Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/151/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114221405
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114221405.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobkyne R. L., rodená M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. R., H. XXXX/XX, zastúpená splnomocnenou advokátkou Mgr.
Alenou Gregorovou so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Horná 54, proti žalovanému PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO : 35 792 752, zastúpený splnomocnenou

Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16,
IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1543,96 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 14C/292/2014-96 zo dňa 21.10.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudku vo výroku, ktorým súd v časti o určenie neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným a v časti o zaplatenie
sumy 741,16 Eur konanie zastavil, s a n e d o t ý k a.

II. Rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd prvým výrokom v časti o určenie neplatnosti právneho úkonu
- zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným a v
časti o zaplatenie sumy 741,16 Eur konanie zastavil (súd prvej inštancie opomenul vo výroku uviesť

že zastavuje „konanie“) podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie (ďalej len „O.s.p.“) v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby v tejto
časti a následne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 802,80 Eur a trovy konania v
lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že po oboznámení
sa s obsahom Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa
29.06.2012, ktorá mala tvoriť hmotnoprávny základ uplatneného nároku žalobkyne mal preukázané, že

medzistranamisporu absentujezmluvaoposkytnutírevolvingovéhoúveru,keďževpredloženejžiadosti
oposkytnutierevolvingovéhoúveru/zmluvyorevolvingovomúverez26.06.2012,hocipodpísanejoboma
účastníkmi, sú odlišnosti pokiaľ ide o výšku predpokladanej RPMN za úver po poskytnutí revolvingovom
(je uvedená pokiaľ ide o požadovaný úver výška 63,32 %, kým v časti týkajúcej sa schváleného úveru
je uvedená výška 70,01 %). Taktiež niektoré údaje sú zmätočné a to údaj o predpokladanej RPMN
za úver, priemerná RPMN za úver, RPMN za úver a o predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí

revolvingu, pričom nie je jasné, ktorá RPMN sa má použiť. V danom prípade by muselo k tomu
pristúpiť ešte prijatie schválenej výšky predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo zo
strany veriteľa (súd mylne uviedol dlžníka). Súd tak mal za to, že nie je dodržaná písomná forma zmluvy
vyžadovaná ustanovením § 9 ods. 1 zákona číslo 129/2010 Z. z. v spojení s § 44 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Dôsledkom toho je, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm.
a/ zákona číslo 129/2010 Z. z. ). Súd potom nepovažoval konanie dlžníka - žalobkyne (v odôvodnení

rozsudku súd mylne uviedol veriteľa) za prijatie návrhu predloženého žalovaným, ale za nový návrh.
Dojednanie v zmluvných podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy, v bode 2. 1, že dlžníksúhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať úver, výšku úveru znížiť
a schváliť iné parametre požadovaného úveru, ako dlžník uviedol v bode 5. žiadosti, nemôže v súlade
so zákonom umožniť veriteľovi uzatvoriť platne zmluvu bez toho, aby dlžník takýto nový návrh prijal v

súlade so zákonom. Ide teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda neplatné dojednanie (§ 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Z tohto dôvodu súd potom neskúmal súlad obsahu zmluvy so zákonom,
vrátane predpisov o ochrane spotrebiteľa. Keďže žalovaný nemá nárok na úroky a poplatky z daného
úveru a požadovaný rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a sumami spolu žalobkyňou zaplatenými
žalovanému bol preukázaný, súd návrh považoval za dôvodný a preto mu vyhovel. Následne súd

rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 v spojení s ustanovením § 146 ods. 2
O.s.p., pričom mal za to, že žalobkyňa mala plný úspech vo veci aj napriek tomu, že zobrala žalobu
v časti o zaplatenie sumy 741,16 Eur späť. Súd priznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia
voči žalovanému vzhľadom na to, že žalovaný svojim správaním po podaní žaloby spôsobil, že došlo zo
strany žalobkyne k čiastočnému späťvzatiu návrhu. Následne súd v odôvodnení rozsudku špecifikoval,
za ktoré konkrétne úkony právnej služby priznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle

Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb a priznal jej spolu trovy právneho zastúpenia v sume
406,15 Eur, pričom uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania spočívajúce v trovách
právneho zastúpenia v tejto sume na špecifikovaný účet jej právneho zástupcu v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

2. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal závery súdu o
absencii náležitostí RPMN úveru, pokiaľ súd vyvodil, že v návrhu na uzavretie a v jej prijatí je uvádzaný
tento údaj v rozdielnej výške. Tieto nesprávne závery vychádzajú z neopodstatneného predpokladu,
že údaj o hodnote RPMN by mal byť výsledkom dojednávania medzi zmluvnými stranami. Návrh na

uzavretie zmluvy, ako aj jeho prijatie, je vo všetkých častiach, ktoré sú predmetom ich dojednania,
zhodný; údaj o RPMN úveru nie je osobitne dojednávaný zmluvnými stranami, ale vyplýva zo zákonného
spôsobu jeho výpočet. Omyl, ktorý bol dôvodom nesprávneho záveru súdu, je v tom, že údaj o RPMN
nikdy nie je a objektívne nemôže byť výsledkom dohody zmluvných strán. Tento údaj sa nenavrhuje a
nedojednáva, ale určuje sa na základe práve takých údajov, ktoré môžu a sú výsledkom dohody medzi

stranami. V bode 5 formulára žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru sa uvádza údaj o hodnote
RPMN, ktorý je vzhľadom na údaje uvedené v žiadosti ako predpokladaná RPMN za úver, pričom
presný údaj o RPMN je uvedený v bode 6 ako RPMN za úver. Údaje o RPMN sa určujú až vzhľadom na
schválený úver a na základe údajov z úveru. Tie boli totožné, teda medzi bodom 5 a 6 nie je v otázke
hodnôt vstupu do výpočtu RPMN žiadny rozdiel. Rozdiel medzi predpokladanou hodnotou RPMN a

RPMN schváleného úveru vyplýva výhradne z toho, že RPMN schváleného úveru je možné určiť až po
jehoschválení.Tátohodnotajepotompresneurčenávbode6Zmluvyorevolvingovomúvere.Pripodaní
žiadosti o úver údaj o dátume vyplatenia úveru známym nie je, ten sa stane známym až pri schválení
úveru. Z toho dôvodu sa údaj o RPMN môže odchyľovať, čo však nie je zmenou návrhu, napokon
žiadateľ o úvere nenavrhuje žiadny konkrétny dátum, kedy mal byť úver vyplatený. Ostatné údaje, ktoré

vstupujú do výpočtu RPMN sú a boli rovnaké, teda nezmenila sa ani výška celkových nákladov, ani suma
úveru, ani počet splátok a ani dátum splatnosti splátok. Rozdiel v údaji RPMN v žiadnom prípade nie
je okolnosťou, pre ktorú by bolo opodstatnené hovoriť o tom, že nedošlo k dohode ohľadom náležitostí
o RPMN. Obsah zmluvného vzťahu, čo do vymedzenia jeho údajov, je obsiahnutý v bode 6 zmluvy o
revolvingovom úvere. Tu sa vzhľadom na dohodnutý predmet zmluvného vzťahu vymedzuje

pri uvádzaní ročnej percentuálnej miery nákladov samostatne hodnota RPMN pre úver a samostatne
hodnota RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. Odvolateľ pritom poznamenáva, že na základe zmluvy
sa poskytuje úver a môže - po splnení dohodnutých podmienok - sa poskytnúť revolving, ako v poradí
ďalší úver. Odvolateľ tak má za to, že uvedené údaje sú odlíšené tak, aby bolo priemernému čitateľovi
a spotrebiteľovi zjavné, či sa týkajú úveru alebo revolvingu, čo je zrejmé aj z ich označenia „RPMN za

