Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 18Csr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416894103
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4416894103.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom JUDr. Petrom Rajňákom v spore žalobkyne: Z. Y., T.

XX.XX.XXXX, H. X. XX, T. F., právne zastúpená: JUDr. Roman Jurík, advokát, Jazerná 19, Nové Zámky ,
IČO:40 353 729 proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s, Garbiarska 2, Bratislava, IČO: 31
690 904 o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

I.Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, spisová značka: 3 C 638/2012
zo dňa 19.01.2012.

II.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 500,-eur do 3 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

III.Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

IV.Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky súdny poplatok vo výške 331,50
eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V.Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na súd cestou svojho právneho zástupcu dňa 22.01.2016 domáhala
voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice (ďalej aj „rozhodcovský
súd“) spisovej značky 3C 638/2012 zo dňa 19. januára 2012 (ďalej aj „rozhodcovský rozsudok“), a
zaplatenia finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur.

2.Právny zástupca žalobkyne poukázal na skutočnosť že žalobu podal v lehote na podanie námietok
proti exekúcii v zmysle § 46 ods.3 zákona č. 335/2014 Z.z. V žalobe poukázal na vydieračské praktiky

žalovaného , uviedol že žalobkyňa žalovanému nič nedlhuje. Poukázal na to , že arbitrážny súd na
základe podaní žalovaného v jeden deň vydal približne 7500 rozhodcovských rozsudkov , napriek tomu ,
že žalovaný mal zakázané viacerými rozhodnutiami súdov zakázané podávať žaloby na rozhodcovský
súd. Uviedol ďalej, že sa voči žalobkyni už začalo exekučné konanie. Okresný súd Nové Zámky vydal
dňa 09.05.2015 súdnemu exekútorovi v konaní 4 Er 410/2015 poverenie na vykonanie exekúcie , čím
vážne pochybil. Voči upovedomeniu o začatí exekúcie podala žalovaná námietky, je však odrezaná od
svojich peňazí v banke, čím jej vzniká nemalá ujma. Poukázal na § 3 ods.5 zákona číslo 250/2007 Z.z.

a na svoje právo na primerané finančné zadosťučinenie.

3.Podaním doručeným na súd dňa 19.03.2017 právny zástupca žalobkyne, okrem iného, podal návrh
na zmenu petitu a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie vovýške 1500,-eur. Toto podanie upresnil na pojednávaní dňa 20.06.2017. O návrhu na zmenu petitu súd
rozhodol uznesením Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 18 Csr 1/2016 zo dňa 27.06.2017.

4.Dňa 26.01.2016 Okresný súd Nové Zámky rozhodol o postúpení veci Okresnému súdu Bratislava
V. v súlade s vtedy platím § 104a) ods. l O.s.p. . Voči takémuto postupu súdu podal právny zástupca
žalobkyne dňa 08.02.2016 námietky. Žalovaný sa k námietkam právneho zástupcu žalobkyne nevyjadril.
Uznesením č.k. 18Csr 1/2016 zo dňa 16.03.2016 súd námietkam právneho zástupcu žalobkyne
vyhovel a vo veci konal ďalej ako vecne , miestne a kauzálne príslušný súd.

5.Právny zástupca žalovaného sa k žalobe vyjadril podaním doručeným na súd dňa 13.02.2017.
Namietol porušenie príslušných smerníc Európskej únie, poukázal na to, že rozhodcovská doložka v
zmluve so žalobkyňou bola podľa neho dohodnutá individuálne a poukázal na novelu zák. č. 233/1995
Z.z. (§ 243d)) podľa neho už odpadol dôvod viesť súdny spor preto, že účinky rozhodcovského rozsudku
boli vo vzťahu k nim odstránené zákonom. Vo vzťahu k žalovanému finančnému zadosťučineniu uviedol,

že tvrdenia žalobkyne sú účelové a ničím nepodložené. Má za to, že svojim konaním neporušil žiadne
právo a ani povinnosť ustanovenú právnymi predpismi.

6.Po vytýčení termínu pojednávania JUDr. Irena Sopková , nútený správca žalovaného podaním
doručeným na súd dňa 23.06.2017 požiadala o odročenie pojednávaní vo veciach žalovaného. Súd

jej elektronicky podaním zo dňa 29.06.2017 oznámil, že na termíne pojednávania vytýčeného na deň
26.09.2017 o 13,00 hod. trvá. Súd je toho názoru, že nútená správkyňa žalovaného mala dostatok
času na pojednávanie sa pripraviť. Nútená správkyňa žalovaného sa na pojednávaní dňa 26.09.2017
nezúčastnila, svoju neprítomnosť neospravedlnila, súd preto konal a rozhodol v jej neprítomnosti.

