Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. september 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13C/384/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814207891
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814207891.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovaným: 1.
T. R.Á., M.. XX.XX.XXXX, Q. C. XXX/XX, XXX XX F. M. A., X. Š.A. R., M.. XX.XX.XXXX, Q. C. XXX/
XX, A..Č.. G. XXX, XXX XX F. M. A., X. J. U., M.. XX.XX.XXXX, Q. P. XXXX/XX, XXX XX F. M. A., o
zaplatenie 8683,99 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu voči žalovanej v 3. rade z a m i e t a.

Žalovanej v 3. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu 5847,27 eur a úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 5847,27 eur od 08.03.2013 do
zaplatenia a iné trovy konania v sume 176,97 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 320,81 eur na účet
právneho zástupcu žalobcu a to všetko v mesačných splátkach po 100 eur, ktoré splátky sú splatné vždy
do 30-tého dňa v mesiaci na adrese žalobcu pod následkami straty výhody splátok, počnúc mesiacom

nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a
nerozdielne a žalovanú v 3. rade zaplatiť žalobcovi sumu 8683,99 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75%
p.a. zo sumy 7602,07 eur od 08.03.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že jeho právny
predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 poskytla
žalovanýmnazákladeúverovejzmluvyč.XXXXXXXXXXuzavretejdňaXX.XX.XXXXúversdohodnutou

výškouročnejúrokovejsadzby8,6%p.a.,ktorýsažalovanízaviazaliuhradiťformoupravidelnýchsplátok
o výške 3798 Sk
( 126,07 eur) s dátumom splatnosti prvej splátky dňa 20.09.2005 a dátumom konečnej splatnosti úveru
20.08.2015. V rozpore so zmluvnými dojednaniami žalovaní svoj záväzok nesplnili riadne a včas v
lehotách splatnosti mesačných splátok úveru. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 18.02.2013
vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru v súlade s ust. Čl. 7.6. bod 7.6.1. Všeobecných
obchodnýchpodmienokúverovejzmluvy,čímsapohľadávkazúverovejzmluvyvcelkovejvýške9189,63

eur pozostávajúca z istiny nesplatenej časti úveru v sume 7602,07 eur, nesplatených úrokov v sume
1031,09 eur, z nesplatených poplatkov v sume 50,83 eur, nezaplatených zmluvných úrokov z omeškania
vo výške 502,13 eur a z nezaplatených zákonných úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úver stala splatnou v celom rozsahu. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnejsplatnosti bolo žalovaným doručené dňa 25.02.2013. Žalovaní svoj záväzok v poskytnutej lehote
splatnosti do 07.03.2013 nezaplatili, voči žalobcovi sú tak od 08.03.2013 v omeškaní so zaplatením
pohľadávky z úverovej zmluvy. Pohľadávka žalobcu s príslušenstvom vzniknutá z titulu nesplateného

úveru žalovanými v 1. a 2. rade je zabezpečená ručiteľským vyhlásením žalovanej v 3. rade v písomnej
dohode o ručení uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovenská sporiteľňa,
a.s. a žalovanou v 3.rade ako ručiteľom. V písomnej dohode o ručení sa žalovaná v 3.rade zaviazala, že
uspokojí pohľadávku žalobcu z titulu nesplateného úveru v prípade, ak žalovaní v 1.a 2. rade nesplnia
svoj záväzok zaplatiť žalobcovi niektorú z pohľadávok vzniknutých na základe úverovej zmluvy riadne

a včas. Následne citoval ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom zo dňa 28.3.2013 bola pohľadávka voči
žalovaným postúpená žalobcovi, o čom boli žalovaní upovedomení písomným oznámením postupcu o
postúpení pohľadávky v súlade s ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Žalovaná v 1. rade požiadala o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach.

Žalovaný v 2. rade sa k žalobe nevyjadril.

