Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/297/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117221536
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4117221536.1

Uznesenie

Krajský súd v Nite v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Ingrid
Doležajovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: C. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., T.
XXX, proti žalovanému: Tatra banka, a. s., so sídlom Bratislava, Hodžovo námestie 3, IČO: 00 686
930, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 27. júna

2017, č. k. 19Csp/181/2017-16, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie,
ktorým žalovanému ukladá povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho
z dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov prislúchajúcej k Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského
úveru s poistením pre fyzické osoby č.: BSU-00-0001914586 uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom
a žalovaným ako veriteľom dňa 15. 11. 2012, do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Vo zvyšnej časti napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 27. 06. 2017, č. k. 19Csp/181/2017-16, zamietol návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 132, § 324 ods.
1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 327 a § 328 ods. 1 CSP.

2. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že navrhovateľ (žalobca v konaní vo veci samej)
sa žalobou podanou na Okresný súd Nitra dňa 06. 06. 2017, súčasťou ktorej je aj návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia, domáha určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a nariadenia
neodkladného opatrenia. Žalobca sa v konaní domáha svojich práv vyplývajúcich mu z jeho
spotrebiteľského postavenia v rámci právneho vzťahu s odporcom. Uviedol, že z jeho strany došlo k
porušeniu platobnej disciplíny, žalobca pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy, a to na základe žiadosti
o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 19. 12. 2016, ktorou banka zároveň oznámila, že k tomuto dňu
eviduje pohľadávku zo zmluvy spotrebiteľskom úvere č. BSU XX-XXXXXXXXXX v celkovej sume 3

728,67 eura. Žalobca pracuje ako zamestnanec spoločnosti Železnice Slovenskej republiky, Bratislava
v skrátenej forme, so sídlom Klemensova 8, Bratislava 813 61, IČO: 31 364 50l (ďalej len „ŽSR“). Na
základe uvedených žiadostí vykonávané zrážky z jeho mzdy, čo preukazuje priložená výplatná páska.
Zamestnávateľ pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy, len na základe žiadosti o vykonávanie zrážok
zo mzdy, ku ktorej bolo priložené len plnomocenstvo advokátskej kancelárie. Zamestnávateľ pristúpil k
vykonávaniu zrážok zo mzdy bez toho, aby mu žalovaný predložil Dohodu o zrážkach zo mzdy, a to aj

napriek tomu, že sa v žiadosti na ňu odvoláva. Vykonávané zrážky zo mzdy majú pre neho devastačné
následky, a to pokiaľ ide o jeho životnú a finančnú situáciu. Okrem žalovaného má aj ďalších veriteľova snaží sa splácať každý zo svojich záväzkov, zároveň musí zo svojho príjmu hradiť všetky bežné a
základné mesačné výdavky na svoj život. Zrážky zo mzdy mu bránia, aby aspoň čiastočne uhrádzal
svoje záväzky ostatným veriteľom a často mu nevychádzajú financie na základné životné potreby. Z

uvedených dôvodov je nevyhnutné, aby súd vyhovel jeho návrhu, pretože hrozí, že v dôsledku tak
vysokých zrážok zo mzdy nebude schopný pokrývať všetky svoje životné náklady, čo ho môže priviesť
do väčších finančných ťažkostí, aké má teraz a ktoré by nebol schopný sám zvládať. Navyše hrozí, že
sa podstatne zhorší nielen jeho finančná situácia, ale aj situácia jeho ďalších veriteľov.

