Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. september 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/156/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214213760
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214213760.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporcovi: M. W., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom A. XXXX/X, G., t.č. na neznámom mieste, v konaní
zastúpenému opatrovníčkou O.. M. N., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky, o
zaplatenie 6.857,01 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 17.7.2014 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť
mu sumu 6.857,01 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že
odporca s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvoril dňa 7.9.2009
zmluvu č. 212982480, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal riadne
splatiť. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 8.820,81 € (z toho
dlžná istina 6.485,35 €, riadny úrok vo výške 1.607,48 €, úrok z omeškania vo výške 665,19 € a ostatné
príslušenstvo 62,79 €). Podaným návrhom na začatie konania si uplatnil na zaplatenie dlžné splátky

splatné v období od 15.8.2010 do 15.8.2015 v počte 61 a celkovej výške 6.857,01 €. Zároveň si uplatnil
na zaplatenie úrok z omeškania vyčíslený za obdobie od 16.8.2010 do 11.8.2013 vo výške 587,85 €
a úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 6.857,01 € od 12.8.2013 do zaplatenia. Titulom
náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Nakoľko pobyt odporcu bol napriek vykonanému rozsiahlemu šetreniu neznámy, súd mu uznesením č.k.
14C/156/2015-62 zo dňa 10.6.2015 ustanovil za účelom zachovania práv v konaní opatrovníčku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o splátkovom úvere, všeobecných
obchodných podmienok, oznámenia o postúpení pohľadávky, zmluvy o postúpení pohľadávok spolu
s prílohou, pokusu o zmier, špecifikácie pohľadávky, prehľadu finančných transakcií, uznesenia č.k.
14C/156/2015-62 zo dňa 10.6.2015 a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe
takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE uzatvorenej medzi navrhovateľom a
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 27.6.2013, navrhovateľ nadobudol od svojho právneho
predchodcu pohľadávku voči odporcovi titulom zmluvy o splátkovom úvere, pričom táto bola
špecifikovaná v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. O postúpení pohľadávky bol odporcaoboznámený právnym predchodcom navrhovateľa listom zo dňa 9.7.2013. Ako vyplynulo z prílohy
zmluvyopostúpenípohľadávok,včasepostúpeniapohľadávky(t.j.k27.6.2013)bolodporcavomeškaní
s úhradou dlžnej sumy 1 226 dní. Podľa predloženého prehľadu finančných operácií bola posledná

splátka úveru uhradená dňa 17.2.2011 vo výške 100,- €.
Odporca s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvoril dňa 7.9.2009 zmluvu o splátkovom úvere
č. 0212982480. Na základe tejto zmluvy bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 5.277,- €, ktorý sa
zaviazal vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach po 58,59 € (v období od prvého čerpania do 30.9.2009)
a po 112,41 € (od 15.10.2009 do 15.8.2015). Úroková sadzba bola ustálená vo výške 14,30 % ročne.

Ako vyplynulo z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok odporca titulom poskytnutého úveru ku dňu
postúpenia pohľadávky dlhoval sumu 8.820,81 €, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny vo výške 5.277,-
€, úroku vo výške 1.607,48 € a úroku z omeškania vo výške 665,19 € a ostatného príslušenstva vo
výške 62,79 €. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie splátky úveru splatné od 15.8.2010
do 15.8.2015 v počte 61 a celkovej výške 6.857,01 €. Právny zástupca navrhovateľa
v priebehu konania zotrval na podanom návrhu v plnom rozsahu. Doplnil, že odporca svoju zmluvnú

povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, hoci bol na to vyzvaný právnym predchodcom
navrhovateľa dňa 15.6.2010. Preto jeho právny predchodca v roku 2013 vyhlásil predčasnú splatnosť
úveru. Následne došlo medzi navrhovateľom a jeho právnym predchodcom k uzavretiu zmluvy o
postúpení pohľadávok, pričom po postúpení pohľadávky i navrhovateľ pristúpil k vyhláseniu predčasnej
splatnosti úveru. Navrhovateľ si v konaní uplatňuje na zaplatenie neuhradené splátky úveru splatné v

období od 15.8.2010 do 15.8.2015 v celkovom počte 61 splátok a výške 6.857,01 €. V prípade, ak by
ale súd mal za to, že ohľadne premlčania je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka,
uviedol, že navrhovateľ si uplatňuje na zaplatenie 49 splátok v celkovej výške 5.508,09 €. Čo sa týka
predčasnej splatnosti úveru konštatoval, že jej vyhlásenie je právom a nie povinnosťou veriteľa, pričom
toto právo mu patrí minimálne ku dňu konečnej splatnosti úveru. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru

tiež nemožno považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, pretože tým nedošlo k naplneniu
základného predpokladu pre konštatovanie rozporu s dobrými mravmi, a to poškodenie spotrebiteľa.
Tým, že navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca pristúpili k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru
neskôr, ako mohol urobiť, poškodilo jedine navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu, pretože
z dôvodu neskoršieho vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sa ukrátil o možnosť domáhať sa

zaplatenia splátok, ktoré sa z dôvodu neskoršieho vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru premlčali.
Okrem toho si navrhovateľ napriek vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru neuplatňuje od odporcu
zaplatenie žiadnych poplatkov, prípadne sankcií. Uplatňuje si zaplatenie len nepremlčaných splátok.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku
veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru
je predmetom podnikania veriteľ. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby
poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v
najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené,

