Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/185/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714206715
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8714206715.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.
r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.
r. o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, proti odporcovi: U. B.Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX P., G.. F. XXXX/XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom L.. L. L., vyšším
súdnym úradníkom Okresného súdu Bardejov o zaplatenie 6 725,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 7C 153/2015-57 zo dňa 23.10.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania
1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáha zaplatenia úveru s príslušenstvom, ktorý žalovanému
poskytol jeho právny predchodca.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Poprad v ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:
„Súd návrh zamieta.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.“
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že právny predchodca
navrhovateľa uzavrel s odporcom zmluvu o splátkovom úvere č. 493634027, a to dňa 1.10.2008.Na
základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s. Bratislava poskytla
žalovanému úver vo výške 4 182,43 eur, pričom ide o úver spotrebný a bezúčelový. Žalovaný sa zaviazal
splácať tento úver každého 20.dňa v kalendárnom mesiaci vo výške 67,25 eur, pričom prvá splátka mala
byť uskutočnená 20.11.2008 a posledná splátka 20.9.2018.

4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého žalobca nie je oprávnený začať vykonávať
činnosť, ktorá spočíva v poskytovaní spotrebiteľských úverov nakoľko absentuje náležitosť jeho zápisu
do registra veriteľom v zmysle § 20 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu
odporuje zákonu, pokiaľ banka, ktorá poskytla úver, tento postúpi na subjekt, ktorý nie je bankou ani
poskytovateľom úverov napriek tomu, že ešte nenastala splatnosť celej pohľadávky. Subjekt, ktorý
nesmie poskytovať úvery ich predsa nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Môže si ho vo vlastnom
mene vymáhať, ale to predpokladá dovŕšenie splatnosti pohľadávky. Na základe vyššie uvedených

skutočností súd dospieva k záveru, že žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou
v predmetnom konaní, nakoľko zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.6.2012 je neplatná, keďže na
žalobcu nemohla byť zo strany postupcu postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov,
ktorých splatnosť ešte nenastala, keďže žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovaniebankových úverov, teda ani na ich správu, ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov, na
ktorú je podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách potrebné bankové povolenia a zároveň neboli naplnené ani
vyššie uvedené zákonné predpoklady § 92 ods. 8 zákona o bankách na postúpenie pohľadávky z banky

na žalobcu (postupníka).Vzhľadom na vyššie citované súd preto návrh zamietol.
5. Aplikoval ustanovenia § 3, ods. 2, § 9, ods. 1, 7, ods.1 zákona č. 783/2001 Z.z., § 53, ods. 4 OZ.
6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému
žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže si ich náhradu neuplatnil.
Obsah odvolania

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu, resp. ho zrušil a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ďalej v odvolaní uviedol, že zo znenia ust. § 92 ods.
8 ZoB nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už
splatná. Zmluvné strany si v zmluve o splátkovom úvere dojednali plnenie v splátkach s presným
stanovením termínov splatnosti jednotlivých splátok. Odporca sa dostal do omeškania, uvedené termíny

neplnil a právnemu predchodcovi navrhovateľa tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti. Právny predchodca navrhovateľa toto svoje oprávnenie nevyužil, pričom mimoriadnu
splatnosť vyhlásil až navrhovateľ, a to podaním zo dňa 24.01.2014 označeným ako „Oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Postúpením pohľadávky sa stal sám navrhovateľ veriteľom
pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo na

plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo
veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Na základe uvedeného považujem za nesporné, že
spolu s postúpenou pohľadávkou prešli na navrhovateľa všetky práva s touto pohľadávkou spojené,
teda aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už
nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach, V dôsledku nesplnenia povinností dlžníkom sa

stáva splatný cely dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na
výšku alebo existenciu dlhu dlžníka, ty ká sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne
od vôle veriteľa. V nadväznosti na uvedené navrhovateľ zastáva názor, že vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. K vyhláseniu
mimoriadnejsplatnostiúverupristúpilnavrhovateľ,atopopostúpenípredmetnejpohľadávky.Vsúvislosti

s nedostatkom aktívnej legitimácie v konaní navrhovateľ v ďalšom poukazuje na skutočnosť, že v
konaní predložil relevantné oznámenie postupcu odporcovi o postúpení pohľadávky, spolu s podacím
hárkom, preukazujúcim odoslanie týchto písomnosti odporcovi, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia
vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.

