Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. apríl 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 40C/214/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116228601
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116228601.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilina,vkonanípredsudkyňouMgr.AnnouMihálikovou,vprávnejvecižalobcu:W.,B..T..Y..,

B.B.V.XXXX,XXXXXČ.,J.:XXXXXXXX,zastúpenýzvolenýmzástupcomJUDr.VladimíromDurajom,
advokátom, s miestom výkonu činnosti Sládkovičova 1700, 022 01 Čadca, proti žalovanému: V. W., N..
XX.XX.XXXX, C. A. Q. S. XXXX/X, XXX XX Ž., o zaplatenie 55,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti žalovanej istiny zastavuje.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 55,- eur od
12.12.2014 do 13.03.2017, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v pomere 79,60 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 10.11.2016, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým
by žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 55,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 55,- eur od 12.12.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalovaná u neho absolvovala dňa 11.12.2014
stomatologické ošetrenie v hodnote 364,- eur, z ktorého žalovaná uhradila 309,- eur. Ku dňu vyhotovenia
žaloby tak žalobca evidoval voči žalovanej pohľadávku za stomatologické ošetrenie v celkovej výške
55,- eur. Žalobca vystavil žalovanej za uvedené ošetrenia účet za ošetrenie. Žalobca informoval
žalovanú o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach
voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti v zmysle
zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Žalobca informoval žalovanú o podmienkach a

cene stomatologického výkonu. Žalovaná dala žalobcovi informovaný súhlas na poskytnutie zdravotnej
starostlivosti. Žalovaná dlžnú sumu 55,- eur neuhradila.

3. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola riadne doručená do vlastných rúk dňa 13.02.2017, v súdom
určenej lehote písomne nevyjadrila a zostala absolútne procesne nečinná.

4. Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o drobný spor, súd v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a) zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a ust. § 219 ods. 1 a 3 C.s.p., vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 04.04.2017, pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 16.03.2017.5. Podaním, doručeným súdu dňa 21.03.2017, žalobca vzal žalobu čiastočne späť v časti uplatneného
nároku na zaplatenie istiny vo výške 55,- eur, z dôvodu úhrady tejto sumy žalovanou dňa 13.03.2017.

6. Podľa ust. § 144 a § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“),
žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu čiastočne späť, rozhodol súd,

pri aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovenia, o zastavení konania v časti uplatneného nároku
na zaplatenie žalovanej istiny vo výške 55,- eur. Súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby nebol potrebný,
nakoľko k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie. Predmetom konania tak zostal úrok z
omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 55,- eur od 12.12.2014 do 13.03.2017.

8. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav, pričom vec posúdil podľa

nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.

9. Z predloženého účtu za ošetrenie mal súd zistené, že žalobca dňa 11.12.2014 poskytol žalovanej
zdravotnú starostlivosť, špecifikovanú v popise, za ktorú vyúčtoval žalovanej sumu celkom 364,- eur,
pričom žalovaná uhradila sumu 189,- eur a jej dlh tak predstavoval sumu 55,- eur. Žalovaná bola

informovaná o rozsahu, druhu, podmienkach a cene stomatologického výkonu, ktorú akceptovala.
Žalovaná bola pred ošetrením poučená podľa zákona č. 576/2004 Z. z. a dala informovaný súhlas na
poskytnutie zdravotnej starostlivosti.

10. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
11. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z., účinnom od 01.02.2013, výška

úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky [2) § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

12. Nakoľko sa žalovaná nezaplatením vyššie uvedenej sumy 55,- eur v lehote jej splatnosti dostala do
omeškania, žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to v zmysle ust. § 517 ods. 1
a 2 OZ. Súd však konštatuje, že sadzba úroku z omeškania, uplatnená žalobcom vo výške 5,25 % ročne
vzhľadom na počiatok omeškania žalovanej so zaplatením dlžnej sumy, presahuje maximálnu prípustnú
výšku úroku z omeškania, ustanovenú vykonávacím predpisom. Súd preto priznal žalobcovi úrok z

omeškania vo výške 5,05 % ročne (0,05 %, ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu
omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu, zvýšená o 5 percentuálnych bodov) zo sumy vo výške
55,- eur od 12.12.2014 (deň, nasledujúci po dni poskytnutia zdravotnej starostlivosti) do 13.03.2017 (deň
úhrady dlžnej istiny) a vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania, prevyšujúceho maximálnu prípustnú
výšku podľa zákona, žalobu zamietol.

13. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14. podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

15. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.16. Žalovaná mala vo veci len čiastočný úspech v čistom vyjadrení 79,60 % [úspech žalobcu: 6,25 eur, t.
j.úrokzomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy55,-eurod12.12.2014do13.03.2017;celkovávýška
pohľadávky61,25eur(t.j.istina55,-eur+úrokzomeškaniavovýške6,25eur);úspechžalobcu10,20%;

úspech žalovanej 89,80 %; čistý úspech žalovanej 79,60 % ]. Vo vzťahu k zastavenej časti konania, súd
konštatuje procesné zavinenie na zastavení konania na strane žalobcu, nakoľko žalobca nepreukázal
súdu dôvod, pre ktorý navrhol konanie v časti zastaviť. Súd tak o trovách konania rozhodoval podľa
ust. § 255 ods. 1, 2 a § 256 ods. 1 C.s.p. a žalovanej priznal nárok na náhradu 79,60 % vynaložených
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.