Žalovaná v 3. rade uviedla, že so žalobou nesúhlasí, nakoľko žiadny ručiteľský záväzok neprevzala.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, písomným vyjadrením žalobcu a
jeho prílohami, potvrdením OR PZ, správou ORPZ zo dňa 10.04.2015, uznesením OR PZ Vranov nad
Topľou zo dňa 10.04.2015, dokladmi predloženými žalovanou v 3.rade, výpoveďami žalovaných a zistil
nasledovný skutkový stav:

Žalovaná v 1. rade uviedla, že si nepamätá ako došlo k podpisu dohody o ručení, nevie kto ju podpísal,
nakoľko od tej doby uplynulo už veľa rokov. Žalovaná v 3. rade, teda jej matka, sa však nemala dozvedieť
o tomto úvere. V ďalšom uviedla, že toho času je zamestnaná, pracuje v Nemecku s tým, že mesiac
pracuje a mesiac je doma. Jej príjem predstavuje okolo 1250 eur, ale je to príjem na 2 mesiace. Čo sa

týka jej výdavkov tak na inkaso a a bývanie platí cca 250 eur, ďalej spláca po 20 eur svoje záväzky a to
voči spoločnosti Orange a voči nebankovej spoločnosti. Z jej strany by prichádzalo do úvahy plnenie v
splátkach po 50 eur, nakoľko aj keď má príjem v takej výške ako uviedla, takmer všetky výdavky znáša
ona, žalovaný v 2. rade jej prispieva len na výživnom.

Z úradného záznamu zo dňa 09.09.2015 podpísaného žalovanou v 2. rade vyplýva, že táto uviedla, že
podpísala dohodu o ručení namiesto žalovanej v 3. rade a to v mene žalovanej v 3.rade a v prítomnosti
žalovaného v 2.rade.

Žalovaný v 2. rade uviedol, že si nespomína ako došlo k podpisu dohody o ručení. U. B., ktorá

úver vybavovala, bola ich suseda, to znamená, že niektoré papiere podpísali aj doma. Čo sa týka
predmetného úveru, ten chceli použiť na odkúpenie bytu, ako aj na zakúpenie motorového vozidla.
Pokiaľ si spomína, tak so svokrou, teda žalovanou v 3. rade sa o úvere bavili, avšak nepamätá si či
s ručením súhlasila. V ďalšom uviedol, že toho času je nezamestnaný a je evidovaný na úrade práce.
Pracuje len na základe dohody a jeho príjem je okolo 83 eur, zároveň ešte poberá aj dávku v hmotnej

núdzi asi 15 eur. Plní si vyživovaciu povinnosť na dve maloleté deti v sume 54,26 eur mesačne. So
žalovanou v 1. rade sú rozvedení a BSM nemajú vyporiadané. Taktiež spláca ďalšie záväzky, ktoré im
vznikli počas trvania manželstva s tým, že zmluvy boli na jeho meno a zo dlh voči spoločnosti Orange
po 20 eur mesačne, voči spoločnosti Intrum Justitia a Provident Finance, kde platí 10 eur mesačne. Byt,
na odkúpenie ktorého použili predmetný úver, bol následne v dražbe predaný.

Žalovaná v 3.rade uviedla, že predmetnú záležitosť považuje za podvod. Žalovaným v 1. a 2.rade ručila
na inej zmluve, pričom tento úver splatili. V prípade predmetného úveru im za ručiteľku nebola a má
za to, že im s tým pomohla pani B., ktorá pracovala v Slovenskej sporiteľni a taktiež má za to, že keď
žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2 .rade nespĺňali podmienky pre poskytnutie úveru, tak im nemal byť

poskytnutý. V ďalšom uviedla, že sa na dohode o ručení, ktorú mala údajne uzatvoriť, je uvedené číslo
občianskeho preukazu, no v tom čase takýmto občianskym preukazom nedisponovala, zároveň podpis
na dohode o ručení nie je jej, je falošný.Právny zástupca žalobcu v písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 20.03.2015 uviedol, že
pohľadávka žalobcu čo do právneho dôvodu a výšky predstavuje neuhradenú časť úveru poskytnutého
žalovaným právnym predchodcom žalobcu na základe zmluvy o splátkovom úvere. Zo žalobcom

predloženého podrobného položkovitého výpisu obratov na úverovej zmluve je preukázaný kompletný
historickývývojžalovanejpohľadávky.Žalovanísazaviazaliúver,ktorýimbolposkytnutýdňa30.08.2005
vo výške 9958,18 eur ( 300000 Sk) splatiť formou 120 pravidelných mesačných splátok so stanovenou
výškou splátky 126,07 eur s dátumom splatnosti jednotlivých splátok k 20.dňu príslušného kalendárneho
mesiaca. Dátum splatnosti prvej mesačnej splátky bol dohodnutý k 20.09.2005, dátum splatnosti

