Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. august 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/79/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712202656
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8712202656.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Romana Tótha, v obchodnej veci žalobcu: VB LEASING SK, spol. s r.o.,
so sídlom Bratislava, Košická 49, IČO: 31 378 528, zastúpeného: LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom
Bratislava, Ľubinská 18, IČO: 36 677 175, proti žalovanému: Q. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom I. J. XXX,
o zaplatenie 8.233,68 eur s prísl., na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Poprad zo dňa 25.6.2015 pod č. k. 16Cb/165/2012-109, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastiopovinnostižalovanéhoplniťžalobcovi.

R u š í rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá,
a v rozsahu tohto zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Poprad (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) vyššie označeným
rozsudkom uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 1.449,92 eur s 9,0 % p. a. úrokom z
omeškania od 12.11.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. V poslednom výroku uviedol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením
do 30 dní od právoplatnosti veci samej.

2) Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 8.233,68
eur spolu s 0,2 % denným úrokom z omeškania od 12.11.2010 do zaplatenia, dôvodiac, že medzi
ním a žalovaným bola dňa XX.X.XXXX uzavretá Leasingová zmluva (ďalej len „LZ“), predmetom ktorej
bol nájom vozidla B. I. B.. D. X,X I., pričom žalovaný mal uhrádzať v zmysle splátkového kalendára
leasingové splátky a náklady poistenia. Porušil svoj záväzok a neuhradil splátky leasingu splatné dňa
25.10.2009 a 25.11.2009. Z tohto dôvodu došlo k predčasnému ukončeniu LZ a žalovaný neuhradil
na základe záverečného finančného vysporiadania dlh pozostávajúci zo zmluvných pokút, úrokov z

omeškania, neuhradených leasingových splátok a ďalších nákladov.

3) Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu žiadal návrh zamietnuť, dôvodiac, že predmet leasingu
neužíva od roku 2009, pretože vozidlo bolo od októbra 2009 zadržané políciou pre podozrenie, že
pochádza z trestnej činnosti, a pred uzavretím leasingovej zmluvy bola potrebná kontrola originality
spoločnosťou, ktorú vybral práve žalobca. Na základe uvedenej kontroly originality bol schválený
predmet leasingu a v dôsledku zadržania vozidla políciou došlo k finančným problémom na jeho strane

a k ukončeniu podnikateľskej činnosti.

4) Okresný súd mal za preukázané, že neoddeliteľnou súčasťou LZ č. J. zo dňa XX.X.XXXX boli
Všeobecné leasingové podmienky, splátkový kalendár a protokol o prevzatí predmetu, pričom žalovanýmal uhrádzať leasingové splátky vždy do 25. dňa v mesiaci vo výške 383,34 eur. Neuhradil leasingové
splátky ku dňu 25.10.2009 a ku dňu 25.11.2009. Dňa 21.10.2009 došlo k zaisteniu motorového vozidla
pracovníkmi OR PZ V.. Uznesením OR PZ V. zo dňa XX.X.XXXX, č. k. Č. R.-XXXX/OVK-V.-XXXX bolo

trestné stíhanie prerušené. Žalobca si uplatnil v zmysle záverečného finančného vysporiadania zmluvnú
pokutuvzmyslečl.9.4Všeobecnýchleasingovýchpodmienokvovýške6.418,78eur,úrokyzomeškania
z neuhradených leasingových splátok v zmysle čl. 4 Všeobecných leasingových splátok vo výške 269,49
eur, 55,68 eur, 4,22 eur a 10,38 eur, zmluvnej pokuty v zmysle čl. 6.3 Všeobecných leasingových
podmienok vo výške 12,- eur, zmluvnej pokuty v zmysle čl. 9.9 Všeobecných leasingových podmienok

vo výške 165,50 eur, zmluvnej pokuty v zmysle čl. 9.4 d/ Všeobecných leasingových podmienok vo
výške 214,56 eur, náklady v zmysle čl. 9.4 b/ Všeobecných leasingových podmienok za povinné zmluvné
poistenie vo výške 132,78 eur. Žalovaný nesúhlasil s úhradou istiny, okrem leasingových splátok vo
výške 925,08 eur.

5) Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ustanovení § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 1 ods.

2, § 301 Obch. zákonníka, ďalej § 544 ods. 1, 2 Obč. zákonníka uzavrel, že nárok žalobcu je dôvodný
z titulu zmluvnej pokuty vo výške 12,- eur, 165,50 eur a 214,54 eur, poistného vo výške 132,78 eur a
neuhradených leasingových splátok 925,08 eur, čo spolu predstavuje 1.449,90 eur.

6) Súd prvej inštancie považoval uplatnené nároky, čo sa týka zmluvnej pokuty v zmysle čl. 9.4

c/ Všeobecných leasingových podmienok vo výške 6.418,78 eur za neprimerane vysokú z dôvodu
neuhradenia len dvoch leasingových splátok, ktoré boli splatné 25.10.2009 a 25.11.2009 vo výške
925,08 eur, a odporujúcu aj poctivému obchodnému styku. Taktiež uplatnený 0,1 % denný úrok z
omeškania je neprimeraný a odporuje poctivému obchodnému styku, pretože ročne to predstavuje 36,5
% p. a. a takáto dohoda vo výške úrokov z omeškania od 36,5 % ročne do 73 % ročne ohľadom

výšky úrokov z omeškania je taktiež v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Ďalej
uviedol, že v dôsledku zaistenia motorového vozidla OO PZ V., ktorého vlastníkom bol žalobca v čase
uzavretia leasingovej zmluvy, ktorý poskytol predmet leasingu, došlo k ukončeniu podnikateľskej činnosti
žalovaného, ktorý nijako tento stav nespôsobil a nemohol ho ovplyvniť, teda bolo by v rozpore s dobrými
mravmi, aby znášal následky vo väčšej miere, než je prípustné. Z tohto dôvodu v prevyšujúcej časti

návrh žalobcu zamietol.

7) Čo sa týka uplatnených úrokov z omeškania, tieto súd prvej inštancie priznal žalobcovi podľa § 768k
ods. 2, 3, § 365 veta prvá, 369 ods. 1, 2 Obch. zákonníka. Žalovaný nezaplatil včas a riadne sumu
1.486,42 eur v zmysle záverečného vyúčtovania, čím sa dostal do omeškania. Dobu omeškania od

12.11.2010 nenamietal. Okresný súd žalobcovi však priznal iba zákonnú výšku úroku z omeškania 9,0
% p. a. v zmysle § 369 Obch. zákonníka v spojení s § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení
zmien a doplnkov. V prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania nad 9 % z priznanej istiny tieto
zamietol, pretože ich výška je v rozpore s poctivým obchodným stykom, predstavujúca 73 % ročne.

8) O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

9) Proti rozsudku súdu prvej inštancie v tej časti, ktorou bola žaloba čiastočne zamietnutá, podal žalobca
odvolanie, ktorým žiadal, podľa jeho obsahu, v tejto časti o jeho zmenu tak, aby bolo jeho návrhu v
celom rozsahu vyhovené, a to aj vrátane úroku z omeškania vo výške 0,2 % denne zo žalovanej istiny.

Teda rozsudok v zamietajúcej časti považuje za nesprávny. Pokiaľ bol priznaný nárok na poistné vo
výške 132,78 eur, tento mu bol priznaný bez DPH, teda táto suma spolu s DPH predstavuje 158,- eur,
čo nakoniec vyplýva aj zo záverečného finančného vysporiadania LZ zo dňa 27.10.2010.

10) Jeho nárok označený ako zmluvná pokuta v zmysle čl. 9.4 c/ Všeobecných leasingových podmienok

vo výške 6.418,78 eur predstavuje hodnotu nesplatenej časti obstarávacej ceny predmetu leasingu ku
dňu prvej neuhradenej splátky pri zohľadnení skutočného priebehu leasingovej finančnej služby za celú
v LZ dojednanú minimálnu dobu trvania leasingu. Teda je evidentné, že sa nejedná o akúkoľvek zmluvnú
pokutu, ktorá by vznikla v prípade nesplnenia povinnosti žalovaným, avšak jedná sa o škodu, ktorá mu
vznikla tým, že musel vynaložiť náklady za obstaranie motorového vozidla, ktoré by nemusel vynaložiť,

