Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114213150
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114213150.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov

JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobkyne: Slovenský
plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/a, zastúpenej
splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JANČO, JAKUBČÁK a PARTNERI, s.r.o., IČO: 36 367 524,
so sídlom Bratislava, Štúrova ulica číslo 13, proti žalovanému: L. P., nar. XX. Y. XXXX, trvale bytom K.
P. Z., B. ulica číslo XX, o zaplatenie 667,89 eur s príslušenstvom o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Trnava z 28. októbra 2015 č.k. 18C/203/2014 - 99, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že
o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II.
žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 489, § 588,
§ 559 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov) a § 76 ods. 2
ZoE (zákona číslo 251/2012 Z.z. o energetike) a vecne nedôvodnosťou žaloby žalobkyne z dôvodu
zániku jej žalovanej pohľadávky voči žalovanému na zaplatenie ceny odobraného plynu v období od 19.

apríla 2012 do 18. apríla 2013 a to splnením dlhu zo strany žalovaného riadnym a včasným uhradením
záloh za odber zemného plynu žalovaným v rozsahu 980 eur, majúc z vykonaného dokazovania za
nesporné, že žalobkyňa dodávala žalovanému v rozhodnom období zemný plyn na základe Zmluvy
o dodávke plynu z 20. mája 2009 do odberného miesta Zeleneč, Hlavná ulica číslo 84, že v období
od 19. apríla 2012 do 19. septembra 2012 žalovaný odobral od žalobkyne zemný plyn v rozsahu
385 m3 (takýto údaj o odbere zemného plynu žalovaným bol nameraný nezávadným meradlom číslo
18821940B902), že v ďalšom období a to od 20. septembra 2012 do konca fakturačného obdobia, t. j. do

18. apríla 2013 nebolo možné zistiť skutočné množstvo plynu odobraného žalovaným z dôvodu, že toto
množstvo bolo merané poruchovým meradlom, ktorá skutočnosť bola opakovane nahlásená žalobkyni
dcérou žalovaného, pričom žalovaný na ohlásenie takejto poruchy žiadnym spôsobom nereagoval. Tieto
skutkové okolnosti tvrdené žalovaným mal za preukázané z fotodokumentácie predloženej žalovaným,
ako aj z výpovede v konaní vypočutej svedkyne - dcéry žalovaného a v konečnom dôsledku aj z
montážneho listu spoločnosti Distribúcia SPP, Mlynské nivy 44/b Bratislava z 18. apríla 2013, v ktorom
jej pracovník vykonávajúci demontáž predmetného meradla pre jeho nefunkčnosť konštatuje, že k

uvedenému dňu bol stav počítadla číslo 82844 1302192 nečitateľný. Keďže žalovaný pred súdom uznal,
že v období od 19. apríla 2012 do 19. septembra 2012 odoberal od žalobkyne zemný plyn v rozsahu
1386 m3, a teda jej pohľadávku voči nemu na zaplatenie odplaty za takto odobraný plyn v rozsahu
777,88 eur (vypočítanom samotnou žalobkyňou podľa vtedy platného cenníka) uznal čo do rozsahu ajprávneho dôvodu, súd prvej inštancie považoval pohľadávku žalobkyne uplatnenú v tomto konaní voči
žalovanému v tomto rozsahu za nespornú. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom súd prvej inštancie
dospel k záveru, že za celé obdobie od 19. apríla 2012 do 18. apríla 2013 zostalo nesporným, že

žalovaný v tomto období od žalobkyne odobral zemný plyn v rozsahu 1771 m3 v hodnote 968,66 eur
a keďže takúto odplatu za odobratý zemný plyn zaplatil žalobkyni už zálohovými platbami v rozsahu
980 eur, žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. Žalobkyňa totiž žiadnym hodnoverným spôsobom
nepreukázala koľko zemného plynu dodala žalovanému v období od 19. septembra 2012 do 18. apríla
2013 a vyčíslenie jej pohľadávky voči žalovanému v samotnej žalobe, respektíve aj počas konania