7.Súd vykonal dokazovanie návrhom na uzatvorenie poistnej zmluvy, všeobecnými poistnými
podmienkami žalovaného, rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice, príkazom na začatie
exekúcie, nahliadnutím do exekučného spisu JUDr. Jozefa Kapronczaia, EX 605/2015 a ďalšími v spise
doloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Z návrhu na uzavretie poistnej zmluvy č. 4449100004 zo dňa 27.07.2007 mal súd preukázané ,
že medzi žalovaným a žalobkyňou bola uzatvorená poistná zmluva. Podľa všeobecných poistných
podmienok žalovaného časť XV. mala byť dohodnutá rozhodcovská doložka pre spory vyplývajúce
z uvedenej poistnej zmluvy.

9.Z rozhodcovského rozsudku 3 C 638/2012 Arbitrážneho súdu v Košiciach zo dňa 19.01.2012 mal
súd preukázané, že Arbitrážny súd Košice, na základe žaloby žalovaného zaviazal žalobkyňu , aby
zaplatila čiastku 51,45 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276.-eur.

10. Nahliadnutím do spisu EX 605/2015 mal súd preukázané, že žalovaný podal dňa 24.03.2015 na

Exekútorskom úrade JUDr. Jozefa Kapronczaia návrh na vykonanie exekúcie exekučným titulom mal
byť rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, č.k. 3 C 638/2012. Z uvedeného spisu mal súd
preukázané, že Okresný súd nové Zámky vydal v uvedenej veci 19.05.2015 súdnemu exekútorovi v
uvedenej veci poverenie na vykonanie exekúcie.

11.Súd mal ďalej preukázané, že súdny exekútor vydal v uvedenej veci dňa 08.01.2016 upovedomenie
o začatí exekúcie a príkaz na začatie exekúcie, tieto dokumenty boli žalovanej doručené 18.01.2016
spolu so vzorom žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku spolu s poučením , podľa ktorého musí
byť žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie.

12.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 1.1.2008 ( ďalej aj „ OZ “ ), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13.Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14.Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.15.Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

16.Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17.Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

18.Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 1.4.2004 do 28.2.2010 spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej aj" neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20.Podľa § 3 ods.5 ( tretia veta ) zákona číslo 250/2007 Z.z. v znení účinnom v čase podania žaloby

spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

21.Podľa § 46 ods.3 zákona číslo 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení

účinnom v čase podania žaloby ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.

22.Podľa § 48 ods.2 Exekučného poriadku ( zákon číslo 233/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu podania
žaloby exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu, v upovedomení o začatí exekúcie
poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj
vzor žaloby podľa osobitného predpisu.

23.Podľa § 50 ods.1 Exekučného poriadku ( zákon číslo 233/1995 Z.z. v znení účinnom v čase
podania žaloby povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu
nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo
ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený

alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť
odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil
od vykonania exekúcie, o námietkach netreba rozhodnúť.

24.Podľa § 243d ods. I Exekučného poriadku ( zák. č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom od 0l.012015)

exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,
ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred l. januárom
2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie
exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské
rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

25.Podľa § 243d ods. 2 na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015 sa použijú predpisy
účinné do 31. Decembra 20l4

26.Podľa § 139 C.s.p. žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.27.Podľa § 142 ods.l C.s.p o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola
zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

28. Podľa § 142 ods.2 C.s.p. uznesenie ktorým súd pripustil zmenu žaloby doručuje súd subjektom, ak
neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.

29.V uvedenom prípade súd v prvom rade skúmal, či po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového

poriadku , teda po 01.07.2016 zostala zachovaná miestna, kauzálna a funkčná príslušnosť súdu na
rozhodnutie v uvedenej veci. S prihliadnutím na ustanovenie § 470 ods. 4. C.s.p. je súd toho názoru,
že miestna, kauzálna a funkčná príslušnosť súdu na rozhodnutie v uvedenej veci zachovaná aj po
01.07.2016 zostala .

30. Súd sa ďalej zaoberal otázkou včasnosti podania žaloby . Súd mal preukázané , že upovedomenie

o začatí exekúcie bolo žalovanej doručené spolu so vzorom žaloby o žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku dňa 18.01.2016 , žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná dňa 22.01.2016 ,
žalobabolatedasprihliadnutímnaustanovenie§46ods.3zákonačíslo335/2014Z.z.ospotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase podania žaloby a s prihliadnutím na ustanovenie § 48
ods.2 Exekučného poriadku- zákon číslo 233/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu podania žaloby podaná

včas.

31.Poistná zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou.
Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

32.Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovská
zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi

nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v
rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov. Bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom
a spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v

neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná.

