Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815202370
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8815202370.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v spore žalobcu: Quantum Credit a.s., so sídlom
Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom
Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745 proti žalovanému: R. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. XXX, t. č. A. O. XXX/XX, XXX XX T.Ň., okres T. - město, štátny občan Slovenskej republiky, o
zaplatenie 845,47 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.
k. 9C/61/2015-72 zo dňa 31.03.2017, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok v jeho napadnutej časti čo do zamietnutia žaloby o sumu 105,79 eur s

príslušenstvom.

II. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol
a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s. a žalovaným
bola dňa 25.07.2011 uzavretá zmluva o pripojení, a tiež zmluva o poskytovaní služby a nájme KZ

podľa ust. § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Predmetné zmluvy súd
prvej inštancie posúdil ako spotrebiteľské, na základe ktorých boli žalovanému poskytované dohodnuté
služby, no ten sumy za tieto služby, tak ako mu boli vyčíslené v jednotlivých faktúrach, neuhradil.
Keďže žalovaný nezaplatil cenu za poskytnuté služby v lehote splatnosti, žalobca od zmluvy odstúpil.
V zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014
súd prvej inštancie z úradnej moci prihliadol na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu
jeho premlčania. Žalobcovi vzhľadom na vyššie uvedené vzniklo právo na vydanie bezdôvodného

obohatenia. Z odstúpenia od zmluvy o poskytovaní verejných služieb vyplynulo, že účinky odstúpenia
nastávajú posledným dňom mesiaca, v ktorom bolo toto oznámenie doručené účastníkovi s tým, že
prenajaté zariadenia, ktoré sú majetkom poskytovateľa, bol účastník povinný vrátiť poskytovateľovi,
a to najneskôr do konca mesiaca, v ktorom bolo doručené toto oznámenie, inak bude povinný
zaplatiť zmluvnú pokutu. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa
04.07.2012 boli žalovanému vyúčtované pokuty za nevrátenie zariadení, ktoré mal žalovaný prenajaté,
a preto vzhľadom na uvedené ustálil, že oznámenie o odstúpení bolo žalovanému doručené do konca

júna 2012, keďže už v júli fakturoval pokuty za nevrátenie. Účinky odstúpenia tak nastali dňa 30.06.2012
(posledný deň mesiaca, v ktorom bolo oznámenie doručené) a nasledujúcim dňom, 01.07.2012 začala
plynúť dvojročná premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula dňa
01.07.2014. Keďže žaloba bola doručená tunajšiemu súdu až dňa 17.03.2015, súd prvej inštanciežalobcom uplatnený nárok posúdil ako nárok uplatnený po uplynutí premlčacej lehoty, a preto žalobu v
celom rozsahu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to proti časti, ktorou
mu nebola priznaná fakturovaná cena služby vo výške 105,79 eur spolu s príslušenstvom. Namietal,
že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď
uviedol, že v predmetnej veci je nepochybné, že nárok mal byť uplatnený z titulu vrátenia bezdôvodného

obohatenia a z tohto dôvodu je premlčaný. Právny predchodca žalobcu využil zákonnú možnosť a
deň zániku zmluvy dohodol so žalovaným inak, čo vyplýva z Oznámenia o odstúpení od Zmluvy a
Obchodných podmienok na poskytovanie Služby, ktorý korešponduje s textom uvedeným v samotnom
úkone odstúpenia, čo potvrdil aj samotný súd v bode 67 napadnutého rozsudku, keď deklaroval, že
účinky odstúpenia, teda zánik zmluvy nastal až 30.06.2012. Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa
dohodli, že: „Odstúpením od Zmluvy o pripojení Služby zmluva zaniká. Odstúpenie nadobúda účinnosť

posledným dňom mesiaca, v ktorom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený
druhej strane...“. Z uvedeného je podľa odvolateľa zrejmé, že všetky nároky, ktoré vznikli pred zánikom
zmluvy nie sú dotknuté, nakoľko vznikli z platnej zmluvy. Z tohto pohľadu tak všetky faktúry, ktoré sú
predmetom žaloby (nakoľko boli splatné pred 20.06.2012) nie sú nárokom z bezdôvodného obohatenia,
ale peňažným nárokom, ktorý bol riadne uplatnený v trojročnej premlčacej dobe. Z uvedených dôvodov

navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobe v napadnutej časti vyhovie a zaviaže žalovaného
zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj

webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie.

