Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. december 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/116/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417010193
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1417010193.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora
Kubíka a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému F. A. stíhaného pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV
sp. zn. 3T/75/2017 zo dňa 10.10.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.decembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného F. A., Z.. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/75/2017 zo dňa 10.10.2017 bol
obžalovaný F. A. uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom
súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických
peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom
základe, že

v presne nezistenom čase približne o 20.00 hod dňa 13.04.2016 v B. v mestskej časti L. Z. V., v
rodinnom dome na ulici B. č. XX, odcudzil z voľne položenej kabelky nachádzajúcej sa v kuchyni na
stoličke peňaženku, v ktorej sa nachádzala bankomatová karta č. XXXXXXXXXXXXXXXX vydaná k účtu
poškodenej D. L., vedenému vo V. a.s., so sídlom v B. na ulici F. Z. č. 1, D.: XXXXXXXX a následne s
použitím uvedenej karty bez súhlasu poškodenej D. L. vykonal s pomocou PIN kódu nachádzajúceho
sa v peňaženke neoprávnené transakcie z bankomatu Q na ulici M. v B. v mestskej časti L. Z. V. v

blízkosti O. K. takto: dňa 13.04.2016 v čase 20:21:18 hod vykonal výber hotovosti vo výške 500,- Eur,
dňa 13.04.2016 v čase 20:22:26 hod vykonal výber hotovosti vo výške 300,- Eur a dňa 13.04.2016 v
čase 20:29:53 hod vykonal výber hotovosti vo výške 100,- Eur, pričom následne sa vrátil do rodinného
domu a peňaženku aj s bankomatovou kartou vrátil do kabelky, čím spôsobil poškodenej D. L., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom v B., P. X. č. XXXX/X, škodu vo výške 900,- Eur.

Za to mu bol podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 4 Tr. zák., § 36 písm. l), §
37 písm. h), písm. m) Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd zaviazal obžalovaného
nahradiť poškodenej D. L. škodu vo výške 900,- euro.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný F. A.. Obžalovaný v písomných
dôvodoch svojho odvolania namieta výrok o treste, ktorý považuje za neprimeraný. Poukazuje na to, že
od začiatku vyšetrovania skutok úprimne ľutuje a je pripravený nahradiť spôsobenú škodu. Namieta aj
použitie priťažujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. h) Tr. zák., nakoľko je názoru, že túto priťažujúcu
okolnosť je možné použiť len v prípade spáchania svoch alebo viacerých skutkov a nie v prípade
jedočinného súbehu trestných činov.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava písomne podaného odvolania a jeho dôvodov. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutýrozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby
v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť, nakoľko rozsudok považuje
za zákonný a správny.

Obžalovaný sa pripojil k prednesu svojho obhajcu.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že podané odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že odvolanie obžalovaného bolo zamerané len do výroku o treste s tým, že
výrok o vine nadobudol právoplatnosť už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý prijal vyhlásenie
obžalovaného o vine. Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine, nie je možné právne účinne
napadnúť výrok o vine odvolaním. Obžalovaný F. A. bol teda rozsudkom Okresného súdu Bratislava
IV sp. zn. 3T/75/2017 zo dňa 10.10.2017 uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212

ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného
prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa
dopustil tak, že odcudzil z kabelky bankomatovú kartu, ktorú následne použil na neoprávnený výber
hotovosti z bankomatu v celkovej výške 900,- euro.

Krajský súd preskúmal výrok o treste, pričom dospel k záveru, že trest uložený obžalovanému za
spáchanú trestnú činnosť bol súdom prvého stupňa ukladaný v súlade so zásadami ukladania trestov a
súd prvého stupňa výrok o treste aj náležitým spôsobom odôvodnil.

