Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 4T/12/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7806010129
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kurečko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2017:7806010129.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa

27.4.2017 v Trebišove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného Ing. O. nar. XX.X.XXXX v Nitre, trvale
bytom O., spod obžaloby prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin neoprávneného
užívania cudzej veci podľa § 249 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona (zák. č. 140/1961 Zb.), ktorý mal spáchať
tak, že

- dňa 5.12.2001 prevzal na základe sprostredkovateľskej zmluvy č. 01/02 od firmy KOFIS LEASING,

a.s. Žilina v sídle tejto firmy od Ing. Petra Kňazeho jeden kus pečiatky KOFIS č. 18, notebook Compaq
Armada 110 v.č. 6D18JMVZ20YR s príslušenstvom, prenosnú tlačiareň HP DesJet 350 Bi, tašku na
notebook, prenosnú tlačiareň, ako aj programové vybavenie Microsoft office XP v celkovej hodnote
91.000,- Sk (3.020,65 €) za účelom výkonu činnosti ako zástupcu vyššie uvedenej spoločnosti. Dňa
9.5.2002 bolo obžalovanému oznámené rozhodnutie spoločnosti KOFIS LEASING o odstúpení od
sprostredkovateľskej zmluvy s tým, aby do 1.6.2002 jemu zverenú výpočtovú a kancelársku techniku
vrátil, čo však do dnešného dňa aj napriek viacerým ústnym a písomným výzvam zástupcov tejto

spoločnosti neurobil, čím takto a.s. KOFIS LEASING Žilina spôsobil celkovú škodu vo výške 84.348,-
Sk (2.799,84 €),

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o výpovedi obžalovaného z
prípravného konania, výsluchom svedkov, znaleckým posudkom a listinnými dôkazmi, na základe čoho
dospel k nasledovným zisteniam:

Z prečítanej výpovede obžalovaného G. z prípravného konania vyplynulo, že na základe
sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 2.1.2002 vykonával pre spoločnosť KOFIS LEASING, a.s.
dohodnuté sprostredkovateľské činnosti. Za účelom výkonu tejto činnosti mal od spoločnosti k dispozícii
výpočtovú a kancelársku techniku konkretizovanú vo výrokovej časti rozsudku a zároveň si na žiadosť
spoločnosti prenajal kanceláriu obchodného zastúpenia na ulici Krivej č. 23 v Košiciach, pričom podľa
vzájomnej (ústnej) dohody mala nájom hradiť spoločnosť KOFIS LEASING. Preto spoločnosti ešte pred
skončením ich vzájomnej spolupráce zaslal faktúru na preplatenie nájmu, ktorý on vopred zaplatil, a

zaplatené finančné prostriedky za nájom vo výške 8.850 Sk žiadal preplatiť. Po tom, čo došlo k
ukončeniu ich spolupráce, spoločnosť KOFIS LEASING od neho žiadala vydať poskytnutú techniku.
Keďže mu však spoločnosť neuhradila finančné prostriedky za fakturovaný nájom a ani po viacerých
jednaniach s jej zástupcami sa nedalo dohodnúť na vyrovnaní vzájomných záväzkov, uplatnil si vovzťahu k poskytnutej technike a dlhu spoločnosti zádržné právo. Ohľadom tejto pohľadávky podal na
Okresný súd Bratislava II aj žalobu na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom, kde súd vydal platobný
rozkaz dňa 2.4.2007 pod č.k. 33Rob/448/2006. Nie je si vedomý, aby sa zadržaním zverených vecí

dopustil trestného činu, on iba ako laik bránil svoje práva s tým, že po tom, čo by spoločnosť KOFIS
LEASING vyrovnala svoj dlh, on by jej vydal veci. Tie mal uložené doma a neužíval ich. Spoločnosť
KOFIS LEASING pri tom v obdobných prípadoch svojim spolupracovníkom priebežne uhrádzala náklady
spojené s prenájmom kancelárie.

Svedkyňa JUDr. D., rod. Masariková, zástupkyňa poškodenej spoločnosti BKS- LEASING s.r.o. -
právneho nástupcu KOFIS LEASING, a.s., na hlavnom pojednávaní uviedla, že spoločnosť uzatvorila
dňa 2.1.2002 s obžalovaným sprostredkovateľskú zmluvu, ktorej predmetom bolo sprostredkovanie
uzatvárania leasingových zmlúv na motorové vozidlá. Táto sprostredkovateľská zmluva bola ukončená
dohodouzodňa9.5.2002,pričompodohodnutomzrušeníplatnostisprostredkovateľskejzmluvynedošlo
zo strany obžalovaného k vráteniu zverených hnuteľných vecí. Dohoda o zrušení sprostredkovateľskej

zmluvy bola účinná ku dňu 1.6.2002 a v zmysle uzatvorenej sprostredkovateľskej zmluvy bolo
povinnosťou sprostredkovateľa (obžalovaného) vrátiť zverené hnuteľné veci a vysporiadať záväzky do
7 dní od ukončenia sprostredkovateľskej zmluvy, teda obžalovaný mal predmetné veci vrátiť spoločnosti
do 8.6.2002. Obžalovaný nakoniec všetky zverené veci vrátil až v roku 2007 na výzvu polície.