ak by nedošlo k uzavretiu LZ so žalovaným. Keďže došlo k predčasnému ukončeniu predmetnej LZ
a vznikli mu náklady, ktoré by inak nemusel vynaložiť, žalovaný bol povinný v zmysle ust. čl. 10 VLP
uhradiť všetky nároky, pohľadávky, škody a náklady, ktoré z tohto titulu vznikli. Žalovaný pritom žiadnym
spôsobomnepreukazoval,včomspočívalošikanóznesprávaniežalobcu,ktorýbysatakýmtosprávanímsnažil znevýhodniť žalovaného a spôsobiť mu ujmu. Preto považuje od žalovaného len taký nárok,
ktorý mu priamo vyplýva zo zmluvných dojednaní, ktoré medzi sebou uzavreli. Tým, že požaduje od
žalovaného zaplatenie uvedenej zmluvnej pokuty, nesnaží sa ho znevýhodniť, ani spôsobiť mu ujmu, ale

naopak,právežalobcajetým,komubolaspôsobenáškodavyššiepopísanýmspôsobom.Najvýraznejšie
sa to prejavuje pri úrokoch z omeškania, prípadne pri výške zmluvnej pokuty. V týchto prípadoch strana,
ktorá je v dôsledku porušenia svojej zmluvnej povinnosti povinná platiť úroky z omeškania, prípadne
zmluvnú pokutu, sa usiluje tejto sankčnej povinnosti zbaviť s poukazom na to, že ide o výkon práva
v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Napokon, riadne a včasné plnenie záväzkov je

jednou zo základných zásad poctivého obchodného styku, a preto správanie, ktoré vedie k porušeniu
tejto zásady, treba primárne hodnotiť ako nekalé konanie, a nie deklarovať ako konanie v rozpore
s poctivým obchodným stykom. Z uvedeného je evidentné, že žalobca požaduje od žalovaného iba
zaplatenie skutočnej škody, ktorá mu vznikla v dôsledku žalovaného nesplnenia si povinnosti, takáto
požadovaná zmluvná pokuta je v súlade so zmluvnými dojednaniami medzi účastníkmi a zároveň s
platnými predpismi SR a nepredstavuje konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom.

11) Pokiaľ okresný súd nepriznal žalobcovi vyčíslené úroky z omeškania vo výške 269,49 eur, 55,68
eur, 4,22 eur a 10,38 eur, pretože nepreukázal dostatočné omeškanie jednotlivých splátok a zároveň je
súd toho názoru, že 0,1 % denný úrok z omeškania je neprimeraný a odporuje poctivému obchodnému
styku, v tejto súvislosti odvolateľ poukázal na to, že žalovaný nezaplatil včas istinu a riadne vo výške

1.486,42 eur v zmysle záverečného vyúčtovania. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zákonníka (v znení účinnom
do 31.7.2005), „ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný
platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná
úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom
došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba NBS platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka,

v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.“ V tejto súvislosti upozornil na
viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré rozhodovali v obchodných otázkach a na ich základe
je možné jednoznačne potvrdiť, že dohodnuté úroky z omeškania v takejto výške (0,1 % denne)
nepredstavujú konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Obdo 3/96; sp. zn. 6Obdo 21/2007; sp. zn. 5Obo 7/2007). Porušenie zásad poctivého obchodného

styku zároveň nemožno vyvodzovať len z pomeru výšky dohodnutých úrokov z omeškania a hodnoty
zabezpečovaného záväzku. Vyžaduje sa komplexnejšie posúdenie v každom jednotlivom prípade
osobitne. Úrok z omeškania má vo svojej podstate zabezpečovaciu funkciu a je akousi špecializovanou
náhradou, pričom má veriteľovi zabezpečiť primeranú satisfakciu za nesplnenie dohodnutých povinností
zo strany dlžníka. V tomto prípade sám žalovaný spôsobil, že mu vznikla povinnosť zaplatiť úroky z

omeškania. Keďže účastníci si dobrovoľne v zmluve dohodli ich výšku, platí zmluvná voľnosť strán, teda
nedochádzakrozporusozásadamipoctivéhoobchodnéhostyku.Vtejtosúvislostisprávaniežalovaného
trebahodnotiťakosprávanie,ktorévediekporušeniujednejzozákladnýchzásadpoctivéhoobchodného
styku, a to riadneho a včasného plnenia záväzkov, a nie deklarovať ako konanie žalobcu v rozpore s
poctivým obchodným stykom. Zároveň si žalobca uplatnil aj trovy odvolacieho konania vo výške 294,88

eur.

