Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Katarína Beniačová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce, Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/144/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809203989
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5809203989.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcu:
Okresné stavebné bytové družstvo Dolný Kubín, so sídlom Zochova 1117/97, Dolný Kubín IČO: 00 222
071, proti žalovanému: Miroslav Bros NESSERMESSE, miesto podnikania Stred 5/42, Trstená, IČO: 17
883 105, právne zastúpený: JUDr. Ján Chovančák, advokát so sídlom I. XXX/XX, L. A., o zaplatenie
3.476,46 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo,
č. k. 2C/145/2009-205 zo dňa 28. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, p o t v r d z u j e .

Výrok III. o trovách konania m e n í tak, že žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na
náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 18 %.

Výroku II., ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol, s a n e d o t ý k a.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.760,07

Eur, zmluvnú pokutu vo výške 2,5 % promile denne zo sumy 298,54 Eur od 06.06.2010 do zaplatenia,
zo sumy 686 Eur od 31.07.2009 do zaplatenia (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žiadnej
zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok III.).

2. Napadnutý rozsudok, je v poradí druhým rozsudkom vydaným v prejednávanej veci, predchádzajúci
rozsudok bol uznesením krajského súdu zrušený. Žalobca si nárok voči žalovanému uplatnil ako
plnenie z dohody o užívaní spoločných priestorov uzatvorenej dňa 27.01.2009, v zmysle ktorej vznikla

žalovanému povinnosť platiť náhradu za výlučné užívanie spoločných priestorov bytového domu -
nájomné, náhradu za kúrenie, vodné, stočné, zrážkovú vodu a poplatok za správu. Dohoda bola
uzatvorená na dobu určitú do konca roku 2009. Žalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že zmluvný vzťah
bol ukončený skôr než mal uplynúť na základe uvedenej Dohody, pretože od dohody odstúpil, čím došlo
k jej zániku. Okresný súd v predchádzajúcom rozhodnutí na tieto tvrdenia žalovaného neprihliadal, ani
sa nimi nezaoberal. Následne po zrušení jeho rozhodnutia odvolacím súdom vec opätovne prejednal a
právny úkon odstúpenia od zmluvy, na ktorý poukazoval žalovaný vyhodnotil ako úkon, s ktorými neboli

účinky odstúpenia spojené. Vychádzal zo zistenia, že oznámenie žalovaného zo dňa 21.07.2009 sa
netýkalo odstúpenia od celej Dohody o užívaní ale len časti, ktorou bola upravená výška úhrady za
užívanie spoločného priestoru, ktorý užívať neprestal a ani neumožnil ostatným spoluvlastníkom jeho
využitie. Konštatoval, že týmto úkonom zo strany žalovaného nedošlo k platnému odstúpeniu od Dohodyo užívaní spoločných priestorov zo dňa 27.01.2009 v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka. V prípade,
že žalovaný tento svoj úkon urobil z dôvodu, že nesúhlasil so spôsobom ako ostatní vlastníci bytov
hospodária so spoločným majetkom, mohol ako prehlasovaný spoluvlastník postupovať v zmysle ust.

§ 139 Občianskeho zákonníka.

3. Nárok žalobcu považoval okresný súd za opodstatnený čiastočne, a to v rozsahu 1.760,07 Eur.
Táto predstavuje žalovaným neuhradené platby za rok 2009 vo výške, v akej boli v predmetnej
Dohode určené. Žalobu zamietol v časti, ktorou sa žalobca domáhal náhrady uhradením súm z titulu

bezdôvodného obohatenia za obdobie rokov 2010 a 2011, kedy už predmetná Dohoda o užívaní
neplatila. Okresný súd mal preukázané , že žalovaný uhradil žalobcovi náhradu za užívanie spoločného
priestoru vo výške schválenej vlastníkmi bytov na schôdzi konanej dňa 24.09.2009. Podľa prijatého
uznesenia č. 1/09/2009 za užívanie spoločných priestorov jednotlivcami sa platí úhrada vo výške 0,20
Eur/m2/mesiac do fondu opráv, čo ročne predstavuje sumu 198,30 Eur. Predmetné sumy žalovaný za
roky 2010 a 2011 uhradil, ktoré úhrady zároveň boli zohľadnené žalobcom pri výpočte žalovanej sumy

za uvedené obdobie. Potom zamietol okresný súd aj žalobcom požadovaný úrok z omeškania za rok
2010 a 2011, ako nedôvodný. K námietke žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
uviedol, že žalobca zastupuje v konaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov v v zmysle uzatvorenej
Zmluvy o výkone správy, ktorá ho v článku IX. osobitne splnomocnila na právne úkony v ich mene pri
zabezpečovaní pohľadávok vzniknutých neplnením si povinností vlastníkov podľa tejto zmluvy a zákona

