Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. september 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816212829
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816212829.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom v
Bratislave,Košická56,IČO:45684618,zastúpenéhoJakubčák,advokátskakancelária,s.r.o.,sosídlom
v Bratislave, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: N. R. B., bytom D., F. XXX/X, o zaplatenie
107,63 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28.

novembra 2016, č.k. 5Csp/55/2016-55, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke zdôvodnil ustanoveniami § 44 ods.

1, § 43 ods. 12 písm. b), § 78 ods. 9, § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách; § 48 ods. 1, 2; § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1, 2, § 457, § 100 ods. 1, § 107
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a ustanovením § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. Súd prvej inštancie po
zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V konaní
bolo nepochybne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným existoval zmluvný
vzťah na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb, t.j. na základe zmluvy podľa § 44 ods. 1

v spojení s § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Uvedená zmluva
zároveň spadá aj pod režim spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je
nepochybné, že žalobca (jeho právny predchodca) bol v čase uzavretia zmluvy dodávateľom a žalovaný
bol v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené tiež platí, že zákon o elektronických
komunikáciách patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku
lex specialis. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 351/2011

Z. z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných
ustanovení o záväzkoch. Aj v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech
spotrebiteľa.

2. V konaní bolo zistené, že žalovaný využíval služby, ktoré mu právny predchodca žalobcu na základe

zmluvy poskytoval, za tieto služby však neuhradil cenu, ktorá mu bola vyfakturovaná, a to ani do 45
dní po dni splatnosti. Žalobca (jeho právny predchodca) preto od zmluvy o poskytovaní verejných
služieb odstúpil listom zo dňa 11.9.2014, a to ku dňu 18.9.2014. Súčasťou zmluvy o poskytovaní
verejnýchslužiebsúajVšeobecnépodmienkyspoločnostiSlovakTelekom,a.s.naposkytovanieverejnej
telefónnej služby. Podľa časti III čl. 6 bod 9 odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje ku dňu doručenia
písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy druhej strane. Podľa časti VIII bod 3 Všeobecných

podmienok za kvalifikované oznámenie sa považuje doručenie doporučenou zásielkou na poslednú
známu adresu účastníka. Oznámenie sa považuje za doručené dňom, keď účastník potvrdí jehoprevzatie subjektu poverenému doručovaním a, ak oznámenie nemožno doručiť takýmto spôsobom,
považuje sa oznámenie za doručené posledným dňom odbernej lehoty určenej na jeho vyzdvihnutie po
tom, ako bolo uložené u subjektu povereného doručovaním. Žalobca súdu nepredložil žiaden doklad

preukazujúci, kedy došlo k prevzatiu odstúpenia od zmluvy. Súd preto vychádzal z toho, že odstúpenie
od zmluvy žalovanému bolo adresované na adresu jeho trvalého pobytu, kde žalovaný riadne zásielky
preberá, a preto ustálil, že účinky odstúpenia od zmluvy nastali ku dňu 18.9.2014, t.j. v deň, ktorý
žalobca, resp. jeho právny predchodca uviedol v odstúpení od zmluvy. V nadväznosti na §§ 39, 48
a 457 Občianskeho zákonníka je potrebné konštatovať, že odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje

od začiatku a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy účastníci
zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka. V
tomto prípade vzniká právo žalobcu domáhať sa od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia,
ktoré mu vzniklo vo výške ceny za poskytované služby, t.j. vo výške 107,63 eur. Povinnosť žalovaného
vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie mu vznikla ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy.

3. Vzhľadom k tomu, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy,
súd musel v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti skúmať, či nárok žalobcu
nie je premlčaný. Ako bolo uvedené, žalobca od zmluvy so žalovaným odstúpil ku dňu 18.9.2014. Od
tejto doby si žalobca mohol uplatniť voči žalovanému svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Premlčacia doba je podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka 2 roky a v danom prípade

uplynula 18.9.2016. Žalobca žalobu na súd podal až dňa 30.9.2016, teda po uplynutí premlčacej doby. S
prihliadnutím k týmto skutočnostiam nárok žalobcu súd považoval z dôvodu premlčania za nedôvodný,
a preto ho zamietol.

4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech,

preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovanému však v konaní žiadne
trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu, alternatívne, aby rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň si uplatnil náhradu

trov konania. Poukázal na skutočnosť, že podstata nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
spočíva najmä v neprípustnej konštrukcii účinnosti doručenia odstúpenia od zmluvy, v nesprávnej
aplikácii ustanovenia § 5b zákona číslo 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, v nesprávnom
postupe a rozhodnutí súdu z hľadiska jeho odôvodnenia, možného preskúmania, presvedčivosti a
prijateľnosti, nepredvídateľnom postupe konajúceho súdu. Súdu prvej inštancie okrem iného doručil

návrh na začatie konania, súčasťou ktorého bola i listina označená ako odstúpenie od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb. V podanom návrhu netvrdil, že došlo k účinnosti odstúpenia od zmluvy,
ani že by sa tak stalo v dôsledku nejakého konkrétneho úkonu a že by sa tak stalo v nejaký konkrétny
deň. Podmienkou účinnosti doručenia odstúpenia od zmluvy je teda jeho doručenie účastníkovi druhej
zmluvnej strane, odlišnej od právneho predchodcu žalobcu. Z obsahu súdneho ani z napadnutého