8. Podľa § 48 ods. 1, 2 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

9. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne

zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach prvoinštančného súdu sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho
konania.

11. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu. Vyplýva to aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sašpecifická odpoveď práve na tento argument (Ruistoriace. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A,
str. 12, § 29; Hirobalanice, Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-D;, Georgiadis c. Grécko z 29. 5.
1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).

12. Ústavný súd SR sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutia v náleze III. ÚS
119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnenie nárokov a

obranu proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

13. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd
prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka o odstúpení od zmluvy, jeho zistenia vychádzajú z vykonaného dokazovania a skutočností,
ktoré boli nesporné, pričom sám žalobca deklaroval, že účinky odstúpenia nastali dňa 30.06.2012.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp.
ústavne nekomfortné.

14. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu je tvrdenie, že súd prvej inštancie vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

15. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7

Cdo 7/2010).

16. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom
uplatnenej pohľadávky voči žalovanému, ktorá vznikla medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným, a to dňa 25.07.2011, kedy došlo uzavretiu zmluvy o pripojení, a tiež zmluvy o poskytovaní

služby a nájme KZ podľa ust. § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Súd
prvej inštancie správne ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným ide o spotrebiteľský vzťah.

17. Odvolací súd má za to, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať všetky ustanovenia
vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa v zmysle citovaného ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho

zákonníka a nasl. ako aj smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

18. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

19.Ustanovenie§54ods.1OZjeustanovenímlexspecialissdopadomnavšetkyspotrebiteľskézmluvy,
a teda aj na predmetný zmluvný vzťah. Odvolací súd sa domnieva, že ak by z pôsobnosti ustanovenia §
54 ods. 1 OZ mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil.

To platí aj na typy upravené v Obchodnom zákonníku.

20. Ide pritom o veľmi zásadné nekazuistické ustanovenie zákona (,,...ani inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie“) sledujúce inter alia vylúčenie dopadu nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa
oproti následku, ktorý konkurenčne dopadá na spotrebiteľa podľa ,,tohto“ zákona. Je logické sa

domnievať, že zákonodarca tým rozumel Občiansky zákonník (arg. ,,tohto zákona “ sa rovná zákona, v
ktorom je naň priamy odkaz). (porov. Dôvodovú správu k § 54 ods. 1 OZ na http://www.rokovania.sk ,,(§
54) Ustanovenie v ods. 1 v súlade so Smernicou vyjadruje kogentnosť úpravy neprijateľných podmienok
s tým, že v spotrebiteľských zmluvách nie je možné dojednať také práva alebo povinnosti odchylne od
zákonnejúpravy,ktorébybolivneprospechspotrebiteľa.Neplatnésútakédojednaniavspotrebiteľských

zmluvách, ktorými by sa spotrebiteľ vzdával tých práv, ktoré mu zákon priznáva alebo dojednať také
ustanovenie, ktoré by zhoršili jeho postavenie ako účastníka zmluvy....“.21. Súd prvej inštancie uvedené ustanovenie aplikoval dôsledne a podľa názoru odvolacieho súdu v
súlade so zmyslom a cieľom predpokladaným zákonom.

22. Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva)
je úplné vylúčenie občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak paušalizované
použitie obchodného práva typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité (viď dôsledky
pre spotrebiteľov v ďalšej časti odôvodnenia).

23. Odvolací súd už v minulosti použil na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v právnom
vzťahu právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku (porov. rozsudky vo veciach sp. zn. 6Co
81/2012, 6Co 113/2010, 6Co 218/2012, 6Co 224/2012). Niektoré rozsudky pritom boli podrobené
kontrole ústavnosti. Ústavný súd SR takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný (napr. vec I. ÚS
402/2013) a pritom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická
právna úprava odstúpenia a premlčania).