Dlžník sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej
prípadne neexistencie. Navrhovateľ zastáva názor, že ustanovenie S 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať
s aktívnou legitimáciou navrhovateľa ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto
ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva
a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia

ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom
predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť
pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali
platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.
Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutých
častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil

na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza( § 387,
ods. 2 CSP).
10. Z ustáleného skutkového stavu vyplýva, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa
1.10.2008 zmluvu o úvere. Právny predchodca zmluvou o postúpení pohľadávok z 27.6.2012 postúpilpohľadávku z predmetnej zmluvy na žalobcu. Žalobca listom zo dňa 24.1.2014 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru vyzval žalovaného k úhrade pohľadávky (č.l. 21 spisu). Súd mal za nesporné, že právny
predchodca žalobcu, pôvodný veriteľ žalovaných bola Slovenská sporiteľňa a.s., ktorá má v zmysle

ustanovenia§2ods.1zákonač.483/2001Z.z.obankáchpostaveniebanky. Ustálil,žežalobcanemohol
platne nadobudnúť pohľadávku, keďže neboli splnené zákonné predpoklady pre postúpenie pohľadávky
z banky na tzv. „nebanku“.
11. V súvislosti s odvolacou námietkou ohľadom postúpenia úveru z banky na nebankový subjekt
a výkladom ustanovenia § 92, ods. 8 ZOB odvolací súd poznamenáva, že spôsobilým predmetom

postúpenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré
sú už (1) splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy po tom,
čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú
zákonnýmpredpokladompreplatnépostúpeniepohľadávkybanky.Musiabyťsplnenévčasepostúpenia
pohľadávky.
12.OdvolacísúdpoukazujenazáveryzasadnutiaobčianskoprávnehokolégiaKrajskéhosúduvPrešove

konaného dňa 21.3.2017, v zmysle ktorých: „Ustanovením § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Zz. o bankách
(ďalej aj ,,ZoB“) sa sledovalo sprísnenie postúpenia césie bankovej pohľadávky zo sféry kontrolovanej
centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase
vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu ( ,,Toto právo banka
nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpením pohľadávky...). Zákonné

podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová lehota,
možnosťpostúpiťbankovúpohľadávkuibanavybranésubjektynepodporujezáver,žebyhlavnýmcieľom
sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva. Zákonom č. 299/2016 Z.
z. s účinnosťou od 1. januára 2017 zákonodarca pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej
pohľadávky v spotrebiteľských veciach a to k zúženie okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť

bankovú pohľadávku (napr. splatenie vkladu do základného imania u postupníka najmenej 500.000
eur, vylúčenie obchodníkov s oprávnením poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000 eur a pod.) a ii.
Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia
bankovejpohľadávkysosúčasnýmstanovenímvýnimiek ztohtozákazuanepodporujúzáveromožnosti
odklonuodpravidlacesiebankovejpohľadávkyvneprospechspotrebiteľa(viď.tiežodkaz72cv§89ods.1

ZoB). Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach
sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho
úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučujú dobromyseľnosť
postupníka.“
13. Ministerstvo financií SR vo svojom písomnom stanovisku z 21.3.2017 uvádza, že pre platné

postúpenie pohľadávky banky musia byť splnené kumulatívne všetky podmienky upravené v § 92, ods.
8 Zákona o bankách, t.j. pohľadávka môže byť postúpená, ak je splatná, a to až po predchádzajúcej
písomnej výzve a omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky je nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní. Osobitná regulácia pravidiel pre postúpenie bankovej pohľadávky oproti všeobecnej
úprav e bol uzákonená z dôvodu, aby sa umožnilo bankám ako krajné opatrenie proti chronickým

