Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. október 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/156/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214213760
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4214213760.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému. M.
W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G., o zaplatenie 6.857,01 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.641,68 € spolu s úrokom z omeškania
vyčísleným zo splátok splatných v období od 15.8.2011 do 15.5.2013 ku dňu 17.5.2013 vo výške 136,74
€, úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 3.641,68 € od 18.5.2013 do zaplatenia, to všetko
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 17.7.2014 domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu sumu 6.857,01 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil
tým, že jeho právny predchodca uzatvoril so žalovaným dňa 7.9.2009 úverovú zmluvu č. 212982480,
na základe ktorej mu bol poskytnutý úver. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť veriteľovi

pravidelnými mesačnými splátkami. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala
sumu 8.820,81 € (z toho dlžná istina predstavovala sumu vo výške 6.485,35 €, úrok sumu vo výške
1.607,48 €, úrok z omeškania sumu vo výške 665,19 € a ostatné príslušenstvo sumu vo výške 62,79
€). Okrem zaplatenia dlžnej sumy vo výške 6.857,01 € si uplatnil na zaplatenie i úrok z omeškania zo
splátok splatných v období od 16.8.2010 do 16.7.2013 vyčíslený ku dňu 11.8.2013 vo výške 587,85 €
a úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 6.857,01 € od 12.8.2013 do zaplatenia. Titulom
náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

2. O podanej žalobe tunajší súd rozhodol rozsudkom č.k. 14C/156/2015-73 zo dňa 7.9.2015, ktorým
žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie
žalobca. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č.k.
7Co/192/2016-101 zo dňa 31.3.2017 tak, že rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu
na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil, keď prvoinštančnému súdu uložil opätovne sa zaoberať platnosťou zmluvy o

úvere vrátane všeobecných obchodných podmienok, posúdením otázky splatnosti jednotlivých splátok
úveru vychádzajúc z dokladov založených v spise.3. Tunajší súd riadiac sa rozhodnutím odvolacieho súdu vec opätovne prejednal. Vo veci nariadil
pojednávanie, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti žalovaného. Po vypočutí
si prednesu právneho zástupcu žalobcu a po oboznámení sa s obsahom listín predložených v priebehu

konania, a to zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o
postúpení pohľadávky, zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou, pokusom o zmier, špecifikáciou
pohľadávky, prehľadom finančných operácií, rozsudkom č.k. 14C/165/2015-73 zo dňa 7.9.2015,
odvolaním žalobcu, uznesením č.k. 7Co/192/2016-101 zo dňa 31.3.2017, oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.5.2013 spolu s doručenkou ustálil nasledovný skutkový a právny stav

veci:

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu vo výške
6.857,01 € s príslušenstvom titulom neuhradenej sumy úveru poskytnutého jeho právnym predchodcom
žalovanému.

5. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE uzatvorenej medzi žalobcom a
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 27.6.2013, žalobca nadobudol od svojho právneho
predchodcu pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy č. 0212982480 zo dňa 7.9.2009 celkove
vo výške 8.820,81 €. Ako vyplynulo z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok, ku dňu postúpenia
pohľadávky táto predstavovala sumu vo výške 8.820,81 €. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému

oznámené právnym predchodcom žalobcu písomným podaním zo dňa 9.7.2013.

6. Ako vyplynulo z listinných dôkazných prostriedkov predložených v priebehu konania žalobcom,
žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzatvoril dňa 7.9.2009 zmluvu o splátkovom úvere č.
0212982480. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 5.277,- €, ktorý sa

žalovaný zaviazal splatiť právnemu predchodcovi žalobcu
pravidelnými mesačnými splátkami (prvú splátku vo výške 58,59 € a ostatných 71 splátok po 112,41
€). Konečná splatnosť úveru bola v zmluve dohodnutá na deň 15.8.2015. Ročná úroková sadzba bola
dojednaná vo výške 14,30 % ročne, RPMN vo výške 17,38 % pri priemernej RPMN vo výške 17,46 %.
Celkové náklady spojené s úverom boli v zmluve vyčíslené vo výške 2.884,79 €. Žalovaný bol v zmysle

uzavretej zmluvy povinný zaplatiť aj jednorazový spracovateľský poplatok vo výške 122,78 €, poplatok
za správu úveru vo výške 1,99 € mesačne. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné
podmienky. Z dôvodu riadneho neplnenia zmluvných povinností žalovaným právny predchodca žalobcu
písomným podaním zo dňa 20.5.2013 oznámil žalovanému, že ku dňu 17.5.2013 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru a žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 8.651,60 € do 10 dní od

prevzatia výzvy. Predmetné podanie doručoval právny predchodca žalobcu žalovanému na adresu
jeho pobytu. Zásielka sa právnemu predchodcovi žalobcu vrátila s poznámkou pošty, že táto nebola
adresátom prevzatá v odbernej lehote.

7. právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 9.10.2017 konštatoval, že za dôvodnú považuje žalobu

v časti 49 splátok po 112,41 € spolu s vyčísleným úrokom z omeškania ako aj úrokom z omeškania
uplatneným počnúc od 12.8.2013 do zaplatenia.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako
každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom

je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.b)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo
zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti
alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy o splátkovom úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.1,2citovanéhozákona,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráposkytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského

úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 <..

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona, veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný
predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného
predpisu.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001
Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od

1.4.2004,predpisomlexspecialis,spoukazomna879fods.3,4Občianskehozákonníka.Súdtedavzťah
účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Podľa § 5b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.6.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inúzákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Základnýmprincípomspotrebiteľskýchzmlúvje,ženesmúobsahovaťneprijateľnúpodmienku,tedataké
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Zákonodarca
v Občianskom zákonníku v súvislosti s nerovnováhou v právnom pomere medzi spotrebiteľom a
dodávateľom uzákonil v § 53 ods. 1 preventívne predpisy, teda ustanovenia, na základe ktorých ich

nesmieobsahovaťspotrebiteľskázmluva.Nazákladetohtoustanoveniaboldospotrebiteľskejlegislatívy
zavedený generálny zákaz neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľských zmlúv. Porušenie
tohto zákazu je sankcionované neplatnosťou dotknutých neprijateľných zmluvných podmienok.

Všeobecné zmluvné podmienky sú všetky zmluvné podmienky formulované pre množstvo zmlúv, ktoré
poskytuje jedna zmluvná strana druhej zmluvnej strane pri uzatvorení zmluvy. Nezáleží na tom, či

ustanoveniatvorianavonokosobitnúsúčasťzmluvy,alebočisúprijatédosamotnejzmluvy,aleboformou
dodatku zmluvu dopĺňajú, aký rozsah majú, ako sú napísané a akú formu má zmluva. Zmyslom a cieľom
právnej úpravy je nepoužívať neprijateľnú zmluvnú podmienku a to najmä neuplatňovať nároky z nej
vyplývajúce na súde a neprijímať plnenia z nej.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. V danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom zmluvy

splátkovom úvere uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaným v sume
neuhradených splátok splatných v období od 15.8.2010 do 15.8.2015 vo výške 6.857,01 € s
príslušenstvom.

10. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním, rešpektujúc rozhodnutie Krajského súdu v Nitre

č.k. 7Co/192/2016-101 zo dňa 31.3.2017 a právny názor nadriadeného súdu v ňom vyjadrený, dospel k
záveru,žepodanážalobajedôvodnálenvčasti,keďmalpreukázané,žeprávnypredchodca žalobcuso
žalovaným uzavrel dňa 7.9.2009 zmluvu o úvere č. 0212982480, na základe ktorej poskytol žalovanému
úver vo výške 5.277,- €. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť mesačnými splátkami. Tiež mal
preukázané, že žalovaný svoju zmluvnú povinnosť splácať poskytnutý úver nesplnil, a to ani na výzvu

právneho predchodcu žalobcu, preto tento pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu
17.5.2013. Žalovaný titulom poskytnutého úveru dlžnú sumu neuhradil.

11. I keď predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere
a táto predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného

zákonníka), predmetnú zmluvu je potrebné považovať i za zmluvu spotrebiteľskú a na žalovaného
hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného

zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách

sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súdupriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa
ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď

by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou. Táto zmluva podlieha tiež režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svoje
podnikateľskej činnosti poskytovanie úverov a pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou
osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania

alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným spĺňa
charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre
spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred
ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaný ako dlžník
ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.

12. Súd konštatujúc, že zo strany žalobcu bola v konaní preukázaná jeho aktívna vecná legitimácia
(preukázaním splnenia podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách) ako aj pasívna vecná legitimácia žalovaného, preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. ohľadom zákonných náležitostí zmluvy zistil, že preskúmavaná zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahuje nesprávny údaj v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z.z.,

keď v zmluve bola hodnota RPMN vyčíslená vo výške 17,38 %, hoci vychádzajúc zo zákona č. 258/2001
Z.z. súd zistil, že tento údaj nezodpovedá výpočtu RPMN v danom prípade vychádzajúc zo vstupných
údajov pre výpočet RPMN, keď správne mala byť hodnota RPMN v zmluve uvedená vo výške 17,61 %.
Predložená zmluva tiež obsahovala nesprávny údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa, keď v zmluve
bolauvedenáčiastka2.884,79€,ktoránezodpovedásumevyčíslenejakosúčin71splátokpo112,41€,1

splátky vo výške 58,59 € a spracovateľského poplatku vo výške 122,78 € ((112,41 x 71) + 58,59 + 122,78
= 8.162,48; t.j. celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom teda mali byť správne vyčíslené v sume
2.885,48 €). Nakoľko je predmetnú zmluvu potrebné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú, kde právny
predchodca žalobcu vystupoval ako dodávateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný
ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti, pričom ide o formulárovú zmluvu (vrátane všeobecných obchodných podmienok), do ktorej
textu nemôže dlžník žiadnym spôsobom zasahovať a táto obsahovala údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov uvedený v nesprávnej výške, tiež neobsahovala správny údaj o celkových nákladoch
spotrebiteľa, súd posudzujúc zmluvu v časti údaja o RPMN a o celkových nákladoch spojených s
úverom za neplatnú, poskytnutý úver vychádzajúc z ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z.

