Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. máj 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13C/106/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815201833
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815201833.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, p r o t i žalovaným: 1. Y. J.,
K.. XX.XX.XXXX, O. O. XXXX/X, XXX XX B. K. I.R., 2. Q. J., K.. XX.XX.XXXX, O. O. XXXX/X, XXX XX B.
K. I., 3. Ľ. Y., K.. XX.XX.XXXX, O. W. X.Q. XX/X, XXX XX B. K. I. o zaplatenie 5974,52 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovaným v 1., 2. a 3. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
5974,52 eur spolu s 7,70% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5865,33 eur od 01.02.2015 do

zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2750592 7 02 bola so
žalovanými uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere
č. XXXXXXX X XX zo dňa XX.XX.XXXX, súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným v 1. a 2. rade
mimoriadny medziúver vo výške 12 613,69 eur. Žalovaní v 1. a 2.rade sa zaviazali do pridelenia cieľovej
sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 6,99% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške

73,49 eur a do nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné
vklady vo výške 63,07 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1. a
2.rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70% p.a. pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 110,38 eur. Žalovaná v 3..rade prevzala ručením na seba povinnosť uspokojiť
pohľadávku, ak ju neuspokoja žalovaní v 1. a 2.rade. Žalovaní v 1. a 2.rade porušili zmluvne dohodnuté
podmienky a stavebný úver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 07.10.2014 žalobca odstúpil od
úverovej zmluvy a vyzval žalovaných v 1. a 2.rade, aby v 7 dňovej lehote vrátili zostatok úveru. Žalovaní

v 1. a 2.rade peňažné prostriedky nevrátili. O odstúpení od zmluvy bola upovedomená aj žalovaná v 3.
rade. Účinnosť odstúpenia nastala dňa 04.11.2014. Dlžná suma ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy
predstavuje sumu 6034,82 eur. V súlade s čl. VII bod 8 úverovej zmluvy, odo dňa nasledujúceho po
účinnosti odstúpenia od zmluvy žalobca úročí celý zostatok dlhu úrokom z omeškania vo výške 7,70 %
p.a. Ku dňu 31.01.2015 je výška žalobcovej pohľadávky 5974,52 eur, pričom pozostáva z istiny 5865,33
eur a 7,70% p.a. úroku z omeškania od 14.11.2014 do 31.01.2015 vo výške 109,19 eur.

Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 3.rade so žalobou súhlasili, avšak požiadali o možnosť úhrady dlžnej
sumy v splátkach.

Žalovaná v 2.rade sa k žalobe nechcela vyjadriť.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, odstúpením od zmluvy spolu s kópiami doručeniek,

oznámením o odstúpení od zmluvy spolu s kópiou doručenky, Všeobecnými podmienkami pre
stavebné sporenie pre fyzické osoby, výpisom z účtu, písomným vyjadrením žalobcu spolu s prílohami,
výpoveďami žalovaných, dokladmi predloženými žalovanou v 2.rade a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalovaný v 1. rade uviedol, že úver im bol poskytnutý tak, ako uvádza žalobca. Spočiatku tento úver aj

splácali, nakoľko bol zamestnaný, potom však prišiel o zamestnanie a so žalovanou v 2.rade sa rozviedli.
Splácanie úveru mala na starosti žalovaná v 2.rade a preto nevie uviesť, koľko bolo vykonaných úhrad,
ani to aký zostal dlh. Čo sa týka jeho pomerov uviedol, že toho času je nezamestnaný, avšak črtá sa mu
nejaké zamestnanie. Nemá však žiadne úspory ani majetok väčšej hodnoty a k tomu má ešte záväzky
voči mnohým nebankovým spoločnostiam v sume 22 000 eur. Voči Prvej stavebnej sporiteľni má ešte
jeden záväzok a to okolo 11 000 eur a čo sa týka záväzkov voči nebankovým spoločnostiam, tam nie

sú až také vysoké sumy. V ďalšom uviedol, že je na neho vedená exekúcia asi spred 15-tich rokov v
dôsledku náhrady škody z trestného konania. Zároveň si plní vyživovaciu povinnosť voči dvom deťom v
minimálnom rozsahu po 27,13 eur. Vzhľadom na uvedené požiadal súd o splátky.

