Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. október 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Cpr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316205634
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316205634.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu STD DONIVO a.s., Mlynská 1346,

Vranov nad Topľou, IČO: 31 678 343, zast. AK NOVIKMEC s.r.o., Advokátska kancelária, Rázusova
125, Vranov nad Topľou proti žalovanému E. U., nar. XX. X. XXXX, E. XXX/XX, E., o zaplatenie 406
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 406 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi súd priznáva vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 13. 6. 2016 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať na zaplatenie sumy 406
eur a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec uzatvorili pracovnú
zmluvu zo dňa X. X. XXXX s určeným druhom práce „vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy“ a s
dohodnutým dňom nástupu do práce X. X. XXXX, kedy zároveň vznikol pracovný pomer.

Dňa X. X. XXXX žalovaný mal riadne nastúpiť na výkon práce, avšak bez akéhokoľvek ospravedlnenia
a oznámenia prekážok v práci na výkon práce nenastúpil, v dôsledku čoho zo strany žalobcu nemohla

byť vykonaná už objednaná preprava a žalobca tak musel zabezpečiť na vykonanie prepravy iného
vodiča. Žalovanému bolo zaslané upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a výzva na nástup do
zamestnania.

Žalovaný však do zamestnania viac nenastúpil a preto mu bola zaslaná Výpoveď z pracovného pomeru
podľa §63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce zo dňa 8. 10. 2015, ktorú žalovaný prevzal dňa 12. 10. 2015
a teda dňom 1. 11. 2015 žalovanému začala plynúť jednomesačná výpovedná doba, ktorá uplynula dňa

30. 11. 2015. Vo výpovedi bol žalovaný upozornený, že počas trvania výpovednej doby jeho pracovný
pomer riadne trvá a je povinný plniť si naďalej svoje pracovné povinnosti.

Žalovaný do práce nenastúpil a v dôsledku uvedeného žalovanému vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi
peňažnú náhradu z titulu nezotrvania žalovaného u zamestnávateľa počas plynutia výpovednej doby
v sume jedného priemerného mesačného zárobku, určeného podľa §134 a nasl. Zákonníka práce na
sumu 406 eur. Napriek predžalobnej výzve žalovaný uvedenú sumu neuhradil a preto žalobca podal

na súd žalobu.2. Žalovanému bola žaloba s prílohami, ako aj poučenie o jeho procesných právach a výzva - uznesenie
zodňa16.6.2017(čl.34,35spisu),doručenédňa20.6.2017.Žalovanýsanevyjadrilkžalobe,neuviedol
žiadne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, nepripojil listiny a ani neoznačil dôkazy.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, kde vykonal dokazovanie a oboznámil sa s predloženými listinnými
dôkazmi, najmä s pracovnou zmluvou, výzvou na nástup do zamestnania - upozornením na porušenie
pracovnej disciplíny, výpoveďou z pracovného pomeru, potvrdením o výške priemerného mesačného
zárobku, predžalobnou výzvou a zistil tento skutkový stav.

4. Z Pracovnej zmluvy zo dňa X. X. XXXX súd zistil, že žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako
zamestnanec uzatvorili tohto dňa pracovnú zmluvu s určeným druhom práce „vodič medzinárodnej
kamiónovej dopravy“ a s dohodnutým dňom nástupu do práce 3. 7. 2015. Dohodnutá hrubá mesačná
mzda bola 380 eur. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3mesiace.

Podľa bodu 19 Pracovnej zmluvy, zamestnanec a zamestnávateľ sa dohodli, že ak zamestnanec
nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú
náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej
doby.