poslednej mesačnej splátky úveru k 20.08.2015. Žalovaní od poskytnutia úveru, t.j. od 30.08.2005 do
31.12.2008zaplatilisumuvovýške160748Sk(5335,85eur),od01.01.2009do30.09.2011,kedyprávny
predchodca z dôvodu opakovaného porušovania platobnej disciplíny žalovaným zaúčtoval konečný
stav úveru uhradili 2124,33 eur. Od 01.10.2011 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dňa 18.02.2013
nezaplatili žiadnu platbu. Žalobca sa v tomto konaní voči žalovaným domáha zaplatenia pohľadávky
vo výške 8683,99 eur s prísl. Uplatnená pohľadávka pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške

7602,07 eur, z nesplatených riadnych úrokov vo výške 1031,09eur a z nezaplatených poplatkov za
správu úveru vo výške 50,83 eur. Neuhradená časť úveru vo výške 7602,07 eur pozostáva z nesplatnej
istiny úveru, z riadnych úrokov vyčíslených za obdobie od uzavretia úverovej zmluvy t.j. od 30.08.2005
do 30.09.2011, ktoré neboli k 30.09.2011 uhradené a z poplatkov, vyčíslených za obdobie od uzavretia
zmluvy, t.j. od 30.08.2005 do 30.09.2011, ktoré neboli k 30.09.2011 uhradené. Čo sa týka nesplatených

riadnych úrokov vo výške 1031,09 eur v špecifikácii postúpenej pohľadávky, tieto predstavujú riadne
úrokyzaobdobieod01.10.2011dovyhláseniamimoriadnejsplatnostiúveru,t.j.do18.02.2013,ktoréboli
vyčíslené z konečného zostatku úveru v súlade s čl. 7 bod 7.4. Všeobecných obchodných podmienok,
pričom úroková sadzba bola dojednaná vo výške 8,60% ročne. Nesplatené poplatky za správu úveru vo
výške 50,83 eur predstavujú poplatky za obdobie od 01.10.2011 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti

úveru, t.j. do 18.02.2013. Žalovaným bol za obdobie v súlade s čl. 1 bod 1 Úverovej zmluvy v spojení s
ust. Čl. 16.1.1. Všeobecných obchodných podmienok. Výška poplatku predstavovala 2,99 eur.

Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka a žalovaní ako dlžníci uzatvorili dňa 30.08.2005 zmluvu o
splátkovomúvereč.XXXXXXXXXXpodľa§497až507Obchodnéhozákonníka.Podľačlánku.I.zmluvy,

predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok
dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Na základe úverovej zmluvy bol žalovaným poskytnutý úver vo
výške 300000 Sk (9958,18 eur), ktorý sa žalovaní zaviazali ako dlžníci splácať v mesačných splátkach
po 3798 Sk (126,07 eur) a to k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru bola určená
na deň 20.08.2015, pričom úroková sadzba predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 8,60% ročne.

V zmysle čl. II. bod 1 zmluvy, veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver po splnení podmienok
uvedených v zmluve a to takým spôsobom, že úver pripíše v prospech účtu dlžníka uvedeného v
Základných podmienkach Zmluvy. Úver sa považuje za poskytnutý dňom pripísania úveru na účet
dlžníka uvedeného v Základných podmienkach zmluvy.

Dlžník je povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky
dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky
( čl. II. bod 2 zmluvy).

Podľa čl. V. bod 2 zmluvy dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami
veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Podľa bodu 3. uvedeného článku zmluvy všetky právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve sa budú
riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými

právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

V bode 4. článku V. zmluvy si zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa §
262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

Z dohody o ručení zo dňa 30.08.2005 medzi pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa a.s. a ručiteľom
žalovanou v 3. rade vyplýva, že táto sa zaviazala uspokojiť pohľadávku v prípade, ak dlžníci neuhradia
veriteľovi pohľadávku riadne a včas.V zmysle bodu 1.2 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) tieto VOP upravujú všetky
vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými
produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy.

VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným
bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený ( bod 1.3 VOP ).

V rozsahu, v akom sa ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti

s určitým bankovým produktom líšia od ustanovení VOP sú rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej
zmluvy. Ak ustanovenia VOP týkajúce sa jednotlivých bankových produktov obsahujú odlišnú úpravu
ako všeobecná alebo záverečná časť VOP, sú rozhodujúce ustanovenia osobitnej časti VOP (čl. 1 bod
1.4., bod 1.5. VOP).