vychádzalo iba z nepodložených predpokladov (aká spotreba plynu mohla byť vzhľadom na ročné
obdobie v ktorom jej zemný plyn dodávala) a porovnávaní so spotrebou žalovaného v predchádzajúcom
fakturačnom období, ktoré predpoklady a porovnania nemohli byť podkladom na priznanie jej žalovanej
odplaty. Z dokazovania totiž vyplynulo, že v odbernom mieste K., B. ulica číslo XX, za účelom jeho
vykurovania boli dňa 13. septembra 2011 namontované kachle TANAGA s výmenníkom v hodnote
1.224 eur. V tejto súvislosti ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že v danom prípade nebolo dôvodné

vychádzať pri poruchovom meradle zo spotreby plynu výpočtom podľa § 76 ods. 2 zákona o energetike
a to z dôvodu, že k danému stavu, teda k tomu, že žalobkyňa nemá k dispozícii údaje namerané
určitým meradlom, nedošlo v dôsledku zavinenia žalovaného. Po zistení poruchovosti meradla táto
skutočnosť bola nahlasovaná žalobkyni už na jeseň v roku 2012, k odstráneniu tohto stavu došlo až
na konci fakturačného obdobia dňa 18. apríla 2013. Výška odpočtu stanovená na základe typového

diagramu dodávky odberného miesta v danom prípade by bola v neprospech žalovaného, ktorý daný
stav nezapríčinil a preto ani nebol dôvod, aby v dôsledku pochybenia žalobkyne platil za taký odber
plynu, ktorý mu objektívne dodaný nebol, respektíve vzhľadom na vadnosť meradla sú pochybnosti o
tom, v akej výške mu bol plyn dodaný. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne poukazom
na § 142 ods. 1 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a

doplnení) a vecne plným úspechom žalovaného v konaní, ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil
a preto mu ju súd nepriznal.

2. Takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie napadla v zamietajúcej časti (výrok I. rozsudku) svojím
odvolaním žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu úplným vyhovením žalobe v znení jej podania z 27.

augusta 2015, prípadne s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie a priznanie jej náhrady trov odvolacieho konania a to z dôvodu jeho nesprávnosti
a nepreskúmateľnosti, viniac súd prvej inštancie (pokiaľ ide o nesprávnosť rozhodnutia), že tento vo
veci samej rozhodol na základe nepreukázaných tvrdení, pričom žalobkyňu znevýhodnil a následne
jej odňal možnosť konať pred súdom. Súd prvej inštancie totiž svoje rozhodnutie založil na tvrdeniach

žalovaného, respektíve jeho rodinných príslušníkov o nefunkčnosti meradla, hoci tieto tvrdenia neboli
ničím bližšie podložené a preukázané (v súdnom spise nie je listina preukazujúca nefunkčnosť meradla,
ani listiny preukazujúce žalobcom tvrdené skutkové okolnosti o namietaní takejto nefunkčnosti meradla
jeho rodinnými príslušníkmi). Pri rozhodovaní vo veci samej nebolo dôvodné prihliadnuť na námietku
žalovaného, že si zabezpečil alternatívny zdroj vykurovania, v dôsledku čoho mala byť jeho spotreba

plynu vo fakturačnom období od 19. apríla 2012 do 18. apríla 2013 nižšia, nakoľko z dokazovania
vyplynulo, že táto spotreba v sledovanom období aj v skutočnosti bola v danom odbernom mieste druhá
najnižšia spotreba, čo žalobkyňa doložila aj historickým prehľadom o spotrebe plynu na predmetnom
odbernom mieste v období od 18. apríla 2006 do 18. apríla 2011. Pokiaľ ide o opodstatnenosť žalovanej
pohľadávky žalobkyňa ďalej namietala, že v čase od 19. apríla 2012 do 19. septembra 2012 (v podstate

v letnom období) bola spotreba (meraná skorší meradlom číslo 14821930B902) 385 m3. V čase od
20. septembra 2012 do 31. decembra 2012 (na jeseň a v zime) bola spotreba (meraná neskorším
meradlom číslo 828441302192) 1021 m3, pričom vzhľadom na neskoršie namietanie nejasnosti tým, či
prvá hodnota na číselníku zobrazuje číslo 1, alebo číslo 2, tu namieste taká nejasnosť byť nemôže, táto
hodnota je nesporná (nebolo tvrdené, že nameraná hodnota je 2012 m3). V čase od 1. januára 2013 do