12) Proti rozsudku súdu prvej inštancie v tej časti, ktorou bol zaviazaný na plnenie, podal odvolanie
žalovaný, ktorý žiadal v tejto časti zmeniť rozsudok a zaviazať ho iba na úhradu nesplatených
leasingových splátok. Je toho názoru, že súd ho nemal zaviazať aj na zaplatenie zmluvnej pokuty vo

výške 12,- eur, 165,50 eur a 214,56 eur, ani na zaplatenie poistného 132,78 eur, pretože je to v rozpore
s dobrými mravmi a aj v rozpore s poctivým obchodným stykom. Práve vinou žalobcu musel ukončiť
podnikanie, pretože motorové vozidlá mu boli odňaté pracovníkmi OR PZ V., pretože pochádzajú z
trestnej činnosti. Motorové vozidlá od žalobcu používal ako prostriedky na podnikanie. Navyše, sám
žalobca vykonával potrebnú kontrolu originality spoločnosťou, ktorú sám vybral a na základe čoho aj

uzavrel s ním leasingovú zmluvu. Na Okresnom súde V. sú vedené tri žaloby v podstate totožného
obsahu, týkajúce sa len iných motorových vozidiel.

13) K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 29.7.2015, v ktorom v podstate trval
na dôvodoch podaného odvolania. Okrem iného, uviedol, že požaduje od žalovaného iba zaplatenie

nárokov, ktoré mu vznikli v dôsledku neplnenia si povinnosti z jeho strany, uvedené nároky sú v súlade
so zmluvnými dojednaniami medzi účastníkmi konania a zároveň s platnými právnymi predpismi SR,
pričom nepredstavujú konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom.14) Žalovaný sa na odvolanie žalobcu písomne nevyjadril.

15) Odvolací súd aplikujúc ust. § 470 ods. 2 CSP prejednal podané odvolania účastníkov podľa

príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu a žalovaného bolo podané
pred týmto dátumom. Preto odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších
právnych predpisov, a preto niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej

právnej úpravy. V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty preto posúdil obidve
odvolania v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

16) Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie a
na tomto pojednávaní zopakoval či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Právnym
dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom

prvej inštancie (§ 385 ods. 1, § 383 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený,
odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke súdov SR (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, 3 CSP).

17) Odvolací súd pritom musel vychádzať pri prieskume napadnutého rozsudku aj z tých skutočností,

ktoré sú založené na účinkoch realizovaných opravných prostriedkov, ktoré boli uplatnené ešte pred
1.7.2016. Procesné úkony boli spojené aj s vtedy predpokladanými účinkami, preto v zmysle zásady
právnej istoty i zásady legitímneho očakávania odvolací súd musel pri prieskume napadnutého
rozhodnutia vychádzať aj z tých skutočností, ktoré vyplývali z príslušnej aplikácie ustanovení O.s.p.
(zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov).

18) Na základe prieskumu uvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie, na základe odvolaniami
napadnutých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie, dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné
rozhodnutie okresného súdu v tej časti, ktorá bola napadnutá odvolaním žalovaného, potvrdiť, ale
uplatnené odvolacie dôvody žalobcom odôvodňujú zrušenie ním napadnutého výroku rozhodnutia súdu

prvej inštancie.