Podľa bodu 7. VOP tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovo-právne vzťahy medzi bankou a klientom

- fyzickou osobou nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ
zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy a klient- fyzická osoba nepodnikateľ ako dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť
úroky.

Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky vo výške určenej v zmluve o úvere a po
splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky
v prospech účtu klienta. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov sa uskutoční formou splátok
klientom ( bod 7.2.4 VOP ).

Podľa čl. 7 bod 7.3.2. VOP pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a
príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach
zmluvy. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek
počas trvania úverového vzťahu. Ak ku dňu splatnosti úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a iných
nákladov spojených so splátkovým úverom nebude na účte dostatok prostriedkov na ich úhradu klient a

banka sa dohodli na tom, že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky vo forme zaťaženia účtu, i keď
neexistuje klientova pohľadávka z jeho účtu. Na základe tejto skutočnosti vznikne na účte nepovolené
prečerpanie a klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené.

Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti

splátky a banka má možnosť nakladať s poukázanou sumou (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).

V zmysle bodu 7.4.4. čl. 4 VOP pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru alebo jednotlivých
splátok, banka je oprávnená požadovať od klienta okrem úrokov, tiež úroky z omeškania z dlžnej čiastky,
pričom dlžná čiastka sa úročí úrokom z omeškania denne od prvého dňa omeškania (vrátane) až do dňa

bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia dlžnej čiastky (vrátene).

Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo:
a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako

10 dní, banka je oprávnená:
a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy a
klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej
splatnosti,
b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva

okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy nezanikajú ani
zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou,
c) započítať pohľadávku z úveru banky voči akejkoľvek pohľadávke klienta voči banke,
d) zastaviť poskytnutie alebo čerpanie úveru, a to až do doby, keď pominú skutočnosti, ktoré
mali za následok pozastavenie poskytnutia alebo čerpania úveru.

Klient je povinný platiť banke poplatky, za služby poskytované bankou podľa sadzobníka platného v deň
uskutočnenia spoplatňovaného úkonu alebo poplatky dohodnuté v zmluve ( čl. 16 bod 16.1.1. VOP).Písomnosťou zo dňa 27.02.2013 označenou ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
žalobca žalovaným v 1., 2. a 3.rade rade oznámil, že v zmysle bodu 7.6.1 VOP Slovenská sporiteľňa, a.s.
ku dňu 18.02.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo zmluvy o

úverestalasplatnouvcelomrozsahu.Kudňuvyhláseniamimoriadnejsplatnostipredstavujepohľadávka
sumu vo výške 9189,63 eur. Toto Oznámenie si žalovaní neprevzali v odbernej lehote.

V liste zo dňa 05.04.2013 oznámil právny predchodca žalobcu žalovaným, že Slovenská sporiteľňa,
a.s. postúpila na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013 pohľadávku voči nim na

spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.. Oznámenie o postúpení si žalovaná v 1.a 3.rade prevzali dňa
23.04.2013, žalovaný v 2.rade dňa 25.04.2013.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy . spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách

sú neplatné.

Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to
vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne,
je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť

ostatných zanikne ( § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Ako vyplýva z § 548 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil
dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré
by mal proti veriteľovi dlžník. Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví
súhlas.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády

SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa
osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že suma, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, je
nárokom zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu ako bankou a žalovanými
v 1. a 2. rade ako dlžníkmi zo dňa 30.08.2005, na základe ktorej zmluvy bol žalovaným poskytnutý
úver v sume 9958,18 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť za v zmluve dojednaných podmienok, ktorá
pohľadávka bola na žalobcu postúpená, čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní.