považoval za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovanému bol podľa zmluvy poskytnutý úver vo
výške 5.277,- €, pričom tento vychádzajúc zo skutkového tvrdenia žalobcu podporeného predložením
prehľadu finančných operácií uhradil titulom poskytnutého úveru len sumu 672,42 €, súd mal za to, že
rozdiel medzi týmito dvomi sumami predstavuje čiastku, ktorú mal žalovaný titulom poskytnutého úveru
žalobcovi uhradiť.

13. V danej veci súd vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. sa zaoberal skúmaním,
či nárok žalobcu nie je čo i len sčasti premlčaný a to posudzujúc otázku premlčania vo vzťahu k
jednotlivým splátkam, keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri
predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej

mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanej
zákonom č. 102/2014 Z.z. je súd povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej
povinnosti (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.). Pokiaľ ide aplikáciu novely zákona č. 250/2007 Z. z. na
posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že prijatá novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity,
ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je (Nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09 zo dňa 27.10.2010). Predmetnou novelou neboli
dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti skorších právnych noriem, nebolo
odňaté právo žalobcovi vzniknuté v minulosti podľa staršieho zákona (v prejednávanej veci právo na
vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom), boli len zmenené isté práva do budúcnosti, konkrétne
právo s úspechom sa domáhať priznania tohto nároku v prípade, že tento je premlčaný. V danej veci,

nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento právny vzťah
je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie.
Z hľadiska posudzovanej otázky je pre žalovaného ako spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna
úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciudobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii ustanovení Občianskeho
zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z ustanovenia § 266 ods.
5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá

na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia právneho poriadku,
ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka
si žalovaný ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že uzavrela
zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej veci pri
rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď

sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia
premlčacejdobynastávavokamihu,keďsaveriteľmôžeoprávnenedomáhaťnasúdesplneniazáväzku.
Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie
záväzku. Občiansky zákonník objektívne vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí
od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Všeobecná
trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne

vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé
byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na začatie konania.

14. V tejto súvislosti súd konštatuje, že vo vzťahu k splátkam úveru treba pristupovať v zmysle § 103
Občianskeho zákonníka tak, že premlčaciu dobu treba posudzovať vo vzťahu ku každej jednej splátke,

ktorej splatnosť nastala pred momentom predčasného zosplatnenia úveru osobitne. Vychádzajúc z
tohto právneho názoru potom súd dospel k záveru, že splátky úveru, ktoré boli splatné v období do
15.7.2011 sú premlčané, keď od momentu ich splatnosti do momentu podania žaloby na súd (dňa
17.7.2014) uplynula lehota viac ako tri roky. Preto vo vzťahu k týmto splátkam súd podanú žalobu z
dôvodu premlčania uplatneného nároku zamietol.

15. Čo sa týka ostatných splátok splatných v období od 15.8.2011 do 15.5.2013 (keď dňa 17.5.2013
žalobcazosplatnilúver),akoajvovzťahuksplátkamzosplatnenýmk17.5.2013(splátkysplatnévobdobí
od 15.6.2013 do 15.8.2015), vo vzťahu k tomuto uplatnenému nároku súd dospel k záveru, že tento
nárok bol zo strany žalobcu uplatnený v období plynutia premlčacej doby a teda včas.

16. Nakoľko v danom prípade súd dospel k záveru, že poskytnutý úver je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu dlžnej istiny úveru (bez
zmluvného úroku a akýchkoľvek poplatkov) vychádzajúc z výpočtu sumy splátky, ktorá pripadala na
istinu (výpočtový mechanizmus: 5.277,- € : 71 splátok = 74,32 €) a tak dospel k sume 2.122,38 € (49

nepremlčanýchsplátokpo74,32€= 3.641,68€).Vtejtočastipotomsúdpovažovalžalobuzadôvodnú.
Zároveň súd priznal žalobcovi uplatnenú sumu úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne z jednotlivých
splátok splatných v období mesiacov august 2011 až máj 2013 vo výške dlžnej sumy istiny jednotlivých
splátok vyčíslený k 17.5.2013 a počnúc dňom nasledujúcim po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
(t.j. od 18.5.2013) z celej dlžnej istiny a to až do zaplatenia. Žalobcom uplatnený úrok z omeškania je

v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Vo zvyšnej
časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala
strana vo veci úspech čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna

zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Nakoľko v danom prípade pomer úspechu a neúspechu
stránsporubolporovnateľný,súdvyslovil,žežiadnazostránsporunemánároknanáhradutrovkonania,
ktoré zahŕňajú tak náhradu prvoinštančného ako i náhradu odvolacieho konania.

18. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.