Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. november 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/241/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113200976
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5017200391.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a

členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: GRANITI, s.r.o., so
sídlom Žilina - Bytčica, Na Stanicu 1010/10, IČO: 36 393 096, právne zastúpený: JUDr. Michal Sklenár,
advokát, so sídlom W., T. XX, proti žalovanému: T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. - N., J. M. XXXX/
XX, N., právne zastúpený: +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, organizačná zložka, so sídlom
Grösslingová 56, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zmenu rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
14C/96/2013-43 zo dňa 24.09.2013 po povolení obnovy konania, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 14C/96/2013-137 zo dňa 27. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh na zmenu rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 14C/96/2013-43 zo dňa 24.09.2013. Zároveň rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu
trov konania o obnove a po obnove konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Žalobca sa návrhom
zo dňa 07.01.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia 2.338,50 eur spolu s 9,25% ročným

úrokom z omeškania od 23.04.2011 do zaplatenia. O veci súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom
č.k. 14C/96/2013-43 zo dňa 24.09.2013. V spore rozhodol tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie
žalobcovi sumy 2.338,50 eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 23.04.2011 do zaplatenia
a zaviazal na náhradu trov konania vo výške 140,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške
457,18 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť
29.11.2013 a vykonateľnosť dňa 03.12.2013. Návrh na obnovu konania zo strany žalovaného bol
podaný na súd 21.08.2014 v elektronickej podobe s nezabezpečeným podpisom, ktorý bol následne

doplnený písomným návrhom doručeným súdu dňa 21.08.2014. Po prejednaní návrhu uznesením č. k.
14C/253/2014-44 zo dňa 05.05.2015 súd prvej inštancie návrh obnovy konania povolil.
2. Nárok žalobcu posudzoval súd prvej inštancie podľa ustanovení § 502 ods. 1, § 504, § 505, § 508
ods. 1, 2, § 645 ods. 1, § 649 a § 620ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami totiž nebolo sporné, že bolo žalobcom vyhotovené
dielo, ani jeho odovzdanie a montáž. Nebolo sporné ani poskytnutie preddavku vo výške 1.050,- eur a

ani suma za dielo vo výške 3.168,67 eur. Tieto skutočnosti sa teda nestali spornými a nemohli byť ani
predmetom obnovy konania (§ 411 ods. 1 C. s. p.).4. Ďalej dôvodil, že žalovaný tvrdil vady diela, ktorými mu vznikla škoda 2.578,- eur pozostávajúca z
nárokov 1.460,- eur za opravu kamenného obkladu a pracovnej dosky a ich výmena za nové 1.180,- eur;
montáž 180,- eur a plošina 100,- eur, žiadaná ako zľava z ceny za dielo, vo výške 450,- eur za zmenu

rozvodov z dôvodu zle umiestnených otvorov v doskách a náklady 668,- eur za demontáž kamenného
obkladu 130,- eur; oprava predných plôch kuchynskej linky 250,- eur; cesta ZA-PN a PN-ZA + asistencia
pri montáži kamenného obkladu - 288,- eur.

5. Vo vzťahu k uplatneným nárokom z vád a kompenzačnej námietke súd prvej inštancie konštatoval,

že nemal preukázané, že by vytkol vady veci v záručnej dobe podľa ustanovenia § 620 ods. 1
Občianskeho zákonníka a už vôbec nie v čase podľa ustanovenia § 504 Občianskeho zákonníka. Z
uvedeného dôvodu nárok z vád zanikol a tento nie je podľa súdu prvej inštancie možné ďalej uplatniť,
navyše aj keby uveril žalovanému, že upozornil na prasklinu a táto nebola spôsobená žalovaným, tak
nároky z vád by neboli uplatnené vo všeobecnej premlčacej dobe, nakoľko ak bola kuchynská linka
Shivakashi odovzdaná v roku 2011, tak premlčacia doba uplynula najneskôr koncom roku 2014, teda

nároky boli uplatnené až po uplynutí doby stanovenej pre ich uplatnenie. Súd prvej inštancie sa preto
nemal dôvod ani ďalej zaoberať nárokmi z vád, zisťovať kto a kedy spôsobil prasklinu, resp. či za jej
vznik zodpovedá žalobca ako zhotoviteľ, ani to, či vady bránia alebo nebránia užívaniu veci. Samotné
tvrdenia žalovaného o započítaní rozporujú aj jeho tvrdenia žalovaného vo výpovedi 10.05.2016 o
úhrade nárokov „bez bločku“, keď uviedol: „Áno. Keď bol prítomný pán X. zaplatiť za Sivakashi, tak