Čo sa týka predmetnej dohody o ručení, súd má za to, že táto dohoda nebola platne uzavretá. V
zmysle § 546 Občianskeho zákonníka ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na
seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. V danom prípade bolo
preukázané, že žalovaná v 3. rade takéto písomné vyhlásenie neurobila, keďže predmetnú dohodu

o ručení nepodpísala. Preto má súd za to, že žalovaná v 3. rade nie je pasívne vecne legitimovaná
a preto žalobu voči nej zamietol. Uvedené mal súd za preukázané najmä z výpovede žalovanej v 3.
rade, ktorá jednoznačne poprela prevzatie ručiteľského záväzku, ale aj z vyjadrenia žalovanej v 2. rade,
ktorá uviedla do záznamu s ňou spísaného, že predmetnú dohodu o ručení podpísala za žalovanú v
3. rade a uvedené nasvedčuje aj zo správy Okresného riaditeľstva PZ vo Vranove nad Topľou, odbor

poriadkovej polície, oddelenie dokladov, z ktorej je zrejmé, že v čase prevzatia ručiteľského záväzku
žalovanou v 3. rade táto už nedisponovala občianskym preukazom, ktorého číslo a séria boli uvedené
na predmetnej dohode o ručení a teda nemohla byť podľa neho overená totožnosť žalovanej v 3. rade
tak ako to uviedla zamestnankyňa právneho predchodcu žalobcu a v neposlednom rade aj zo spisu
Okresného riaditeľstva PZ vo Vranove nad Topľou, odbor kriminálnej polície Č.:G.-XXX/X-F.-F.-XXXX,

kde pracovníčka právneho predchodcu žalobcu, ktorá zabezpečovala poskytnutie úveru žalovaným v 1.
a 2. rade ako aj jeho zabezpečenie dohodou o ručení uviedla, že pri uzatváraní úverovej zmluvy porušila
podmienky, keď dohoda o ručení nebola podpísaná ručiteľom - žalovanou v 3. rade pred ňou.

Na uvedený právny vzťah poskytnutia úveru žalovaným v 1. a 2. rade je potrebné aplikovať zákon č.

634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z
ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60

Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny

predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného

zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti

dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný

záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej
únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu

uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s
ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle
Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o

spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný aj z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči

spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Ako je zrejmé zo zmluvy o úvere, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.08.2015. Začiatok
plynutia premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo
dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú

zo splátok. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby, teda
splátky splatné po 30.09.2011, žaloba bola podaná dňa 30.09.2014. Keďže v danom prípade bola
splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré sú
splatné odo dňa 20.10.2011, teda prvá nepremlčaná splátka je splátka splatná dňa 20.10.2011 a takto
je spolu nepremlčaných 47 splátok, za rok 2011 tri splátky, za roky 2012, 2013, 2014 splátky v počte po

12 a za rok 2015 8 splátok, nakoľko konečná splatnosť bola dojednaná na deň 20.08.2015.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú

súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý
cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov
(absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov

zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky
spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na

druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

Čo sa týka jednotlivých nárokov, úver bol žalovaným poskytnutý pri úrokovej sadzbe 8,60% ročne.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( august 2005, spotrebiteľský

úver nad 5 rokov ) činila úrok 7,44% ročne. Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov
za platnú, keďže mal za to, že táto výška úroku nepresahovala v podstatnej miere úrokovú mieru
poskytovanú peňažnými ústavmi.
V zmysle VOP klient splácal pohľadávku z úveru, ktorá sa skladala z istiny, jej súčastí a príslušenstva,
teda súčasťou dojednanej výšky splátky bol aj poplatok za správu úveru v sume 1,66 eur (50 Sk)

mesačne. Potom splátka istiny a úroku z úveru po odpočítaní poplatku za správu úveru v sume 1,66
eur predstavuje sumu 124,41 eur ( výška splátky 126,07 eur - poplatok 1,66 eur ) a keďže žalobca má
nárok na 47 nepremlčaných splátok, pričom nepremlčanými boli splátky, ktorých splatnosť nastala po
20.10.2011 každá v sume 124,41 eur, súd vyčíslil pohľadávku z úveru vo výške 5847,27 eur preto súd
zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 5847,27 a čo do zvyšku žalobu zamietol.

Čo sa týka poplatku za správu úveru, tak v zmysle zmluvy bol žalovaný ako klient povinný platiť banke
poplatok za správu úveru v sume 1,66 eur mesačne.

Ako vyplýva z § 2 písm. e) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom

v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie poplatkami akákoľvek platba, ktorú je
spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.

V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje

požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodnéhozákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo
inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je
vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013
od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia
bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie.