19) Vo veci je nepochybné to, že sú uplatňované nároky, ktoré vyplynuli zo špecifického právneho
inštitútu, ktorým je leasingová zmluva uzavretá v danej veci medzi podnikateľskými subjektmi. Súdna
prax v tomto smere je už jednotná v tom, že tzv. finančný leasing, ktorý je inominatným kontraktom podľa

ust.§269ods.2Obch.zákonníka,jezáväzkovýmvzťahom,ktoréhopodstatoujezáväzokposkytovateľa
leasingu (prenajímateľa) odovzdať príjemcovi leasingu (nájomcovi) na určitú dobu do užívania vec, či
inú majetkovú hodnotu, ktorú prenajímateľ obvykle za tým účelom zaobstará do svojho vlastníctva na
základe dopytu a podľa výberu nájomcu, a záväzok nájomcu zaplatiť náklady spojené so zaobstaraním
leasingu prostredníctvom leasingových splátok. Nájomca má obvykle právo na kúpu predmetu leasingu

do svojho vlastníctva za cenu, ktorá býva označovaná ako zostatková či zvyšková alebo vyjadruje
rozdiel medzi cenou predmetu leasingu, resp. nákladmi spojenými so zaobstaraním predmetu leasingu
na začiatku, a celkovou výškou tej časti leasingových splátok, ktorými je zaobstáravacia cena predmetu
leasingu splatená. V tejto súvislosti sa hovorí o zaobstáravacej funkcii finančného leasingu, ktorá ho
kvalitatívne odlišuje od nájmu, u ktorého je primárna funkcia užívacia. Nájomca nesie už od samého

začiatku leasingového vzťahu riziká (nebezpečenstvo škôd) spojené s predmetom leasingu, ako aj
nákladmi spojenými s jeho užívaním (údržba, dane, poistenie). Leasing je označovaný za leasing
finančný práve preto, že sa záväzky prenajímateľa obmedzujú na finančné služby (zaobstaranie veci,
odovzdanie do užívania a jej predaj na konci leasingového vzťahu). V prípade finančného leasingu ide
o účelové zaobstaranie veci, práva či inej majetkovej hodnoty podľa potrieb, výberu a určenia nájomcu

s využitím cudzích zdrojov - zdrojov poskytovateľa predmetu leasingu. Zmyslom tohto špecifického
súkromnoprávneho inštitútu je tak zabezpečiť za odplatu financovanie veci pre nájomcu, ktorý sa k nej
správa od okamžiku jeho prevzatia ako k veci vlastnej so všetkými rizikami na strane nájomcu (obvykle
nesie riziká spojené s predmetom leasingu i náklady spojené s jeho prevádzkou, údržbou a opravami),
a nie s rizikami na strane vlastníka, ako je tomu v zmluvách o nájme. Leasingový prenajímateľ síce

zostáva po celú dobu trvania leasingu vlastníkom predmetu leasingu, jeho práva a povinnosti súvisiace
s vlastníctvom predmetu leasingu (s výnimkou práva vec scudziť alebo zaťažiť právom tretej osoby)
však patria nájomcovi. V rámci finančného leasingu je na nájomcu prenášaná zodpovednosť za predmetleasingu i nebezpečenstvá a riziká s ním spojené, čím sa finančný leasing typovo odlišuje od bežného
nájmu (a nemožno ho porovnávať s ustanoveniami o nájomnej zmluve).

20) Aj v predmetnej veci sú potom za daného stavu určujúce tie skutočnosti, ktoré vyplynuli z uzavretej
LZ a obsahu VLP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy uzavretej medzi podnikateľskými subjektmi.
Pozornosti odvolacieho súdu v tejto veci neušlo ani to, že žalobca ako leasingový prenajímateľ
nadobúdal motorové vozidlo, ktoré následne bolo predmetom LZ od samotného žalovaného (protokol
o prevzatí predmetu leasingu zo dňa XX.X.XXXX - č. l. 23). Vo svetle uvedených skutočností

je potrebné potom hodnotiť aj tie ustanovenia LZ, ktoré v zmysle čl. 9 bod 9.4 písm. c/ VLZ v
prípade predčasného ukončenia zmluvy zakladali nárok na náhradu škody, ktorá bola pomenovaná
či kvalifikovaná ako zmluvná pokuta zodpovedajúca výške nedoplatku z hodnoty predmetu leasingu
nesplatenej realizovanými leasingovými splátkami. Obsah leasingovej zmluvy a uvedená aplikácia tohto
článku svedčia o tom, že súd prvej inštancie judikujúci záver, že táto zmluvná pokuta je neprimeraná
následkom, ktoré by boli spojené so zaplatením tejto zmluvnej pokuty, je zjavne neprimeraná.