úver“ a „predpokladaná RPMN úveru po vykonaní revolvingu“. Tvrdenie súdu o povinnom rozpisovaní
splátky (ako obligatórnej náležitosti zmluvy) nemá oporu v žiadnom zákone a pri systematickom výklade
zákona dokonca možno nesporne konštatovať, že tvrdenie súdu popiera význam a uplatnenie iných
jeho ustanovení. Žalovaný uvádza, že ak by malo platiť tvrdenie súdu o spisovaní splátky - teda, ak
by náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona číslo 129/2010 Z. z. mala spočívať v uvedení splátky

istiny, splátky úroku, splátky iných poplatkov, potom vzniká legitímna otázka, ktoré ustanovenie ukladá
uvádzať v zmluve popri údajnom rozpise splátky istiny, úroku a iných poplatkov ešte aj ich celkový
súčet (teda sumu vyjadrujúcu súčet splátky istiny, splátky úroku a splátky prípadných iných poplatkov).
Žiadne ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch neukladá samostatne uvádzať ešte aj súčet„rozdelenej splátky“. Odvolateľ preto tvrdí, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi obsahuje výšku splátky,
termín jej splatnosti, ako aj počet splátok. Právny záver súdu o posúdení úveru ako bezúročného a bez
poplatkov vyplýva tak z nedostatočného dokazovania, neoboznámenia sa so spôsobom vzniku zmluvy a

rovnako skutočností, ako a čím je zmluva tvorená a závery súdu sú vo svojom obsahu nepreskúmateľné.
Žalovaný rovnako napáda záver súdu o priznaní náhrady trov konania, nakoľko podľa názoru súdu
žalovaný zavinil skutočnosť, že žalobca zobral návrh späť v časti žaloby. Žalovaný predovšetkým
poukázal na to, že žalobca mal k dispozícii všetky skutkové okolnosti, nakoľko sám uhrádzal úver,
čiže o zaplatených splátkach musel mať vedomosť. To, že si nevedie evidenciu, prípadne neukladá

výpisy z účtov, nemôže byť predsa prisudzovaná na ťarchu žalovaného. V zmysle uvedeného je potom
nepochybné, že pomer vzájomného úspechu/neúspechu v konaní je 45 % ku 55 % a preto má súd
postupoval v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.. Na základe uvedeného žalovaný navrhuje, aby
odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zamietne žalobu v celom rozsahu a uloží žalobcovi
povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalovanému, alternatívne navrhuje, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok a vrátil vec prvoinštančného súdu na nové konanie a rozhodnutie.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez

nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného
súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil v odvolaním napadnutej časti a vec vrátil
súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie.

5. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento
zákonpoužijenakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,nemožnouplatňovať

ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Podľa ustanovenia § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a
funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie

začalo.

8. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016
nadobudol účinnosť nový procesný predpis zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Odvolacie
konanie v danej veci začalo dňom 08.12.2015 (podaním odvolania), avšak v zmysle intertemporálneho

ustanovenia § 470 ods. 1 CSP sa ustanovenia Civilného sporového poriadku aplikujú aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

9. Žalobkyňa, ako dlžníčka, sa návrhom na začatie konania/žalobou datovaným dňa 03.10.2014
domáhala voči žalovanému, ako veriteľovi vyslovenia neplatnosti právneho úkonu - uzatvorenej Zmluvy

o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.06.2012 z dôvodu, že veľká časť ustanovení v
posudzovanej úverovej zmluve je vadná, respektíve v rozpore s pravidlami dobrých mravov, ako aj
neurčitá a nezrozumiteľná, v dôsledku čoho je zmluva, podľa tvrdení žalobkyne, podľa ustanovenia § 37
a § 39 Občianskeho zákonníka neplatná ako celok. Súčasne sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému
1543,96 eur a náhrady trov konania. Hmotnoprávny základ uplatneného nároku vyplynul z uzatvorenej

Zmluvy o revolvingovom úvere XXXXXXXXXX zo dňa 29.06.2012, uzatvorenou medzi žalobkyňou, ako
úverovou dlžníčku a žalovaný, ako veriteľom z úverového vzťahu.

10. V ustanovení § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku sú citované vady, pre ktoré je možné,
respektíve nutné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V zásade ide

ovady,ktorésúporušenímzákladnéhoprávastránsporunaspravodlivýsúdnyproces,ktoréjezaručené
Ústavou SR a ostatnými právnymi normami. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, nakoľko sa
tým stranám sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súduv rámci využitia prípadných opravných prostriedkov a odníma sa im tým možnosť riadne konať pred
súdom. Takouto vadou je postihnutý aj odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu.

