Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. október 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12P/111/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314208858
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2314208858.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti

súdu o medzičasom plnoleté deti Y.: L., nar. XX.X.XXXX a U., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom ako matka,
v konaní v čase maloletosti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Nové Zámky, v konaní v čase plnoletosti zastúpené: Advokátska kancelária - Mgr. Šiagyová, s.r.o., so
sídlom Jánošíkova 2, Šaľa, deti rodičov - matky: V. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom E. C. XXX/XX, U., v konaní
zastúpená: Advokátska kancelária - Mgr. Šiagyová, s.r.o., so sídlom Jánošíkova 2, Šaľa, a otca: U. Y.,
nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXXX/X, V., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Zvyšuje sa výživné na medzičasom plnoletého L. zo sumy 166,- Eur mesačne na sumu 190,- Eur

mesačne počnúc 15.4.2014 do 10.4.2017, kde výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám medzičasom plnoletého dieťaťa.

II. Dlžné výživné za obdobie od 15.4.2014 do 10.4.2017 na medzičasom plnoletého L. vo výške 876,80
Eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v dvoch splátkach a to splátku vo výške 438,40 Eur do 31.12.2017 a
splátku vo výške 438,40 Eur do 28.02.2018.

III. Zvyšuje sa výživné na medzičasom plnoletého U. zo sumy 134,- Eur mesačne na sumu 170,- Eur
mesačne počnúc 1.9.2014 do 15.8.2017, kde výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám medzičasom plnoletého dieťaťa.

IV. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2014 do 15.8.2017 na medzičasom plnoletého U. vo výške 1296,-
Eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v dvoch splátkach a to splátku vo výške 648,- Eur do 31.12.2017 a
splátku vo výške 648,- Eur do 28.2.2018.

V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 13P/189/2008-64 zo dňa 12.3.2009 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Trnava č.k. 24CoP/27/2009-130 zo dňa 9.9.2009 v časti rozsahu vyživovacej
povinnosti otca na medzičasom plnoleté deti.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.4.2014, domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zvýšil výživné na v čase podania návrhu maloleté deti, a to na obe deti na sumu

250,- Eur mesačne od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila nárastom odôvodnených potrieb detí
od posledného rozhodnutia, pričom poukázala na to, že otec sa na výdavkoch detí inak ako platením
výživného nepodieľa. Ďalej uviedla, že je nezamestnaná a od 20.9.2013 jej bola priznaná dávka vnezamestnanosti. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, starobnou dôchodkyňou a so svojimi
deťmi.

2. Otec vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu elektronicky dňa 19.8.2014 a následne písomne
dňa 21.8.2014, uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí, nakoľko sa jeho osobné pomery
od posledného rozhodnutia nezmenili, pričom výživné na svoje deti vždy platil včas a riadne. Poukázal
aj na to, že matka mu dlhodobo neumožňuje styk so synom L., ktorý s ním vôbec nekomunikuje, avšak
pravidelne sa stretáva so synom U., na ktorého výživu prispieva aj nad rámec výživného.

3. Súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku vec dňa 17.10.2017 prejednal v neprítomnosti
matky a medzičasom plnoletých detí, ktoré o termíne pojednávania boli upovedomení prostredníctvom
ich právnej zástupkyne, ktorá ospravedlnila neúčasť svojich klientov na pojednávaní písomným podaním
zo dňa 16.10.2017 a uviedla, že súhlasia, aby sa pojednávalo a rozhodlo vo veci bez ich prítomnosti.
Vo svojom podaní právna zástupkyňa matky a detí poukázala aj na to, že obe deti trvajú na podanom

návrhu, avšak nakoľko toho času sú už obe schopné samé sa živiť, je potrebné rozhodnúť len o zročnom
výživnom, a to za obdobie od podania návrhu do 10.4.2017 u medzičasom plnoletého L. a do 15.8.2017
u medzičasom plnoletého U.. Mala za to, že nárok na zvýšenie výživného na obe deti bol v konaní
preukázaný. V prípade vyhovenia návrhu si uplatnila aj nárok na náhradu trov konania.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky na pojednávaní dňa 3.2.2015, otca a kolízneho
opatrovníkadetí,čítanímsaoboznámilspodstatnýmobsahompripojenéhospisutunajšiehosúdusp.zn.
12P/65/2011, listinnými dôkazmi a to potvrdeniami a správami ohľadne rodičov a medzičasom plnoletých
detí, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny
stav veci:

5. Medzičasom plnoleté deti Y. pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom
tunajšieho súdu zo dňa 18.10.2005, sp. zn. 7C/44/2005, a ktorým bola schválená rodičovská dohoda,
na základe ktorej sa maloleté deti zverili do starostlivosti matky, otec sa zaviazal na platenie výživného
na L. vo výške 199,16 Eur (6000,- Sk) a na U. vo výške 132,76 Eur (4000,- Sk) a upravil sa styk otca

s deťmi. Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 4.10.2006, č.k. 11CoP/37/2006-106 zmenil rozsudok
tunajšieho súdu zo dňa 24.4.2016, č.k. 16P/64/2005-73, ktorým znížil výživné otca na maloletého L. zo
sumy 199,16 Eur na sumu 132,76 Eur (4000,- Sk) a na maloletého U. zo sumy 132,76 Eur na sumu
99,58 Eur (3000,- Sk). Rozsudkom zo dňa 24.9.2008, č.k. 13P/308/2007-80, súd zamietol návrh otca
na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi a uložil matke povinnosť informovať otca o zdravotnom

stave maloletých detí, o ich školských výsledkoch, o mimoškolských aktivitách detí, a to dňa 31.12.
toho ktorého roka. Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 9.9.2009, č.k. 24CoP/27/2009-130 zmenil
rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 12.3.2009, č.k. 13P/189/2008-64 a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca
zo sumy 132,76 Eur na sumu 165,97 Eur (5000,- Sk) a od 1.1.2009 na sumu 166,- Eur a na maloletého
U. zo sumy 99,58 Eur na sumu 132,76 Eur (4000,- Sk) a od 1.1.2009 na sumu 134,- Eur. V čase tohto

posledného rozhodovania o výživnom L. mal 13 rokov a 3 mesiace, navštevoval druhý stupeň základnej
školy, chodieval na doučovanie, navštevoval hodiny anglického jazyka a hral futbal, U. mal 11 rokov a
4 mesiace, navštevoval druhý stupeň základnej školy, bol alergik, čím boli spojené zvýšené náklady na
lieky. Matka detí bola zamestnaná ako predavačka s priemerným čistým mesačným príjmom 216,36 Eur.
Príjem otca činil 1.214,60 Eur. Rozsudkom zo dňa 30.10.2009, č.k. 17P/45/2009-83 súd návrh otca na

zníženie výživného zamietol. Rozsudkom zo dňa 21.2.2012, č.k. 12P/65/2011-52, súd schválil dohodu
rodičov, na základe ktorej mal otec právo stretávať sa s L. bez obmedzení zo strany súdu na základe
dohody s matkou.

6. Matka sa na pojednávaní dňa 3.2.2015 pridržiavala návrhu aj prednesu svojej právnej zástupkyne

z dôvodu podstatnej zmeny pomerov na strane oboch detí, ktoré študovali na strednej škole. Matka
poukázala na to, že do 20.7.2014 bola nezamestnaná, následne sa zamestnala ako vedúca jedálne
s priemerným čistým mesačným príjmom 440,- Eur. Uviedla, že syn L.H. má zdravotné problémy, z
uvedeného dôvodu je sledovaný neurológom, pedopsychiatrom a hematológom. V čase pojednávania
mal L. 18 rokov, navštevoval 4. ročník strednej školy a aktívne sa venoval športu. U. v čase pojednávania

mal 16 rokov, od mesiaca september 2014 navštevoval 1. ročník strednej školy v Š.. Bol v starostlivosti
pedopsychiatra. Matka ďalej uviedla, že žije v spoločnej domácnosti so svojimi dvomi synmi a matkou,
starobnou dôchodkyňou v rodinnom dome v U., ktorý patrí do nevysporiadaného bezpodielovéhospoluvlastníctva s otcom detí. Poukázala na to, že otec detí súdom určené výživné platí riadne a
pravidelne sa stretáva so synom U., avšak so synom L. nemajú dobrý vzťah a nestretávajú sa.

7. Otec na pojednávaní dňa 3.2.2015 uviedol, že jeho pomery sa od posledného rozhodnutia o výživnom
podstatne nezmenili. Naďalej je zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 1.186,20 Eur a
naďalej býva sám v trojizbovom byte, ktorý si zakúpil z hypotekárneho úveru. Okrem rodinného domu,
ktorý má v nevysporiadanom BSM s matkou detí, iný majetok nemá. Úspory nemá. Poukázal na to, že
so synom U. má vytvorený dobrý vzťah a podieľa sa na jeho výdavkoch aj nad rámec výživného. Mal

snahu komunikovať aj so synom L., ale on ho odmieta.