č. 182/1993 Z. z.. Ďalej v článku III. tejto zmluvy je obsiahnuté splnomocnenie pre žalobcu konať za
vlastníkov bytov pred súdom. Vychádzajúc zo Zmluvy o výkone správy a § 8b ods. 1 Zákona č. 182/1993
Z. z. okresný súd dospel k záveru, že správca vykonáva správu domu samostatne v mene vlastníkov
bytov a nebytových priestorov a na ich účet a je oprávnený konať aj pred súdom.

4. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 2 CSP, a to tak, že žiadnej zo strán právo na
náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že ich úspech a zároveň neúspech v konaní bol porovnateľný
(50 % : 50 %).

5. Proti tomuto rozsudku do výroku I., ktorým bolo žalobe vyhovené a do výroku III. o trovách

konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie
okresného súdu zmenil tak, že návrh žalobcu v celom rozsahu zamietne a jemu ako úspešnej strane
sporu prizná trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Uviedol, že okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku sumu 1.760,07 Eur, ktorú mu uložil uhradiť špecifikoval ako neuhradené platby
za rok 2009 v zmysle Dohody o užívaní vrátane zmluvnej pokuty za omeškanie s úhradami platieb

za rok 2009 a následne opätovne ho zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 2,5 promile denne zo
sumy 298,54 Eur od 06.06.2010 do zaplatenia, ako aj zo sumy 686 Eur od 31.07.2009 do zaplatenia.
Ďalej namietal, že okresný súd nerešpektoval právne záväzný názor odvolacieho súdu pokiaľ sa
týka odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj vytýkaných nedôsledností, jeho rozhodnutie je
nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Tvrdil, že okresný súd nevykonal všetky navrhnuté dôkazy aby

zistil rozhodujúce skutočnosti a dôkazy, ktoré vykonal, urobil povrchne a nedostatočne, čím dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a tieto následne nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že
okresný súd nereagoval na jeho námietku o predčasnom ukončení zmluvného vzťahu jeho odstúpením
od zmluvy, čím by sa vyriešila otázka dôvodnosti, resp. nedôvodnosti uplatneného nároku. Okresný súd
rozhodol nad rámec žalobného návrhu, keď žalobca sa v konaní domáhal sumy 3.476,40 Eur a súd mu

priznal 4.262,36 Eur vrátane zmluvnej pokuty i za obdobie po 06.06.2010. Nespochybňoval uzavretie
zmluvy o výkone správy bytového domu, ani záver, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný
a mohol s ním uzatvoriť Dohodu o užívani. Avšak, všetci spoluvlastníci sa mali dohodnúť na platbách
za kúrenie, teplú, či studenú vodu a ostatných nákladov s tým a potom poveriť žalobcu ako správcu
vypracovaním zmluvy o prenechaní spoločných priestorov do užívania jedinému spoluvlastníkovi.

Takáto dohoda však v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytového domu zo dňa 26.01.2009 absentuje,
vrátane uznesenia o poverení správcu na vyhotovení takejto dohody. Okrem toho, vlastníci bytov a
nebytových priestorov uznesením č. 3/01/2009 len schválili, že prenechávajú užívanie spoločných
priestorov nachádzajúcich sa v suteréne bytového domu o celkovej výmere 82,61 m2 za cenu 16,60
Eur/m2 ročne bez bližšej špecifikácie, bez toho, aká ujma jednotlivým spoluvlastníkom vznikne a akú