3. Žalobca preto žiadal, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým uloží povinnosť žalovanému,
aby sa zdržal akéhokoľvek použitia Ustanovenia čl. IV. zabezpečenie pohľadávky veriteľa (dohody o
zrážkach zo mzdy) Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. A.-XX-XXXXXXXXXX zo dňa 15.
11. 2012 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu -
Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme ŽSR, Klemensova 8, 813 61 Bratislava,
aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. K

žalobe priložil listinné dôkazy, a to Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy k pohľadávke zo zmluvy
spotrebiteľskom úvere č. XX-XXXXXXXXXX, Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy k pohľadávke
zo zmluvy spotrebiteľskom úvere BSU-XX-XXXXXXXXXX, zmluvu o spotrebiteľskom úvere BSU-XX-
XXXXXXXXXX, Výplatné pásky, Zoznam mesačných výdavkov a Zoznam veriteľov.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ako ani
predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal, že má právny záujem na neodkladnom opatrení, t. j. že
je daná potreba, či nutnosť dočasnej úpravy pomerov. Neodkladné opatrenie sa vydáva vtedy, ak je
potrebné a nutné dočasne upraviť pomery, resp. ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak
je obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca neosvedčil nutnosť nariadenia neodkladného opatrenia.

Zrážky zo mzdy majú zákonnú úpravu a nie je nimi možné zrážať vyššiu sumu ako dovoľuje zákon.
Žalobca tak má zákonom zabezpečený minimálny finančný príjem. Podľa pripojenej zmluvy a žiadostí o
vykonanie zrážok tieto budú prebiehať v dohľadnom čase (minimálne tri roky) len do výšky poskytnutej
istiny. Nie je teda predpoklad, že by si žalovaný uplatnil zrážkou viac ako je istina, ktorú ani žalobca
nespochybňuje a v dohľadnom čase sa vyrieši otázka nárokov žalovaného na úroky a poplatky, pretože

vyriešenie tejto otázky je v predmetnom konaní návrhom vo veci samej. Žalobca k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia priložil Zoznam veriteľov, z ktorého vyplýva, že žalobca má viacero úverov - od
spoločnosti Tatra banka, a. s., má 6 úverov, od spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., má 4 úvery,
od spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., má 3 úvery, a po jednom úvere má od spoločností
Home Credit Slovakia, a. s., AB 2 B.V. a INVEST - KAPITAL, a. s. Zákony ohľadom ochrany spotrebiteľa

upravujú práva spotrebiteľov, ich zámerom však nie je, aby ich spotrebitelia zneužívali. Konanie žalobcu
nie je možné chrániť zákonom, v tomto prípade neodkladným opatrením, keď vzhľadom na uvedené
skutočnosti nie je predpoklad poškodenia práv žalobcu v tom, že by uhradil viac ako by mal.

5. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie , žiadajúc odvolací súd,

aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
alebo alternatívne, aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie do
času rozhodnutia vo veci samej. V odolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Opätovne zdôraznil, že žalobou vo veci samej sa domáha

určenia neprijateľných zmluvných podmienok a určenia, že zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov. Z
podanej žaloby vyplýva, že žalovaný realizuje zrážky zo mzdy na základe neplatných právnych úkonov,
teda zmluvných ustanovení o Dohode o zrážkach zo mzdy, ktoré považuje za neprijateľné, čo spôsobuje
absolútnu neplatnosť uvedených ustanovení v spotrebiteľských zmluvách. Navyše zamestnávateľ
vykonáva zrážky zo mzdy len na základe žiadosti o realizácii zrážky zo mzdy, ktorej prílohou bolo

plnomocenstvo. Zamestnávateľ teda nemá k dispozícii Dohodu o zrážkach zo mzdy. Do pozornosti
odvolacieho súdu dal uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/43/2013 zo dňa 12. 02.
2013. Odvolateľ poznamenal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore so základnými princípmi
Civilného sporového poriadku, a to najmä čl. 2 ods. 2. Odvolateľ má za preukázané, že sú splnené
zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Považuje za v rozpore s dobrými mravmi,

aby súd umožnil odporcovi vykonávať zrážky zo mzdy na základe neplatného právneho úkonu.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa§ 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné, preto
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a vo zvyšnej časti napadnuté uznesenie ako
vecne správne potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP.

7. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť

zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP).

Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa
§ 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené

podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do
30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

8. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov,
prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného
rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku)
bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy
účastníkov sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného

opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi
stranami, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v
daných právnych vzťahoch medzi stranami nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom
nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami (strana nie je obmedzená spôsobom neprimeraným
povahe veci). Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú

však vzťahy stranami iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy strán sú následne v úplnom
rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené
požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný
podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Neodkladné opatreniepôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho
právoplatnosťou).

9. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu
vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len
s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí

aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie.
Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme
len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.
Odvolací súd nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na

vydanie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť aspoň základné
skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť
primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité

pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho
návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie
však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností
umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a
bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

10. Ďalej odvolací súd konštatuje, že tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje
novú právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna
úprava pôvodne označovaného predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no
podľa novej právnej úpravy je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej.

11. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa
Občianskehosúdnehoporiadku,podľaktorejbolocieľompredbežnýchopatrenídočasneupraviťpomery
účastníkovkonaniaanáslednerozhodnúťvovecisamej,resp.cieľomboloeliminovaťohrozeniebudúcej
exekúcie. Doterajšia právna úprava obsahovala aj inštitút zabezpečenia dôkazu, ktorý mal takisto

dočasný charakter.

12. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože
po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa
§ 336 ods. 1 CSP môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku

uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad,
že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť
neuloží. Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 ods. 1 CSP).
Neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§ 333 CSP).

13. Nová právna úprava pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s
výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 CSP), na rozdiel od úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku,
pri ktorej dočasnosť predbežných opatrení vylučovala možnosť takého výroku, ktorý by bol obsahovo
totožný s výrokom vo veci samej. Výnimky z predchádzajúcej právnej úpravy však už pripustila aj
doterajšia judikatúra.

14. Neodkladné opatrenie možno nariadiť len na návrh. Vecne príslušný na konanie a rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd
pred začatím konania, počas konania a po skončení konania.

15. V zmysle čl. 51 Ústavy SR je CSP zákonom, ktorým sa akoby ,,premietlo“ právo na súdnu ochranu
do všeobecne záväzného právneho predpisu a súčasne sa pri uplatňovaní tohto práva postupuje podľa
menovaného predpisu. Ide teda o taký procesný inštitút, ktorým sa má poskytnúť dočasná ochrana
účastníkovi konania/navrhovateľovi a má sa zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia; vytvorí sastav, ktorý by mal umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie môže
mať charakter trvalej úpravy pomerov strán alebo dočasného opatrenia súdu, poskytujúce ochranu
ohrozeným či porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým títo nepodajú žalobu vo veci samej,

resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu. Preventívno-výchovné
pôsobenie predbežného opatrenia je zamerané na usmerňovanie subjektov, aby zachovávali a plnili
práva či povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona a iných právnych skutočností. Procesná prevencia je
zameraná na to, aby sa predchádzalo riešeniu rozporov v konaní sporovom, teda aby sa zabezpečila
ochrana tých práv a záujmov, ktoré by mohli byť v budúcnosti ohrozené. Inštitút predbežných opatrení

má teda pertraktovať do popredia rýchle a pružné riešenie situácií, keď je potrebný okamžitý zásah
súdu, pretože po určitom čase (v dôsledku absencie aktívnej ingerencie súdu) by mohlo dôjsť k ťažko
odvrátiteľnému stavu. Na druhej strane, je zrejmé, že je nutné vymedziť predpoklady jeho nariadenia,
aby nedochádzalo k neprimeranému a nenapraviteľnému zásahu zas do práv žalovaného alebo tretej
osoby, a tým k vytvoreniu ťažko obnoviteľného predchádzajúceho stavu.
16. Odvolací súd preskúmajúc listinné dôkazy zo súdneho spisu dospel k rozdielnemu právnemu názoru

ako súd prvej inštancie, majúc za dostatočne osvedčenú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia
tak, ako to žiadal žalobca, ktorý sa v konaní vo veci samej domáha určenia neprijateľnosti zmluvných
podmienok v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: BSU-XX-
XXXXXXXXXX zo dňa 15. 11. 2012. Navrhovateľ neodkladného opatrenia (žalobca v konaní vo veci
samej) sa vo veci domáha určenia, že ustanovenie čl. IV Zabezpečenie pohľadávky veriteľa (Dohoda

o zrážkach zo mzdy a iných príjmov) vyššie uvedenej zmluvy je ako neprijateľná zmluvná podmienky
neplatná. Ďalším výrokom sa domáha určenia, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: BSU-XX-XXXXXXXXXX zo dňa 15.
11. 2012 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.