8. Otec na pojednávaní dňa 17.10.2017 sa pridržiaval svojho prednesu z pojednávania súdu, na ktorom
bol dňa 3.2.2015 prítomný. Odvtedy sa jeho pomery podstatným spôsobom nezmenili, pričom výživné
platil riadne na oboch synov, a to na syna L. do januára 2017, kedy sa dohodli, že na jeho výživu
nebude prispievať z dôvodu, že začal podnikať na základe živnostenského oprávnenia, a na syna U. do

15.8.2017 kedy sa zamestnal s tým, že výživné za september 2017 vo výške 134,- Eur ešte zaplatil. U.
naďalej k nemu pravidelne chodieva a on mu finančne vypomáha. Súhlasil so zvýšením výživného tak
ako uviedol na ostatnom pojednávaní, a to do času kým sa jeho synovia nestali samostatne zárobkovo
činnými.

9. Kolízny opatrovník detí, ktorý sa vyjadroval v mene detí do času nadobudnutia ich plnoletosti,
na pojednávaní dňa 17.10.2017 bol toho názoru, že úhrada všetkých primeraných životných potrieb
maloletých detí v tom čase oproti pôvodnému rozhodnutiu sa zvýšila, nakoľko v čase podania návrhu
pominulo od posledného rozhodnutia 5 rokov. Obe deti boli v čase pôvodného rozhodnutia žiakmi
základnej školy. Podľa jeho názoru, podstatná zmena pomerov na strane maloletých detí nastala

nástupom na strednú školu, čiže u U. od septembra 2014 a L. už pred podaním návrhu. Z tohto dôvodu
navrhol zvýšiť výživné na L. dňom podania návrhu, čiže od 15.4.2014 do plnoletosti a u U. od 1.9.2014
do plnoletosti. Výšku zvýšeného výživného ponechal na úvahu súdu s ohľadom na možnosti, schopnosti
a majetkové pomery otca detí.

10. Podľa § 78 ods. l, prvá veta Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

11. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

12. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

15. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.18. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

20. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne

- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik
novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými
okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u
školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov.
Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene

výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 ZR je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle
ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša,
miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna
okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže
uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.

21. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca rozsudkom
Okresného súdu Galanta, č.k. 13P/189/2008-64 zo dňa 12.3.2009 v spojení s rozsudkom Krajské súdu v
Trnave, č.k. 24CoP/27/2009-130, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane medzičasom plnoletých
detí, ktoré sú staršie o 8 rokov, preto výdavky spojené s uspokojovaním ich odôvodnených potrieb,

aj s ohľadom na celkový nárast životných nákladov, pochopiteľne vzrástli až do doby, kým sa nestali
samostatne zárobkovo činnými v súvislosti s ich fyzickým rastom na oblečenie, obuv, stravu, hygienické
potreby, predovšetkým však v súvislosti s výkonom školskej dochádzky, ako aj so zabezpečením ich
odôvodnených potrieb vzhľadom na ich záujmy, školské a mimoškolské aktivity, teda vo všetkých
oblastiach ich života, pričom ide o objektívnu zmenu pomerov na strane medzičasom plnoletých detí,

ako oprávnených, ktorú zmenu súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil. Medzičasom plnoletý L. v čase
pôvodného rozhodnutia mal 13 rokov a 3 mesiace a navštevoval druhý stupeň základnej školy. Toho
času už má 21 rokov a 4 mesiace, pričom odo dňa 10.4.2017 si otvoril živnosť, čím sa stal samostatne
zárobkovo činným. V čase podania návrhu matkou však študoval na strednej škole a naďalej hral futbal.
Mal zdravotné problémy, čím boli spojené zvýšené výdavky na lieky. Medzičasom plnoletý U. mal 11

rokov a 4 mesiace a navštevoval druhý stupeň základnej školy. Toho času má 19 rokov a 6 mesiacov
a dňa 15.8.2017 sa zamestnal v spoločnosti Duslo, a.s. Š.. V čase podania návrhu navštevoval druhý
stupeň základnej školy a následne od 1.9.2014 strednú školu. Mal zdravotné problémy, čím boli spojené
zvýšené výdavky na lieky.

22. Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených potvrdení príjmy a
majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že k podstatnej zmene pomerov na strane rodičov detí nedošlo.

