Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. máj 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 22C/61/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109211467
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1109211467.6

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci
navrhovateľa: H. A., bývajúceho na ul. N. S. XX , N. proti odporcovi: Slovenskej republike, zastúpenej
Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 4, Bratislava o zaplatenie nemajetkovej ujmy
vo výške 1 659,- eur takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.04.2009 pôvodne domáhal určenia, že
zamietnutie žiadosti o odškodnenie, za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vykonané
vedúcim služobného úradu J.. B. M. zo dňa 17.04.2007 nebola riadne zákonným spôsobom prejednaná

a vybavená v súlade zo zákonom o správnom konaní, zároveň žiadal, aby týmto titulom súd uložil
odporcovi zaplatiť mu sumu 1 659,- eur za vzniknutú nemajetkovú ujmu. Návrh odôvodnil tým, že dňa
03.01.2007 a 04.1.2007 podal odporcovi dve žiadosti o odškodnenie za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z., v jeho prípade za škodu vzniknutú nesprávnym
úradným postupom bývalých štátnych pracovníčok Okresného národného výboru v Nitre, z odboru z
odborustarostlivostiodeti azMestskéhonárodnéhovýboruvNitre,ktorévrokoch1972a1988nekonali

v záujme v tom čase maloletého navrhovateľa podľa vtedy platných zákonov. Žiadosť o predbežné
prerokovanie bola odporcom zamietnutá písomným vyjadrením vedúceho služobného úradu odporcu
dňa17.04.2007,čímpodľatvrdenianavrhovateľadošlozjehostranyknesprávnemuúradnémupostupu.
Nemajetkovú ujmu odvodil od „neodborného postupu J.. B. M., vedúceho služobného úradu MPSVaR,
teda odporcu, v súvislosti s čím došlo u navrhovateľa k vzniku nemajetkovej ujmy, ktorá ako uviedol je
nevypočítateľná.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľa doručenom súdu dňa 05.05.2009
vzniesol okrem iného námietku litispendencie podľa § 83 Občianskeho súdneho poriadku vzniknutú v
súvislosti s vedením konania pred Okresným súdom v Nitre, sp. zn. 10C 222/08. Zároveň namietol,
že vo vzťahu k navrhovateľovi v súvislosti s prerokovaním jeho nároku na náhradu škody konalo
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ministerstvo“) ako právnická osoba a nie
konkrétny zamestnanec, resp. organizačný útvar. Zároveň uviedol, že na postup prerokovania žiadosti

podľa zákona č. 514/2003 z.z., ako aj zákona 58/1969 Z.z. sa nevzťahuje postup podľa zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní správny poriadok). Namietol tiež, že navrhovateľ v žalobe neuviedol, v
čomškoda,nemajetkováujmaktorámuúdajnevzniklaspočíva,tútoakoaniďalšiepredpokladyzákonné
predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nepreukázal a preto
žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný.
Na pojednávaní uskutočnenom súdom dňa 19.09.2011 navrhovateľ doručil súdu krátkou cestou

písomné vyjadrenie, v ktorom žiadal o pripustenie zmeny žalobného petitu, ktorú súd na uznesením
na pojednávaní za účasti odporcu pripustil v súlade s § 95 občianskeho súdneho poriadku tak, ženavrhovateľsanímdomáhalsúdnehovýrokuukladajúcehoodporcovipovinnosťzaplatiťmujednorázové
odškodnenie za nemajetkovú ujmu vo výške 1 659,- eur. Na otázku súdu, aby objasnil, resp. označil
úradný postup, ktorý v konaní napáda uviedol, že je ním postup v rozpore s § 4 zákona č. 514/2003

Z.z., spočívajúci v nesprávnom postupe pri predbežnom prerokovaní jeho žiadosti podanej odporcovi
v zmysle § 15 ods.1 citovaného zákona. Ohľadom uplatnenej škody uviedol, že mu v súvislosti s
nesprávnym úradným postupom vznikla nemajetková ujma, ktorú žiada priznať v peniazoch ako
jednorázové odškodnenie. K otázke súdu ohľadom zistenia do akej zložky jeho osobnostných práv bolo
v dôsledku postupu, ktorý napáda zasiahnuté, resp. či a ako bola znížená jeho dôstojnosť uviedol, že

ujma bola spôsobená tým, že v zákonnej lehote sa príslušný ústredný orgán štátnej správy nevyjadril.
Z písomného vyjadrenie oboznámeného na pojednávaní vyplynulo, že vyčíslenie nemajetkovej ujmy
odvodil navrhovateľ od minimálnej mzdy za rok 2007 násobenej počtom dní právnej neistoty, ako nazval
čas počas ktorého bola vybavovaná jeho žiadosť o predbežné prerokovanie.

Súd vec verejne prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 19.9.2011 a to rozsudkom, č.k.

