Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. máj 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/49/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311202571
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8311202571.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobkyne Márie F., nar. X. X.
XXXX, bytom S. C. XXX, zast. JUDr. Petrom Barňákom, advokátom, Kukorelliho 58, Humenné proti
žalovanému Prešovskému samosprávnemu kraju Prešov, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava, pobočka Humenné, v konaní o náhradu škody na
zdraví s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť trovy štátu v sume 4651,71 eur na účet Okresného súdu Humenné v lehote
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 896 eur na účet Okresného súdu Humenné v lehote
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 7141,65 eur na adresu právneho zástupcu
žalobkyne v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 28.4.2003 domáhala proti žalovanému náhrady škody z titulu
choroby z povolania, ktorá u nej bola zistená dňa 24.10.2001. Išlo o diagnózu Hepatitis virósa typu
B. Náhrada škody, ktorú uplatnila žalobkyňa podaným návrhom na začatie konania pozostávala z

nároku na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, účelne vynaložených nákladov
spojených s liečením a vecnej škody. Žalobkyňa si v žalobnom návrhu vyhradila právo rozšíriť
predmetnú žalobu, pokiaľ ide o konkrétne finančný nárok náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia z dôvodu, že ku dňu podania žaloby nemala ešte k dispozícií posudok o sťažení
spoločenskéhouplatnenia. Prvotnoužalobou tedažiadalazaviazaťžalovanéhonazaplatenie669.780,-
Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od právoplatností rozsudku do zaplatenia a náhradu trov tohto
konania. Táto suma pozostávala z účelne vynaložených nákladov spojených s liečením vo výške

13.080,- Sk, náklady za zaplatenie lieku esentiále v sume 3000,- Sk, spolu účelne vynaložené náklady
spojené s liečením predstavovali sumu 16.080,- Sk, ďalej náhradu vecnej škody vo výške 32.700,- Sk,
a náhradu bolestného 150 bodov x 60,- Sk je 9000,-Sk x 70- násobok je 630.000,- Sk mínus
9000,- Sk, ktoré žalovaný plnil pred podaním žaloby, predstavuje spolu sumu 621.000,- Sk. Tento
svoj žalobný návrh žalobkyňa podaním zo dňa 5.8.2003, ktorý došiel súdu 8.8.2003 ( čl. l8 ) rozšírila
a žiadala pripustiť zmenu žalobného petitu vzhľadom k tomu, že už mala k dispozícií posudok o

sťaženíspoločenskéhouplatnenia,ktorýjejvydal MUDr.JánŠimkoaurčilbodovéohodnoteniesťaženia
spoločenského uplatnenia na 1000 bodov. Žalobkyňa žiadala priznať z titulu náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia zvýšené odškodnenie 1000 x 60,- Sk = 60.000,- Sk x 70 - násobok =4.200.000,- Sk spolu s predchádzajúcim nárokom žiadala, aby súd pripustil zmenu žalobného petitu
a priznal žalobkyni sumu 4.869.780,- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od právoplatností tohto
rozsudku do zaplatenia, ako aj náhradu trov tohto konania.

O tomto návrhu rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 21.9.2003 uznesením na čl. 26 tak, že
pripustil zmenu žalobného petitu vo vyššie uvedenom znení.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť poukazujúc na to, že aj keď u žalobkyne bola

konštatovaná choroba z povolania a to hepatitís virósa typu B, žalobkyňa nepreukázala okolnosti
hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali také zvýšenie odškodnenia bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia, aké požaduje priznať a nepreukázala a neodôvodnila dostatočne ani nároky
na náhradu za účelne vynaložené náklady spojené s liečením, vecnú škodu. Poukazovala tiež na to,
že žalobkyni plnili náhradu za stratu na zárobku.

Na pojednávaní konanom dňa 20.05.2010 zástupca žalobkyne zobral žalobu v časti späť a to v celkovej
sume 15.560,64 eur, čo predstavovalo nárok na náhradu vecnej škody v sume 32.700,- Sk, nárok na
náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 420.000,- Sk, náhradu nákladov
spojených s liečením v sume 16.080,- Sk, spolu teda 448.780,- Sk, čo v prepočte na eurá predstavuje
sumu 15.560,64 eur. Žalovaný a vedľajší účastník konania s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasili.

