o bankách
a právnej úpravy Občianskom zákonníku. Zmluva o postúpení pohľadávok bola v časti týkajúcej sapohľadávky proti žalovanej absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že postúpenie pohľadávky
odporovalo zákonu. Na neplatnosť právneho úkonu bol súd povinný prihliadnuť ex offo aj podľa § 5b
zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd je povinný poskytnúť ochranu zmluvnej strane, ktorá

sa na dodržanie podmienok vyplývajúcich zo zákona spoliehala.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262
ods. 1 CSP). V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej však žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania

13. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)

(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).