11. Odvolací súd, oboznámiac sa s dôvodmi odvolania a s obsahom odôvodnenia napadnutého
rozsudku, sa stotožňuje s odvolacími argumentmi žalovaného, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil a je možné prisvedčiť aj odvolacej námietke, že závery súdu sú vo svojom obsahu
nepreskúmateľné. Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
konštatuje právnu nepresvedčivosť, zmätočnosť a vnútornú rozpornosť odôvodnenia rozsudku súdu

prvej inštancie, najmä ohľadom právneho posúdenia danej veci a následne vyvodených právnych
záverov, na podklade ktorých prvoinštančný súd rozhodol. Nesprávne právne posúdenie veci a
nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku je z hľadiska vecnej správnosti odvolaním napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie pritom zásadné.

12. Odvolací súd pokiaľ vyčíta napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie jeho nepreskúmateľnosť,

zmätočnosť a vnútornú rozpornosť, poukazuje na konkrétne časti dôvodov uvádzaných súdom v
odôvodnení rozsudku. Súd na jednej strane vyslovil : „Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že
medzistranamisporu absentujezmluvaoposkytnutírevolvingovéhoúveru,keďžezpredloženejžiadosti
oposkytnutierevolvingovéhoúveru/zmluvyorevolvingovomúverez26.06.2012,hocipodpísanejoboma
účastníkmi, sú odlišnosti pokiaľ ide o výšku predpokladanej RPMN za úver po poskytnutí revolvingovom

(je uvedená pokiaľ ide o požadovaný úver výška 63,32 %, kým v časti týkajúcej sa schváleného úveru
je uvedená výška 70,01 %). Taktiež niektoré údaje sú zmätočné a to údaj o predpokladanej RPMN
za úver, priemerná RPMN za úver...“ Ďalej súd v odôvodnení rozsudku uvádzal : „Súd potom
nepovažoval konanie dlžníka - žalobkyne (v odôvodnení rozsudku súd mylne uviedol veriteľa) za prijatie
návrhu predloženého žalovaným, ale za nový návrh“. Súd ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol aj :

„Dojednanie v zmluvných podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy, v bode 2. 1, že dlžník
súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať úver, výšku úveru znížiť
a schváliť iné parametre požadovaného úveru, ako dlžník uviedol v bode 5. žiadosti, nemôže v súlade
so zákonom umožniť veriteľovi uzatvoriť platne zmluvu bez toho, aby dlžník takýto nový návrh prijal
v súlade so zákonom. Ide teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda neplatné dojednanie (§

53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z tohto dôvodu súd potom neskúmal súlad obsahu zmluvy so
zákonom, vrátane predpisov o ochrane spotrebiteľa“. Na jednej strane tak súd vyslovil právny záver,
že „mal za preukázané“, že absentuje zmluva o poskytnutí revolvingového úveru - teda konštatoval,
že nie je - absentuje, neexistuje právny vzťah medzi účastníkmi, pretože nedošlo podľa jeho záverov
k platnému prijatiu nového návrhu zmluvy - teda zmluva uzavretá platne nebola - z ktorého záveru by

potom ale vyplynulo právne posúdenia prijatého a poskytnutého plnenia oboma stranami sporu titulom
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (čo však súd, napriek už uvedenému konštatovanému
právnemu záveru neposudzoval). Na druhej strane však, aj napriek svojmu vyslovenému právnemu
záveru o absencii zmluvy o poskytnutí úveru, a teda o neexistencii zmluvného vzťahu medzi stranami
sporu, súd v ďalších častiach odôvodnenia svojho rozhodnutia skúmal náležitosti absentujúcej zmluvy

o revolvingovom úvere a to z hľadiska obligatórnych náležitostí vyžadovaných osobitnou právnou
normou - zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd potom aj pre zistené obligatórne
nedostatky „absentujúcej“ zmluvy následne vyslovil ďalší právny názor, že „Dôsledkom toho je, že
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z.)“. Súd
mal za to, že nie je dodržaná písomná forma zmluvy. Odvolací súd však podotýka, že nedodržanie