33.Z rozsudku Súdneho dvora EÚ (prvá komora) zo dňa 26.októbra 2006, vec C-168/05 Elisa María
Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL vyplýva, že Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje,
aby vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, posúdil
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že uvedená zmluva obsahuje
nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolával tejto neplatnosti nie v rámci rozhodcovského konania,
ale výlučne v rámci žaloby o zrušenie. Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania,

ktoré sa môže uskutočniť v prípade súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie
rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. Zákon
vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy písomnú formu, jej nedodržanie má za následok neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Vecným účinkom rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej
doložky) je oprávnenie rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa

rozhodcovská zmluva vzťahuje na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych
nástupcov, pokiaľ to strany v zmluve výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže
podanou žalobou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov § 40 ods.
l zákona o rozhodcovskom konaní.34.Napriek tomu, že žalobkyňa vystupovala v poistnom vzťahu ako profesionál nie je možné v uvedenom
prípade konštatovať rovnovážne postavenie žalobkyne a žalovaného pri uzatváraní zmluvného vzťahu.

Zmluva uzavretá v uvedenom prípade medzi žalobkyňou a žalovaným mala jednoznačne povahu
spotrebiteľskej zmluvy. Takýto právny názor vyslovil aj Krajský súd v Košiciach v konaní sp.zn.3Co
1013/2014.

35.Základom tohto sporu bolo posúdenie, či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných

poistných podmienkach a Osobitných zmluvných dojednaniach bola individuálne dojednaná. Odpoveď
na túto otázku možno nájsť v § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Individuálne dojednanie v zmysle
neho je vylúčené tam, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ak sú zmluvné podmienky už
vopred napísané v predtlačenom formulári, potom ťažko možno dospieť k záveru o tom, že by sa mohol
meniť ich obsah. Dôkazné bremeno preukázania individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi,
teda žalovanom tak, ako to jasne vyplýva z § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý dokonca zakotvuje

fikciu o tom, že zmluvné ustanovenia sa nepovažujú za individuálne dohodnuté, opak musí preukázať
dodávateľ. V danom prípade žalovaný však toto dôkazné bremeno neuniesol.

36.Poistnázmluvabymalarešpektovaťustanoveniav§52ods.1anasledujúceObčianskehozákonníka
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, pričom predmetná zmluva je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4

písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré sa dotýka neprijateľnosti podmienky v spotrebiteľskej zmluve v
podobe riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom výlučne v rozhodcovskom konaní. K tejto
situácii došlo, nakoľko podľa XV. časti Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej
zmluvy, bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne

riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Je pravdou,
že súčasťou Všeobecných obchodných podmienok je aj časť XVII. - Záverečné ustanovenia ktoré
v bode 2. formulujú vôľu účastníkov v prípade akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. týchto Všeobecných poistných podmienok a toto
ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

37.Súd v tomto smere uvádza, že predmetné ustanovenie vyznieva jednoznačne v neprospech
spotrebiteľa - žalobkyne, ktorá toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť
nemohla. O platnú doložku by išlo iba v prípade individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky,
kedy by mal spotrebiteľ možnosť pochopiť celý význam a všetky dôsledky tohto dojednania. Podľa

názoru súdu vyššie uvedená rozhodcovská doložka prakticky vylučuje všeobecný súd z prejednania
veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu byť prejednané iba v
rozhodcovskom konaní. Táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi (v postavení žalobcu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku) právo v celom rozsahu domáhať sa svojho práva zo zmluvy
na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú

podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá
spôsobuje jej neplatnosť.

38.Súd ďalej odkazuje na rozsiahlu judikatúru a v rámci toho aj na právne závery, vyslovené v
uzneseniach Najvyššieho súdu SR 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.1.2013, 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012

a 6 Cdo 3/2013 zo dňa 13.3.2013. Vo veci 6 M Cdo 9/2012 Najvyšší súd SR uviedol, že návrh na
uzavretierozhodcovskejzmluvysamápredložiťspotrebiteľovitakýmspôsobom,abyznehobolozrejmé,
že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov
výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a
zrozumiteľnéinformácietýkajúcesavýlučnéhoriešeniasporovvrozhodcovskomkonaní.Rozhodcovská

zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Uznesenie
Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 1/2012 sa týka žalovaného a aj v ňom Najvyšší súd SR dospel k záveru
o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobuje

nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská
doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej
súčasťou sú ako predtlačený formulár všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, a teda
aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti , a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiežformou predtlačeného formuláru) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú
doložku uvedenú v poistných podmienkach. Ten istý právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 3/2013 zo dňa 13.3.2013.