Žalovaná v 3.rade uviedla, že ona má záujem na tom, aby nemusela uhrádzať tento záväzok, nakoľko

žalovaná v 2.rade pracuje a žalovaný v 1.rade uviedol, že sa zamestná, tak chce, aby oni splácali tento
záväzok. Ona sama má záväzky a to jeden v sume 11 000 eur a druhý v sume 6000 eur, ktoré riadne
spláca. V ďalšom uviedla, že jej mesačný príjem závisí od odpracovaných hodín a pohybuje sa od 450
eur do 500 eur v čistom. Vzhľadom na to, ak by bola povinná plniť žalobcovi, požiadala súd, aby jej
povolil zaplatiť sumu v splátkach.

Žalovaná v 2.rade uviedla, že čo sa týka jej pomerov, toho času je nezamestnaná a poberá podporu v
nezamestnanosti po dobu 6 mesiacov vo výške 200 eur. Taktiež jej príjem tvorí výživné od žalovaného
v 1.rade na maloleté deti a suma 40 eur, maximálne 50 eur mesačne z titulu dohody. Z tohto príjmu
uhrádza nájom cca 300 eur mesačne, pričom na úhrade tohto nájmu sa podieľa aj jej priateľ. Čo sa týka

zmluvy tak tú podpísala s tým, že pokiaľ si dobre pamätá tak posledná úhrada bola vykonaná niekedy
v roku 2014. V ďalšom uviedla, že k veci sa už ďalej nechce vyjadrovať.

V písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX žalobca uviedol, Zmluva o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere ( ďalej len „ Zmluva“) je zmluvou o úvere, na ktorú sa v

zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonníka v platnom znení ( ďalej
len „OBZ“) vzťahujú príslušné ustanovenia OBZ. Na úverovú zmluvu bez ohľadu na povahu účastníkov
je preto nutné aplikovať ustanovenia OBZ. Čo sa týka špecifikácie žalovanej sumy uviedol, že z výpisu z
účtu konta medziúveru sú zrejmé obraty na účte medziúveru od poskytnutia medziúveru do pridelenia
cieľovej sumy, t.j. od 31.03.2012, ako aj suma poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 12 613,69

eur. V zmysle zmluvy sa žalovaní v 1.a 2. rade zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky
mimoriadneho medziúveru 6,99% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 73,49 eur a do
nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo
výške 63,07 eur. V zmysle čl. I, bod 1. Zmluvy dňa 31.03.2012 nastalo pridelenie cieľovej sumy a
zúčtovaním konta medziúveru s kontom stavebného sporenia sa medziúver zmenil na stavebný úver.

Ku dňu pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení bol na konte medziúveru dlh vo výške - 12
737,39eur a na konte stavebného sporenia bola nasporenásuma vo výške + 5196,30 eur. Rozdiel medzi
týmto sumami je výškou ( istinou) vzniknutého stavebného úveru. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo
výške 4,7% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 110,38 eur. Žalovaná v 3.rade prevzala

ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja žalovaní v 1. a 2.rade. Vklady
žalovaných do odstúpenia od zmluvy predstavujú sumu 2482,90 eur a po odstúpení od zmluvy sumu
207,15 eur. Ku dňu odstúpenia od zmluvy boli žalovaní v omeškaní s úhradou viac ako 2 splátok, a teda
žalobca v súlade s ustanovením § 506 OBZ odstúpil od zmluvy listom zo dňa 07.10.2014. O odstúpení
od zmluvy upovedomil aj žalovanú v 3.rade. Pokiaľ ide o započítavanie vkladov žalovaných, tieto boli