písomnej formy zmluvy nie je právne totožné s konštatovaním absencie (neexistencie) úverovej zmluvy.
Súd taktiež konštatoval neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda neplatné dojednanie podľa § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka a následne- opäť aj vnútorne rozporne vyslovil, že: „Z tohto dôvodu súd
potom neskúmal súlad obsahu zmluvy so zákonom, vrátane predpisov o ochrane spotrebiteľa“. Z
obsahu odôvodenia je však pritom zrejmé, že súd skúmal, či obsah zmluvy je v súlade so zákonom,

vrátane predpisov o ochrane spotrebiteľa (konkrétne skúmaním obligatórnych náležitostí zmluvy o
revolvingovom úvere podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Odvolací súd však
predovšetkým zdôrazňuje, že pokiaľ súd vyslovil ako prvotný právny záver svojho právneho posúdenia
veci, že medzi účastníkmi konania absentuje zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, lebo nedošlo k
prijatiu návrhu predloženého žalovaným žalobkyňou, potom niet priestoru „skúmať“ obsahové náležitosti

neexistujúceho, absentujúceho vzťahu medzi stranami sporu. Následne potom by súd aj mal právne
posúdiť uplatnený nárok titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia prijatého bez právneho
dôvodu. Súd však konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť (absentujúceho) úveru a nároku vyhovel
z uvedeného dôvodu.13. Z dôvodu právnej zmätočnosti a vnútorne rozporného odôvodnenia ohľadom právneho posúdenia
veci súdom prvej inštancie bolo nutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec

na ďalšie konanie a nové právne posúdenie uplatneného nároku.

14. Odvolací súd oboznámiac sa s dôvodmi odvolania a s obsahom spisu však považuje za potrebné
konštatovať aj určité skutočnosti, ktoré nenasvedčujú správnosti záveru súdu o absencii zmluvy o úvere
uzatvorenej medzi stranami sporu, respektíve nedostatku písomnej formy zmluvy o úvere. Preskúmaním

veci odvolací súd dospel k záveru, že takýto záver súdu prvej inštancie je predčasný. Z predloženej
listiny, označenej ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, je
nepochybné, že okrem iných údajov v bode 5 sú uvedené údaje o požadovanom revolvingovom úvere
a v bode 6 údaje o schválenom revolvingovom úvere, pričom je tiež nepochybné, že v určitých častiach
sa tieto údaje líšia. Z listiny tiež nepochybne vyplýva, že táto listina bola žalobkyňou podpísaná dňa
26.06.2012, žalovaným dňa 29.06.2012. Z listiny tiež vyplýva, že pri uzatváraní zmluvy za žalovaného

zmluvu spisovala G. M., ako viazaný finančný agend. Zmluvu za žalovaného uzatvárala R.B. na základe
plnej moci. Z obsahu zápisnice o pojednávaní konanom dňom 21.10.2015 vyplýva, že žalobkyňa sa
na pojednávanie osobne nedostavila a teda v konaní pred súdom prvej inštancie nebola vypočutá,
žiadnym spôsobom nevypovedala k otázke spôsobu uzatvárania zmluvy a súd sa touto otázkou náležite
s prihliadnutím na konkrétnu súdenú vec ani nezaoberal a nezisťoval, aké údaje v čase podpisu zo

strany žalobkyne obsahovala listina, označená ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva
o revolvingovom úvere. V súlade s ustanovením § 120 ods. 1 OSP (platného a účinného v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie) súd mohol výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci,
ak ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Keďže pre rozhodnutie vo veci bolo nevyhnutné
zistiť, či zmluva medzi stranami sporu vznikla, bolo nevyhnutné zistiť všetky okolnosti konkrétnej

veci pri uzatváraní konkrétnej zmluvy, ktoré by objasnili skutkový stav, či k uzavretiu zmluvy medzi
stranami sporu došlo, a teda, či zmluva vznikla alebo zmluva nevznikla. Za tým účelom je nevyhnutné
objasniť okolnosti uzatvárania zmluvy, konkrétne je nevyhnutné mať jednoznačne preukázané, čo
obsahovala listina (označená ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom
úvere) v čase podpisovania zmluvy žalobkyňou; teda, či už v čase podpisu žalobkyňou, ako dlžníčkou,