neplatičom dlhov použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou. Systém ochrany spotrebiteľov. vrátene ochrany finančných spotrebiteľov
pred porušovaním spotrebiteľských práv bol a je v celej EÚ- ES založený smernicou 93/13/EHS z
5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, resp. aj smernicou 2011/83/EÚ z
25.10.2011 o právach spotrebiteľov. Systém ochrany spotrebiteľov pred Porušovaním spotrebiteľských

práv, ktorý bol založený smernicou 93/13/EHS vychádza z myšlienky , že spotrebitelia sa nachádzajú
v nerovnom (znevýhodnenom) postavení voči predávajúcim, dodávateľom či poskytovateľom služieb
(vrátane finančných služieb a produktov aj v oblasti úverov), a to z hľadiska vyjednávacej sily a tiež
úrovne informovanosti. Pritom toto nerovné postavenie pobáda a vedie spotrebiteľa (vrátane finančného
spotrebiteľa) tomu, že spotrebiteľ pristúpiť zmluvným podmienkam vopred pripraveným a vyhotoveným

predávajúcim, dodávateľom či poskytovateľom služieb (vrátane finančných služieb a produktov aj v
oblasti úverov) bez toho, aby spotrebiteľ mohol reálne ovplyvniť obsah týchto podmienok a tieto
praktiky. Vzhľadom na túto situáciu znevýhodneného postavenia spotrebiteľov článok 6 ods. 1 smernice
93/13/ EHS stanovuje, že neprijateľné či nekalé podmienky a praktiky predávajúceho, dodávateľa či
poskytovateľaslužiebniesúprespotrebiteľazáväzné.Totopravidlojepotrebnéuplatniťajnaeventuálne

zmluvné ustanovenia, vrátane obchodných podmienok, ktoré na koncipovali bankové subjekty a ktoré
by bankovým subjektom (ako veriteľom) umožňovali, aby ich pohľadávky, ktoré majú voči bankovým
klientom (dlžníkom), postupovali na iné subjekty (postupníkov) v rozpore so zákonnými pravidlami
podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Celkovo sa javí plne relevantné, aby postúpeniebankovej pohľadávky, ktoré je v rozpore so zákonnými pravidlami podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách,
bolo posudzované ako právny úkon odporujúci zákonu a tým aj neplatný právny úkon v zmysle § 39
občianskeho zákonníka.

14. Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania, vznikol z bankového úveru, regulovaného
špeciálnou právnou úpravou zákonom o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť
v zmysle § 2 ods. 3 zák. ZOB podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha
dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú
činnosť.Žalobcavkonanínepreukázal,abydisponovaltakýmtopovolením,nazákladektoréhobymohol

vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaním fyzickým osobám bankami, teda bankovou
činnosťou. V uvedenom kontexte je potrebné vyhodnotiť aj Zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej
z bankovej činnosti právneho predchodcu žalobcu ako neplatnú pre rozpor so zákonom. Z tohto dôvodu
je nedôvodná aj odvolacia námietka žalobcu, že samotné oznámenie postupcu žalovanej o postúpení
pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu. Žalobca v konaní nepreukázal, že jeho
právny predchodca písomne vyzval žalovanú na plnenie dlžných splátok ako ani nepredložil dôkaz o

tom, že žalovaná suma predstavuje splátky úveru, ktoré sú splatné.
„Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je

imanentnou súčasťou súdneho konania“ (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.
6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
15. Odvolací súd nenašiel dôvody pre odklon od doterajších rozhodnutí odvolacích súdov (porovnaj
rozsudok KS v Bratislave , sp.zn. 6Co 58/2016, rozsudok KS v Prešove sp.zn. 4 Co 145/2014, 19 Co
177/2014, 12Co157/2015)

16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdzuje ako
vecne správny (§ 387 C.s.p.).
17. V odvolacom konaní nebol úspešný žalobca, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.Naopakfaktickyplneúspešnýbolžalovaný,ktorémuvznikol nároknanáhradutrovodvolacieho

konania (v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C.s.p..
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).