16. apríla 2013 (v zime a na jar) bola spotreba (meraná neskorším meradlom číslo 828441302192) 1565
m3, pričom táto je podľa žalobkyne úplne korešpondujúca sa so spotrebou v čase od 19. apríla 2012
do 19. septembra 2012 (merané iným meradlom) a so spotrebou v bezprostredne predchádzajúcom v
období od 20. septembra 2012 do 31. decembra 2012. Pokiaľ súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní
vo veci samej prihliadol na výpoveď v konaní vypočutej svedkyne, jeho postup nebol správny, nakoľko

výpoveď svedkyne žalobkyňa hodnotí ako nedôveryhodnú, keďže svedkyňa si opakovane odporuje
a jej výpoveď je v rozpore aj s ostatnými zisteniami ktoré vyšli najavo v tomto konaní (svedkyňa vo
svojej výpovedi totiž uviedla, že v minulosti nemali nikdy takú vysokú spotrebu, ako im bola účtovaná
faktúroupodľastavuzodňa6.apríla2013,pričomvšakzhistorickéhoprehľaduspotrebynapredmetnomodbernom mieste úplne nepochybne vyplýva, že v minulosti bola spotreba na v danom odbernom mieste
takmer vždy vyššia, svedkyňa vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že do roku 2010 kúrili len plynom a až
od roku 2012 kúrili i krbom - čo sa potom dialo v roku 2011?, neskôr svedkyňa uvádzala, že od roku

2011 kúrili výlučne náhradným zdrojom, pričom na plyne len varili, a neskôr uvádza, že ešte v roku
2013 kúrili plynom). V tejto súvislosti žalobkyňa ďalej dôvodila, že z historického prehľadu spotreby na
predmetnom odbernom mieste od 18. apríla 2010 do 18. apríla 2011 je zrejmé, že na predmetnom
odbernom mieste bola spotreba zemného plynu v rozsahu 4327 m3, pričom v ďalšom období je
žalobkyňou požadovaná faktúrou číslo 7428136519 odplata za celkovú spotrebu zemného plynu na

tomto odbernom mieste v rozsahu 2970 m3 zemného plynu (68% spotreby predchádzajúceho obdobia),
čo korešponduje s možným poklesom spotreby zemného plynu. Vo vzťahu k doloženej fotografii zápisu,
či meradla opätovne namietala, že toto je nečitateľné a rozmazané, takže nie je použiteľné na vyvodenie
akéhokoľvek záveru. Z takejto fotografie navyše vôbec nie je zrejmé, kto, kedy a čo vlastne odfotil a
či to, čo bolo fotené, zodpovedá objektívnej skutočnosti. Pokiaľ ide o namietanú nepreskúmateľnosť
rozhodnutia žalobkyňa ďalej dôvodila, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil svoj postup v

konaní a to najmä v súvislosti z jej skoršími podaniami a námietkami, z ktorého dôvodu odvolaním
napádaný rozsudok vykazuje znaky arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti, v dôsledku čoho porušuje
ústavné práva žalobkyne na súdnu a inú ochranu, kedy logickým postupom v medziach zákona by
malo byť jeho zrušenie odvolacím súdom a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, poukazujúc
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie spis. zn. 2Cdo 238/2008 z 30.

novembra 2009, rozsudok spis. zn. 8Sžo/191/2010, uznesenie spis. zn. 7Cdo 201/2014), Ústavného
súdu Slovenskej republiky (nález III. ÚS 119/03, uznesenie spis. zn. III. ÚS 107/07) prípadne ESĽP
(rozsudok vo veci Beian proti Rumunsku). Vo svojom vyjadrení z 8. júla 2016 (k vyjadreniu sa
žalovaného k jej odvolaniu) ďalej poukázala na to, že žalovaný sa k namietaným nedostatkom dôkazov
nachádzajúcich sa v súdnom spise o nefunkčnosti meradla nevyjadril, čo ju utvrdzuje o správnosti jej