V danej právnej veci sa jedná o poplatok, ktorý mal byť dojednaný a jednotlivé zložky sa stali splatnými
ako súčasť splátky úveru pred uvedenou novelou zákona o bankách. Súd však predmetné dojednania
o poplatku za vedenie úveru podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a
predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné, že žalovaný ako
klient a dlžník z úverového vzťahu bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi poplatok za správu úveru.
Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným spotrebiteľom, žalovaní boli povinní platiť
žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového
účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď

žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným ako dlžníkom úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne
predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášali žalovaní ako
spotrebitelia, ktorí predsa za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatili žalobcovi ako
veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru a preto na žalovaných ako spotrebiteľov a dlžníka nemožno
prenášať úhradu takýchto nákladov. Zákon o spotrebiteľských úveroch hovorí o poplatkov akéhokoľvek

druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, no nemožno prijať
záver, že pod takto definovaný pojem poplatku možno subsumovať akúkoľvek sumu určenú veriteľom
predstavujúci úhradu jeho nákladov, pričom sa jedná o poplatok a úhradu predmetnej sumy, za ktoré
spotrebiteľovi nie je poskytované žiadne protiplnenie, keď žalovaným zrejme nebol poskytovaný výpis
z predmetného úverového účtu a ani nemali prístup k informáciám a údajom vedených na účte, teda

jednalo sa čisto o administratívno-technické údaje pre žalobcu ako veriteľa. Na základe uvedeného
potom súd nárok žalobcu na zaplatenie tejto časti nároku tak ako je uvedené vyššie zamietol.

Žalovanú v 1. rade a žalovaného v 2.rade potom súd zaviazal zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne
sumu 5847,27 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 5847,27 eur od 08.03.2013

( t.j. odo dňa nasledujúceho po lehote splatnosti poskytnutej im v oznámení o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti) do zaplatenia, pričom výška úroku z omeškania je v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, keď bral súd do úvahy jednotlivé úhrady vykonané
žalovanými a to jednak po postúpení pohľadávky na žalobcu ako aj v priebehu konania tak ako boli
uvedené vyššie a čo do zvyšku súd žalobu zamietol.

Podľa § 137 Občianskeho súdneho poriadku trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a
ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena

správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

O trovách konania vo vzťahu žalobca a žalovaná v 3.rade súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaná v 3.rade mala vo veci plný úspech nakoľko súd voči nej žalobu zamietol a preto jej vzniklo
právo na náhradu trov konania. No keďže žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, súd jej náhradu
trov konania nepriznal.O trovách konania vo vzťahu žalobca a žalovaný v 1. a 2.rade súd rozhodol podľa § 142 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie 5847,27
eur, čo predstavuje úspech žalobcu 67% a neúspech 33%, čo predstavuje úspech žalovaných, preto
žalobcovi po odpočítaní úspechu žalovaných vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 34%.

Odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len „cit.
vyhl.“ ) predstavuje sumu 253,94 eur.

Trovy právneho zastúpenia tak ako boli zástupcom žalobcu vyčíslené pozostávajú z odmeny za tri úkony
právnej služby po 253,94 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania, písomné

vyjadrenie vo veci zo dňa 16.03.2015 ) podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), teda odmena spolu 761,82 eur,
režijný paušál a to 2 krát za úkon v roku 2014 po 8,04 eur a raz za úkon v roku 2015 po 8,39 eur podľa
§ 16 ods. 3 cit. vyhl., spolu v sume 24,47 eur.

Takto mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej z

odmeny 761,82 eur, režijného paušálu 24,47 eur a k tomu DPH vo výške 20% z odmeny a režijného
paušálu, z položiek, z ktorých bola uplatnená právnym zástupcom, v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl.,
teda 20% zo sumy 786,29 eur, t.j. 157,26 eur. Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu
943,56 eur.

Ako súd uviedol vyššie,žalobcovi vznikol nároknanáhradutrovkonaniavpomere34%,preto zaviazal
žalovanú na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 320,81 eur
( 34% zo sumy 943,56 eur ) a iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie
konania, pričom žalobca uhradil poplatok v sume 520,50 eur a preto mu vznikol nárok na náhradu trov
v sume 176,97 eur ( 34% zo sumy 520,50 eur ).

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku druhá veta súd môže určiť, že peňažné plnenie sa
môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd vzhľadom na osobné, rodinné a majetkové pomery žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2.rade povolil
im zaplatiť peňažné plnenie na zaplatenie ktorého boli v rozsudku zaviazaní v mesačných splátkach v
sume a za podmienok uvedených vo výroku tohto rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.