platil aj zálohu za Biancotarm. Doplatok bol druhá polovica Sivakashi, presne to neviem, možno 1500,-
eur a následne bola záloha za druhé dielo, možno to bolo v identickej zálohe, pričom pri platbe mali
byť prítomné tri osoby, navrhovateľ, odporca a pán X.“. Súd prvej inštancie preto tvrdenia žalovaného
považoval za vzájomne rozporné, keď najskôr vo vyjadrení tvrdil v návrhu na obnovu konania, že
si z dôvodu správania sa žalobcu - neodstránenia vzniknutej škody započítal svoju pohľadávku na

zaplatenie vzniknutej škody voči pohľadávke žalobcu na doplatenie zostatku ceny za vadne dodaný
tovar, čím v konečnom dôsledku došlo k zániku oboch pohľadávok a následne plné úhrady, ako aj to,
že žalobca nechcel žiadne vady uznať a správal sa v duchu zásady „najskôr zaplať, potom sa sťažuj“.
Zámenu úhrad za Biancotarm a Shivakashi vylučuje účel úhrady uvedený na príjmových dokladoch
podľa predfaktúry OPF110076 a OPF110077 a objednávky 199/2011. Zároveň, ak bola prijatá platba

na pracovnú dosku a zástenu Biancotarm neskôr, v mesiaci máj 2011 na základe účtovných dokladov,
je podľa súdu prvej inštancie obtiažne nájsť dôvod, prečo by cena bola za dielo Shivakashi účtovaná
faktúrou č. OFa110109 na sumu 3.388,50 eur zo dňa 08.04.2011 po odpočítaní preddavku 1.050,- eur.
Súd prvej inštancie konštatoval, že ak by aj žalovaný požadoval cenu „bez bločku“, teda tak aby táto
nebola evidovaná v účtovníctve a zdanená, sám sa takýmto konaním vystavil dôkaznej núdzi. Rovnako

ak by pristúpil na takúto požiadavku žalobcu a nežiadal o vydanie potvrdenia o platbe v hotovosti tak,
ako bolo vydané pri prijatí preddavku. Pokiaľ žalovaný tvrdil úhradu ceny diela za pracovnú dosku,
zástenu a parapet Shivakashi a túto preukazoval svojou výpoveďou, ako aj výpoveďou svedka, súd
prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že ani tieto výpovede nepreukazovali konkrétnu úhradu, tvrdili
len úhradu všetkých nárokov bez toho, aby bolo zrejmé, kedy, kto a akú platbu vykonal. Až na základe

takýchto tvrdení súd prvej inštancie konštatoval, že nejaká úhrada bola vykonaná, popri tom opäť
poukázal na tvrdenie v žalobe o započítaní náhrady škody, čo sú dva samostatné a vzájomne rozporné
nároky. Nakoľko súd prvej inštancie zistil, že rozsudok č.k. 14C/96/2013-43 zo dňa 24.09.2013, ktorým
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi sumy 2.338,50 eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z
omeškania od 23.04.2011 do zaplatenia a zaviazal na náhradu trov konania vo výške 140,- eur a trov

právneho zastúpenia vo výške 457,18 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, je správny, týmto
rozsudkom zamietol návrh po povolení obnovy konania na jeho zmenu. Nakoľko žalobca bol v plnom
rozsahu v konaní o obnove konania úspešný, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na náhradu trov
konania, ktoré vznikli v konaní 14C/253/2014 o obnove konania a tohto konania po povolení obnovy
konania, v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 C. s. p..

6. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie a namietal nesprávne skutkové zistenia súdu
prvej inštancie, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď súd prvej inštancie uviedol, že
nárok z vád zanikol a tento nie je možné ďalej uplatniť. Podľa žalovaného z vykonaného dokazovania
výsluchom žalovaného a z výpovedí svedka X. na pojednávaní dňa 13.10.2015 vyplýva, že žalovaný

vytkol vady veci riadne a včas. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa nárokmi z vád, teda
zisťovať kto a kedy spôsobil prasklinu, resp. či za jej vznik zodpovedá žalobca ako zhotoviteľ, ako
aj to, či vady bránia alebo nebránia užívaniu veci. Súd prvej inštancie takto nepostupoval a dospel k
predčasnému a právne neudržateľnému záveru o nedôvodnosti kompenzačnej námietky žalovaného.Ďalej uviedol, že za účelom preukázania svojich tvrdení o uplatnení vád diela a za účelom preukázania
výšky nákladov spojených s úpravou a opravou elektrických rozvodov v predmetnom byte, a to z dôvodu
zle a neodborne vyrezaných otvorov do obkladového kameňa Biancotarm kuchynskej linky žalobcom,

predložil súdu čestné prehlásenie spoločnosti Profi MK, s.r.o., za účelom preukázania opodstatnenosti
výšky zľavy z ceny diela. Žalobca vo svojej výpovedi sám potvrdil pravdivosť tvrdení žalovaného a
pripustil možnosť úhrady za kamennú dosku Shivakashi. Žalovaný preukázal, že u žalobcu si najprv
objednal pracovnú dosku Shivakashi a po jej montáži objednal pracovnú dosku Biancotarm. Výpovede
žalovaného a svedka X. podľa súdu prvej inštancie nepreukazovali konkrétnu úhradu, preto súd dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ďalej dôvodil, že napadnutý
rozsudok je nepreskúmateľný s ohľadom na absolútnu absenciu viacerých zákonom požadovaných
náležitostí v jeho odôvodnení a preto nespĺňa základné požiadavky naň kladené podľa § 220 ods. 2 C.
s. p.. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nedáva zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetnou vecou. Na základe uvedeného potom možno konštatovať,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu
prvej inštancie, ktorý sa dostatočným spôsobom venoval dokazovaniu a taktiež dostatočne a uspokojivo
odôvodnil svoje rozhodnutie.

8. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že zotrváva na všetkých tvrdeniach uvedených v rámci
odvolacích dôvodov s tým, že žalovaný za účelom preukázania svojich tvrdení o uplatnení vád diela a za
účelom nákladov spojených s úpravou a opravou elektrických rozvodov v predmetnom byte a za účelom
preukázania opodstatnenosti výšky zľavy z ceny diela, predložil súdu listinné dôkazy. Podľa žalovaného

je nelogické, aby žalobca dodal žalovanému najprv dosku Shivakashi, za ktorú podľa tvrdenia žalobcu
žalovaný nedoplatil doplatok ceny diela a následne žalobca prijal od žalovaného novú objednávku na
dosku Biancotarm, prijal zálohu, Biancotarm dodal a žalovaný mu napriek vzniknutým vadám na doske
Biancotarm práve za túto pracovnú dosku zaplatil celú cenu diela a za dosku Shivakashi, ktorá bola
dodaná skôr a bez vád, žalovaný nedoplatil cenu diela.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p.)
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.
Rovnako aj vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa ustanovenia § 387

ods. 1, 2 C. s. p.

10. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a

svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

11. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C. s. p.). Hodnotením dôkazov je
činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre
rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a

s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného
hodnotenia dôkazov.

12. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku odvolateľa o tom, že z vykonaného dokazovania
vyplýva, že žalovaný vytkol vady veci riadne a včas, nakoľko nebolo žalovaným preukázané, že by vytkol

vady veci v záručnej dobe podľa ustanovenia § 620 ods. 1 alebo § 504 Občianskeho zákonníka, preto
nárok z vád žalovanému zanikol. Naopak, bolo preukázané, že dňa 21.03.2011 žalobca odovzdal riadne
a včas predmet diela žalovanému, čo žalovaný potvrdil podpisom dodacieho listu č. 2011/07. Žalobcavyúčtoval žalovanému zostatok ceny vo výške 2.118,67 eur platným daňovým dokladom č. OF110109,
pričom cena diela bola splatná dňa 22.04.2011.

13. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré
na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom
dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať
za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa

súd prvej inštancie neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto
rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľa boli
neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd
prihliada z úradnej povinnosti (pokiaľ majú vplyv na vecnú správnosť v rozhodnutí vo veci samej), tento
potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

14. Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o trovách konania súdu prvej inštancie, keďže tento vykazuje
vecnú správnosť.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s
ustanovením§255ods.1C.s.p.tak,ženároknanáhradutrovodvolaciehokonaniapriznávažalobcoviv

plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní proti žalovanému úspešný. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)