záverov o takejto absencii dôkazov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, že rozpor
v tvrdeniach svedkyne a žalovaného preukázala doložením historického prehľadu spotreby zemného
plynu na spornom odbernom mieste, pričom žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu k tomu nič
konkrétne neuvádza, rovnako ako žalovaný vo svojom vyjadrení neuvádza nič konkrétne k tvrdeniam
žalobkyne o nameraných spotrebách zemného plynu na predmetnom odbernom mieste v rozhodnom

období od 19. apríla 2012 do 16. apríla 2013, že nie je úlohou žalobkyne konfrontovať svedka, ktorého
úlohou bolo pravdepodobne podporiť tvrdenia žalovaného avšak v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje,
že žalobkyňa poukázala na rozpornosť samotnej výpovede svedkyne a tak aj dôvod, pre ktorý na
takýto dôkaz nemal súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní prihliadnuť. Pokiaľ ide o namietanú
nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov poukázala na článok čl. 6 ods.1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv (Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uverejnený v
prílohe oznámenia Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.), článok 46 ods. 1 Ústavy SR
(ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky), článok 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd, rozhodnutia Ústavného súdu SR (ako napr. II. ÚS 410/06, III. ÚS 311/07, IV. ÚS 115/03, III. ÚS
119/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 243/07) rozhodnutia Európskeho súdu (vo veci Vetrenko v. Moldavsko, Ruiz

Torija v. Španielsko) a rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky (rozsudok vyhlásený v konaní
vedenom pod spisovou značkou 2 Afs 24/2005).

3. Žalovaný odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobkyne navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, považujúc jeho odôvodnenie za presvedčivé,

spravodlivé a zodpovedajúce správnemu posúdeniu stranami tvrdených skutočností, ako aj vykonaných
dôkazov, vytýkajúc žalobkyni, že nevyužila možnosť zúčastniť sa pojednávania na ktorom bola vypočutá
v konaní svedkyňa a preto nie je dôvodné spochybňovať jej výpoveď, že historickú spotrebu plynu
na predmetnom odbernom mieste nie je potrebné skúmať, nakoľko každý rok bola spotreba iná a to
aj s ohľadom na poveternostné vplyvy a navyše i cena plynu ako komodity bola každý rok iná. Vo

svojom vyjadrení ďalej poukázal na to, že skutočnú spotrebu plynu v rozhodnom období nie je možné
objektívne ustáliť z dôvodu závady na meradle ktoré takúto spotrebu malo merať a pokiaľ pred súdom
uznal, že od žalobkyne odobral zemný plyn v rozhodnom období v rozsahu 1771 m3, takýto odber by
mohol zodpovedať aj skutočnej spotrebe. Vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu sa žalobkyne z 8. júla
2016 ďalej poukázal na to, že žalobkyňa na jednej strane spochybňuje dôkazy predložené žalovaným

o nefunkčnosti meradla a na druhej strane účelne opomína, že na výzvu súdu tomuto neoznámila, či
boli zo strany žalovaného nahlasované upozornenia na poruchu meradla v mesiacoch november 2012
až január 2013, pričom nefunkčnosť meradla považuje za preukázanú nielen výpoveďou svedkyne, ale
aj preberacím protokolom z 18. apríla 2013.4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej C.s.p.),
ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný O.s.p.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v

tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa
ktorého,akniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňomnadobudnutiajeho
účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho
podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa
príslušných ustanovení O.s.p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných

princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol
naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania,
ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.),
ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods.
1 C.s.p.).

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného O.s.p., aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným
subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt.§ 359 C.s.p.),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal
(§ 201 a 202 O.s.p., akt.§ 355 ods. 1 C.s.p. CSP - ak ide o rozsudok), po skonštatovaní, že podané

odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt. § 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ O.s.p., ktoré má ekvivalent v § 365
ods. 1 písm. b/, f/, h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom

ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať
úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho

boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

6. Podľa ust. § 387 ods.1 a 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.(2).

7. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je žaloba žalobkyne voči žalovanému na zaplatenie
sumy 667,89 eur s 8,50% ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 583,36 eur od 1. júna 2013
do zaplatenia, 8,50% ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 78,53 eur s od 7. augusta 2013

do zaplatenia, 8,50% ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 3,00 eur od 28. augusta 2013
do zaplatenia a 8,50% ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 3,00 eur od 26. júna 2013 do
zaplateniaako doposiaľ neuhradenejodplatyvsume zažalobcomodobranýzemnýplynodžalobkynev
odbernom mieste Zeleneč pri Trnave, Hlavná 86 v období od 19. apríla 2012 do 16. apríla 2013, ktorého
množstvo bolo merané meradlom číslo 14821930B902 (v období od 19. apríla 2012 do 19. septembra

2012) a meradlom číslo 82 8441302192 (v období od 20. septembra 2012 do 16. apríla 2013) v sume
583,36 eur, suma 78,53 eur ako neuhradená faktúra a náhrady vynaložených nákladov za upomienku
číslo 3180082245 z 13. augusta 2013 v sume 3 eur a upomienku číslo 3190082112 z 11. júna 2013 v
sume 3 eur.

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť, či súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v
dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu

dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec
správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie a v podrobnostiachnaň poukazuje. Odvolací súd však vzhľadom na potrebu vyporiadať sa s námietkami žalobkyne dopĺňa
(§ 387 ods.2 C.s.p. in fine) nasledovné:

10. Nedôvodnou bola odvolacia námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil
len na tvrdeniach žalovaného, respektíve jeho rodinných príslušníkov o nefunkčnosti meradla, hoci
tieto tvrdenia neboli ničím bližšie podložené a preukázané, keďže v súdnom spise nie je listina
preukazujúca nefunkčnosť meradla, ani listiny preukazujúce žalobcom tvrdené skutkové okolnosti o
namietaní takejto nefunkčnosti meradla jeho rodinnými príslušníkmi, nakoľko (ako to vyplýva zo súdneho

spisu) žalovaný na spochybnenie pohľadávky žalobkyne predložil faktúru (číslo 1106311249 spoločnosti
Mountfield SK s.r.o., Červenej armády 1, Martin z 13. septembra 2011), príjmový pokladničný doklad
PPD11/106/31/00786 z 13. septembra 2011 o uhradení tejto faktúry a dodací list z 21. septembra 2011
číslo SKV09/106/1/03671 o zakúpení náhradného zdroja vykurovania - kachlí TANAGA s výmenníkom,
potvrdenie o vykonaní preskúšania komína z 8. septembra 2011 v tomto odbernom mieste - čím
preukazoval svoje skutkové tvrdenia o tom že v predmetnom odbernom mieste si zabezpečoval výrobu

tepla v aj iným spôsobom ako len zdrojom tepla, ktorý pre jeho výrobu využíva zemný plyn, ale
najmä montážny list meradla číslo 1200036496 z 18. apríla 2013 vystavený spoločnosťou Distribúcia
SPP, Mlynské Nivy č. 44/b Bratislava, z ktorého je zrejmé, že v tento deň bolo na odbernom mieste
demontované meradlo výrobné číslo 828441302192, kedy stav počítadla tohto meradla bol vyhodnotený
pracovníkom dodávateľa plynu ako nečitateľný a to bez toho, aby boli porušené úradné alebo montážne

značky, ďalej oznámenie o vybavení reklamácie zo 4.6.2013 vystavené žalobkyňou, z ktorého je zrejmé
že žalobkyňa konštatuje, že na odbernom mieste Zeleneč pri Trnave, Hlavná 84 bolo neregistrujúce
meradlo. Z tohto oznámenia je podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne zrejmé, že samotný
žalobca nepovažoval odpočet zistený z demontovaného meradla za smerodajný (na rozdiel od jeho
právneho zástupcu splnomocneného na jeho zastupovanie v tomto konaní), teda vyjadrujúci skutočnú

spotrebou zemného plynu na tomto odbernom mieste v období od 20. septembra 2012 do 16. apríla
2013. Z tohoto dôvodu potom aj podľa názoru odvolacieho súdu tvrdenia žalobkyne prezentované v
tomto konaní, že spotreba zemného plynu na predmetnom odbernom mieste uvedená vo vyúčtovacej
faktúre ako aj v tzv. histórii je spotrebou skutočnou (kde obsiahlo poukazuje aj na predchádzajúce
spotreby plynu na tomto mieste) bolo treba považovať za nepreukázané respektíve vyvrátené. Z toto