5. V Liste zo dňa 1. 10. 2015 „Výzva na nástup do zamestnania, Upozornenie na porušenie pracovnej
disciplíny“,adresovanéhožalovanému,žalobcapoukázalnato,žežalovanýdňa9.9.2015neuposlúchol
príkaz nadriadeného a nevykonal nástup do zamestnania, čo je považované za hrubé porušenie
pracovnej disciplíny s tým, že dňa 9. 9. 2015 žalobca vedie u žalovaného neospravedlnenú absenciu v
práci.Uvedenýmkonanímžalovanýporušilsvojezákladnépracovnépovinnosti,vyplývajúcezpracovnej

zmluvy a Zákonníka práce, čím sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny. Súčasne žalobca
vyzval žalovaného na okamžitý nástup do zamestnania a upozornil ho, že v prípade opätovného
porušenia pracovnej disciplíny, s ním zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa
§63 ods. 1 písm. d) č. 4 Zákonníka práce alebo v prípade závažného porušenia pracovnej disciplíny
okamžitým skončením pracovného pomeru v zmysle §68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

Uvedený list bol doručovaný žalovanému prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. s tým, že podľa
oznámenia pošty, žalovanému bola zásielka doručená dňa 2. 10. 2015.

6. Dňa 8. 10. 2015 žalobca poukázal na ustanovenie §63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce a zaslal

žalovanému Výpoveď z pracovného pomeru. Uviedol, že dňa 9. 9. 2015 žalovaný neuposlúchol
príkaz nadriadeného a nenastúpil do zamestnania, v dôsledku čoho nemohla byť zo strany žalobcu
vykonaná už objednaná preprava pre zákazníka. Svoju neprítomnosť na pracovisku žalovaný nijakým
spôsobomneospravedlnilanapriekupozorneniunaporušeniepracovnejdisciplíny,saviacnedostavilna
pracovisko. Od 9. 9. 2015 teda žalobca z tohto dôvodu vedie neospravedlnenú absenciu u žalovaného

s tým, že upozornil žalovaného, že v prípade opätovného porušenia pracovnej disciplíny, žalobca môže
s ním okamžite skončiť pracovný pomer podľa §68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Vzhľadom na
toto konanie, žalobca ako zamestnávateľ skončil pracovný pomer výpoveďou podľa §63 ods. 1 písm.
e) Zákonníka práce. Zároveň žalovaného poučil, že výpovedná doba je najmenej jeden mesiac a teda
výpovedná doba začne plynúť od 1. 11. 2015 a skončí sa 30. 11. 2015. Ďalej ho upozornil, že napriek

doručeniu tejto výpovede, pracovný pomer do uplynutia výpovednej doby riadne trvá a žalovaný je do
tohto času povinný riadne vykonávať prácu v zmysle pracovnej zmluvy.

Výpoveď bola doručovaná žalovanému prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. s tým, že podľa
oznámenia pošty, žalovanému bola zásielka doručená dňa 12. 10. 2015.

7. Z listu žalobcu zo dňa 9. 10. 2015 - Potvrdenia o výške priemerného mesačného zárobku za rozhodné
obdobie vyplýva, že priemerný mesačný zárobok je vyčíslený za obdobie štvrťroka X/XXXX - X/XXXX,
keďže náhrada sa uplatňuje za mesiac XX/XXXX. Priemerný pravdepodobný hodinový zárobok bol
vypočítaný na sumu 2,3344 eur a priemerný počet pracovných hodín, pripadajúcich v roku na 1mesiac

bol určený 173,92 hod.. Výsledný výpočet náhrady mzdy november 2015 bol súčinom uvedených hodnôt
stanovený na sumu 406 eur.8. Predžalobnou výzvou zo dňa 7. 1. 2016 žalobca vyzýval žalovaného na úhradu sumy 406 eur.
Žalovaný uvedený list si neprevzal v odbernej lehote.

9. Na základe takéhoto dokazovania súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť v
celom rozsahu.

Podľa ustanovenia §61 ods. 1,2 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer
zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod
výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom,
inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa ustanovenia §62 ods. 1,2 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí
uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje

inak.

