Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/59/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816205911
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8816205911.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu P. V., R..F.., F. F. X. V., O. Y. O.
Č.. X, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom v
Bratislave, na ul. Martinčekovej č. 13, proti žalovanému C.D. T.D., O.. X.X.XXXX, V. X. B., O. H.. Z.W.
Č.. XXX/XX, o zaplatenie sumy 1846,98 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou zo dňa 1.12.2016 č.k. 4Csp/51/2016 - 46 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania.

Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom konanie v časti úrokov a úrokov z omeškania v sume
502,81 eur a v časti úroku vo výške 24,5 % ročne zo sumy 1.846,98 eur od 01.05.2016 do zaplatenia
zastavil.Žalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu813,48eurspolusúrokomzomeškaniavo
výške 5,25 % ročne zo sumy 813,48 eur od 09.12.2014 do zaplatenia v mesačných splátkach po 35 eur
splatných vždy každého 30-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám žalobcu začínajúc právoplatnosťou
tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok. Čo do zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci dňa 05.12.2011 uzatvorili zmluvu o
úvere, ktorá je absolútnym obchodom a takýto vzťah sa spravuje treťou časťou Obchodného zákonníka
bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. V predmetnej veci však ide o spotrebiteľský úver
regulovaný osobitnou právnou úpravou. Za spotrebiteľský úver sa považuje akákoľvek odložená platba a
samozrejmenapriekabsolútnemuobchodusaúverpopriinštitútepôžičkynedalnezahrnúťmedziprávne
vzťahyoznačenéakospotrebiteľskéúvery.Idevšakovzťahmedziobchodníkomaspotrebiteľom,pričom

spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. Spotrebiteľský úver je
jeden z najfrekventovanejších občianskoprávnych vzťahov. V čase podpisu zmluvy dohodnutá ročná
úroková sadzba úveru predstavovala 24,50 %. Z internetovej stránky Národnej banky Slovenska bolo
zistené, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v decembri 2011 činil úrok 9,60 % p.a.
Ročná sadzba úroku dohodnutého medzi stranami sporu v danom prípade tak viac ako dvojnásobne
prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

3. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie
sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak
dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Za
dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorýchdodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade
so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Dojednané neprimerané
vysoké úroky sú v rozpore dobrými mravmi a preto je zmluva o úvere v časti odplaty neplatným právnym

úkonom podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

4. V čl. 3 bode 2. Zmluvy o úvere je drobným písmom uvedená netransparentná inkorporačná doložka.
O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako
zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy. Spotrebiteľ sa môže domnievať, že menšie

písmo obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym
písmom, pri čítaní ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky ako lupa, pravítko a podobne,
práve menšie písmo môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné
predkladanie zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a
ako nie dobrý úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. V bežnom živote
sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší význam. Opačne text s menším

písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s rozsiahlymi podmienkami písanými
takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný
spotrebiteľ podcení takúto časť textu. Neprijateľná inkorporačná doložka nemohla privodiť viazanosť
Všeobecných obchodných podmienok, Obchodných podmienok pre úver ako ani ďalších dokumentov,
ktoré sa prostredníctvom nej mali stať súčasťami zmluvy. Vyhlásenie neplatnej inkorporačnej doložky má

rovnaký dopad vo vzťahu k všetkým nárokom uplatňovaným na jej základe. Ustanovenia obsiahnuté v
jednotlivých dokumentoch sa v prípade neprijateľnej inkorporačnej doložky nestávajú súčasťou zmluvy.

5. V zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

6. Zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu úveru ku dňu 24.11.2014, pričom týmto dňom sa stali splatnými

splátky, ktorých splatnosť mala nastať v zmysle úverovej zmluvy až po tomto dátume. Splatnosť splátok,
ktorých lehota splatnosti uplynula pred týmto dňom, nie je dotknutá. Žaloba zo strany žalobcu bola
podaná na tunajšom súde dňa 8.8.2016, preto premlčané sú všetky splátky pri ktorých splatnosť nastala
predo dňom 8.8.2013. Pri tejto úverovej zmluve sú premlčané splátky splatné od 5.1.2012 do 5.8.2013,
teda 20 splátok po 28,57 eur, čo spolu predstavuje 571,40 eur. Výška splátky úveru bez úroku pri

úvere poskytnutom v sume 2000 eur a dohodnutých 70 - tich splátkach zodpovedá sume 28,57 eur.
Nepremlčaných je 50 splátok splatných od 5.9.2013 v celkovej výške 1428,50 eur.

7. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a
nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prvej

inštancie poukázal na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až
§54 Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva v našom právnom poriadku síce
dlhodobo funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-
právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade

medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu
máajeprenepodnikateľovvýhodnejšia.Vsúladesprincípmiochranyspotrebiteľajepotrebné,vprípade
duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov ako sú premlčanie, odstúpenie od zmluvy, na tieto vzťahy
aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo.

8. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch, vrátane úverov. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ

preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na
spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo, ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky
by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo.9. Bod 7 časti IV. Všeobecných obchodných podmienok v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka zhoršuje postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, keďže predĺženie premlčacej
doby na 10 rokov prakticky vylučuje použitie ustanovenia Občianskeho zákonníka o všeobecnej

trojročnej premlčacej dobe.

10. Nárok žalobcu na dlžnú nepremlčanú istinu spolu predstavuje sumu 1428,50 eur. Od uvedenej
čiastky je potrebné odrátať platby žalovaného vo výške 615,02 eur, ktoré boli uskutočnené na
nepremlčané splátky. Podľa predloženého výpisu z úverového účtu žalovaný uhradil spolu sumu

1186,42 eur. Tieto úhrady boli zarátané na najskôr splatné premlčané splátky, pričom premlčané splátky
predstavujú 571,40 eur. Po zarátaní úhrad žalovaného na premlčané splátky, bolo potrebné zarátať
sumu 615,02 eur na nepremlčané splátky. Žalobcov nepremlčaný nárok po odrátaní úhrad žalovaného v
sume 615,02 eur predstavuje sumu 813,48 eur. V tejto časti súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel.

11. Pokiaľ ide o poplatky v sume 202,69 eur, tieto napriek výzve zo strany súdu na podrobnú špecifikáciu

jednotlivých nárokov zo zmluvy, neboli žalobcom bližšie špecifikované. To isté sa týka nároku na úroky a
úroky z omeškania spolu v sume 654,94 eur, pri ktorom nebolo možné z predložených listinných dôkazov
oddeliť úroky a úroky z omeškania, pričom úroky z omeškania boli zrejme vyčíslené z vyšších súm,
ako súd žalobcovi priznal. Vzhľadom na nepredloženie špecifikácie zo strany žalobcu do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, týkajúcej sa aj vyššie uvedených nárokov, súd prvej inštancnie

v časti týkajúcej sa uvedených nárokov žalobu zamietol.

12. Vzhľadom na finančnú situáciu žalovaného, ktorý má príjem vo výške 314 eur mesačne, pričom jeho
manželka je nezamestnaná, povolil tomuto účastníkovi uspokojiť nárok žalobcu v mesačných splátkach
po 35 eur.

13. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie. Alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť tak, aby žalobe žalobcu bolo vyhovené.
Ako dôvod uviedol, že rozhodnutie vo svojom odôvodnení je nepreskúmateľné. Obsah práva na

spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich
diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov
Slovenskejrepubliky.Zosplatnenieúveruvosvojejpodstateznamenázmenutermínusplatnostivšetkých
nesplatených splátok, na ktoré má veriteľ nárok. V uvedenom prípade nejde o odstúpenie od zmluvy,
nakoľko zmluva ostáva i naďalej v platnosti, avšak v dôsledku využitia veriteľovho práva dôjde k zmene

termínu splatnosti splátok úveru, a to všetkých tých, ktoré ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti neboli
uhradené, či už minulých, alebo budúcich. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa premlčuje cely
úverový vzťah naraz, tzn. v jednotnej premlčacej dobe, a to odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru. V čase podpisu zmluvy o úvere priemerná úroková sadzba úverov poskytovaných na obdobie
piatich rokov bola vo výške 13,76% a nie vo výške 9,60 %, ako sa to uvádza v rozhodnutí súdu