zmluva obsahovala aj vyplnené konkrétne údaje obsiahnuté v bode 6. tejto listiny (prípadne preukázať
svedeckou výpoveďou, že tieto boli do listiny doplnené až dodatočne, pri podpise zmluvy žalovaným, čo
sa udialo až s párdňovým oneskorením od podpisu zmluvy žalobkyňou), a teda, či žalobkyňa verifikovala
svojim podpisom celý obsah zmluvy, vrátane údajov obsiahnutých v bode 6. Len v prípade, ak by v
čase podpisovania zmluvy žalobkyňou táto neobsahovala aj údaje uvedené v bode 6 listiny, bolo by

možné prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že zmluva vôbec nevznikla, pretože zo strany žalobkyne
nedošlo k akceptácii zmien údajov pri schvaľovaní úveru. Odvolací súd, keďže sa jedná o spotrebiteľský
spor, poukazuje na to, že v súlade s ustanovením § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré
spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez návrhu obstará
alebo zabezpečí taký dôkaz. Odvolací súd uvádza, že pre náležité zistenie skutkového stavu v otázke

uzatvárania zmluvy (pričom pri uzatváraní zmluvy za žalovaného konala G. M. a žalobkyňa) je potrebné
na túto okolnosť vykonať dôkazy, a to výsluchom žalobkyne a G. M., pretože je to nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci.

15. Odvolací súd sa taktiež domnieva, že súd prvej inštancie pri svojich záveroch nevenoval dostatočne

pozornosť rozlišovaniu medzi úverom a revolvingom, pričom zásadné je, že ani žalobkyňa netvrdí, že by
jej revolving (ako následný ďalší úver) poskytnutý bol. Práve naopak, v žalobe na str. 2 výslovne uvádza,
že hoci poskytnutá čiastka revolvingu bola určená vo výške 790,84 Eur, túto však žalobkyňa nečerpala
ani z časti. Pokiaľ tak v dôsledku zhodného tvrdenia strán sporu bol žalobkyni poskytnutý len úver (nie aj
následný revolving), nebolo úlohou súdu skúmať časti zmluvy týkajúce sa revolvingu, ale v prípade, ak

by súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania výsluchom konajúcich osôb pri uzatváraní
zmluvy dospel k záveru o existencii zmluvného vzťahu, bude jeho následnou úlohou skúmať rozdiely
medzi údajmi týkajúcimi sa úveru (nie revolvingu) v časti 5. a 6. Žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere.

16. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní je povinný predovšetkým vykonať dokazovanie za účelom

zisteniaspôsobuuzatváraniazmluvy,takakotoužodvolacísúduviedolvyššieavprípade,ženazáklade
takto doplneného dokazovania súd dospeje k názoru, že zmluva stranami sporu uzavretá bola, posúdi
následne súladnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere so spotrebiteľským právom z hľadiska obsiahnutia
obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadovaných osobitnou právnou normou.17. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody spochybňujúce správnosť rozsudku súdu prvej inštancie aj ohľadom
výroku o trovách konania, odvolací súd poznamenáva, že v dôsledku zrušenia rozsudku v odvolaním

napadnutej časti prvoinštančný súd nanovo rozhodne v závislosti od procesného úspechu či neúspechu
tej-ktorej strany sporu aj o trovách konania. Odvolací súd však poznamenáva, že okolnosti prípadu
nasvedčujú správnosti odvolacích dôvodov aj ohľadom vytýkaného nesprávneho posúdenia pomeru
úspechu strán sporu, pri zohľadnení rozsahu späťvzatia žaloby žalobcom, v nadväznosti na čo potom
bol nesprávne konštatovaný plný procesný úspech žalobkyne.

18. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti
podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil, pretože v dôsledku nesprávneho a vnútorne
rozporného právneho posúdenia veci, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu, súd prvej
inštancie nesprávne rozhodol a týmto nesprávnym procesným postupom tak znemožnil stranám sporu,
aby uskutočňovali svoje procesné práva a meritórnym rozhodnutím o žalobe v dôsledku nesprávneho

právneho posúdenia tak došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces. Odvolací súd
následne vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

19. Výroku rozsudku o čiastočnom zastavení konania sa odvolanie nedotýka.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).