17. Z obsahu spisu považuje odvolací súd za nesporné, že účelom návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré má dočasne zamedziť realizácii zrážok z jeho mzdy, ktoré vykonáva
jeho zamestnávateľ Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Klemensova 8, IČO: 31 364
501. Nariadenia neodkladného opatrenia sa žalobca domáha z obavy, aby v dôsledku ďalšej realizácie
zrážok z jeho mzdy nedošlo k zhoršeniu jeho životnej a finančnej situácie v dôsledku toho, že sa

zrážkami zo mzdy odvedie odporcovi viac, ako by bol v konečnom dôsledku žalobca ako dlžník z
uvedeného úveru povinný zaplatiť žalovanému (veriteľovi), ak by súd vyhovel žalobe, ktorou sa domáha
určeniazmluvyospotrebiteľskomúverezabezúročnýabezpoplatkov,určenianeprijateľnýchzmluvných
podmienok v zmluve o úvere, ktorou je čl. IV Zmluvy označený ako Zabezpečenie pohľadávky veriteľa,
pričom obsahom tohto ustanovenia je samotná Dohoda o zrážkach zo mzdy. Odvolací súd v tomto

smere konštatuje, že navrhovateľ neodkladného opatrenia sa teda žalobným petitom domáha aj určenia
neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, na podklade ktorej žalovaný žiadal zamestnávateľa žalobcu
o vykonanie zrážok z jej mzdy.

18. Žalobca sa obáva sa, že ak by bol v konaní vo veci samej úspešný, žalovaný by sa

vykonanými zrážkami bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, čím by na strane žalobcu navyše prišlo k
zhoršeniu možnosti uspokojiť svojich ďalších veriteľov. V aktuálnej dobe neprináleží odvolaciemu súdu
posudzovať, či Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v rozpore s právnymi predpismi a do akej
miery môže byť žalobca v konaní vo veci samej úspešný. Ak však žalobca v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia i v žalobe vo veci samej spochybňuje predmetnú Dohodu o zrážkach zo

mzdy, potom podľa názoru odvolacieho súdu je dôvodné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovieť, a do doby, pokiaľ v konaní nebude právoplatne vyriešená otázka platnosti namietanej dohody o
zrážkach zo mzdy, dočasne upraviť pomery strán. Z uvedeného vyplýva, že na nariadenie neodkladného
opatrenia týkajúceho sa povinnosti zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy postačuje, že bola podaná žaloba,
ktorou sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha v konaní vo veci samej určenia neplatnosti

Dohody o zrážkach zo mzdy. V opačnom prípade by žalobcovi (ktorý má postavenie spotrebiteľa, teda
slabšieho subjektu právneho vzťahu) mohla vzniknúť majetková ujma (škoda), ktorá by z hľadiska
ochrany jeho subjektívnych práv mal na neho omnoho väčší dopad, v porovnaní s dopadom na
žalovaného (ako silnejšej strany právneho vzťahu) v prípade dočasného pozastavenia zrážok zo mzdy.

19. Odvolací súd má na rozdiel od súdu prvej inštancie za preukázané, že žalobca preukázal potrebu
neodkladne upraviť pomery strán, a to až do skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti
dohodyozrážkachzomzdyaurčeniaspotrebiteľskýchzmlúvzabezúročnéabezpoplatkov.Zdôrazňuje,
že neodkladné opatrenie je možné vydať v prípade, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnostipotrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj
osvedčené, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď bez okamžitej úpravy pomerov
by bolo právo strán ohrozené. V tomto smere má odvolací súd za to, že tieto základné atribúty

dôvodnosti neodkladnej úpravy vo forme neodkladného opatrenia žalobca osvedčil, osvedčil existenciu
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, keď primárne osvedčila existenciu žiadosti o
vykonávanie zrážok zo mzdy zo strany žalovaného, adresovanú zamestnávateľovi žalobcu.