prvej inštancie. Úroková sadzba predstavuje cenu, ktorú musí dlžník zaplatiť za požičané peniaze.
Táto cena je určená špecificky, nakoľko je pomerom celkového požadovaného poplatku, ktorý musí
dlžník zaplatiť veriteľovi, aby úver získal za vopred dohodnutú dobu, k objemu úveru, ktorý je dlžníkovi
skutočne k dispozícii. Úrokové sadzby sú ovplyvnené najmä ponukou a dopytom po kapitály, ako aj
celým radom ďalších faktorov, napr. inflácia, riziká, úspory, výška úveru, doba splatnosti úveru a iné.

Výška úrokovej sadzby odzrkadľuje, nakoľko rizikovým sa banke javí poskytnutie úveru, pričom čím
bude dlhšia doba splácania a čím bude nižšia bonita klienta, tým vyššiemu riziku sa banka vystavuje,
že úver, ktorý poskytla nebude splatený. Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať
len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovení
Občianskeho zákonníka na plynutie premlčacej doby, na novelizované znenie ustanovenia § 52 ods. 2

tohto právneho predpisu sa vzťahu zákaz retroaktivity a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na
vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015, v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov nášho
právneho poriadku. Na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015, je nevyhnutné aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zákonodarca až s účinnosťou 1.4.2015 určil výnimku, že
spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V čase uzatvorenia

zmluvy o úvere platná a účinná právna úprava neustanovovala formát písma, ktorý sa má používať v
zmluvných záväzkoch. Až dňa 28.05.2014 bolo schválené Nariadenie vlády SR č. 141/2014 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Uvedená novela upravila aj veľkosť písma
v spotrebiteľskej zmluve a súvisiacich dokumentoch, pričom stanovila, že ustanovenia spotrebiteľskejzmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek
iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom,
ktorého výška je najmenej 1,9 mm. Táto časť novely nadobudla účinnosť až 01.01.2015. Podľa

prechodného ustanovenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.06.2014 alebo vznikne pred 01.01.2015,
písmo ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovení obsiahnutých vo všeobecných obchodných
podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou
zmluvou sa riadi podľa predpisov účinných do 31.05.2014, čiže predmetné ustanovenie o veľkosti písma
v spotrebiteľských zmluvách sa týka zmlúv, ktoré boli uzavreté po 01.01.2015. Súdny dvor v rozhodnutí

zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 uviedol, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená
ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené
písomne alebo na inom trvalom nosiči. Ochrana spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom v spoločnosti,
avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu,
spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej
povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať. Neexistuje ani

vecneodôvodniteľnýdôvodoslobodiťspotrebiteľaodpovinností,ktorémuukladázmluvasrovnocenným
partnerom, ak sa k splneniu týchto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu.

14. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez

nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

15. V konaní sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením, podľa ktorého vyhlásením predčasnej splatnosti úveru
sa premlčuje celý úverový vzťah naraz a to odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Možnosť
veriteľa pri plnení dohodnutom v splátkach požadovať zaplatenie celej pohľadávky Občiansky zákonník

upravuje v ustanovení § 565. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky. V prípade plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach môže dodávateľ v
súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

17. Premlčanie splátok Občiansky zákonník upravuje v ustanovení § 103. Podľa tohto ustanovenia,
ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa

ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

18.Stratavýhodysplátoksamôžetýkaťibasplátokzročnýchvbudúcnostianietých,ktorýchzročnosťuž
nastala. Z tohto záveru potom logicky vyplýva, že jednotná premlčacia doba počítaná odo dňa zročnosti

nesplnenej splátky sa vzťahuje len na zostávajúci zvyšok dlhu a nie aj na tú jeho časť ohľadne ktorej
už skôr začala plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok, na ktoré bolo plnenie rozložené. Navyše k
prerušeniu plynutia premlčacej doby môže dôjsť len na základe zákonom predpokladaných skutočností.
Prerušenie plynutia premlčacej doby znamená, že doba ktorá dovtedy uplynula sa stáva právne celkom
bezvýznamnou a preto ak zasa dôjde k premlčaniu toho istého práva nezapočíta sa a začne plynúť

nová premlčacia doba. Občiansky zákonník v ustanovení § 110 upravuje prerušenie premlčania iba v
dvoch prípadoch. Prvým je prerušenie premlčania v prípade priznania práva právoplatným rozhodnutím
súdu alebo iného orgánu a o druhý prípad prerušenia premlčania ide vtedy, keď dlžník písomne uznal
právo čo do dôvodu i výšky. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru teda vplyv na beh premlčacích
dôb jednotlivých splátok, ktorým splatnosť nastala pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru nemá.

Predčasné vyhlásenie splatnosti úveru nie je okolnosťou, s ktorou zákon spája prerušenie plynutia už
skôr začatých premlčacích dôb.19. Správnym je i záver o neplatnosti dojednania výšky úrokov pre rozpor s dobrými mravmi. Na tomto
konštatovaníničnemeníanito,žeúčastníkmidohodnutáúrokovásadzbaúveru24,50%saporovnávala
s nesprávnou priemernou úrokovou sadzbou vo výške 9,60 % a nie zo správnou priemernou úrokovou

sadzbou 13,76 % tak ako na správne poukazuje žalobca.

20. Z predloženej zmluvy o úvere je možné ustáliť, že účastníci uzatvorili individuálne špecifikovanú
zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver. Išlo o zmluvu spotrebiteľskú , ktorej
základnú charakteristiku upravovalo ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

22. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však

možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

23. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 ods. 8 tohto právneho prepisu predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť

ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

24.Aplikáciuustanovenia§3Občianskehozákonníkavotázkevýškyodplatynevylučujeaniustanovenie
§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia ak

predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých finančných prostriedkov a lehotu
splatnosti.

25. Uvedené ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného
trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo
vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov

finančných inštitúcii poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac sa zásadou dobrých
mravov upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

26. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a

ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil
hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolnosti. Pri posudzovaní, či
konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne
neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitieustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy
potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.

27.Pridojednávaníúrokovkonávsúladesdobrýmimravmilentenveriteľ,ktorýpožadujeprimeranýúrok
bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi
je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na
to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných
prostriedkov,aktorýsvojevoľnépeňažnéprostriedkymienizhodnotiťobvyklýmspôsobom.Niejemožné

neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov
svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi
ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou,
a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímkúrokovýchsadzbámuplatňovanýmbankamipri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného

trhusavzhľadomnavyššiumierurizikavovšeobecnostidajúakceptovaťvyššieúroky,rozhodnenievšak
viac ako o 100% oproti priemeru bánk. V prejednávanej veci však žalobca nebankovým subjektom nie
je nakoľko ide o banku a preto primeranosť výšky úrokovej sadzby dojednanej v zmluve o úvere sa musí
posudzovať podľa prísnejších kritérií ako pri nebankovkách. U žalobcu ako banky poskytujúcej úvery
výška úrokovej sadzby by sa nemala výrazne odkláňať od priemeru úrokových sadzieb uplatňovaných

bankami pri poskytovaní obdobných úverov. Dohodnutá úroková sadzba 24,50 % oproti priemernej
úrokovej sadzbe úverov poskytovaných na obdobie piatich rokov vo výške 13,76 % o 78 % prevyšuje
tento priemer, čo rozhodne nemôžno považovať za primerané, a teda zodpovedajúce dobrým mravom.
Záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 39 Občianskeho
zákonníka má oporu vo vykonanom dokazovaní.