dôvodu potom závery súdu prvej inštancie o tom, že v čase rozhodovania vo veci samej bolo medzi
stranami nesporné, že žalobkyňa na základe uzatvorenej zmluvy o dodávkach plynu dodala žalovanému
v rozhodnom období zemný plyn len v rozsahu 1771 m3 bol správny a keďže nebola sporná ani
skutočnosť, že žalovaný zaplatil na preddavkových platbách sumu 980 eur hoci za odobratý zemný plyn
mal zaplatiť len sumu 968,66 eur bolo zamietnutie žaloby v zostávajúcej časti dôvodným.

11. Obdobne nedôvodnou bola aj námietka žalobkyne že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí
nemal prihliadnuť na námietku žalovaného, že si zabezpečil alternatívny zdroj vykurovania, v dôsledku
čoho mala byť jeho spotreba plynu vo fakturačnom období od 19. apríla 2012 do 18. apríla 2013 nižšia,
nakoľko pre rozhodnutie súdu vo veci samej bolo podstatným zistiť ako bolo zabezpečené vykurovanie

odberného miesta v rozhodnom období , najmä ak žalobkyňa tvrdila, že vykurovanie odmerného miesta
bolo zabezpečované práve spaľovaním zemného plynu. Preukázanie takéhoto skutkového tvrdenia
žalovaného totiž následne popri dôkaze o nefunkčnosti meradla (odoberaného zemného plynu) prispelo
k spochybneniu tvrdení žalobkyne o množstve dodaného zemného plynu do predmetného odberného
miesta v rozhodnom období.

12. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne o nedôvodnosti prihliadania pri rozhodovaní vo veci samej na
výpoveď v konaní vypočutej svedkyne z dôvodu jej nedôveryhodnosti, keďže svedkyňa si opakovane
odporuje a jej výpoveď je v rozpore aj s ostatnými zisteniami ktoré vyšli najavo v tomto konaní (svedkyňa
vo svojej výpovedi totiž uviedla, že v minulosti nemali nikdy takú vysokú spotrebu, ako im bola účtovaná

faktúroupodľastavuzodňa6.apríla2013,pričomvšakzhistorickéhoprehľaduspotrebynapredmetnom
odbernom mieste úplne nepochybne vyplýva, že v minulosti bola spotreba na v danom odbernom mieste
takmer vždy vyššia, že svedkyňa vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že do roku 2010 kúrili len plynom
a až od roku 2012 kúrili i krbom - čo sa potom dialo v roku 2011?, že neskôr svedkyňa uvádzala, že
od roku 2011 kúrili výlučne náhradným zdrojom, pričom na plyne len varili, a neskôr uvádza, že ešte

v roku 2013 kúrili plynom) odvolací súd dodáva, že výsluch v konaní navrhnutého svedka bol v čase
konania a rozhodovania súdu prvej inštancie v tejto veci legitímny spôsob ako bolo možné v konaní
pred súdom zistiť a preukázať skutkové okolnosti tvrdené sporovou stranou, respektíve spochybniť
skutkové okolnosti (rozhodné pre rozhodnutie vo veci samej) tvrdené protistranou (§ 125 O.s.p.). Pokiaľteda súd rozhodujúci v civilnom sporovom konaní z výpovede v konaní vypočutého svedka dospel
k určitým skutkovým záverom dôležitým pre rozhodnutie vo veci samej, bolo jeho povinnosťou na
takéto skutkové závery pri rozhodnutí aj prihliadnuť. Odvolací súd v tejto súvislosti ďalej dodáva, že

námietka nedôveryhodnosti výpovede svedkyne z titulu jej rozpornosti neobstojí, nakoľko ako to vyplýva
zo súdneho spisu a to zápisnice z pojednávania súdu konaného dňa 27. mája 2015, svedkyňa vo
svojej výpovedi uviedla, že už teraz nevie dokedy kúrili výlučne plynom ale neskôr začali kúriť nielen
plynom, ale aj náhradným zdrojom - krbom na pevné palivo, čo si myslí, že bolo v roku 2012. Z jej
výpovede ďalej vyplýva, že si je istá, že do roku 2010 určite kúrili len plynom . Na otázku zástupcu