V ďalšom konaní vedenom pod sp. značkou 5C 50/2003 rozhodoval súd už iba o nároku žalobkyne na
náhradu škody z titulu bolestného a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Nárok na náhradu
škody z titulu bolestného predstavoval zo strany žalobkyne 70- násobok 150 bodov x 60,- Sk mínus
9.000,- Sk /plnenie pred podaním žaloby/, čo v prepočte na eurá predstavovalo sumu 20.613,42 eur

a nárok na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia bol 900 bodov x 60,- Sk a 70-
násobok, čo predstavuje sumu 3.780.000,- Sk, v prepočte na eurá 125.473,- eur.

Okresný súd Humenné rozsudkom č.k. 5C 50/2003- 258 zo dňa 20.5.2010 rozhodol tak, že zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobkyni z titulu náhrady bolestného 2688,70 eur, z titulu náhrady sťaženia

spoločenského uplatnenia 53.744,15 eur, v lehote do l5 dní od právoplatností tohto rozsudku. V
prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Konanie v časti o zaplatenie 15.560,64 eur konanie zastavil.
Žalovaného zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné trovy štátu v sume 3297,15 eur, súdny
poplatok v sume 2822,50 eur, v lehote do l5 dní od právoplatností tohto rozsudku. Zároveň priznal
žalobkyni náhradu trov konania v sume 2666,86 eur, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie a to spolu s vedľajším účastníkom, o ktorom
rozhodoval Krajský súd v Prešove. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 4Co 130/2010 - 310 zo dňa
21.1.2011 potvrdil rozsudok Okresného súdu Humenné vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej
časti zamietnutá. Potvrdil rozsudok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu škody z titulu

sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 17.924,72 eur. V ostatnej časti o priznaní bolestného,
sťaženia spoločenského uplatnenia nad sumu 17.924,72 eur, vo výroku o trovách štátu o súdnom
poplatku a trovách konania zrušil rozsudok Okresného súdu Humenné a v rozsahu zrušenia vrátil vec
súdu l. stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch tohto rozhodnutia poukázal na to, že prvostupňový
súd nesprávne posúdil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie zvýšenia náhrady

bolestného nazáklade preukázanýchskutkovýchokolnostíaletakisto pokiaľ ideonárokžalobkyne na
zvýšenie odškodnenia zasťaženiespoločenskéhouplatnenia.Uložilsúdul.stupňadoplniťdokazovanie
na základe návrhov žalobkyne vo vzťahu k uplatnenej náhrade zvýšenia bolestného v rozsahu 10-
násobku, vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia v rozsahu ďalšieho 20-násobku zvýšenia.
Poukázal na to, že pokiaľ žalobkyňa nepreukáže existenciu ďalších dôvodov hodných osobitného

zreteľa, pre ktoré by bolo dôvodne priznanie náhrady zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia, je potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú, rovnako vedľajší účastník konania
žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, poukazujúc na to, že žalobkyňa v ďalšom konaní, ktoré sa

vedie pod novou spisovou značkou 5C/49/2011 nepreukázala okolnosti hodné osobitného zreteľa, na
základe ktorých jej by bolo možné priznať zvýšenú náhradu škody z titulu bolestného a z titulu sťaženia
spoločenského uplatnenia.Po vrátení veci Krajským súdom v Prešove prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, súd doplnil
dokazovanie a opätovne rozhodol rozsudkom č. k. 5C/49/2011-92 zo dňa 15.11.2012 tak, že zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobkyni z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 35.819,43

eur. V prevyšujúcej časti nárok žalobkyne na náhradu škody z titulu bolestného zamietol, zaviazal
žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné trovy štátu v sume 3297,15 eur, zaviazal
žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok v sume 2687 eur a zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobkyni trovy tohto konania v sume 6125,13 eur. Týmto rozhodnutím súd nárok
žalobkyne na náhradu bolestného zamietol z dôvodu, že žalobkyňa v konaní nepreukázala okolnosti

a dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie náhrady z titulu bolestného, avšak považoval nárok
žalobkyne na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia z časti za opodstatnený.
Konštatoval, že došlo k zhoršeniu prejavov choroby z povolania u žalobkyne, ktoré ochorenie má
výraznejšie vedľajšie účinky a tie sa prejavujú v obmedzení žalobkyne vo všetkých oblastiach jej života.
Choroba prešla do horšieho štádia a to cirhózy pečene 1. stupňa, a preto aj všetky obmedzenia v živote
žalobkyne sú omnoho výraznejšie. Základ nároku mal súd za preukázaný vykonaným dokazovaním, ale

podporený najmä závermi súdnoznaleckého posudku Doc. MUDr. Ľubomíra Legátha PhD., ktorý však v
čase, keď vypracoval súdno-znalecký posudok vychádzal zo stavu žalobkyne takého, že trpí chronickou
hepatitídou typu B s opakovanými exacerbáciami v roku 2003 a v roku 2006. Znalec sa vyjadril aj
k obmedzeniam žalobkyne v oblasti spoločenského života, ktoré boli prvým rozhodnutím Krajského
súdu v Prešove, keď priznal žalobkyni zvýšené 10-násobné odškodnenie za sťaženie spoločenského

uplatnenia, aj akceptované. Znalec pripustil v čase vypracovania tohto posudku možnosť vývoja tohto
ochorenia, aj komplikácie, ktorá v tom čase ešte nenastala. Ďalším dokazovaním bolo teda zistené, že
zdravotný stav žalobkyne sa výrazne zhoršil tým, že je u nej diagnostikovaná biliárna cirhóza 1. stupňa.
Sám MUDr. Šimko, ktorého súd vypočul v konaní uviedol, že prechod do 2. stupňa je možný aj bez
nejakých vonkajších prejavov. V latentnej forme môže aj nastať s tým, že pokiaľ prídu už komplikácie

a vzniknú ďalšie výrazné ťažkosti, tak možno očakávať aj smrť a rýchly priebeh a zhoršovanie tohto
ochorenia. Z vykonaného dokazovania súd mal za ustálené, že u žalobkyne táto choroba progreduje,
čo podporovala aj správa od hepatológa Doc. MUDr. Jarčušku, ako aj z odborného posudku o invalidite.

Proti tomuto rozsudku podal vedľajší účastník konania odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v

Prešove a ten uznesením č. k. 4Co/7/2013-132 zo dňa 24.05.2013 rozhodol tak, že vec vrátil súdu
1. stupňa na doplnenie znaleckého dokazovania za účelom posúdenia zdravotného stavu žalobkyne
v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia. Uznesením č. k.
5C/49/2011-146 zo dňa 23.09.2013 súd v súlade s pokynmi Krajského súdu v Prešove nariadil vo
veci znalecké dokazovanie a podaním doplnku ku znaleckého posudku poveril Doc. MUDr. Ľubomíra

Legátha, PhD., znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Interná medicína a choroby z
povolania, Klinika pracovného lekárstva klinickej toxikológie, LF UPJŠ a FN L. Pasteura Košice, ktorý v
súlade s pokynmi súdu podal vo veci doplnok k znaleckému posudku č. 1/2008. Úlohou znalca v súlade
s pokynmi Krajského súdu bolo doplniť znalecký posudok ohľadne diagnostikovanej primárnej biliárnej
cirhózy pečene u žalobkyne v júni v roku 2011, ktoré ochorenie pri uplatnenom nároku na náhradu

škody nebolo bodovo ohodnotené príslušným znalcom. V rámci doplnenia znaleckého dokazovania
bolo potrebné, aby znalec okrem bodového ohodnotenia diagnostikovanej choroby žalobkyne stanovil,
aj ako sa primárna biliárna cirhóza pečene prejavuje. Ustanovený znalec mal porovnaním následkov
choroby z povolania vírusovej hepatitídy typu B s primárnou biliárnou cirhózou pečene stanoviť, aké sú
preukázateľné nepriaznivé dôsledky pre životné úkony žalobkyne, ako sa prejavujú pri jej uspokojovaní

