Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. marec 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/733/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214200117
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214200117.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

GENERAL FACTORING, a.s., Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, v konaní zastúpeného HMG &
PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, proti odporcovi: F. Q.,
nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXXX/XX, B., o zaplatenie 2.990,82€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 8.1.2014 domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť
mu sumu 2.990,82 € spolu s úrokom vo výške 17,30 % ročne zo sumy 2.616,19€ od 22.12.2010 do

zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.616,19 € od 22.12.2010 do zaplatenia
a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že odporca s jeho právnym predchodcom uzavrel
dňa 9.2.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0212159187, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo
výške 1.543,52 € s úrokovou sadzbou 17,30 % ročne. Odporca sa zaviazal splácať úver pravidelnými
mesačnými splátkami s lehotou splatnosti k 20. dňu v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola ustálená
na deň 20.1.2011. odporca svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom úvere nesplnil ani do dňa
konečnej splatnosti úveru. Ku dňu postúpenia pohľadávky (t.j. k 21.12.2010) táto predstavovala sumu

vo výške 2.990,82 € pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 2.616,19 € a dlžných úrokov z omeškania
vo výške 374,63 €. Zároveň si uplatnil na zaplatenie zmluvný úrok vo výške 17,30 % ročne a úrok z
omeškania z dlžnej istiny počnúc dňom nasledujúcim po postúpení pohľadávky až do zaplatenia. Titulom
náhrady trov konania žiadal odporcu zaviazať na zaplatenie súdneho poplatku za návrh a trov právneho
zastúpenia.

Podaním doručeným súdu dňa 27.6.2014 navrhovateľ špecifikoval svoj návrh, keď uviedol, že odporca

titulom poskytnutého úveru vykonal 21 úhrad v celkovej výške 619,53 €. Prvýkrát sa odporca dostal do
omeškania s úhradou splátky už dňa 21.4.2006, keď uplatňovaný nárok na zaplatenie sumy 374,63 €
je nárokom titulom úroku z omeškania vyčísleného za obdobie od 21.4.2006 do 21.12.2010, pričom v
období od začiatku zmluvného vzťahu do 14.1.2009 bol úrok z omeškania účtovaný vo výške 26,40 %
ročne a od 15.1.2009 vo výške 8 % ročne. Suma uplatňovenej istiny vo výške 2.616,19 € pozostáva z
riadnych úrokov vo výške 1.511,74 € a poplatkov vo výške 178,56 €, pričom čistá istina úveru bez úrokov
a poplatkov predstavuje sumu vo výške 925,89 €.

Súd vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v neprítomnosti odporcu. Vo veci vykonal dokazovanie
oboznámením obsahu listín nachádzajúcich sa v spise a to zmluvy o splátkovom úvere, zmluvy
o postúpení pohľadávok spolu s prílohami, vyjadrenia, sadzobníka, výpisu z účtu, všeobecnýchobchodných podmienok a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto
vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE uzatvorenej medzi navrhovateľom a
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 21.12.2010 navrhovateľ nadobudol od svojho právneho
predchodcu pohľadávku voči odporcovi titulom zmluvy o splátkovom úvere č. 0212159187 zo dňa
9.2.2006, ktorá je predmetom tohto konania. Postúpenie pohľadávky bolo odporcovi oznámené právnym
predchodcom navrhovateľa podaním zo dňa 28.12.2010.

Odporca s právnym predchodcom navrhovateľa uzavrel dňa 9.2.2006 zmluvu o splátkovom úvere.
Na základe tejto zmluvy bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 46.500,- Sk (1.543,52 €), ktorý sa
odporca zaviazal právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť spolu s dohodnutým zmluvným úrokom
vo výške 17,30 % ročne v pravidelných mesačných splátkach vo výške 41,16 € v období od 20.3.2006 do
20.1.2011 (teda v 59 mesačných splátkach splatných vždy k 20. dňu v mesiaci). RPMN bola zmluvnými
stranami ustálená vo výške 9,49 %. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky účinné od

1.8.2002. Z predložených výpisov z účtu mal súd preukázané, že odporca naposledy
uhradil splátku úveru dňa 20.6.2007, keď v období od 9.2.2006 do 20.6.2007 celkove vykonal 21 úhrad
celkove vo výške 619,53 €. Odporca sa v priebehu konania k podanému návrhu na začatie
konania a jeho prílohám nevyjadril, hoci mu tieto boli spolu s výzvou na vyjadrenie sa doručené dňa
24.2.2015. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka,
za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu,
ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka,oddobyposkytnutiapeňažnýchprostriedkovjedlžníkpovinnýplatiťznichúrokyvdojednanej

výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú
takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste
sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona
alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa
§ 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom
2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona

vneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľsanajmänemôževopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 23a ods. 1
a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako aj všetky iné

zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Podľa
§ 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej
splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník

vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje
pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších

ustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročnáaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonať
po prvý raz. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá
vplyv na plynutie premlčacej doby. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a
o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
v znení zákona č. 102/2014 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj

bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel kzáveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Súd mal za preukázané, že právny predchodca
navrhovateľa ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 9.2.2006 zmluvu o splátkovom úvere č.
0212159187. Na základe tejto zmluvy bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 46.500,- Sk (1.543,52 €),

ktorý sa odporca zaviazal právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť spolu s dohodnutým zmluvným
úrokom vo výške 17,30 % ročne v pravidelných mesačných splátkach vo výške 41,16 € v období od
20.3.2006do20.1.2011(tedav59mesačnýchsplátkachsplatnýchvždyk20.dňuvmesiaci).RPMNbola
zmluvnými stranami ustálená vo výške 9,49 %. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky.
Odporca čerpal úver v sume 1.543,52 € dňa 9.2.2006. Tento riadne a včas nesplácal, keď od 21.6.2007

už neuhradil žiadnu splátku úveru. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná ku dňu 20.1.2011. Ku
dňu postúpenia pohľadávky, t.j. k 21.12.2010 evidoval právny predchodca navrhovateľa v bankovom
informačnom systému pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere v sume 2.990,82 €, zaplatenia ktorej
sumysanavrhovateľdomáhapodanýmnávrhomnazačatiekonania. Predmetomkonaniavtejto
veci bol záväzok odporcu, ktorý vznikol zo zmluvy o splátkovom úvere. I keď sporná zmluva predstavuje
tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná

zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa,
pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez
odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený

záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku)
nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to
najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej

časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na
právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka
konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa
a spotrebiteľských zmlúv). S ohľadom na tento záver súdu bolo v konaní potrebné
zaoberať sa i skutočnosťou, či navrhovateľ neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti

potom bráni súdu priznať mu plnenie voči odporcovi ako spotrebiteľovi, keď počnúc účinnosťou novely
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe
zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a
o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. je súd od 13.6.2014
povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň bolo potrebné

vysporiadať sa s otázkou, či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatneného nároku je potrebné
aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide
aplikáciu novely zákona č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že prijatá
novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale
ide o retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS

16/09 zo dňa 27.10.2010). Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas
platnosti a účinnosti skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo navrhovateľa vzniknuté v minulosti
podľa staršieho zákona (v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom),
boli len zmenené isté práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto
nároku v prípade, že tento je premlčaný. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci

zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre odporcu ako
spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože
zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver
o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru

súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia
právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka si odporca ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že
uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej

veci pri rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok
plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia
záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu naplnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý
nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve.
Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je

objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle
od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť
prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu
na začatie konania. V prejednávanej veci z predložených výpisov z účtu mal súd preukázané,
že poslednú splátku úveru uhradil odporca dňa 20.6.2007 avšak nie v predpísanej výške, pričom

právny predchodca navrhovateľa si účtoval úrok z omeškania z dlžných splátok až do dňa postúpenia
pohľadávky, t.j. do 21.12.2010. Potom deň, kedy bol navrhovateľ oprávnený zosplatniť celý dlh, možno
v zmysle citovaného ustanovenia § 101 považovať za deň, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, a
teda za deň začatia plynutia premlčacej doby. Sám navrhovateľ uviedol, že odporca naposledy uhradil
čiastočne splátku úveru dňa 20.6.2007. Najneskôr od 21.9.2007 (teda uplynutím troch mesiacov od
splatnosti splátky splatnej dňa 20.6.2007) začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy zo

zmluvy o úvere na súde (§ 392 ods. 2 Obchodného zákonníka) v trvaní troch rokov (§ 101 Občianskeho
zákonníka), ktorá márne uplynula dňa 20.9.2010. Preto keď konanie v prejednávanej veci začalo dňa
8.1.2014 doručením návrhu na súd (§ 82 ods. 1 O.s.p.), bolo to až po uplynutí premlčacej doby na
uplatnenie tohto nároku. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo navrhovateľa na uplatnenie
jeho (aj keď premlčaného) nároku návrhom na súde. Avšak poznamenáva, že navrhovateľ nárok na

vrátenie dlžnej sumy úveru uplatnil po viac ako šiestich rokoch odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať
po prvý raz. Na uplatnenie takéhoto nároku zo spotrebiteľskej zmluvy musel súd bezpochyby prihliadnuť
aj bez návrhu, konkrétne na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku navrhovateľa voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania ako zákonnej prekážky, ktorá s poukazom na 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bráni priznať plnenie voči spotrebiteľovi, bez ohľadu na to, či sa

spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa
zamietol. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal. Hoci odporca bol podľa výsledku konania plne úspešným účastníkom konania,
súd mu náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.