Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/424/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809203989
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5809203989.3

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Okresné stavebné bytové
družstvo Dolný Kubín, Zochova 1117/97, Dolný Kubín, IČO: 00 222 071, proti odporcovi: Miroslav
Bros NESSERMESSE, so sídlom Trstená, Stred 5/42, IČO: 17 883 105, právne zastúpený JUDr.
Jánom Chovančákom, advokátom so sídlom L. A., I. XXX/XX, v konaní o zaplatenie 3.476,46
eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.
2C/145/2009-151 zo dňa 7. októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.262,36
Eur, zmluvnú pokutu vo výške 2,5 promile denne zo sumy 298,54 Eur od 06.06.2010 do zaplatenia, zo
sumy 686 Eur od 31.07.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 487,70 Eur
od 01.04.2010 do zaplatenia, zo sumy 686 Eur od 31.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 487,70 Eur od
03.02.2011 do zaplatenia, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I).
Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 255 Eur do 30 dní od
právoplatnosti napadnutého rozsudku (výrok II).
Na základe vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd preukázané, že medzi vlastníkmi bytového
domu č. 223 v Trstenej a navrhovateľom bola uzatvorená Zmluva o výkone správy bytového domu č.
223. Odporca na základe dohody o užívaní spoločných priestorov zo dňa 27.01.2009 uzatvorenej na
dobu určitú do 31.12.2009 užíval spoločný priestor. Po uvedenom dátume ho mal sprístupniť aj ostatným
vlastníkom predmetného domu. Podľa čl. III uvedenej dohody odporcovi vznikla povinnosť platiť za
výlučné užívanie spoločného zariadenia náhradu vo výške 1.372 Eur ročne, zároveň polročne bol
povinný platiť kúrenie vo výške 216 Eur, vodné a stočné vo výške 24 Eur, zrážkovú vodu vo výške 6 Eur a
poplatok za správu vo výške 30,84 Eur. Pre prípad omeškania s platením bola medzi účastníkmi zmluvy
dohodnutá sankcia - zmluvná pokuta vo výške 2,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
Na základe uvedených skutočností prvostupňový súd ustálil, že navrhovateľ bol oprávnený žiadať od
odporcu náhradu za užívanie spoločných priestorov do konca roku 2009, ako aj nárok na úhradu za
poskytovanie služieb spojených s jeho užívaním. Zároveň mu vzniklo právo aj na dohodnutú zmluvnú
pokutu, ktorá sa vzťahovala len na platby, u ktorých bol odporca v omeškaní. Okrem zmluvnej pokuty
u platieb za rok 2009, navrhovateľovi vzniklo právo na úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Odporca užíval spoločný
priestor v bytovom dome aj po uplynutí dojednanej doby užívania, čím získal neoprávnenú výhodu -
prospech voči ostatným vlastníkom a dochádzalo u neho k bezdôvodnému obohateniu v zmysle ust.
§ 451 Občianskeho zákonníka. Okresný súd ustálil, že navrhovateľovi vzniklo právo požadovať od
odporcu náhradu za užívanie týchto priestorov za rok 2010 a prvý polrok roku 2011, vrátane zákonného
úroku z omeškania.