24. Odvolací súd reflektuje na judikatúru, ktorá podporuje odstúpenie od zmluvy bez rušenia práv zo
zmluvy, ktoré vznikli pred odstúpením (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 1MObdo V
2/2007, Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci 33Odo 131/2003).

25. S uvedenou judikatúrou v spoločenských vzťahoch vzniknutých pred zakotvením ustanovenia § 54
OZ do Občianskeho zákonníka sa dá súhlasiť. Žalobcom prezentovaná právna konštrukcia a treba
povedať, že aj doterajšia judikatúra však nezohľadňujú ustanovenie § 54 ods. 1 v spojení s § 39 OZ.

26. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 48 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

28. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2),
a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a
povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si
majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).

29. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka
zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne
zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek
ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie

spotrebiteľa zhoršuje. Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej
medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom
zákonníku.

30. Neobstojí ani tvrdenie, že použitím právnej úpravy o odstúpení od zmluvy podľa predpisov

občianskehoprávasažalobcadostávadonevýhodnejšiehopostavenia,čobybolovrozporesprincípom
právnej istoty.

31. Naopak spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci
štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú vo svojich dôsledkoch nevýhodnejšie oproti

právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide
o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri
štandardných typových zmluvách (porov. Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš
Čeněk, 2009, str. 178).

32. Nemožno prehliadnuť, že je to práve dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová
zmluva) a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení.33. Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom

pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia Súdneho dvora na to poukazujú (napr.
rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25, 26, 27, rozsudok C-240/98 až C-244/98 Océano).

34.Odvolacísúdnemá pochybnostiosúladeustanovenia§54ods.1OZsprávomEurópskejúnie,ktoré
umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča

smernicaRady93/13/EHS(čl.8smerniceRady93/123EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou
voblastiobsiahnutejtoutosmernicouscieľomzabezpečeniamaximálnehostupňaochranyspotrebiteľa“,
porov. tiež rozsudok súdneho dvora vo veci C-484/08).

35. Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (§

298 a nasl. CSP) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu
života a tak naplniť cieľ čl. 6 citovanej smernice ,,postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly
v zmluvách nezaväzovali“.

36. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku,

ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52
až § 54 OZ. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku
tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

37. V celej škále dualisticky upravených inštitútov súkromného práva by sa v danom prípade podľa
Obchodných podmienok malo použiť obchodné právo, vrátane regulácie inštitútu odstúpenia od zmluvy,
s čím sa podľa odvolacieho súdu zásadne nedá súhlasiť. Spotrebitelia napriek dôvere v objektívne
právo zakotvené v kódexe o občianskych právach by sa museli podrobovať pomerne zložitejšiemu
a vzdialenejšiemu obchodnému právu, ktoré oproti Občianskemu zákonníku zásadne zhoršuje ich

postavenie.

38. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba podľa názoru odvolacieho súdu vykladať tak, že v
prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy
nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa

postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom
transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce nevyžaduje transpozíciu v prípade dualistickej úpravy
inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu
(rozumej Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ).

39. Odvolací súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany
v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia, zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, explicitne
priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času pri zlom
úmysle veriteľa a pod.

40. Súd prvej inštancie tak postupoval správne, keď na danú vec aplikoval ust. § 5b zákona č.
250/2007Z.z.oochranespotrebiteľavzneníúčinnomod01.05.2014,podľaktoréhoorgánrozhodujúcio
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

41. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok bol
na súde uplatnený až po uplynutí premlčacej lehoty, a preto nebolo možné jeho žalobe vyhovieť.

42. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v predmetnej veci v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie odôvodnil
riadne a v rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými argumentmi. Keďže ani v priebehu odvolaciehokonania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a
presvedčivéodôvodnenierozhodnutiasúduprvejinštancie,sktorýmsaplnestotožňuje,aktorépovažuje
za správne, zodpovedajúce zásadám spravodlivého konania pred súdom.

43. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej
časti, čo do zamietnutia žaloby o sumu 105,79 eur s príslušenstvom, ako vecne správny, podľa § 387
ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

44. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.

45. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že odvolací súd úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 %.

46. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).