započítavané najskôr na úhradu úrokov z úveru , a to najprv na úhradu úrokov z úveru najskôr splatných,
až následne na úhradu stavebného úveru. Ku dňu 07.10.2014 boli vkladmi žalovaných uhradené 4,7%
ročné úroky za úver v plnej výške, t.j. v sume 774,32 eur. Vklady žalovaných postačovali aj na úhradu
poplatkov naúčtovaných v súlade so zmluvou ( čl. V bod 2. Zmluvy) vo výške 225,95 eur. Nakoľko kudňu 07.10.2014 boli v plnej výške uhradené aj vyššie uvedené poplatky, ku dňu 07.10.2014 predstavuje
suma 6051,95 eur sumu nezaplateného stavebného úveru ( istinu).Vkladom zo dňa 28.10.2014 došlo
k ďalšiemu zníženiu istiny úveru zo sumy 6051,95 eur na sumu 6014,29 eur. Od 07.10.2014, teda od

odstúpeniaodzmluvydo04.11.2014,doúčinnostiodstúpeniaodzmluvy,žalobcaúročilistinuúveru4,7%
ročným úrokom za úver. Nezaplatené 4,7% ročné úroky za úver tak predstavovali ku dňu 04.11.2014
sumu 20,53 eur. Vkladom zo dňa 13.11.2014 došlo k úhrade týchto úrokov vo výške 20,53 eur a zároveň
k ďalšiemu zníženiu istiny na sumu 5865,33 eur. Žalovaní sa neplnením svojich povinností splácať úver
riadne a včas dostali do omeškania a preto žalobca úročí celú nezaplatenú sumu 7,70% ročným úrokom

z omeškania od 05.11.2014 do zaplatenia. Základom pre výpočet 7,7% ročných úrokov z omeškania
vola od 05.11.2015 do 13.11.2015 suma 6034,82 eur a od 14.11.2014 suma 5865,33 eur. Suma 5974,,52
eur tak predstavuje ku dňu 31.01.2015 sumu istiny vo výške 5865,33 eur a sumu nezaplatených 7,7%
ročných úrokov z omeškania vo výške 109,19 eur.

Žalobca ako veriteľ a žalovaný v 1. rade ako stavebný sporiteľ - dlžník, žalovaná v 2. ako spoludlžník

- ďalší dlžník a žalovaná v 3. ako ručiteľ uzavreli dňa 23.06.2005 zmluvu o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere ( ďalej len „úverová zmluva“ ). V zmysle čl. I zmluvy na preklenutie obdobia do
pridelenia cieľovej sumy poskytne žalobca ako veriteľ dlžníkovi mimoriadny medziúver na základe
uzatvorenej zmluvy o stavebnom sporení. Podľa bodu 1. predmetom zmluvy bolo poskytnutie
mimoriadnehomedziúverupodčíslomXXXXXXXXXXvovýške380000Sk,pričompopridelenícieľovej

sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne
pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom
sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom XXXXXXX X XX vo výške cca 228
000 Sk. Presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení
cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. V bode 2. bol definovaný účel mimoriadneho medziúveru,

ako aj stavebného úveru s tým, že dlžník je dohodnutým účelom viazaný.

V zmysle článku II. zmluvy - doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadneho medziúveru
a stavebného úveru, časti Mimoriadny medziúver, dlžník je povinný v súlade s touto zmluvou, ako
aj v súlade so zmluvou o stavebnom sporení a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom

sporení, poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške
1900 Sk. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 6,99% p.a. ku dňu uzatvoreniu tejto
zmluvy. Do nasporenia 40% cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje vkladať na účet zmluvy o stavebnom
sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 1900 Sk. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými

mesačnými splátkami vo výške 2214 Sk. Splátka úrokov je splatná prvého každý mesiac a musia byť
uhradené veriteľovi do 15.dňa mesiaca.

V zmysle článku II. zmluvy - doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadneho medziúveru
astavebnéhoúveru,častiStavebnýúver,Dlžníksazväzujeuhradiťplnúvýškustavebnéhoúveruvrátane

úrokov vo výške 4,70% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 3325 Sk.