Okresný súd sa nezaoberal otázkou započítania sumy 343,13 Eur, ktorú odporca špecifikoval ako úhradu
za služby, ktoré boli ním poskytnuté pre bytový dom č. 223 na nedoplatok za spotrebu energii v bytovom
dome za rok 2010, ktorý bol odporcovi vyčíslený vo výške 354 Eur. Tento nedoplatok nebol predmetom
súdenej veci, preto nemohlo dôjsť ani k započítaniu odporcovej pohľadávky na túto sumu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi ako účastníkovi v celom
rozsahu v konaní úspešnému priznal trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku z
podaného žalobného návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorým sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že okresný súd nedostatočne
zistil skutkový stav, nevykonal ním navrhnuté dôkazy a nezaoberal sa všetkými predloženými listinami,
následne vec nesprávne právne posúdil. Tvrdill, že navrhovateľ si nárok na zaplatenie úhrad za rok 2009
uplatnil žalobným návrhom zo dňa 20.08.2009 predčasne. Procesný postup okresného súdu označil
za nejasný, keď čiastočne, na základe späťvzatia žalobného návrhu navrhovateľom konanie zastavil,
následne však pripustil zmenu petitu žalobného návrhu bez toho, aby mal navrhovateľ riadne zaplatený
súdny poplatok a aby právne zdôvodnil rozšírenie uplatneného nároku.
Ďalej poukázal na to, že v konaní pred okresným súdom uvádzal skutočnosti, na základe ktorých dospel
k záveru, že dohoda o užívaní spoločných priestorov zo dňa 27.01.2009, je neplatným právnym úkonom.
Týmito jeho vyjadreniami sa však okresný súd vôbec nezaoberal. Nespochybňoval, že navrhovateľ
ako správca vykonáva správu bytového domu a môže vlastníkov bytov a nebytových priestorov
zastupovať pred súdmi. Nebol však oprávnený konať v prejednávanej veci v mene vlastníkov bytov a
nebytových priestorov, teda ani uzatvoriť dohodu o užívaní spoločných priestorov. Tieto sú v podielovom
spoluvlastníctve všetkých vlastníkov, rovnako aj on má spoluvlastnícky podiel na týchto priestoroch.
Nebolo tak možné, aby s ním bola uzatvorená dohoda, na základe ktorej si navrhovateľ uplatňoval
žalovanú istinu. Okrem toho, sa prvostupňový súd nevysporiadal ani s otázkou jeho písomného
jednostranného odstúpenia od spornej dohody zo dňa 21.07.2009. Namietal postup okresného súdu,
keď na pojednávaní dňa 07.10.2013 bolo iba vyhlásené rozhodnutie vo veci samej a nebolo mu
umožnené predložiť ďalšie listinné dôkazy týkajúce sa veci samej.
Za porušenie svojich ústavných práv ktorými je rovnosť, bez ohľadu na rasu, vierovyznanie, spoločenské
postavenie či pohlavie považoval skutočnosť, že za užívanie spoločných priestorov by mal platiť sumu
16,60 Eur/m2, pričom ďalší spoluvlastníci rovnakých priestorov len 0,20 Eur.
V súvislosti so zmluvnou pokutou poukázal na to, že v článku III. bod 6 predmetnej zmluvy navrhovateľ
jednostranne určil túto povinnosť voči jeho osobe. Ak aj túto zmluvu podpísal, urobil tak v dobrej viere,
že aj ostatní spoluvlastníci budú za užívanie spoločných priestorov platiť rovnako.
Okresný súd sa podrobne nezaoberal otázkou započítania úhrady nákladov za služby, ktoré boli
prevedené v prospech celého bytového domu jeho osobou, obmedzil sa na strohé konštatovanie, že si
má tento nárok uplatniť samostatnou žalobou.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že ako aj sám odporca potvrdil, spoločné priestory odporca užíval aj po skončení
platnosti dohody, preto bolo jeho povinnosťou platiť úhradu za užívanie aj v rokoch 2010 a 2011.
Pokiaľ išlo o dispozitívny úkon späťvzatie žalobného návrhu, to sa týkalo odporcom uhradených platieb.
Zmena žaloby, teda jej rozšírenie sa týkala nových nárokov, ktoré odporcom uhradené neboli. Platnosť
dohody, ktorú odporca namietal bola riadne v konaní preukázaná a to predložením platne uzavretej
zmluvy o výkone správy, ktorou mu bolo dané splnomocnenie konať pri správe domu za vlastníkov
bytov, rovnako bol splnomocnený na uzatváranie zmlúv na prenájom spoločných zariadení domu za
súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov. Uvedenou dohodou sa spoluvlastníci dohodli o užívaní
spoločných priestorov, preto nie je namieste tvrdenie odporcu, že takýto spôsob užívania nemôže byť
medzi spoluvlastníkmi uzatvorený.
V súvislosti s namietanom nedostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou poukázal na ustanovenia zákona
č. 182/1993 Z. z. v zmysle ktorých, okrem zmluvy o výkone správy, môže konať v mene vlastníkov bytov
a nebytových priestorov.
Vo vzťahu k zmluvnej pokute uviedol, že nešlo o jednostranné zakotvenie takejto povinnosti odporcovi,
ale išlo o vzájomnú dohodu medzi účastníkmi.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1