žalovaného ďalej uviedla, že od roku 2011 vykurovali už iba výlučne náhradným zdrojom, vôbec plynom
nevykurovali, na plyne len varili. V tejto súvislosti však potom dodala, že v januári 2013 ešte 2 týždne
vykurovali plynom z dôvodu, že nemali pevné palivo. Pokiaľ teda aj svedkyňa vypovedala, že v minulosti
nemali takú vysokú spotrebu plynu a táto informácia by nebola pravdivá odvolací súd je toho názoru,
že odberateľom plynu a zmluvným partnerom žalobcu bol žalovaný a teda svedkyňa nemusela vedieť
o rozsahu dodávok plynu realizovaných žalobkyňou žalovanému a okrem toho takéto informácie neboli

pre rozhodnutie v tejto veci dôležité. Z jedného nepresného (nepravdivého) tvrdenia o okolnostiach,
ktoré v podstate ani nemali vplyv na rozhodnutie vo veci samej nemožno vyvodiť nevieryhodnosť celej
jej výpovede, najmä ak jej výpoveď o nefunkčnosti meradla množstva dodávaného zemného plynu č.
828441302192 bola potvrdená protokolom ako aj písomnou komunikáciou o reklamácii so žalobkyňou.
Pre rozhodnutie vo veci nebol dôležitý údaj o tom, aký stav vykazovala meradlo, keďže ako už bolo

uvedené,vkonaníbolopreukázané,žemeradlobolovadnéatedajehopočítadlonevykazovaloskutočný
stav odberu zemného plynu.

13. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezohľadnil
historický prehľad spotreby zemného plynu na predmetnom odbernom mieste je potrebné uviesť, že aj

takáto námietka bola neopodstatnená, nakoľko pre rozhodnutie vo veci samej nebolo dôležité zistiť akú
spotrebu zemného plynu vykazovala žalobkyňa na odbernom mieste v období od 18. apríla 2006 do
18. apríla 2011, keďže v jednotlivých rokoch, ako to správne namietal aj žalovaný, boli rôzne klimatické
podmienky, rôzna dĺžka vykurovacieho obdobia a pod. a tak tieto údaje neboli dôležité pre rozhodnutie
vo veci samej. Takýto historický prehľad dokonca nepreukazoval ani funkčnosť meradla v období od

20.9.2012 do 16.4.2013.

14. Odvolací súd neprihliadol taktiež na námietku žalobkyne, že nárok žalobkyne je podložený
relevantnými dokladmi, keďže žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení o funkčnosti meradla v
sledovanomobdobínepredložilažiadendôkazazároveňnevyvrátilatvrdeniažalovanéhoonefunkčnosti

meradla a ním predložené dôkazy (montážny list, výpoveď svedkyne, oznámenie o vybavení reklamácie
a pod.).

15. Pre poriadok je potrebné uviesť, že odvolací súd sa stotožnil s námietkami žalobkyne, že
fotodokumentácia predložená žalobcom nie je preukazná, nakoľko nie je možné osvedčiť jej autenticitu,

avšak takýto záver odvolacieho súdu nič nezmenil na tom, že nefunkčnosť meradla číslo 828441302192
v rozhodnom období bolo potrebné považovať za preukázanú.

16. V závere je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala svoje
tvrdenia, že žalovanému dodala zemný plyn v období od 20.9.2012 do 31.12.2012 v množstve 1020

m3 a v období od 1.1.2013 do 16.4.2013 v množstve 1565 m3, nakoľko z vykonaného dokazovania
nebolo možné prijať takýto jednoznačný záver a zároveň nebolo možné určiť, aké skutočné množstvo
zemného plynu do predmetného odberného miesta dodala. V tejto súvislosti je ďalej potrebné uviesť,
že navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1).
V žalobe musí byť teda uvedené o čom a na akom základe má súd v spore alebo inej právnej veci