Podľa čl. III. zmluvy Zabezpečenie bod 1. písomným prehlásením preberá ručiteľ v prípade, že úver
zabezpečený aj záväzkom ručiteľa, voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu z ručenia.

Podľa čl. V. zmluvy Práva a povinnosti zmluvných strán zmluvné strany sa zaviazali plniť všetky záväzky
vyplývajúce z tejto zmluvy a zo Všeobecných podmienok. Dlžník sa najmä zaviazal všetky splátky
mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru uhradiť včas a riadne. Veriteľ sa zaviazal pri splnení
zákonných predpokladov a Všeobecných podmienok poskytnúť dlžníkovi stavebný úver.

V zmysle čl. VI. zmluvy Omeškanie splácania ak je dlžník v omeškaní so splátkou, má veriteľ právo
účtovať si 3% p.a. úrok pri stavebnom úvere a 5% p.a. úrok pri mimoriadnom medziúvere z omeškania
nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zmeškaných splátok. V prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma
splátkamialebojednousplátkoupodobudlhšiuako3mesiacejeveriteľoprávnenýpožadovaťzaplatenie
celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

Podľa čl. VII. bod 1. zmluvy Odstúpenie od zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať
okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane
niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.Podľabodu2.písm.i)čl.VII.zmluvyveriteľmáprávoodzmluvyodstúpiťapožadovaťokamžitésplatenie
mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil povinnosti

vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.

V zmysle bodu 4 písm. a) čl. VII. zmluvy pre mimoriadny úver platí navyše, že veriteľ môže od zmluvy
o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere odstúpiť a požadovať bezodkladné vrátenie mimoriadneho
medziúveru a stavebného úveru v prípadoch uvedených v bode XIX. Všeobecných podmienok, ako aj

v prípade, že dlžník je v omeškaní s dvomi pravidelnými mesačnými vkladmi na zmluvu o stavebnom
sporení po dobu dlhšiu ako dva mesiace.

Podľa bodu 5. čl. VII. zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť
pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.

V zmysle bodu 8. čl. VII. zmluvy po odstúpení od zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom úvere
3% p.a. úrok z omeškania a pri medziúvere 5% p. a. úrok nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého
zostatku dlhu.

Podľa článku VIII. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 1. právny vzťah medzi zmluvnými stranami

sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a zákonom č.
310/92 Zb. o stavebnom sporení znení neskorších noviel a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o
stavebnom sporení.

V zmysle Úvodných ustanovení Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby,

Stavebná sporiteľňa vydáva v súlade s právnymi normami platnými na území Slovenskej republiky, tieto
Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby ( ďalej VPSS), ktorými upravuje vzťahy
medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom v súlade so zákonom č.483/2001 Z.z. o bankách v
platnom znení ( ďalej len Zákon o bankách) a zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v platnom
znení ( ďalej Zákon).

V zmysle čl. I bod 2. a 3. časť A) Všeobecných podmienok, zmluva musí byť uzatvorená písomnou
formou na určitú cieľovú sumu a konkrétnu tarifu sporenia. Predmetom zmluvy je záväzok stavebného
sporiteľa na základe pravidelného sporenia nasporiť zmluvne dohodnutú sumu a jeho nárok na
poskytnutiestavebnousporiteľňounevypovedateľnéhostavebnéhoúveruvsúladesoZákonomaVPSS.

Podľa čl. XIV. bod 2 Všeobecných podmienok, stavebný úver sa poskytuje maximálne vo výške, ktorá
sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy na účte stavebného sporiteľa.

Prostriedky zo stavebného úveru poukáže stavebná sporiteľňa stavebnému sporiteľovi a) po predložení

dokladov požadovaných stavebnou sporiteľňou, prípadne ďalších dokumentov, ktoré sú požadované
stavebnou sporiteľňou v jednotlivých prípadoch, b) až po vyplatení nasporenej sumy ( čl. XVI.
Všeobecných podmienok).