náhradu požadujú. Nezaoberali sa otázkou, že aj on je vlastníkom predmetných spoločných priestorov,
ako aj priestorov, ktoré sú užívané inými vlastníkmi bytov v predmetnom dome.6. Za nesprávny považoval okresným súdom určený pomer úspechu a neúspechu strán sporu 50 : 50.
Vzhľadom na to, čoho sa žalobca domáhal a aká čiastka mu bola priznaná je nepochybné, že úspech
žalobcu bol nižší než jeho neúspech.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku potvrdiť, pretože ide o rozhodnutie, ktoré vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.
Výška náhrady za užívanie priestoru žalovaným bola vlastníkmi bytov riadne schválená v uznesení
č. 3/01/2009 na schôdzi vlastníkov bytov dňa 26.01.2009. Právo správcu vykonávať správu domu

samostatne vyplýva z ust. § 8 b ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z. z.. Žalobca je nositeľom procesne
subjektívnej - aktívnej vecnej legitimácie v predmetnom konaní. Na záver uviedol, že zmluvnú pokutu si
uplatnil len v dlžnej čiastke za rok 2009, teda za obdobie platnosti Dohody, ktorá mu bola aj v takomto
rozsahu priznaná. Výpočet zmluvnej pokuty niekoľkokrát súdu ako aj protistrane riadne zdôvodnili.

8. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcu opakovane zdôraznil dôvody, pre ktoré považoval napadnutý

rozsudok za nesprávny a ktorými sa zaoberal už v podanom odvolaní.

9. K uvedenej replike žalovaného žalobca ďalšie vyjadrenie, tzv. dupliku písomne neurobil.

10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok , ďalej len „CSP“)

po zistení, že sa jedná o konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti CSP, t.j. pred 01.07.2016, podľa
§ 470 ods. 1 CSP vo veci ďalej konal a rozhodol už podľa tohto nového právneho predpisu. Krajský súd
preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 379 CSP z dôvodov uvedených v odvolaní
podľa § 380 CSP a vo výroku I. ho ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vo výroku III.
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa ust. § 388 CSP a vo výroku II., ktorý odvolaním napadnutý

nebol, zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že námietka žalovaného o duplicitnom rozhodnutí
okresného súdu vo výroku I. o zmluvnej pokute nie je opodstatnená. Žalobca si v konaní uplatňoval
nárok na úhradu konkrétnych súm špecifikovaných ako zmluvne dohodnuté nájomné, zálohové platby

za kúrenie, vodné, zrážkovú vodu a poplatok za správu, s tým, že tieto podľa zmluvy mali byť uhrádzané
polročne, a to k 30. januáru a k 30. júnu príslušného roka. Tým, že žalovaný dohodnuté sumy neuhrádzal
v zmysle Dohody má žalobca voči nemu nárok na zmluvnú pokutu vo výške 2,5 promile z dlžnej sumy
za každý deň omeškania. Po začatí konania žalovaný určité konkrétne sumy uhrádzal, na čo žalobca
reagoval tým, že ku dňu vykonanej úhrady z dlžnej sumy vyčíslil konkrétnou sumou zmluvnú pokutu od

vzniku omeškania do zaplatenia s tým, že vo zvyšku neuhradenej sumy zotrval na nároku na zmluvnú
pokutu až do zaplatenia sumy, z ktorej si zmluvnú pokutu uplatnil.

12. Sumu 775,53 Eur, ktorá je súčasťou priznanej istiny 1.760 Eur a predstavuje vyčíslenú zmluvnú
pokutu, nemožno stotožňovať so sumou 298,54 Eur, z ktorej bola priznaná žalobcovi zmluvná pokuta

od 06.06.2010 do zaplatenia. Suma 298,54 Eur je zostatok istiny, nájomného za druhý polrok roku
2009, ktorého celková výška bola 686 Eur, a ktorej zostatok k 05.06.2010 predstavoval sumu 298,54
Eur. Z vykonaného dokazovania ako aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd
ustálil, že žalovaný bol povinný na základe uzatvorenej Dohody o užívaní spoločných priestorov uhradiť
žalobcovi nájomné vo výške 686 Eur polročne, ktoré je splatné k 30. dňu príslušného polroka. Nájomné

za druhý polrok roku 2009 tak bolo splatné k 30.07.2009. Keďže žalovaný k tomuto dátumu úhradu
nevykonal, vznikol žalobcovi v zmysle Dohody nárok na zmluvnú pokutu od 31.07.2009. Žalovaný však
06.11.2009 uhradil 198,30 Eur, dňa 30.06.2010 na základe vyúčtovania mal preplatok 189,16 eur. Po
odpočítaní týchto súm z dlžného nájomného za druhý polrok 2009 ostal zvyšok 298,54 Eur, z ktorého
si žalobca uplatňoval dohodnutú zmluvnú pokutu od 06.06.2010 do zaplatenia. Okresný súd tak žiadny

duplicitný nárok žalobcovi titulom zmluvnej pokuty nepriznal.