rozhodnúť. Tomuto účelu slúži opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré, ak budú v konaní preukázané,
povedú k záveru, že požiadavka žalobcu vyjadrená v žalobnom petite je opodstatnená. V žalobe musia
byť rozhodujúce skutočnosti opísané tak, aby z nich bol zrejmý skutkový dej, na ktorého základe sa
uplatňuje právo, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu (vylučuje
možnosť zámeny s iným skutkovým dejom). Opísanie rozhodujúcich skutočností teda v prvom rade

slúži k vymedzeniu predmetu konania po skutkovej stránke. Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť
od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy
pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia,
ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznejpovinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie
dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu
na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie

súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom
procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za
výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj

v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté
dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi,
na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Súd prvej inštancie preto správne
vo veci rozhodol v súlade s nespornými skutkovými okolnosťami - nesporné boli dodávky zemného

plynu v rozsahu 1771 m3 v hodnote 968,66 eur. Nakoľko sporovými stranami vzájomne dohodnutá
odplata za takéto dodávky bola žalovaným uhradená žalobkyni zálohovými platbami žalovaného ešte
pred rozhodnutím o veci samej, súd prvej inštancie správne žalobu v časti o zaplatenie odplaty za
dodaný zemný plyn zamietol. Pokiaľ ide o sumu 78,53 eur (pravdepodobne účtovanú za bližšie neurčené
odpojenie žalovaného od dodávok zemného plynu) ktorej zaplatenia sa žalobkyňa v žalobe domáha

je potrebné uviesť, že žalobkyňa v žalobe svoje nároky uplatnila ako nároky na zaplatenie odplaty za
dodaný zemný plyn, pričom z obsahu žaloby žiadnym spôsobom nevyplýva jej skutkové tvrdenia, že
by z titulu neoprávneného odberu žalovaného fyzicky odpojila od dodávok zemného plynu a teda, že
predmetom konania je aj jej pohľadávka na zaplatenie odplaty za zabezpečenie fyzického prerušenia
obmedzenia dodávky zemného plynu z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa vrátane

dopravy (z obsahu žaloby je možné sa dozvedieť len toľko, že si uplatňuje právo na zaplatenie faktúry
č. 4900065150 z 23. júla 2013 bez toho, že by skutkovo tvrdila, že žalovaného v súlade s dohodnutými
zmluvnými podmienkami fyzicky odpojila od dodávok zemného plynu). Zároveň je možné konštatovať,
že žalobkyňa nepredložila súdu žiaden dôkaz o tom, že by k takémuto plneniu vôbec došlo, resp.
ani to, že jej zmysle platných zmluvných podmienok a cenníka vzniklo právo z titulu neoprávneného

odberu účtovať žalovanému takéto „poplatky“. Z obsahu žaloby je možné dovodiť len to, že z dôvodu
údajného neplnenia povinnosti žalovaného došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným. Ukončenie zmluvného vzťahu a zabezpečenie fyzického prerušenia obmedzenia dodávky
zemného plynu je potrebné považovať za 2 samostatné skutkové okolnosti. Pokiaľ ide o uplatňované
náklady za upomienky vo výške 2 x 3 eur vzhľadom na vyššie uvedené je možné konštatovať, že

žalobkyňa nepreukázala opodstatnenosť takýchto svojich nárokov, nakoľko z dokazovania nevyplynulo,
že by žalovaný bol v omeškaní so svojimi splatnými záväzkami voči žalobkyni a teda, že by žalobkyni
vzniklo právo účtovať náklady za upomienky.

17. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nezrozumiteľnosti a zjavnej neodôvodnenosti odvolaním

napádaného rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd ešte dodáva, že Ústavný súd Slovenskej
republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že
povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú
odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto

aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03,
III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa
môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016).

18. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy,ktoréaplikovalnaprejednávanýprípadazktorýchvyvodilsvojeprávnezávery,ktoréprimerane
vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého

rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces
nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník
konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkoua právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolacia námietka, týkajúca sa nedostatku obsahových náležitostí
napadnutého rozhodnutia, ako i jeho arbitrárnosti, preto nemohla obstáť, rovnako ako ani argument o
porušení práva na spravodlivý proces.

19. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania.

20. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný a podľa § 369 ods. 1 a § 255 ods.1 C.s.p. mu vzniklo

právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

21. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).