Podľa čl. XVII. body 1. a 2. Všeobecných podmienok, úver zo stavebného sporenia poskytuje stavebná

sporiteľňa s ročnou úrokovou sadzbou. Úročenie istiny stavebného úveru začína dňom čerpania
stavebného úveru alebo jeho časti.

V sume splátky úveru uvedenej v úverovej zmluve sú zahrnuté aj úroky zo stavebného úveru ( čl. XVIII.
bod 3. Všeobecných podmienok).

V zmysle čl. XIX Všeobecných podmienok, Porušenie zmluvných podmienok a okamžitá splatnosť
bod 2 písm. a) ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany
stavebného sporiteľa alebo ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou
splátkoudlhšieakotrimesiacevzmysle§506Obchodnéhozákonníkajestavebnásporiteľňaoprávnená

postupovať v zmysle bodu 3 tohto článku.V zmysle bodu 3 písm. b), c) čl. XIX. Všeobecných podmienok ak nastanú skutočnosti uvedené v bode
2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru a vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť.

Žalobca odstúpením od zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX žalovaným oznámil, že z dôvodu neuhradenia
zročných splátok, ani v poskytnutej dodatočnej lehote, zostávajú v omeškaní na účte úveru s viac ako
dvomi splátkami a žalobca v súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok čl.
XIX. Ods. 2. a 3. odstupuje od zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere

č. XXXXXXX X XX G. P.U. XX.XX.XXXX a zároveň požaduje okamžité vrátenie poskytnutých úverových
prostriedkov. Súčasne oznámil, že v prípade ak do 7 dní od doručenia tohto listu žalovaní neuhradí dlžnú
sumu, žalobca pristúpi k vymáhaniu niektorým zo spôsobov ustanoveným platnými právnymi predpismi.
Žalovaný v 1.rade si odstúpenie od zmluvy prevzal dňa 23.10.2014. Žalovaná v 2.rade si o odstúpenie
od zmluvy neprevzala a zásielka sa žalobcovi vrátila dňa 06.11.2014.

Žalovanej v 3. žalobca listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil, že odstúpil od zmluvy o mimoriadnom
medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa XX.XX.XXXX a zaslal jej
na vedomie rovnopis listu adresovaného žalovaným v 1. a 2. rade s tým, že ju upozornil, že ak dlžník v
stanovenej lehote dlh neuhradí, uplatní si svoj nárok aj voči nej ako ručiteľovi, ak ju nesplatí v primeranej
lehote po uplynutí doby poskytnutej dlžníkovi na plnenie.

V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj
splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je

potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní,
najmä pri vyhlásení konkurzu ( § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka ).

Vustanovení§52ods.1,ods.2,ods.3Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvy
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej

časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym

predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak ( § 48 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov mátomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

V zmysle § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako

spotrebiteľskú zmluvu, keďže na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia
§ 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.

Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných zmlúv a výslovne ustanovuje, že

takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá
sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník

zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades

a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom

brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné

na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá
vykazuje známky absolutného obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je
zároveň zmluvou spotrebiteľskou a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak
neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov,
ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca uzavrel so žalovanými 1. a 2. rade ako
dlžníkmi a žalovanou v 3.rade ako ručiteľkou dňa XX.XX.XXXX zmluvu o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 380 000 Sk
( 12613,69 eur), ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní
všetkých zmluvných podmienok mal zmeniť na stavebný úver pod číslom XXXXXXX X XX vo výške 228

000 Sk ( 7569,21 eur).

Žalobca si svoj záväzok riadne splnil a poskytol žalovaným dohodnutý medziúver. Žalovaní však svoj
záväzok riadne a včas neplnili, a s jeho plnením sa dostali do omeškania.

Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžníci podstatne porušili zmluvu, žalobca
listom zo dňa XX.XX.XXXX od zmluvy odstúpil a zároveň žiadal o okamžité vrátenie poskytnutých
úverových prostriedkov.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým

zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom
vrátiť už vykonané plnenia ( §457 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú

spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho
postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu
popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa
zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú
nevýhodnejšie dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

Žalovaní ako spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci
štandardnejtypovejzmluvyichnezaväzujú pokiaľsúvosvojichdôsledkochnevýhodnejšieoprotiprávnej
úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne občianske právo).
Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri

štandardných typových zmluvách (Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk, 2009,
str. 178).Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o neklaých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ďalej len smernica). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Je však potrebné uviesť, že ak sa neberie do úvahy výber

sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil
v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka.

Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník,

prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v
oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01.01.1992), avšak niet rozumného

dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšiu (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo20/09).

Neboldôvodpovažovaťobchodnoprávnuúpravuzavýhodnejšiuanizpohľadumožnostisplácaniaúveru
pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení predpokladala zároveň zosplatnenie
úveru.

Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá teda
právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku
Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie rozhodnutia, v
ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom právnom vzťahu
právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp.zn. 6Co 81/2012, 6Co 113/2010, 6Co

218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný ( napr. vec I.
ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická
právna úprava odstúpenia a premlčania).

Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie

zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s
účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

Ustanovenie čl. VII zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj
napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovaných nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení

s § 54 ods. 1, ods. 5 a § 457 Občianskeho zákonníka.

Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka.
Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, pričom

o tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti.

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa

oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ktorébrániakémukoľvek zhoršeniupostaveniaspotrebiteľaoprotitomutozákonu(rozumejObčianskeho
zákonníku, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

V zmysle čl. VII. bod 1. zmluvy „veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo
skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.“Podľa čl. VII. Zmluvy bod 6 „ odstúpením od tejto zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne
dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.“

Podľa čl. VII. Zmluvy bod 8, „po odstúpení od tejto zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom
úvere3%p.a.úrokzomeškanianaddohodnutú úrokovúsadzbuzceléhozostatkudlhuaprimedziúvere
5% p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu.“

Ako vyplýva z čl. VII. zmluvy bod 10 „ v prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa splatná istina, nezaplatené
úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8. čl. VII. tejto zmluvy.“

Ako vyplýva zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení, táto zmluvná podmienka nie je vyvážená,
naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac
je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje

postavenie žalovanej spotrebiteľky. Slovami zákona ( §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ide o
„odchýlenie sa v neprospech spotrebiteľa“, ktoré je jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva
všetky jeho práva. Veriteľ pritom nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď
mal na výber iné inštitúty súkromného práva.

Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovaných platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte len nastať v
budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ
žiadne.

Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového

plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným
spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Poplatky si žalobca započítal z plnení
už na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie
po odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.

Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva
by sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak by bola zmluva
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo
plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia z
predmetného záväzkového vzťahu so žalovaným.

V danej veci mal súd za preukázané, že žalovaným bol poskytnutý úver v sume 380 000 Sk (12 613,69
eur), pričom títo do odstúpenia od zmluvy uhradili sumu 8619,45 eur a po odstúpení sumu 207,15 eur.
Vyššie uvedené sumy sú zrejmé z písomného vyjadrenia žalobcu a výpisu z účtu. Zároveň žalobca
v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 30.11.2015 uviedol, že žalovaní na konte stavebného
sporenia nasporili celkovo sumu 5196,30 eur. Žalovaní tak celkovo uhradili sumu 14 022,90 eur. Keďže

pri zrušení zmluvy si účastníci majú vrátiť len navzájom poskytnuté plnenie a žalovaní uhradili žalobcovi
viac ako im bolo poskytnuté, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § l42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaní mali vo veci plný úspech,
keď súd žalobu zamietol a preto im vzniklo právo na náhradu trov konania. No keďže žalovaní si náhradu
trov konania neuplatnili a zo spisu im žiadne trov konania nevyplynuli, súd im náhradu trov konania
nepriznal.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.