22C /61/2009-90, ktorým návrh navrhovateľa zamietol s odôvodnením, že v danom prípade neboli
splnené základnézákonnépredpokladyprevznikzodpovednostištátuzaškoduspôsobenúnesprávnym
úradným postupom, keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik škody spôsobenej v dôsledku
nesprávneho úradného postupu. Súd posúdil nárok navrhovateľa podľa zákona č. 58/1969 Z.z., keďže
navrhovateľ sa domáhal predbežného prerokovania nároku na náhradu škody vzniknutú v dôsledku

nesprávneho úradného postupu pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., tj 1.7.2004,
pričom uviedol, že pre posúdenie otázky, ktorú právnu úpravu je v danom prípade potrebné aplikovať je
rozhodujúci čas kedy malo dôjsť k vzniku nesprávneho úradného postupu a nie čas kedy bola podaná
žiadosť o predbežné prerokovanie. Zákon č. 58/1969 Zb. nevyžaduje predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, stanoviská ministerstva nemožno

považovať za inú činnosť podliehajúcu preskúmaniu podľa tohto zákona. Nárok navrhovateľa zamietol
aj pre nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi postupom pri prerokovaní a navrhovateľom tvrdeným
vznikom škody a skonštatoval tiež, že v danom prípade nedošlo zo strany štátu ako zodpovednostného
subjektu k nesprávnemu úradnému postupu, čo vznik škody v príčinnej súvislosti s ním vylučuje.

S uvedeným právnym záverom súdu prvého stupňa sa nestotožnil odvolací súd, ktorý o veci rozhodoval
na základe odvolania podaného navrhovateľom v zákonnej lehote, smerujúcemu proti rozsudku
prvostupňového súdu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, uznesením zo dňa 37.3.2012, č.k.
5 Co 35/2012-124 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 19.9.2011, č.k. 22C/61/2009-90 a vec
mu vrátil na ďalšie konanie, pričom vyslovil právny názor, podľa ktorého bol rozsudok prvého stupňa

vydaný minimálne predčasne, nakoľko samotný (teraz uplatnený) nárok nebol predbežne prerokovaný
s odporcom. Súdu prvého stupňa tiež vytkol aplikáciu nesprávneho ustanovenia právneho predpisu,
pričom uviedol, že vzhľadom k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, ku ktorému však malo
dôjsť už počas účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., bolo potrebné nárok navrhovateľa posúdiť podľa
tohto zákona. Odvolací súd uviedol, že v ďalšom konaní navrhovateľ požiada o predbežné prerokovanie

nároku, z výsledku ktorého bude prvostupňový súd v ďalšom konaní vychádzať. Hodnotiac dôvodnosť
uplatneného nároku poukázal odvolací súd na tú skutočnosť, že pokiaľ aj nedošlo v zákonom stanovenej
lehote šiestich mesiacov k zákonom predpokladanému výsledku prerokovania, teda v zmysle ust. § 16
ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. k uspokojeniu nároku na náhradu škody, nič navrhovateľovi nebránilo (po
uplynutí šesťmesačnej lehoty resp. pri doručení či oznámení zamietajúceho stanoviska) domáhať sa

uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde, a to bez ohľadu na existenciu vybavenia
či oznámenia navrhovateľovi spôsobu vybavenia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, ktoré
sú práve s poukazom na ust. § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pri inom ako nárok uspokojujúcom
spôsobe vybavenia právne relevantné. Z tohto dôvodu nemohol byť navrhovateľ ani vystavený pocitu
právnej neistoty, keď nárok na súde mohol uplatniť v deň nasledujúci po márnom uplynutí zákonnej

šesťmesačnej lehoty, počas ktorej mohol byť nárok uspokojený mimosúdne na základe žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku, resp. v deň nasledujúci po oznámení, že jeho žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku kladne vybavená nebude.

Potom čo bola vec vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, navrhovateľ podaním doručeným

súdu dňa 8.4.2013 žiadal pripustiť zmenu návrhu na začatie konania, a to takže žiadal priznať
nemajetkovú ujmu vo výške 3 336 Eur.Súd o tomto návrhu navrhovateľa rozhodol na pojednávaní dňa 13.5.2013 za prítomnosti oboch
účastníkov konania, tak že uvedenú zmenu návrhu nepripustil s odôvodnením, že vzhľadom na
doterajšie výsledky dokazovania nie je v tomto štádiu konania hospodárne pripustiť zmenu návrhu.

Prítomných účastníkov, ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 13.5.2013 poučil, že voči
uvedenému uznesenie nie je v zmysle § 202 ods. 3 , písm. f) prípustné odvolanie.

Súd vec opätovne prejednal v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu, viazaný jeho právnym
názorom (§ 226 O.s.p.) ustálil, že návrh navrhovateľa na náhradu škody spôsobenú nesprávnym

úradným postupom orgánu štátu je potrebné posúdiť podľa príslušných ustanovení zákona č. 514/2003
Z.z., účinného od 1.7.2004, nakoľko ako uzavrel odvolací súd, k tvrdenému nesprávnemu úradnému
postupu malo dôjsť už počas účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z.

Podľa § 27 zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, v znení, účinnom v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu

(ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.“), zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Podľa ods.
2, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto

zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1, písm.d), ) Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri

výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto
ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá
bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z, ) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.Podľa § 17 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna

tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za
predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.