Čo sa týka požiadavky spoločnosti KOFIS LEASING na zriadenie kancelárie a uhrádzanie nákladov
na jej prevádzku, svedkyňa uviedla, že spoločnosť nič také nežiadala, nevyplýva to ani zo znenia
sprostredkovateľskej zmluvy, a ani si nedohodla s obžalovaným úhradu takýchto nákladov. Z vlastnej
skúsenosti sa k tejto otázke môže vyjadriť iba od roku 2013 tak, že od roku 2013 sa žiadne takéto
dohody neuzatvárajú. Ohľadom predchádzajúcich rokov môže vychádzať len z výpovedí poverených

právnych zástupcov spoločnosti, ktorí v prípravnom konaní vypovedali, že ani v r. 2002 sa takého dohody
neuzatvárali, a to ani písomne ani ústne.

Svedok F. vypovedal, že obžalovaného raz v Košiciach v jeho kancelárii navštívil s ekonomickým
riaditeľom spoločnosti KOFIS LEASING pánom C.. Dôvod návštevy bol ten, že prišli obžalovaného

požiadať o vrátenie vecí, ktoré mal vrátiť spoločnosti KOFIS LEASING, čo však obžalovaný neurobil,
teda veci nevrátil, a to z dôvodu, že nemal preplatené náklady, ktoré platil za prenájom svojej kancelárie.

Zjehovýpovedeďalejvyplynulo,žeobchodnízástupcovia,ktorýchmalaspoločnosťKOFISLEASINGpo
celom Slovensku, si záležitosti okolo kancelárie riešili sami - vybrali si nejaký obchodný priestor a tento

si prenajímali spravidla na vlastné náklady. Spoločnosť ale mohla poskytnúť svojim sprostredkovateľom
benefit spočívajúci v tom, že tieto náklady im preplácala, a to tak, že keď sprostredkovateľ dostal
faktúru za nájom od svojho prenajímateľa, túto faktúru mu spoločnosť preplatila. Ohľadom obžalovaného
vtedy dostal pokyn od námestníka generálneho riaditeľa pána Lžičářa pripraviť finančné prostriedky
na refundáciu nákladov obžalovaného súvisiacich s prenájmom jeho kancelárie, ktoré mu mali byť

vyplatené v prípade, že veci, ktoré zadržiaval, spoločnosti vráti. Keďže obžalovaný veci spoločnosti
nevrátil, náklady za prenájom kancelárie mu nakoniec neboli preplatené.

Svedok P. vo svojej výpovedi uviedol, že spolu s obžalovaným pracovali pre spoločnosť KOFIS
LEASING. On bol obchodný zástupca v P. a obžalovaný bol obchodným zástupcom v O.. Na túto činnosť

mal prenajaté priestory, ktoré si prenajal v P. v budove patriacej spoločnosti Rades. Celá záležitosť, t.j.
prenájom jeho kancelárie, prebiehala za súčinnosti riaditeľa spoločnosti KOFIS LEASING pána D., ktorý
osobne jednal s pánom F., ktorý bol konateľom , resp. majiteľom spoločnosti Rades. Čo sa týka úhrady
nákladov za nájom týchto priestorov, tak spoločnosti Rades platil nájomné, avšak po dohode s pánom D.,
resp. s vedením spoločnosti KOFIS LEASING, si tieto náklady mohol zahrnúť do faktúr, ktoré fakturoval

spoločnosti KOFIS LEASING spolu so svojimi províziami, teda jemu tieto náklady boli spoločnosťou
KOFIS LEASING v plnej výške preplácané, jednalo sa o 1.000,-Sk mesačne za nájom kancelárie. Táto
dohoda ohľadom refundácie nákladov za nájom kancelárie bola s vedením spoločnosti KOFIS LEASING
dohodnutá ústne, teda nebola súčasťou sprostredkovateľskej zmluvy uzavretej v písomnej forme.