23. Otec v čase posledného rozhodovania o výživnom pracoval u zamestnávateľa KRUGEL EXIM spol.
s r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom 1.214,60 Eur. Toho času je naďalej zamestnaný u toho

istého zamestnávateľa s priemerným čistým mesačným príjmom 1.186,20 Eur. Naďalej žije v byte, ktorý
si zakúpil z hypotekárneho úveru, ktorého mesačné splátky činia sumu 305,80 Eur. Ďalšia vyživovacia
povinnosť mu nepribudla. Jeho mesačné výdavky tvoria najmä platby súvisiace s užívaním bytu vo výške
123,59 Eur, za elektrinu vo výške 29,54 Eur, za telefón cca. vo výške 16,- Eur a za internet vo výške
11,29 Eur.

24. Matka v čase posledného rozhodnutia bola zamestnaná ako predavačka s priemerným čistým
mesačným príjmom 216,36 Eur. V čase podania návrhu až do 20.7.2014 bola nezamestnaná,
následne sa zamestnala od 25.7.2014 ako vedúca jedálne u zamestnávateľa Organizácia sociálnej
starostlivosti Mesta Š. s priemerným čistým mesačným príjmom cca. 440,- Eur. Toho času je

zamestnaná u zamestnávateľa BILLA s.r.o. s obdobným priemerným čistým mesačným príjmom. Ďalšia
vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Naďalej žije v spoločnej domácnosti so svojimi dvomi synmi a
matkou, starobnou dôchodkyňou v rodinnom dome, ktorý patrí do nevysporiadaného bezpodielovéhospoluvlastníctva s otcom detí. Mesačne hradí výdavky na bývanie tým, že jej matka z nákladov na
bývanie mesačne hradí platby za plyn vo výške 110,- Eur, okrem toho do domácnosti prispieva na stravu.
25. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie

výživného je čiastočne dôvodný a je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým bol
naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca. Keďže k zmene pomerov v prejednávanej
veci nepochybne došlo na strane medzičasom plnoletých detí, táto skutočnosť zakladá dôvod na zmenu
posledného rozhodnutia o výživnom. Súd preto návrhu matky vyhovel čiastočne a zvýšil výživné tak,
ako je uvedené vo výroku rozsudku.

26. Súd výživné na medzičasom plnoletého L. zvýšil od podania návrhu, t.j. počnúc dňom 15.4.2014,
nakoľko podstatná zmena pomerov u L. nastala ešte pred podaním návrhu jeho nástupom na strednú
školu, a to do 10.4.2017, kedy začal podnikať na základe živnostenského oprávnenia. Okrem príjmu
zo živnosti poberá aj invalidný dôchodok vo výške 173,60 Eur mesačne. Vyživovacia povinnosť otca k
medzičasom plnoletému L. teda zanikla dňom 10.4.2017, nakoľko L. je toho času schopný sám sa živiť.
27. Súd výživné na medzičasom plnoletého U. zvýšil počnúc dňom 1.9.2014, kedy začal navštevovať

strednú školu. Súd teda v tejto časti nevyhovel v celom rozsahu návrhu matky, ktorá žiadala zvýšiť
výživné odo dňa podania návrhu, keďže podstatná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného
nastala až v priebehu konania, a to tak ako to bolo uvedené, nástupom medzičasom plnoletého U.
na strednú školu. Súd výživné zvýšil do 15.8.2017, nakoľko týmto dňom sa U. zamestnal, čím zanikla
vyživovacia povinnosť otca aj voči nemu.

28. Čo sa týka výšky výživného, súd zvýšil výživné na medzičasom plnoletého Jakuba zo sumy 166,-
Eur mesačne na sumu 190,- Eur počnúc dňom 15.4.2014 do 10.4.2017, a na medzičasom plnoletého
U. zo sumy 134,- Eur mesačne na sumu 170,- Eur mesačne počnúc dňom 1.9.2014 do 15.8.2017, a to
aj s ohľadom na vývoj životných nákladov, na majetkové pomery otca pri zohľadnení jeho súčasného
príjmu. Podľa ustálenej súdnej praxe je možné postihnúť príjem povinného rodiča približne v rozsahu