V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť
požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 Občianskeho súdneho poriadku)
v ďalšom konaní vychádzal (ako mu bolo nadriadené odvolacím súdom) z výsledku predbežného
prerokovania nároku .

Súd teda doplnil dokazovanie vykonaním listinného dôkazu - žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
zo dňa 17.4.2012, danej na poštovú prepravu dňa 18.4.2012 (č.l. 131), ktorou si navrhovateľ uplatnil
svoj nárok na náhradu škody vo výške 3 336 Eur (ako nemajetkovú ujmu) u odporcu. Odporca na
písomnú žiadosť navrhovateľa v zákonnej šesťmesačnej lehote podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. nereagoval a nárok na náhradu škody uplatnenej navrhovateľom neuspokojil. Odporca prítomný

na pojednávaní nepoprel, že by mu žiadosť na predbežné prerokovanie nároku zo strany navrhovateľa
nebola doručená. Poukazujúc na uvedené posúdil súd skutočnosť, že navrhovateľ požiadal odporcu ako
orgán na takéto prerokovanie príslušný o predbežné prerokovanie nároku za nespornú a rovnako za
nesporné vyhodnotil i to, že nárok navrhovateľa v rámci predbežného prerokovania nároku v zákonnej
lehote(vzhľadomnadátum,kedybolažiadosťdanánapoštovúprepravu,tj18.4.2012uspokojenýnebol.

Poukazujúc na uvedené súd ustálil, že je splnená podmienka pre uplatnenie nároku navrhovateľa na
súde podľa vyššie citovaného ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
Súd aj pri opätovnom prejednaní návrhu navrhovateľa v intenciách zrušujúceho rozhodnutia aj po
doplnení dokazovania dospel v danom prípade súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný,

preto ho v celom rozsahu zamietol, s odôvodnením, že v danom prípade neboli splnené základné
zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom, keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik škody spôsobenej v dôsledku nesprávneho
úradného postupu.
V súvislosti s uvedeným záverom poukazuje súd jednak na svoje závery ohľadom otázky, či v danom

prípade došlo k nesprávnemu úradnému postupu uvedené v pôvodnom rozhodnutí, ktoré v tomto
smere odvolacím súdom vytýkané neboli, no najmä zdôrazňuje záver odvolacieho súdu prezentovaný
v zrušujúcom uznesení ohľadom hodnotenia dôvodnosti uplatneného nároku, v ktorom uviedol, že
pokiaľ aj v danom prípade nedošlo v zákonom stanovenej lehote šiestich mesiacov k zákonom
predpokladanému výsledku prerokovania, teda v zmysle ust. § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. k

uspokojeniu nároku na náhradu škody, nič navrhovateľovi nebránilo (po uplynutí šesťmesačnej lehoty
resp. pri doručení či oznámení zamietajúceho stanoviska) domáhať sa uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde, a to bez ohľadu na existenciu vybavenia či oznámenia navrhovateľovi
spôsobu vybavenia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, ktoré sú práve s poukazom na ust.
§ 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pri inom ako nárok uspokojujúcom spôsobe vybavenia právne

relevantné. Z tohto dôvodu nemohol byť navrhovateľ ani vystavený pocitu právnej neistoty, keď nárok na
súde mohol uplatniť v deň nasledujúci po márnom uplynutí zákonnej šesťmesačnej lehoty, počas ktorej
mohol byť nárok uspokojený mimosúdne na základe žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, resp.v deň nasledujúci po oznámení, že jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku kladne vybavená
nebude.
S uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že v súvislosti s tvrdeným

postupom štátu, resp. orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k vzniku škody, za ktorú navrhovateľ označil
nemajetkovú ujmu vzniknutú mu v dôsledku toho, že bol v súvislosti s postupom odporcu vystavený
pocitu neistoty.
Záverom súd opätovne uzavrel, že v danom prípade nedošlo zo strany štátu ako zodpovednostného
subjektu k nesprávnemu úradnému postupu, nakoľko zákon príslušnému štátnemu orgánu v zmysle

§§ 15 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 účinného v čase kedy k nesprávnemu úradnému postupu pri
predbežnom prerokovaní malo dôjsť neukladá spôsob, akým má byť žiadosť prerokovaná a nestanoví
anipovinnosťupovedomiťovybavenížiadateľa,čovzniknesprávnehoúradnéhopostupunastraneštátu
a tiež vznik škody s ním súvisiacej vylučuje. Sumarizujúc uvedené nemožno preto dôjsť i inému záveru
ako tomu, že v prejednávanej veci absentujú akékoľvek predpoklady pre priznanie nároku navrhovateľa
a preto súd dôvodiac uvedeným žalobu zamietol bez toho, aby sa zaoberal výškou škody, dôvodiac

skutočnosťou, že vzhľadom na všetky uvedené právne závery vylúčil vznik škody súvisiacej s tvrdeným
nesprávnym úradným postupom.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p,. tak že odporcovi právo na náhradu trov
konania nepriznal s odôvodnením, že tento si v súvislosti s tým, že mu žiadne nevznikli ich náhradu
neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom sude
Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup sudu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým,
že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie sudu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.