Z výpovede svedka Ing. U. vyplynulo, že obžalovaného pozná zo spoločného pôsobenia v
spoločnosti KOFIS LEASING, kde bol podpredsedom predstavenstva. Z jeho pohľadu bol obžalovaný
bezproblémový pracovník a nepamätá si, aby s ním boli v spoločnosti nejaké problémy.Svedok B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná z ich pôsobenia v spoločnosti
KOFIS LEASING, kde pracoval ako obchodný riaditeľ. Ďalej sa vyjadril ku kancelárskej a výpočtovej
technike, ktorá bola obžalovanému zverená v súvislosti s výkonom funkcie obchodného zástupcu pre

oblasť mesta Košice, ktorú obžalovaný spoločnosti nevrátil, ako aj k bližším okolnostiam návštevy
obžalovaného v sídle jeho obchodného zastúpenia v O. dňa 3.6.2002, kde ho spolu s kolegom F. žiadali
o vrátenie zverených vecí, ktoré im však obžalovaný odmietol vrátiť z dôvodu nepreplatenej faktúry za
prenajaté priestory.

Všeobecná celková hodnota jednotlivých elektrotechnických zariadení, ktoré obžalovaný nevrátil
spoločnosti KOFIS LEASING, bola stanovená znaleckým posudkom na sumu 84.348,-Sk, t.j. 2.799,84
Eur, pričom jednotlivé zariadenia boli ocenené (vrátane DPH) nasledovne: notebook 54.114 Sk, tlačiareň
11.438 Sk, taška na notebook 2.333 Sk, Microsoft Office 16.013 Sk a pečiatka 450 Sk.

Zo sprostredkovateľskej zmluvy a dohody o zrušení sprostredkovateľskej zmluvy je zrejmé, že zmluvné

strany(t.j.spoločnosťKOFISLEASINGa.s.aobžalovaný)súsipovinnénajneskôrdo7dníodukončenia
zmluvy vzájomne vyrovnať všetky záväzky a pohľadávky. Sprostredkovateľ je zároveň povinný v
prípade ukončenia zmluvy na svoje náklady vrátiť poskytnutú výpočtovú a kancelársku techniku v stave
primeranom dobe ich používania. Sprostredkovateľská zmluva zanikla vzájomnou dohodou ku dňu
1.6.2002.

Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 25.6.2007 a z uznesenia vyšetrovateľa OR PZ ÚJaKP Košice
zo dňa 28.6.2007 vyplýva, že obžalovaný na výzvu polície dobrovoľne vydal poskytnutú výpočtovú a
kancelársku techniku, ktorá bola následne vrátená právnemu zástupcovi spoločnosť KOFIS LEASING.

Zistený skutkový stav je objektivizovaný aj plnomocenstvom a protokolmi o odovzdaní a prevzatí veci.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že skutok, ktorý je predmetom
obžaloby sa síce stal, avšak nie je trestným činom. Trestný čin neoprávneného užívania cudzej veci
totiž vyžaduje, aby sa páchateľ zmocnil cudzej veci nie malej hodnoty v úmysle ju prechodne užívať

(v prejednávanej trestnej veci je potrebné pod vecou nie malej hodnoty rozumieť vec, ktorej hodnota
predstavuje najmenej 41.400 Sk), alebo aby páchateľ na cudzom majetku spôsobil škodu nie malú (t.j.
41.400 Sk) tým, že také veci (t.j. veci nie malej hodnoty), ktoré mu boli zverené, neoprávnene užíva,
pričom pri užívaní viacerých vecí z cudzieho majetku nie je možné hodnotu jednotlivých vecí sčítať
(R 42/1979). Z hľadiska vyvodenia eventuálnej trestnoprávnej zodpovednosti je tak u obžalovaného

relevantné len nevrátenie notebooku Compaq Armada 110 v.č. 6D18JMVZ20YR s príslušenstvom,
pretože len hodnota tejto veci presahuje sumu 41.400 Sk. Z uvedeného zároveň vyplýva, že páchateľ,
ktorý sa zmocní cudzej veci a následne s ňou prechodne nakladá spôsobom, ktorý nemožno považovať
za jej užívanie, sa nemôže dopustiť trestného činu neoprávneného užívania cudzej veci, lebo z jeho
konania sa nedá vyvodiť, že by sa zmocnil veci v úmysle ju prechodne užívať.

Vykonanými dôkazmi bolo nepochybne preukázané, že z konania obžalovaného nevyplýva, že by
sa zmocnil cudzej veci v úmysle ju prechodne užívať, ani to, že by neoprávneným užívaním cudzej
veci spôsobil akúkoľvek škodu, nakoľko obžalovaný zverené veci síce nevrátil, avšak preukázateľne
ich nijako neužíval (mal ich iba doma) a zjavne ich užívať ani neplánoval, pričom evidentným

motívom jeho konania bolo formou „zádržného práva“ zabezpečiť „svoju pohľadávku“ voči poškodenej
spoločnosti, ktorá podľa jeho názoru vznikla z titulu nepreplatenia vyfakturovaných nákladov za
nájom kancelárskych priestorov súvisiacich s výkonom sprostredkovateľskej činnosti pre poškodenú
spoločnosť KOFIS LEASING. Táto síce predmetnú pohľadávku oficiálne neuznala, argumentujúc,
že takéto dohody spoločnosť neuzatvára a že ani v prejednávanej veci to nebolo dohodnuté v