životných a spoločenských potrieb, ako aj celkovej kvalite života. Najmä však bolo potrebné posúdiť,
či novodiagnostikovaná choroba primárna biliárna cirhóza pečene je prejavom zhoršenia zdravotného
stavu z dôvodu vírusovej hepatitídy typu B u žalobkyne. Zo záverov doplnku ku znaleckému posudku
bolo zistené, že primárna biliárna cirhóza je choroba, ktorá má pravdepodobne autoimunitný podklad.
Jej príčina nie je známa. Vyskytuje sa hlavne u žien v strednom a vyššom veku, veľmi zriedkavo

u mužov. Podľa znalca bola táto biliárna cirhóza pečene u žalobkyne diagnostikovaná Doc. MUDr.
Petrom Jarčuškom PhD. pri ambulantnom vyšetrení 23.02.2011 na základe klinického priebehu s
laboratórnym nálezom intrahepatálnej choleastázy a výsledkov imunologického vyšetrenia s pozitivinou
AMA, M2 protilátok. Jedná sa o ochorenie všeobecného charakteru, to znamená nejedná sa o chorobu
z povolania, hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia nepatrí odboru Klinického pracovného

lekárstva, stanovenie výšky bodového ohodnotenia je v kompetencii posudkového lekárstva. Z doplnku
k znaleckému posudku, ale aj vykonaného dokazovania celého vyplynulo, že pacientka prekonala
hepatitídu B v roku 2001 a s exacerbáciami v rokoch 2003-2006 podľa dokumentácie. Aktuálne nie je
pozitívna. V posledných rokoch nie sú prítomné známky exacerbácie chronickej hepatitídy. Pacient musíbyť pri takomto ochorení doživotne monitorovaný a v danom prípade u žalobkyne toto ochorenie v tomto
štádiu nelimituje uspokojovanie jej životných a spoločenských potrieb a nemá vplyv na celkovú kvalitu
života v osobnom, pracovnom a rodinnom živote.

Podľa znalca primárna biliárna cirhóza je podľa nálezu ambulantného vyšetrenia Doc. MUDr. Petra
Jarčušku, PhD. zo dňa 19.06.2014 v štádiu stredne pokročilej cirhózy pečene. Pacientka má malé
množstvo voľnej tekutiny v dutine brušnej, zistené fyzikálnym vyšetrením s únavovým syndrómom
a svrbením kože. Uvedené komplikácie zásadným spôsobom obmedzujú uspokojovanie životných a

spoločenských potrieb a zásadným spôsobom ovplyvňujú celkovú kvalitu života v osobnom, pracovnom
a rodinnom živote. Primárna biliárna cirhóza v tomto štádiu väčšinou vyžaduje plnú invalidizáciu
pacienta a pri ďalšej progresii ochorenia, ktorá sa nevie vylúčiť, bude potrebné uvažovať aj o možnosti
transplantácie. Znalec opakovane uvádzal, že primárna biliárna cirhóza je choroba pečene a nie
je preukázaná doposiaľ žiadna asociácia s chronickou hepatitídou B. Primárna biliárna cirhóza u
žalobkyne by mala rovnaký priebeh aj vtedy, ak by žalobkyňa nemala chronickú hepatitídu B v

dokumentovanom období. Jej ťažkosti, ktoré žalobkyňa v súčasnosti má, nemajú žiadnu súvislosť
s chorobou z povolania, súvisia s primárnou biliárnou cirhózou. Podľa znalca choroba žalobkyne
nemôže vyvolať zmeny psychického stavu a nemôže žalobkyňu neurotizovať. V dostupnej zdravotnej
dokumentácii, ani počas vyšetrenia na Klinike pracovného lekárstva Univerzitnej nemocnice L. Pasteura
v Košiciach a opakovaných ambulantných vyšetreniach neboli diagnostikované poruchy psychického

stavu. Znalec vo svojom posudku síce konštatoval zhoršenie únavového syndrómu, svrbenia kože,
fyzická nevýkonnosť, prítomnosť tekutiny v dutine brušnej, avšak ide o prejavy, ktoré súvisia s primárnou
biliárnou cirhózou, a nie s hepatitídou typu B v takom štádiu, akom je toto ochorenie u žalobkyne v
súčasnej dobe. Toho času má totiž chronická hepatitída u žalobkyne benígny stacionárny priebeh, čo
však nevylučuje, že primárna biliárna cirhóza v štádiu stredne pokročilej cirhózy môže aj progradovať.