Pri rozhodovaní o tom aký druh trestu je potrebné obžalovanému uložiť za spáchanú trestnú činnosť, je

nutné vychádzať z toho, že obžalovaný je recidivista, ktorý sa opakovane dopúšťa úmyselnej trestnej
činnostiaktoréhodoposiaľnedokázalonapraviťaniopakovanéukladanietrestovzaspáchanéúmyselné
trestné činy. Páchanie trestnej činnosti je spôsobom života obžalovaného, ktorý bol vo svojom mladom
veku (v čase spáchania skutku mal obžalovaný 22 rokov) už trikrát súdne trestaný a opätovne preukázal,
že ukladanie trestu nespojeného s výkonom odňatia slobody nemá na neho žiadny pozitívny vplyv a

nedokáže ho viesť k tomu, aby sa prestal dopúšťať úmyselnej trestnej činnosti.

Odvolací súd sa preto stotožňuje so súdom prvého stupňa, že z hľadiska druhu trestu je nutné
uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože obžalovaný je recidivistom, ktorý
opakovane ignoruje zákazy stanovené Trestným zákonom a z hľadiska ochrany spoločnosti je

nevyhnutné opätovné pôsobenie na obžalovaného výkonom trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o konkrétnu výmeru ukladaného nepodmienečného trestu odňatia slobody, tak súd prvého
stupňa správne vychádzal primárne zo závažnosti najprísnejšieho zo zbiehajúcich sa prečinov (§ 219
ods. 1 Tr. zák.), z ktorých bol obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje už zákonodarca stanovením

rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom vo
výmere 1 rok až 5 rokov. Súd prvého stupňa správne zistil dve priťažujúce okolnosti spočívajúce v tom,
že obžalovaný už bol súdne trestaný (§ 37 písm. m/ Tr. zák.) a že spáchal viac trestných činov (§ 37
písm. h/ Tr. zák.) ako aj jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaný sa k spáchaniu
trestnej činnosti priznal (§ 36 písm. l/ Tr. zák.).

S poukazom na prevahu priťažujúcich okolností okresný súd správne postupoval podľa § 38 ods. 4 Tr.
zák. a zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a to postupom podľa §
38ods.8Tr.zák.(rozdielmedzihornouadolnouhranicoutrestnejsadzbyje48mesiacovstým,žetretina
zo 48 mesiacov je 16 mesiacov, ktoré sa pripočítajú k dolnej hranici trestnej sadzby). Po tejto zákonnej

úprave je trestná sadzba u obžalovaného v rozpätí 28 mesiacov (2 roky a 4 mesiace) až 5 rokov.

Odvolací súd vzhľadom na okolnosti prípadu (krádež platobnej karty a jej následne opakované
neoprávnené použitie), ako aj na osobu obžalovaného (opätovné spáchanie úmyselného trestného činu)dospel k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov, t.j. pri
dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby je spravodlivé a primerané na zabezpečenie ochrany spoločnosti
pred obžalovaným. Skutočnosť, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a je pripravený

nahradiť spôsobenú škodu, tak ako to namieta v odvolaní, sú už vyjadrené v tej okolnosti, že súd prvého
stupňa ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v pri dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby a nie
trest odňatia slobody vo vyššej výmere.

Pokiaľ obžalovaný v odvolaní namietal ustálenie priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zák.,

tak odvolací súd sa s touto námietkou nestotožnil. Z uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že sa
táto priťažujúca okolnosť uplatní vždy, ak sa páchateľ dopustí viacerých (t. j. najmenej dvoch) trestných
činov. Je pritom nerozhodné, či k spáchaniu dvoch alebo viacerých trestných činov došlo jedným alebo
viacerými skutkami, teda či ide o jednočinný alebo viacčinný súbeh trestných činov.

Súd prvého stupňa postupoval správne aj pri zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním žalovanej trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody za spáchanie úmyselného
trestného činu.

Pokiaľ ide o námietky obžalovaného, že uložený trest ovplyvní negatívne jeho rodinné pomery, tak

krajský súd nevidí žiadny zákonný podklad prečo by mal na tieto skutočnosti prihliadnuť, keď k nim
neprihliadol ani sám obžalovaný, keď sa dopúšťal úmyselnej trestnej činnosti.

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal obžalovaného nahradiť
spôsobenú škodu. Napokon tento výrok ani nebol napadnutý odvolaním zo strany obžalovaného.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.