Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/185/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815201833
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8815201833.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,
Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1. Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.
XXXX/X,XXXXXB.,2.Q.J.,nar.XX.XX.XXXX,bytomO.XXXX/X,XXXXXB.,3.I.Y.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom W. X.mája XX/X, XXX XX B., o zaplatenie 5974,52 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 13C/106/2015-75 zo dňa 27.05.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, žalovaným náhradu trov konania
nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 5.974,52
eur spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania titulom zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy
o mimoriadnom medziúvere. Súd prvej inštancie uviedol, že zmluva o mimoriadnom medziúvere medzi
účastníkmi je zmluvou spotrebiteľskou, pričom od tejto zmluvy žalobca odstúpil listom zo 07.10.2014 a
zároveň žiadal o okamžité vrátenie úverových prostriedkov. Zmluva sa zrušila s účinkami od počiatku
podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účastníci zrušenej zmluvy si majú vrátiť navzájom už

vykonané plnenia. Zmluvné podmienky dojednané medzi účastníkmi konania, podľa ktorých aj po
odstúpení veriteľa od zmluvy odstúpením nezaniká právo veriteľa na dohodnuté úroky až do zaplatenia
pohľadávky a o účtovaní zvýšeného úroku, spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Zachovanie úrokov a dokonca ich navýšenie po odstúpení odporuje aj
kogentnému ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy bola
tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko čo plnením z takejto zmluvy nadobudli. Súd
mal za preukázané, že poskytnutý úver v sume 12.613,69 eur bol uhradený čiastočne do odstúpenia od

zmluvy sumou 8.619,45 eur, po odstúpení sumou 207,15 eur. Žalovaní na konte stavebného sporenia
nasporili celkovo sumu 5.196,30 eur a celkovo tak uhradili 14.022,90 eur. Keďže po zrušení zmluvy
žalovaní uhradili žalobcovi viac ako im bolo poskytnuté, súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 OSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že okresný súd
nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, namiesto aplikácii ustanovení Obchodného

zákonníka. Poukázal na to, že zmluva o úvere sa výlučne spravuje Obchodným zákonníkom. Ani
ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka neumožňuje vylúčiť použitie zákonných ustanovení. V
uvedenom prípade by išlo o vylúčenie ustanovení zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, konkrétne zániku zmluvy odstúpením podľa § 506. Vylúčenie uvedených ustanovení jepodľa žalobcu v rozpore s princípom právnej istoty. Uviedol, že aplikoval ust. § 506 v spojení s §
344 a nasl. Obchodného zákonníka. Nejedná sa o svojvôľu žalobcu ani o zmluvné dojednanie, ale
o aplikáciu zákona. Doterajšia právna úprava jasne neustanovovala, že ustanovenia Občianskeho

zákonníka upravujúce spotrebiteľské vzťahy vylučujú použitie ustanovení Obchodného zákonníka.
Uvedené je zrejmé z novely Občianskeho zákonníka, zákona 102/2014, ktorý nadobudol účinnosť
až 01.04.2015. Prijatím uvedenej novely zákonodarca považoval za potrebné prijať výslovnú úpravu
prednostnej aplikácie Občianskeho zákonníka, čo je dôkazom toho, že doterajšia právna úprava
neposkytovala základ pre prednostnú aplikáciu Občianskeho zákonníka. Nakoľko v uvedenej novele

absentujú intertemporálne ustanovenia, žalobca má za to, že nie je možné predmetnú právnu úpravu
použiť spätne. K uvedenému zaujala stanovisko aj Národná banka Slovenska, ktorá taktiež uviedla, že
táto norma pôsobí iba do budúcnosti. Žalobca má za to, že uvedené ustanovenie sa použije iba na
právne vzťahy, ktoré vznikli najskôr 01.04.2015. Vzťahy vzniknuté pred 01.04.2015 sa budú naďalej
posudzovať podľa dovtedy platných predpisov. Žalobca má za to, že postupoval v súlade s platnými
právnymi predpismi, keď v zmysle § 506 Obchodného zákonníka odstúpil od zmluvy o úvere a požadoval

vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov spolu s úrokmi. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. V danom prípade je nepochybné, že

zmluva medzi účastníkmi je zmluvou spotrebiteľskou a že žalobca poskytol žalovaným úver a následne
od zmluvy odstúpil. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade bolo
na posúdenie účinkov odstúpenia od zmluvy potrebné aplikovať občianskoprávnu úpravu vzhľadom na
skutočnosť, že vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským. Tento záver vyplýva z §
52 ods. 2 OZ účinného od 01.04.2015, pričom toto ustanovenie je potrebné použiť aj na právne vzťahy

založené pred dňom jeho účinnosti (rozsudok NS SR 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21.4.2015). Správne
teda súd prvej inštancie účinky odstúpenia od zmluvy posudzoval podľa § 48 Občianskeho zákonníka
a správne uzavrel, že po odstúpení od zmluvy si strany mali vrátiť iba to, čo zo zmluvy bolo plnené a
keďže žalovaní plnili viac ako im bolo poskytnuté, správne žalobu zamietol. Preto odvolací súd rozsudok
ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, nemá teda právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Úspešným žalovaným trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že
žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za

podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.