28. Čo sa týka aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka na plynutie premlčacej doby, v tejto
súvislosti je potrebné poukázať na zásadné stanovisko vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej
republiky v rozsudku zo dňa 28.5.2015 vydaným vo veci 8MCdo 13/2014. V tomto rozhodnutí, ktorým
bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, Najvyšší súd SR skonštatoval, že aj

bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva
malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného, a nie Občianskeho zákonníka, je zrejmé, že ak
by Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, musel by prvoinštančný súd vziať zreteľ na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy bol povinný

prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť
ust. § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa
inak mali použiť normy obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú obe tieto ustanovenia,
nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že sa vzťahujú na právne vzťahy založené pre účinnosťou

týchto právnych predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade zrušenia rozsudkov
napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvej inštancie posudzoval plynutie premlčacej doby podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v rozsudku, ktorý generálny
prokurátornavrholzrušiť.VychádzajúcztohtorozsudkuNajvyššiehosúduSRustanoveniaObčianskeho
zákonníka upravujúce premlčanie sa vzťahujú na právne vzťahy založené pred 1.4.2015.

29. Vo vzťahu k rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, vydaného dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15
je potrebné dodať, že podľa tohto rozhodnutia čl. 10 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu a
Rady č. 2008/48/ES v spojení s čl. 3 písm. m/ tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva
o úvere nemusí byť nutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods.

2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Z tohto rozhodnutia
teda vyplýva, že Slovenská republika nesprávne transformovala do svojho právneho poriadku Smernicu
č.2008/48,akvosvojejvnútroštátnejprávnejúpravevyžadujevzmluveospotrebiteľskomúvereuvádzať
všetky náležitosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy.

30. Uvedené konštatovanie však vplyv na správnosť rozsudku v napadnutej časti nemá. Rozhodnutie
vydané vo veci C - 42/15 má charakter prejudiciálneho rozsudku. Takýto rozsudok je spolu s výkladom
alebo posúdením platnosti práva únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzný pre vnútroštátny súd,ktorý prejudiciálnu otázku podal , ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných
prostriedkoch. Na druhej strane si treba uvedomiť, že úlohou prejudiciálneho rozsudku nie je rozhodnúť
spor, ale iba poskytnúť vnútroštátnemu súdu taký výklad práva únie, ktorý mu pomôže pri jeho aplikácii.

31. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je smernica záväzná pre každý členský
štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem
a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica je mäkším právnym nástrojom ako nariadenie,
pretože umožňuje zladenie požiadavky na jednotu úniového práva s vôľou zachovať rozmanitosť

národných úprav. Smernica sa ako právny predpis často používa napríklad v oblasti vnútorného trhu, kde
existujú podstatné rozdiely medzi úpravami jednotlivých členských štátov, aby sa umožnilo ich postupné
zjednotenie. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským
štátom a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Ustanovenia Smernice musia byť transformované
do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v podobne všeobecne
záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia požiadavky

právnej istoty. Až kým Smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho práva, dotknuté subjekty
nemajú možnosť spoznať rozsah svojich práv. Na tento stav právnej neistoty nemá vplyv ani prípadný
rozsudokSúdnehodvoraonesplnenítranspozičnejpovinnostičlenskéhoštátu,aleborozsudokSúdneho
dvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto Smernice priznaný priamy účinok. Až momentom správnej
transpozície Smernice nastáva právna istota, kedy fyzické a právnické osoby už musia poznať svoje

práva vyplývajúce zo Smernice a možno od nich požadovať, aby si uplatnili svoje práva. Ustanovenia
Smernice majú priamy účinok len vtedy, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky a to že uplynula
transpozičná lehota Smernice, Smernica nie je správne transponovaná alebo nie je zabezpečená jej
úplná účinnosť, ustanovenie Smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre členský
štát je dostatočne jasné, presné a nepodmienené a priama aplikácia ustanovenia Smernice nemá za

následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, alebo založenie, resp. sprísnenie trestnej
zodpovednosti tých, ktorých sa dopustia porušenia jej ustanovení. To znamená, že Smernica nikdy
nemôže mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi. Je logické, že
ak si členský štát nesplnil svoju povinnosť a netransponoval Smernicu správne alebo načas, nemôžu
dôsledky tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby, a preto nemôže byť

uložená na základe neprebratej resp. nesprávne prebratej smernice žiadna povinnosť.

32. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok
v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovanému v súvislosti s
odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

34. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).