je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka
v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe
zákona,jedlžníkpovinnýplatiťúrokyvnajvyššieprípustnejvýške. Podľa§52ods.1Občianskeho
zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
vneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľsanajmänemôževopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 23a ods. 1
a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté

podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Podľa
§ 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej

splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník
vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje
pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Napremlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších
ustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročnáaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonať

po prvý raz. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá
vplyv na plynutie premlčacej doby. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a
o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
v znení zákona č. 102/2014 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,

vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním
dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Súd mal za preukázané, že právny
predchodca navrhovateľa ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 7.9.2009 zmluvu o splátkovom
úvere č. 0212982480. Na základe tejto zmluvy bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 5.277,- €, ktorý sa

odporca zaviazal právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť spolu s dohodnutým zmluvným úrokom
vo výške 14,30 % ročne v pravidelných mesačných splátkach v období od prvého čerpania do 30.9.2009
vo výške 58,59 € a v období od 15.10.2009 do 15.8.2015 vo výške 112,41 € mesačne. Súčasťou
zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Ako vyplynulo z prehľadu finančných transakcií odporca
čerpal úver v sume 5.277,- € dňa 7.9.2009. Tento riadne a včas nesplácal, keď riadne uhradil len štyri

splátky úveru po 112,41 € (v období od 15.10.2009 do 15.1.2010). Dňa 17.2.2011 odporca titulom úveru
uhradil sumu 100,- €. Žiadnu ďalšiu úhradu odporca titulom úveru nevykonal. Konečná splatnosť úveru
bola dojednaná ku dňu 15.8.2015. Ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. k 27.6.2013 evidoval právny
predchodca navrhovateľa v bankovom informačnom systému pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere
v sume 8.820,81 €, keď navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenie splátok splatných v

období od 15.8.2010 do 15.8.2015. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok odporcu,
ktorý vznikol zo zmluvy o splátkovom úvere. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný
záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne i
spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah

založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia §
1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti,
že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný
zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho

zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu
na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka
a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený
zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a

povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských
zmlúv). S ohľadom na tento záver súdu bolo v konaní potrebné zaoberať sa i
skutočnosťou, či navrhovateľ neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti potom bráni
súdu priznať mu plnenie voči odporcovi ako spotrebiteľovi, keď počnúc účinnosťou novely zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe

zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a
o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. je súd od 13.6.2014
povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň bolo potrebné
vysporiadať sa s otázkou, či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatneného nároku je potrebné
aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide

aplikáciu novely zákona č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný právny vzťah, súd je toho názoru, že prijatá
novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale
ide o retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS
16/09 zo dňa 27.10.2010). Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas
platnosti a účinnosti skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo navrhovateľa vzniknuté v minulosti

podľa staršieho zákona (v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom),
boli len zmenené isté práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto
nároku v prípade, že tento je premlčaný. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci
zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskehozákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre odporcu ako
spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože
zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver

o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru
súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia
právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka si odporca ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že

uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej
veci pri rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok
plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia
záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na
plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý

nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve.
Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je
objektívnevymedzenýzačiatokplynutiapremlčacejdoby.Tentookamihjedanýobjektívneanezávisleod
subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť prvýkrát
vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na začatie

konania. V prejednávanej veci z prehľadu finančných transakcií mal súd preukázané, že
poslednú riadnu splátku úveru uhradil odporca dňa 15.1.2011, pričom právny predchodca navrhovateľa
si účtoval úrok z omeškania z dlžných splátok až do dňa postúpenia pohľadávky, t.j. do 27.6.2013. Potom
deň, kedy bol navrhovateľ oprávnený zosplatniť celý dlh, možno v zmysle citovaného ustanovenia § 101
Občianskeho zákonníka považovať za deň, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, a teda za deň

začatia plynutia premlčacej doby. Nakoľko odporca poslednú riadnu splátku úveru uhradil dňa 15.1.2011,
najneskôr od 16.5.2011 (teda uplynutím troch mesiacov od splatnosti splátky splatnej dňa 15.2.2011)
začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere na súde (§ 392 ods. 2
Obchodného zákonníka) v trvaní troch rokov (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá márne uplynula dňa
15.5.2014. Preto keď konanie v prejednávanej veci začalo dňa 17.7.2014 doručením návrhu na súd

(§ 82 ods. 1O.s.p.), bolo to až po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku. Súd žiadnym
spôsobom nespochybňuje právo navrhovateľa na uplatnenie jeho (aj keď premlčaného) nároku návrhom
na súde. Avšak poznamenáva, že navrhovateľ nárok na vrátenie dlžnej sumy úveru uplatnil po viac
ako troch rokoch odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Na uplatnenie takéhoto nároku
zo spotrebiteľskej zmluvy musel súd bezpochyby prihliadnuť aj bez návrhu, konkrétne na nemožnosť

uplatnenia práva, na oslabenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania ako
zákonnej prekážky, ktorá s poukazom na 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bráni
priznať plnenie voči spotrebiteľovi, bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. S
ohľadom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Hoci odporca bol podľa
výsledku konania plne úspešným účastníkom konania, súd mu náhradu trov konania nepriznal, keďže
si túto neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniame) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.