13. Dôvodná nebola ani ďalšia odvolacia námietka, a to, že okresný súd pri svojom rozhodovaní
nevychádzal dôsledne zo záväzných právnych záverov odvolacieho súdu, ktoré boli uvedené v uznesení
o zrušení jeho v poradí prvého rozhodnutia vydaného v prejednávanej veci. V zrušujúcom uznesení

krajský súd primárne zdôraznil, že okresný súd sa musí vysporiadať s námietkou žalovaného o zániku
predmetnej Dohody o užívaní z dôvodu odstúpenia od zmluvy. V prípade, že by k takémuto odstúpeniu
došlo, upriamil pozornosť súdu prvej inštancie na skutočnosť, že zmluvné strany sa medzi sebou
vyporiadavajú podľa zásad o bezdôvodnom obohatení a podľa osobitných predpisov týkajúcich sahospodárenia spoluvlastníkov so spoločnou vecou. Keďže však okresný súd ustálil, že k platnému
odstúpeniu od zmluvy nedošlo, nebolo potrebné, aby sa týmito skutočnosťami zaoberal. Naviac, keď
nárok žalobcu na úhradu žalovanej sumy, ktorú si uplatnil voči žalovanému za užívanie spoločných

zariadenívobdobíroku2010a2011zamietolakoneopodstatnený.Konštatoval,ženároky,ktorésatýkali
obdobia roku 2009 boli nárokmi vyplývajúcimi zo zmluvy o užívaní, ktorú mali strany sporu uzatvorenú.

14. Súd prvej inštancie tiež dôsledne vychádzal z právnych záverov odvolacieho súdu pri posúdení
dôvodnosti námietky žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Odvolací súd vo

svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že spôsob výkonu správy upravený v § 8b zák. č. 182/1993 Z.
z. sa realizuje na základe zmluvy o výkone správy, ktorá obsahuje aj vzájomné práva a povinnosti
správcu a vlastníkov bytov. Okresný súd sa potom správne zaoberal obsahom zmluvy o výkone správy
a konštatoval, že v zmysle tejto zmluvy je aktívne vecne legitimovaný žalobca na podanie predmetnej
žaloby. V konečnom dôsledku žalovaný záver okresného súdu o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu
nespochybňuje.

15. Okresný súd sa tiež v dostatočnom rozsahu zaoberal platnosťou odstúpenia žalovaného od
predmetnej Dohody o užívaní, na ktoré poukazoval žalovaný. Odvolací súd sa stotožňuje s jeho závermi,
že zo strany žalovaného k platnému odstúpeniu od zmluvy listom zo dňa 21.07.2009 nedošlo. Žalovaný
neuvádza žiadne konkrétne odvolacie námietky, ktorými by spochybňoval správnosť záverov súdu prvej

inštancie o neplatnosti tohto odstúpenia. Obmedzil sa iba na námietku, že odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie sa s týmto faktom nevysporiadalo, čo však nezodpovedá skutočnosti.

16. Za nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku , že okresný súd sa nevysporiadal s navrhnutým
dôkazom, a to zápisnicou zo dňa 20. až 21.05.2009 o vykonaní písomného hlasovania a rozhodnutia

nadpolovičnej väčšiny spoluvlastníkov spoločných priestorov a vlastníkov bytov, na základe ktorej došlo
kuskončeniuužívaniaspoločnýchpriestorov.Žalobcapredložilokresnémusúduoznámenieotom,žeby
samalakonaťdňa20.05.2009a21.05.2009písomnéhlasovanieootázkachzmenyužívaniaspoločných
priestorov nachádzajúcich sa v suteréne bytového domu ku svojmu vyjadreniu k žalobnému návrhu
zo dňa 17.09.2009. V tomto vyjadrení však neuviedol žiadne skutočnosti, na preukázanie ktorých by