20. V súvislosti s § 551 Občianskeho zákonníka a zákonnosti dohody o zrážkach zo mzdy odvolací súd

poznamenáva, že túto dohodu je možné vo všeobecnosti uzavrieť ako prostriedok na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a pre túto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych
úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka a platiteľa
mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok.
Veriteľ nadobúda voči platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená
dohoda o zrážkach zo mzdy. Týmto okamihom platiteľovi mzdy vzniká zo zákona povinnosť vykonávať

zrážky zo mzdy dlžníka a poukazovať ich veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka uspokojená. Ak
platiteľ mzdy nesplní povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy a poukazovať ich veriteľovi, veriteľovi vzniká
nárok na náhradu škody voči platiteľovi mzdy, ak sú splnené aj ostatné podmienky na uplatnenie nároku
(§420ods.1Občianskehozákonníka).Dohodaozrážkachzomzdyjezabezpečovacímprostriedkomna
zabezpečenie peňažnej pohľadávky len v prípade, že medzi stranami existuje platný záväzkový vzťah,

z ktorého táto pohľadávka vznikla, ktorým sa bude súd prvej inštancie zaoberať v konaní vo veci samej.
Z hľadiska dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ preukázal, že je tu
právny vzťah medzi stranami sporu, a že tento právny vzťah vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov vo
forme nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k odporcovi.

21. Odvolací súd konštatuje, že poukazujúc na uvedené skutočnosti je dôvodné nariadiť neodkladné
opatrenie, ktoré nie je neprimerané k vyššie uvedenému sledovanému legitímnemu účelu. Nariadením
tohto neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému žiadna zásadná ujma. Ide o dočasnú úpravu
pomerov, ktorá bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Nariadením
neodkladného opatrenia nedochádza ani k zásahu do ústavného práva odporcu na súdnu ochranu v

zmysle Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

22.Poukazujúcnauvedenéskutočnostidospelodvolacísúdk právnemuzáveru,žejepotrebnédočasne
upraviťpomerystránpozačatíkonania,atododoby,kýmvkonanínebudeprávoplatnevyriešenáotázka
platnosti namietanej Dohody o zrážkach zo mzdy, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým súd

prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, zmenil tak, že nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy
žalobcu vyplývajúceho z čl. IV Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, Zabezpečenie pohľadávky
veriteľa - Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) podľa § 388 CSP.

23. Záverom odvolací súd poznamenáva, že odvolanie žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
vozvyšnejčasti,ktoroužiadaluložiťžalovanému povinnosť,abyoznámilzamestnávateľovižalobcu,aby
upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v prospech žalovaného až do právoplatného rozhodnutia vo veci
samej,nevyhovelatejtočastinapadnutézamietajúcerozhodnutiesúduprvejinštanciepodľa§387ods.1
CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že rozhodnutie

súdu, ktorým je nariadené neodkladné opatrenie žalovanému, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo
mzdy tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, sa doručuje aj zamestnávateľovi
žalobcu, a teda zamestnávateľovi je tým dané na vedomie, že v prospech žalovaného zamestnávateľ
nemôže vykonávať žiadne zrážky vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o
poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: BSU-XX-XXXXXXXXXX uzavretej

medzi žalobcom a žalovaným dňa 15. 11. 2012, pretože žalovanému bolo uložené zdržať sa práva na
výkon uvedených zrážok. Vzhľadom k uvedenému považuje odvolací súd za nadbytočné, aby ukladal
žalovanému povinnosť vykonať oznámenie zamestnávateľovi, aby upustil od vykonávania predmetných
zrážok zo mzdy žalobcu.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods.2 a § 396
ods.1, 2 CSP a zohľadniac pomer úspechu a neúspechu strán rozhodol, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo.25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).