písm. f/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že je opodstatnená námietka odvolateľa týkajúca sa
nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto
súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p..

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia veľmi podrobne uviedol, čoho sa navrhovateľ
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, v podrobnostiach uvádzal obsah ako
písomných podaní, tak aj ústnych prednesov oboch účastníkov konania, právneho zástupcu odporcu,
citoval ustanovenia právnych predpisov, ktoré na uvedenú vec aplikoval. Nereagoval však na námietku
odporcu o predčasnom ukončení zmluvného vzťahu jeho osobou odstúpením od zmluvy. Uvedená
skutočnosť je významná z hľadiska posúdenia dôvodnosti nároku uplatneného navrhovateľom, lebo časť
žalovanej istiny predstavuje plnenie z tejto zmluvy.
V prípade, že došlo k platnému odstúpeniu, podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva sa
zrušuje od začiatku, ak sa zmluvné strany pri uzavretí zmluvy nedohodli na inom čase zrušenia zmluvy.
Odstúpením od zmluvy dochádza k zániku práv a povinností zo záväzkového vzťahu a vzniká právny
stav, ako keby záväzok zo zmluvy nebol nikdy vznikol. Následne, ak strany už podľa zmluvy plnili,
vyporiadajú sa medzi sebou podľa zásad o bezdôvodnom obohatení ( § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka ) alebo podľa osobitných predpisov ( § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka ).

V tejto súvislosti zároveň dáva odvolací súd do pozornosti skutočnosť, že aj v prípade trvania existencie
predmetnej dohody, táto bola uzatvorená na dobu určitú - do 31.12.2009. Okresný súd však zmluvnú
pokutu priznal navrhovateľovi aj za obdobie po uplynutí doby, na ktorú bola predmetná dohoda
uzatváraná. Nevysvetlil, z čoho vychádzal keď dospel k záveru, že uvedené zmluvné dojednanie
(zmluvná pokuta) sa vzťahuje aj na nárok navrhovateľa, ktorý mu bol zo strany prvostupňového súdu
priznaný titulom bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ okresný súd konštatoval, že v období rokov 2010 a
2011 užíval odporca spoločné priestory bez právneho dôvodu, nie je zrejmé, na základe čoho mu priznal
dohodnuté zmluvné plnenie - zmluvnú pokutu.