39.Výsledkom úvah súdu je konštatovanie, že časti záverečných ustanovení Všeobecných poistných
podmienok v predmetnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi, ktorá je označená ako Osobitné zmluvné
dojednania pod č. 01/2007, nemožno prisúdiť charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky,
nakoľko táto časť napriek jej názvu ako osobitné zmluvné dojednania, je súčasťou Všeobecných

poistných podmienok, tvorí jednoliaty celok tohto právneho dokumentu a táto časť je vyhotovená v
predtlačenej formulárovej forme, čo vylučuje záver o individuálnom dojednaní zmluvnej podmienky a
o náležitom poučení a informovaní žalobcu ako spotrebiteľa o právnych dôsledkoch takto dojednanej
zmluvnej podmienky. Práve so zreteľom na to, že tzv. Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007 sú
súčasťou Všeobecných poistných podmienok a sú súčasťou uzavretej poistnej zmluvy, vylučuje prijať
záver o náležite osobitne dojednanej zmluvnej podmienke. Súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo

spotrebiteľovi-žalobkyniodňatéprávozaručenéčlánkom46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky,pretože
rozhodcovská doložka jej bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ju
podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom - žalovaným.

40. Vo veci došlo k porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní v znení neskorších predpisov, nakoľko pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne
predpisy na ochranu spotrebiteľa a to ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorý
individuálne nedojednanú rozhodcovskú doložku považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň
z dôvodu, že zmluvná podmienka obsahujúca rozhodcovskú doložku v časti XV. Všeobecných poistných
podmienok, ale aj v Osobitných zmluvných dojednaniach v bode 3 je neprijateľná a teda neplatná, bol

daný aj zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

41.Znenie § 372w Občianskeho súdneho poriadku, obsahujúce prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. Januára 2015 stanovuje povinnosť súdu dokončiť spor o neplatnosť spotrebiteľskej

rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa
osobitného predpisu ktoré začali na súde pred 01. 01. 2015 a do tohto dátumu neboli právoplatne
ukončené. V súlade s § 470 ods.2 prvá veta C.s.p. je toto ustanovenie potrebné aplikovať na
spotrebiteľské rozhodcovské spory, ktoré začali pred účinnosťou Civilného sporového poriadku - opačný
postup by viedol k odňatiu ústavného práva žalobkyne na súdnu ochranu.

42.Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa je v zmluvnom vzťahu so žalovaným, s ktorým uzavrela poistnú
zmluvu obsahujúcu spornú rozhodcovskú doložku na základe ktorej bol vydaný sporný rozhodcovský
rozsudok, ktorého zrušenia sa v konaní domáha v postavení spotrebiteľa. Konanie o zrušenie
rozhodcovskéhorozsudkunanávrhspotrebiteľanestratilozmyselnadobudnutímúčinností§243dods.1

Exekučnéhoporiadku.Vdôsledkuúčinnosti§243dods.1Exekučnéhoporiadkurozhodcovskýrozsudok
vydaný pred 1. januárom 2015 nezanikol, nezrušil sa, nezanikla jeho právoplatnosť, uvedenou právnou
úpravou nebol anulovaný, len dňom 1. apríla 2015 nie je vykonateľným exekučným titulom, ak do 31.03.
2015 nebol podaný návrh na jeho vykonanie. Okrem toho, právna úprava uvedená v § 243d ods. 1
Exekučného poriadku neodstránila medzi účastníkmi konania neistotu, či žalovaný má voči žalobkyni

pohľadávku vyplývajúcu zo sporného rozhodcovského rozsudku. Takýto právny názor vyslovil aj Krajský
súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp.zn.: 16Co 1047/2015 zo dňa 28.01.2016.

43.Voči žalovanej bolo navyše preukázateľne začaté na Okresnom súde Nové Zámky exekučné konanie
- súdny výrok o zrušení rozhodcovského rozsudku v uvedenej veci je teda nevyhnutný.

44.Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu považoval v časti zrušenia rozhodcovského rozsudku za
dôvodnú a vyhovel jej v plnom rozsahu.

45. Súd je toho názoru , že žalovaný aplikáciou neprijateľnej zmluvnej podmienky (rozhodcovskej

doložky ) v zmluvnom vzťahu so žalovanou porušil povinnosti vyplývajúce zo zásad spotrebiteľského
práva - najmä povinnosť dodržať rovnováhu zmluvných strán v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu. Súd
je teda toho názoru, že žalovanej vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie. Vzhľadom na
sumu , ktorú mala žalovaná zaplatiť žalobcovi na základe zrušeného rozhodcovského rozsudku , ktorýkonal podľa neprijateľnej rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve ( 51,45 eur ) súd považuje približný
desťnásobok tejto sumy za dostatočné finančné zadosťučinenie.

46.Žalobkyňa je v konaní oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písmeno za) zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj citovaného zákona), pretože
ako spotrebiteľ sa domáhala ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu a to podľa zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu, že v konaní
mala plný úspech, bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške

331,50 eur, podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona k položke 3 písmeno c) sadzobníka súdnych poplatkov
citovaného zákona, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

47.O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods.1 C.s.p. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v
plnom rozsahu, ( výška finančného zadosťučinenia je závislá na úvahe súdu ) súd jej preto priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%..

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).