Nezodpovedá aplikovaniu tých ustanovení leasingovej zmluvy, ktoré je potrebné pre vec v danej veci
aplikovať. Odkazy len na porušovanie zásad poctivého obchodného styku sú v tomto smere zjavne
nedôvodné. Dôležité je vychádzať z obsahu leasingovej zmluvy ako inominatného kontraktu a práva a
povinností z tejto zmluvy je potrebné potom aj posúdiť v rámci uplatneného nároku na súde.

21) Je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že došlo k predčasnému ukončeniu LZ. Nároky, ktoré sú
s tým spojené, sú riešené takisto v príslušných ustanoveniach zmluvy. Ak súd prvej inštancie priznal
žalobcovi neuhradenú leasingovú splátku, poistné bez DPH v rozsahu 132,78 eur, nárok na zmluvnú
pokutu 12,- eur, 165,50 eur a 214,56 eur, v tomto smere sú tieto nároky prisúdené zodpovedajúco
zmluve, a teda ich nemožno ani vyhodnotiť ako v rozpore so zmluvou. Ak žalovaný v tomto smere

namietal správnosť záverov súdu prvej inštancie, jeho námietky v tejto súvislosti sú zjavne nedôvodné.
Preto v tejto časti odvolací súd vyhodnotil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a v tomto
rozsahu ho aj potvrdil (219 ods. 1 O.s.p.).

22) Neprisúdenie ďalších žalobcom uplatňovaných nárokov nezodpovedá obsahu LZ a súd prvej

inštancie sa s týmito skutočnosťami nevyporiadal tak, aby vychádzal zo zásady pacta sunt servanda. Za
takéhoto stavu odvolací súd nemal inú možnosť, len rozhodnutie súdu prvej inštancie v tej časti, ktorou
bol žalobný návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý, zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Nesprávne
právne posúdenie týchto nárokov totiž malo za následok aj to, že sa súd prvej inštancie s týmito
skutočnosťami aj nedostatočne skutkovo vyporiadal, čo založilo dôvod pre postup odvolacieho súdu v

zmysleust.§221ods.1písm.h/O.s.p.(terazpodľa§389ods.1písm.c/CSP),prezrušenierozhodnutia
súdu prvej inštancie v žalobcom napadnutej časti a pre vrátenie veci tomuto súdu na ďalšie konanie. Súd
konajúci o žalobe je povinný sa v dôvodoch rozhodnutia vyporiadať s jednotlivými čiastkovými nárokmi
tak, aby dal v dôvodoch svojho rozhodnutia presvedčivú odpoveď, prečo týmto nárokom vyhovel,
resp. nevyhovel, a to tak, aby boli tieto závery podporené jednak príslušnými skutkovými zisteniami i

jednoznačnou právnou kvalifikáciou. Ak rozhodnutie súdu prvej inštancie takúto odpoveď v dôvodoch
nedávalo, zakladalo to aj dôvod pre záver o nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktoré nezodpovedalo
vtedajšej aplikácii ust. § 157 ods. 2 O.s.p., čo bolo dôvodom pre zrušenie uvedenej časti rozhodnutia
súdu prvej inštancie aj v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..

23) Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

24) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný odôvodniť rozhodnutie a uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej

postupovať.

25) Pre ďalší postup súdu prvej inštancie teda bude žiaduce jednoznačné ustálenie nárokov, ktoré
vyplynuli z inominatného kontraktu uzavretého podnikateľskými subjektmi. Obsah zmluvy a nároky
súvisiace s predčasným ukončením LZ sú v zmluve upravené, preto sa treba s týmito skutočnosťami

presne podľa náležitostí uzavretej zmluvy aj správne vyporiadať. Opakovane, tak ako je už uvedené
vyššie, pre nárok, ktorý je založený podľa čl. 9.4 písm. c/ VLP, sa podľa názoru odvolacieho súdu javí
potrebné vyporiadať aj so skutočnosťami, ktoré vyplynuli zo spisu, že predmet leasingu kupoval žalobca
od žalovaného.26) Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci.

27) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).