sprostredkovateľskej zmluve. Výsluchmi svedkov však bolo preukázané (svedok Miloš Kuročka), že
poškodená spoločnosť minimálne v jednom prípade mala so svojim sprostredkovateľom ústne uzavretú
dohodu o refundácii nákladov sprostredkovateľa súvisiacich s nájmom kancelárie. Zároveň aj pracovník
poškodenej spoločnosti (svedok F.) potvrdil, že sprostredkovatelia si záležitosti okolo kancelárie riešili
sami prenájmom priestorov spravidla na vlastné náklady, spoločnosť im ale mohla poskytnúť benefit

spočívajúci v tom, že tieto náklady im preplácala, a že ohľadom obžalovaného vtedy dostal pokyn od
námestníka generálneho riaditeľa pripraviť finančné prostriedky na refundáciu jeho nákladov súvisiacich
s prenájmom kancelárie, ktoré mu mali byť vyplatené v prípade, že veci, ktoré zadržiaval, spoločnosti
vráti.Podanejobžalobejetaktiežpotrebnévytknúťajtúskutočnosť,žesadostatočnenevysporiadalasvýškou
škody, ktorú mal obžalovaný spôsobiť spoločnosti KOFIS LEASING neoprávneným užívaním zverených

vecí (resp. zverenej veci), pretože škodou na cudzom majetku (ako už bolo uvedené, v danom prípade
Tr. zákon vyžaduje spôsobenie škody nie malej - teda škody vo výške najmenej 41.400 Sk), ktorá bola
spôsobená neoprávneným užívaním cudzej veci, nie je hodnota tejto veci, ale len to, o čo sa cudzí
majetok v dôsledku jej užívania zmenšil, napr. znížením hodnoty neoprávnene užívanej cudzej veci (NS
ČR R 43/1997-I.).

Okrem absentujúceho úmyslu obžalovaného prechodne užívať cudziu vec (ten bol zrejmý už od
začiatku vyšetrovania), nesprávnej špecifikácii cudzích vecí z hľadiska eventuálnej trestnoprávnej
zodpovednosti obžalovaného za ich neoprávnené užívanie a chybného výpočtu spôsobenej škody,
kde podaná obžaloba nesprávne vychádza z ich celkovej hodnoty v čase spáchania skutku, možno
obžalobevytknúťajchybnúprávnukvalifikáciukonaniaobžalovaného(obžalobabolapodanápretrestný

čin neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 249 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona /zák. č. 140/1961
Zb., pričom kvalifikovaná skutková podstata v ods. 2 vyžaduje spôsobenie väčšej škody, teda škody
vo výške najmenej 138.000 Sk), a aj nesprávne časové vymedzenie spáchaného skutku, keďže je
zrejmé, že obžalovaný mal v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok zverené veci vrátiť poškodenej
spoločnosti do 7 dní od ukončenia sprostredkovateľskej zmluvy, teda do 8.6.2002 (nie do 1.6.2002 ako

je uvedené v obžalobe).

Možno tiež dodať, že predmetný skutok nemožno posúdiť ani ako iný trestný čin, napr. trestný čin
sprenevery,nakoľkotohtosadopustípáchateľ,ktorýsiprisvojícudziuvec,ktorámubolazverená,pričom
pod prisvojením cudzej veci je potrebné rozumieť také nakladanie páchateľa s vecou, ktorá má trvale

vylúčiť zveriteľa z dispozície s vecou, o čo sa v prejednávanej veci taktiež nejedná.

Záverom súd zvýrazňuje, že ochrana majetkových vzťahov má byť uplatňovaná v prvom rade
prostriedkami občianskeho a obchodného práva, a až tam, kde je takáto ochrana neúčinná a kde
porušenie súkromnoprávnych vzťahov dosahuje svojou intenzitou zákonom predpokladanú závažnosť,

je namieste uvažovať o trestnej zodpovednosti. Aj v prejednávanej veci je súd toho názoru, že
spor o nevrátenie zverenej kancelárskej a výpočtovej techniky neprekročil súkromnoprávny rozmer a
ingerencia prostriedkami trestného práva nie je dôvodná. Trestné právo má význam predovšetkým pri
ochrane základných spoločenských hodnôt a nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv
a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov.

Nakoľko konanie obžalovaného z vyššie uvedených dôvodov nie je trestným činom, rozhodol súd o
podanej obžalobe oslobodzujúcim rozsudkom podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia

rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho
vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera

spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.