rozsudku dátum doručenia odstúpenia od zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným vôbec nevyplýva. A nevyplýva ani to, či vôbec, na akú adresu a kedy bolo pripojené
odstúpenie od zmluvy odoslané. Záver o účinnosti odstúpenia od zmluvy nie je potom ničím podložený.
Pokiaľ súd prvej inštancie uvádza, že účinnosť odstúpenia od zmluvy by mala nastať dňa 18.9.2014,
toto je v rozpore s obsahom súdom prvej inštancie citovanými ustanoveniami Obchodných podmienok

právneho predchodcu žalobcu, ako i s platným právnym poriadkom. Súd žalobu zamietol aplikujúc
postup podľa § 5b zákona číslo 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 5b zákona
číslo 250/2007 Z.z., môže príslušný orgán -v tomto prípade súd použiť iba v prípade ako rozhodujúci
o nárokoch zo zmluvy. Pokiaľ teda súd prvej inštancie o nárokoch zo zmluvy nerozhoduje (čo vyplýva
z jeho odôvodnenia napadnutého rozsudku), nemôže dôjsť k aplikácii § 5b. V tejto súvislosti poukázal

na dôvodovú správu. Ďalej poukázal na Časť III. článok 6 bod 11, 12, 14 všeobecných obchodných
podmienok, z ktorých vyplýva definovaná úprava vzťahov medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným, čo vylučuje záver o aplikácii postupu ako pri bezdôvodnom obohatení. Namietal, že
rozsudok je nepreskúmateľný a to z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8SŽo/191/2010, sp. zn. 2 M Cdo 7/2009,

sp. zn. 2 Cdo 238/2008, sp. zn. 7 Cdo 201/2014, uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 107/07.
6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvejinštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť podľa § 391 ods. 1 CSP súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z týchto dôvodov.
8. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na tom skutkovom základe, že právny

predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy, čím došlo k jej zrušeniu od počiatku, ex tunc, a v súlade s §
457 Občianskeho zákonníka je každý z účastníkov povinný druhému vrátiť všetko, čo podľa zrušenej
zmluvy dostal. Žalobca tak má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného, ktoré právo
sa ale premlčuje a dvojročnú premlčaciu lehotu v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 v spojení s § 457
Občianskeho zákonníka je potrebné počítať odo dňa odstúpenia od zmluvy, takže je právo žalobcu

premlčané a nemožno mu ho priznať.
9. Súd prvej inštancie tak v prejednávanej veci vyšiel so záveru, že právny vzťah medzi stranami sporu
je vzťahom spotrebiteľským, dôsledkom čoho je potrebné aplikovať na odstúpenie od zmluvy ako aj
jeho právne účinky ustanovenia Občianskeho zákonníka a s prihliadnutím na ustanovenie § 5b zák.
250/2007 Z.z. je potrebné ex offo posudzovať súdom aj otázku premlčania uplatneného práva a to tiež
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

10. Proti takémuto právnemu posúdeniu by nemal odvolací súd žiadne výhrady a v plnej miere by sa
s ním stotožnil, pokiaľ by skutkový stav, na ktorom súd prvej inštancie založil svoje právne posúdenie
zodpovedal skutočnostiam, ktoré boli v spore preukázané vykonaným dokazovaním alebo inak vyšli
najavo. Tak to ale nie je.
11. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na skutkovom závere, že právny predchodca žalobcu

odstúpil od zmluvy a účinnosť tohto úkonu nastala dňa 18.09.2014. V spise súdu prvej inštancie sa síce
nachádza listina označená ako Odstúpenie od zmluvy zo dňa 11.09.2014, avšak v spore nebol vykonaný
žiadny dôkaz o tom, kedy toto odstúpenie od zmluvy bolo zaslané zo strany právneho predchodcu
žalobcu žalovanému, či sa dostalo do jeho dispozičnej sféry, respektíve mu bolo doručené. Bez riadneho
zistenia tejto skutočnosti sú potom skutkové a právne závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k účinnosti

odstúpenia právneho predchodcu žalobcu od zmluvy a tým aj vo vzťahu k počiatku plynutia premlčacej
doby uplatneného práva žalobcu predčasné.
12. S prihliadnutím na to, že v spore nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by odôvodňoval závery súdu
prvej inštancie o začatí plynutia premlčacej doby uplatneného práva žalobcu a tým aj o premlčaní tohto
práva, bolo nutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

V ďalšom konaní súd prvej inštancie vyzve žalobcu na doloženie dokladu preukazujúceho, ktorým dňom
bolo odoslané odstúpenie od zmluvy zo strany jeho právneho predchodcu, prípadne dokladu o doručení
odstúpenia od zmluvy žalovanému a následne vyhodnotí, či došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy /
a to i s prihliadnutím na časť III čl. 6 bod 9, časť VIII bod 3 Všeobecných podmienok/ a či je uplatnené
právo žalobcu premlčané alebo nie, a na základe týchto hodnotení opätovne rozhodne o nároku žalobcu.

V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania /§ 396 ods.
3 CSP/.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Poučenie: Protirozhodnutiuodvolaciehosúdu je prípustné dovolanie,aktozákonpripúšťa(§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).