25 % - 30 % na plnenie všetkých jeho vyživovacích povinností s prihliadnutím na osobitosti daného
prípadu. V zmysle uvedeného, z aktuálneho príjmu otca cca. 1.186,20 Eur tak 25 % - 30 % predstavuje
sumu 296,55 Eur až 355,86 Eur. Vzhľadom na uvedené, súd mal za to, že na strane otca bol priestor
na zvýšenie výživného na medzičasom plnoleté deti, na výživu ktorých otec do času kým sa nestali
schopnými samé sa živiť, riadne prispieval. Na výdavkoch medzičasom plnoletého U. sa otec podieľal

aj nad rámec súdom určeného výživného a pravidelne sa s ním stretával. Na výdavkoch medzičasom
plnoletého L. sa však nepodieľal, nekontaktoval ho, nakoľko ho L. odmietal. Súd pri rozhodovaní o výške
výživného ďalej zohľadnil nielen zmenu pomerov na strane medzičasom plnoletých detí, ale aj to, že u
rodičov, najmä u otca, nedošlo k zvýšeniu príjmov, a preto nevyhovel návrhu matky v plnom rozsahu.
Vyživovacia povinnosť na deti prináležala obom rodičom, t.j. nielen tomu rodičovi, ktorý deti nemal vo

svojej osobnej starostlivosti, v tomto prípade bol to otec, u matky bola však táto povinnosť čiastočne
vykompenzovaná práve osobnou starostlivosťou, ktorú deťom poskytovala. Po zvážení všetkých vyššie
uvedených skutočností súd dospel k záveru, že výživné vo výške 190,- Eur na medzičasom plnoletého
L. do 10.4.2017 a vo výške 170,- Eur na medzičasom plnoletého U. do 15.8.2017 je adekvátne, ktoré
korešpondovalo potrebám medzičasom plnoletých detí a zodpovedalo aj kritériám Zákona o rodine.

29. Nakoľko otcovi vznikol dlh na výživnom na medzičasom plnoletého L. za obdobie od 15.4.2014 do
10.4.2017 vo výške 876,80 Eur (zvýšené výživné predstavuje sumu 24,- Eur (190,- Eur - 166,- Eur),
alikvótna časť zvýšeného výživného za mesiac apríl 2014 predstavuje 24,- Eur : 30 dní v mesiaci =
0,80 Eur/ deň, teda 16 dní v mesiaci apríl 2014 x 0,80 Eur = 12,80 Eur + 24 Eur/mes. x 36 mesiacov
(5/2014 až 4/2017) = 864,- Eur) a na medzičasom plnoletého U. za obdobie od 1.9.2014 do 15.8.2017

vo výške 1.296,- Eur (zvýšené výživné predstavuje sumu 36,- Eur (170,- Eur - 134,- Eur), 36 Eur/
mes. x 36 mesiacov (9/2014 až 8/2017) = 1.296,- Eur) súd mu v súlade s ustanovením § 232 ods. 3
C.s.p. a vzhľadom na jeho schopnosti a majetkové pomery uložil povinnosť tento dlh zaplatiť v dvoch
splátkach, a to na medzičasom plnoletého L. splátku vo výške 438,40 do 31.12.2017 a splátku vo výške
438,40 Eur do 28.2.2018, a na medzičasom plnoletého U. splátku vo výške 648,- Eur do 31.12.2017

a splátku vo výške 648,- Eur do 28.2.2018. Súd súčasne poznamenáva, že platby výživného, ktoré
bol otec povinný doposiaľ uhrádzať na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného
súdu Galanta, č.k. 13P/189/2008-64, zo dňa 12.3.2009 mesačne pri výpočte dlhu nezohľadnil, nakoľko
predmetné rozhodnutie predstavuje exekučný titul, na základe ktorého je možné prípadné dlžné výživné
vymáhať.

30. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, a to napriek tomu, že si právna
zástupkyňa matky a medzičasom plnoletých detí uplatnila aj nárok na náhradu trov konania s poukazom
na dĺžku konania a správanie sa otca, ktorý od 3.2.2015 nebol prítomný na pojednávaniach. Súd v tejtosúvislosti poznamenáva, že v zmysle § 55 C.m.p., súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy,
ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. V danom konaní súd nariadené pojednávania
odročoval z rôznych dôvodov, najmä z dôvodu neprítomnosti otca, avšak aj z dôvodu neprítomnosti

matky na pojednávaní dňa 4.5.2017, ktorá sa nedostavila spolu s plnoletými deťmi ani na posledné
pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 17.10.2017, a to napriek tomu, že medzičasom plnoleté deti neboli
v konaní vypočuté a ani raz sa nedostavili na pojednávanie. Síce svoju neprítomnosť na poslednom
pojednávaní ospravedlnili cestou ich právnej zástupkyne, avšak dôvod neúčasti neuviedli. Vzhľadom na
uvedené súd konštatuje, že nezistil také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodnili priznanie náhrady trov

konania matke a maloletým deťom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre otca a kolízneho opatrovníka, nakoľko sa tohto
práva po vyhlásení rozhodnutia pred súdom účinne vzdali.

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre matku a medzičasom plnoleté deti v lehote 15 dní od

doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník
konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.