Podľa ustanovenia §62 ods. 7 Zákonníka práce, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa
príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia §62 ods. 8 Zákonníka práce, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej
doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom
priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej
náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

Podľa ustanovenia §63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol
okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej
závažnéporušeniepracovnejdisciplínymožnodaťzamestnancovivýpoveď,akbolvposlednýchšiestich

mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Podľa ustanovenia §68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť
pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa ustanovenia §134 ods. 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely
(ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu
v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do
zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na
pracovisku (96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti

pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Podľa ustanovenia §134 ods. 2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok
predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k
prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého

štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľaustanovenia§134ods.3Zákonníkapráce,akzamestnanecvrozhodujúcomobdobíneodpracoval
aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.
Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho

obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Podľa ustanovenia §134 ods. 4 Zákonníka práce, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný
hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa
pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný

hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden
mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje
na najbližší eurocent nahor.10. V danej veci súd mal za preukázané rozhodujúce skutočnosti, t.j. že na základe pracovnej zmluvy,
uzatvorenej medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom, vznikol dňa 3. 7.
2015 pracovný pomer.

Ďalej súd mal za preukázané, že žalovaný dňa 9. 9. 2015 bez akéhokoľvek ospravedlnenia a
oznámenia prekážok v práci, nenastúpil na výkon práce, čím žalobca musel zabezpečiť iného
zamestnanca na plnenie pracovných úloh. Ďalej súd mal za preukázané, že žalobca písomne upozornil
žalovaného na porušenie pracovnej disciplíny, vyzval ho na nástup do zamestnania a poučil ho, že v

prípade opakovaného porušenia jeho povinností, môže s ním byť ukončený pracovný pomer. Napriek
uvedenému, žalovaný do práce nenastúpil, čim závažne porušil pracovnú disciplínu a preto listom zo
dňa 8. 10. 2015 žalobca zaslal žalovanému výpoveď z pracovného pomeru v zmysle ustanovenia §63
ods. 1 písm. e) Zákonníka práce s poukazom na ustanovenie §68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

Písomná výpoveď bola žalovanému doručená dňa 12. 10. 2015 a teda dňom 1. 11. 2015 mu začala

plynúť jednomesačná výpovedná doba, ktorá uplynula dňom 30. 11. 2015 (§62 ods. 1,2, 7 Zákonníka
práce) a teda týmto dňom bol skončený pracovný pomer medzi stranami sporu.

11. Taktiež súd mal za preukázané, že žalovaný nenastúpil do zamestnania počas plynutia výpovednej
doby a preto žalobca má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného

zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, keďže táto náhrada bola písomne dohodnutá v
bode 19 pracovnej zmluvy (§62 ods. 8 Zákonníka práce).

Výška tejto peňažnej náhrady je vypočítaná v zmysle ustanovenia §134 Zákonníka práce na sumu 406
eur ako súčin priemerného počtu pracovných hodín, pripadajúcich v roku na 1mesiac a priemerného

pravdepodobného hodinového zárobku v rozhodujúcom období, t.j. 173,92 hodín x 2,3344 eur.

Priemerný počet pracovných hodín, pripadajúcich v roku na 1mesiac sa vypočítal ako súčin priemerného
počtu týždňov pripadajúcich v roku na 1mesiac (4,348 hod) a týždenného fondu pracovného času
zamestnanca (40hod), t.j. 4,348 x 40 hod. = 173,92 hod. mesačne.

Priemerný pravdepodobný hodinový zárobok sa vypočítal ako hrubá mzda zúčtovaná v rozhodujúcom
období, vydelená počtom odpracovaných hodím v tomto rozhodujúcom období: priemerný hodinový
zárobok za jeden mesiac za obdobie 7/2015-8/2015 = hrubá mzda 784,35 eur/336 h = 2,3344 eur.

Žalovaný sumu 406 eur neuhradil, preto súd žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal ho na úhradu uvedenej
sumy.

12. Podľa ustanovenia §255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

Podľa ustanovenia §255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa ustanovenia §262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ustanovenia §262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Súd žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu a teda žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu.
Preto mu patrí náhrada trov konania. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia
§262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.