navrhol vykonanie tohto dôkazu, okresný súd nepochybil, ak na tento dôkaz neprihliadal. Je v zásade
v právomoci súdu, ktorý vo veci koná, posúdiť aj to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu
sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz a jeho vykonanie. Iné by bolo, ak by žalovaný
tvrdil, že došlo k písomnému hlasovaniu, na základe ktorého bolo prijaté rozhodnutie vlastníkov bytov
o ukončení predmetnej Dohody o užívaní s jeho osobou, ako aj o spôsobe tohto ukončenia. Takéto

tvrdenia však žalovaný neuviedol a nevykonanie dôkazu o tom, že by sa malo konať písomné hlasovanie
nepovažoval odvolací súd za významné pre zistenie skutkového stavu veci, prípadne pre preukázanie
tvrdení žalovaného (ktoré neboli).

17. Žalovaný tvrdil, že okresný súd rozhodol nad rámec podanej žaloby. Ani táto jeho námietka nie je

dôvodná. Vychádzajúc z podanej žaloby a uznesenia o zmene žaloby (č.l. 47 spisu) odvolací súd dospel
k záveru, že okresný súd rozhodoval v súlade s podaným žalobným návrhom a jeho zmenami, ktoré boli
urobené podaniami žalobcu, o ktorých bolo rozhodnuté uznesením o pripustením zmeny žaloby (č.l. 47
spisu). Žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny a príslušenstva. Žalovaná istina predstavovala
sumu3.476,46Eurapozostávalaznárokunaúhraduzmluvnedohodnutéhonájomnéhozaobdobieroku

2009, 2010 a 1. polroku roku 2011, ďalej zo sumy dohodnutých zálohových platieb za kúrenie, vodné
a stočné, zrážkovú vodu a za poplatok za výkon správy, a to za obdobie roku 2010, 1. polroku 2011.
V súhrne tento nárok predstavoval sumu 3.476,46 Eur. Príslušenstvo k tomuto nároku tvorila zmluvná
pokuta a úroky z omeškania, ktoré si v pôvodnej žalobe nevyčíslil žalobca konkrétnymi sumami, ale
pristúpil k tomu až počas konania po tom, ako boli urobené čiastočné úhrady žalovaným. Žalobca tak

naďalej zotrvával na príslušenstve istiny tak ako ho uplatnil v žalobe, len ho čiastočne konkretizoval
a vyčíslil ku dátumu čiastkových úhrad istiny žalovaným s tým, že naďalej zotrval na zvyšku tohto
príslušenstva až do zaplatenia celej žalovanej istiny. Podrobné vyčíslenie bolo obsahom aj písomných
vyjadrení žalobcu, ktoré boli vysvetlené aj priamo v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd
porovnaním uplatneného nároku a priznaného nároku tak dospel k záveru, že okresný súd nepochybil

a nepriznal žalobcovi nárok nad rámec uplatnený žalobou.

18. Za dôvodnú však považoval odvolací súd námietku žalovaného, že okresný súd nesprávne určil
rozsah v akom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Pri percentuálnom vyjadrení tohtonároku je potrebné vychádzať z toho, že žalobca si uplatnil istinu vrátane vyčísleného príslušenstva v
sume 4.262,36 Eur, priznaná mu bola suma 1.760,07 Eur, čo predstavuje 41 % z uplatneného nároku
a zároveň úspech žalobcu. Žalobca mal tak neúspech v rozsahu 59 % (100 - 41), čo je zároveň

úspech žalovaného. Čistý úspech žalovaného je potom 18 % (59 - 41). Krajský súd preto výrok rozsudku
okresného súdu o trovách konania zmenil tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 18 %.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 CSP. Pre potreby určenia úspechu v odvolacom konaní krajský súd vychádza z výsledku
odvolaciehokonaniaomeriteveci,vktorom bolvcelomrozsahuúspešnýžalobcaanačiastočnýúspech
žalovaného vo výroku o trovách konania, keďže ide o výrok závislý od výroku meritórneho rozhodnutia
neprihliadal.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.