Okresný súd sa nevysporiadal ani s námietkou odporcu, že je spoluvlastníkom priestorov, ktoré užíva a
táto skutočnosť by mala byť zohľadnená pri určení výšky náhrady za predmetné užívanie.
Právo každého zo spoluvlastníkov užívať vec je obmedzené rovnakým právom ostatných
spoluvlastníkov užívať vec podľa veľkosti podielu. Spoluvlastníci môžu rozhodnúť o hospodárení so
spoločnou vecou tak, že niektorého so spoluvlastníkov z fyzického užívania veci úplne alebo čiastočne
vylúčia. V takom prípade, logicky, jeden zo spoluvlastníkov užíva vec nad rámec svojho podielu ( neužíva
vec v súlade s kritériom ustanoveným v § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Ide však o obmedzenie
práva dovolené zákonom ( § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka), za ktoré spoluvlastníkovi, ktorý bol
z užívania úplne alebo z časti vylúčený, patrí ( ak sa nedohodol s ostatnými spoluvlastníkmi inak)
náhrada vo výške rozsahu jeho ujmy. Spoluvlastník užívajúci vec nad rámec svojho podielu, v tomto
prípade neužíva vec bez právneho dôvodu, a preto jej užívaním nemôže získať bezdôvodné obohatenie.
Spoluvlastníkovi, ktorý neužíva vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho práva prináleží náhrada za
obmedzenie tohto práva. Pre posúdenie jej výšky nie je rozhodujúce to, čo spoluvlastník užívajúci vec
nad rámec svojho podielu získal; podstatná je ujma vznikajúca vylúčenému spoluvlastníkovi. Pre určenie
jej výšky je dôležité ustáliť, čo by vylúčený spoluvlastník pri obvyklom užívaní veci v rámci svojho podielu
získal.
Iná situácia nastane vtedy, ak spoluvlastník užíva vec nad rámec svojho podielu bez právneho dôvodu
( bez rozhodnutia väčšiny, alebo bez rozhodnutia súdu). Z „vlastníctva“ podielu síce nevyplýva právo
užívať iba konkrétnu časť veci, avšak spoluvlastník je oprávnený užívať vec len v rámci svojho podielu.
Ak ju užíva nad rámec podielu, získava majetkový prospech bez právneho dôvodu a je povinný vydať

ostatným spoluvlastníkom to, o čo sa týmto užívaním obohatil, podľa pravidiel o vydaní bezdôvodného
obohatenia (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka).

V súdenej veci bolo, vychádzajúc z vyššie uvedených právnych záverov, potrebné zistiť v akom rozsahu
odporca užíva spoločné priestory, či užívanie zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu,
prípadne v akom rozsahu jeho podiel prevyšuje. Ďalej ustáliť, akým spôsobom je užívanie dohodnuté
medzi spoluvlastníkmi týchto priestorov a všetky tieto okolnosti zohľadniť pri stanovení dôvodnosti výšky
nároku uplatneného navrhovateľom.

V súvislosti s námietkou nedostatočnej aktívnej legitimácie navrhovateľa krajský súd zhodne ako
okresný súd poukazuje na ustanovenie § 8b Zákona č. 182/1993 Z. z., ktorý špecifikuje spôsob výkonu
správy domu správcom samostatne v mene vlastníkov bytov. Oprávnenia, ktoré mu z tohto zákonného
ustanovenia vyplývajú však realizuje na základe zmluvy o výkone správy, tá, okrem iného, obsahuje
aj vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a spôsob
výkonu správy.
Okresný súd sa mal zaoberať posúdením, či v súlade s týmito dojednaniami bol zo strany navrhovateľa
správne a dôvodne uplatňovaný nárok voči odporcovi. Nepostačuje iba konštatovanie, že v zmysle
týchto zákonných ustanovení existuje na strane navrhovateľa aktívna vecná legitimácia. Tieto zákonné
ustanovenia oprávňujú navrhovateľa konať v mene vlastníkov bytov, avšak len spôsobom, ktorý je v
súlade so zmluvou o výkone správy a tam dohodnutými podmienkami realizácie vôle vlastníkov bytov.
V ďalšom konaní sa musí okresný súd zamerať na zistenie, či konanie navrhovateľa, ako správcu,
zodpovedá spôsobu výkonu správy dojednaného v zmluve o výkone správy (napr. za akých podmienok
je oprávnený správca v mene vlastníkov bytov uplatňovať si nároky na náhrady za užívanie spoločných
zariadení a spoločných priestorov ostatnými spoluvlastníkmi atď.).

Na základe vyššie uvedených nedostatkov odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a vytýkaných
nedôslednosti. Krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania.
Okresný súd sa v novom rozhodnutí vysporiada s doteraz opomenutými námietkami odporcu, zohľadní
skutočnosti rozhodné pre právne posúdenie veci tak, ako bolo na ne poukázané odvolacím súdom v
tomto odôvodnení a vo veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách
tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.