Po doručení tohto doplnku k znaleckému posudku a vyjadreniach účastníkov konania k nemu Krajský
súd v Prešove uznesením č. k. 4Co/20/2015-201 zo dňa 16.09.2015 zrušil rozsudok Okresného súdu
Humenné č. k. 5C/49/2011-92 zo dňa 15.11.2012 a vrátil vec v rozsahu zrušenia súdu 1. stupňa na
ďalšie konanie.

Žalobkyňa s podaným doplnkom k znaleckému posudku nesúhlasila. Prostredníctvom právneho
zástupcu uviedla, že doplnok k znaleckému posudku, najmä jeho závery sú nepresvedčivé, protirečivé.
V konaní bolo nepochybne preukázané, že zdravotný stav žalobkyne sa zhoršil, a preto následky sú
preukázané a preukazujú aj nárok žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v

takej výške, ako súd rozhodol. Podľa zástupcu žalobcu sa doplnkom k znaleckému posudku malo
objasniť, či biliárna cirhóza pečene je v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania, avšak toto znalec
vo svojom doplnku nevysvetlil. Podľa názoru zástupcu žalobcu používa znalec neodborne medicínske
termíny, je odborníkom v odbore Pracovné lekárstvo a z pohľadu zástupcu žalobkyne sa mal k týmto
záležitostiam vyjadrovať znalec z odvetvia infektológie. K dodatku znaleckého posudku tak žalobkyňa

prostredníctvom právneho zástupcu rozporovala dve skutočnosti: jednak tú, že znalec tvrdil, že primárna
biliárna cirhóza pečene je komplikáciou súvisiacou s imunologickou chorobou pečene a v súčasnosti
v literatúre nie je popísaná žiadna asociácia, a teda súvislosť s chronickou hepatitídou typu B, pričom
tieto tvrdenia znalca sú vyvrátené v samotnom znaleckom posudku základnom z roku 1/2008, kde
na č.l. 81 a 85 ten istý znale uvádza, že chronická hepatitída typu B je doživotné ochorenie a hoci

kedy v priebehu života sa môže vyskytnúť jej zhoršenie. Aj v samotnom doplnku znaleckého posudku
na č.l. 14 znalec na druhej strane uvádza, že potencionálnym spúšťačom primárnej biliárnej cirhózy
pečene môže byť aj infekčné ochorenie. Pričom hepatitída typu B je infekčným ochorením, ktoré
bolo diagnostikované ako choroba z povolania. Na vyvrátenie tvrdenia znalca, že choroba primárna
biliárna cirhóza pečene nemá príčinnú súvislosť s chorobou z povolania hepatitídou typu B, predložil

zástupca žalobkyne aj stanoviská iných lekárov jednak z oblasti Klinickej mikrobiológie, z odvetvia
Infektológie, publikované v roku 2015 stanovisko Ústavu národného referenčného centra pre liečbu
chronických hepatitíd Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, kde v odbornom článku mimo
iného sa uvádza, že vírusové hepatitídy sú choroby, ktoré dominantne postihujú pečeň. Predložil aj
odborné články MUDr. Oltmana a MUDr. Bakoša z Inštitútu cestovnej medicíny INOCEM a spoločnosti

THALION, ktoré taktiež problematiku rozoberajú poukazujúc na to, že pacienti trpiaci takouto chorobou
majú vysoké riziko vzniku a rozvoja cirhózy, stvrdnutia pečene a pečeňového karcinómu, čo je príčinou
smrti u viac, ako jedného milióna ľudí ročne. Zástupca žalobkyne preto navrhoval vo veci vykonať
ďalšie znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvia infektológie na posúdenie apreukázanie, či primárna biliárna cirhóza pečene je v príčinnej súvislosti s infekčnou chorobou hepatitídy
typu B, pretože dodatok k znaleckému posudku, vypracovaný znalcom Doc. Legáthom, PhD. považoval
za nepresvedčivý, nejednoznačný a diskutabilný.

Žalovaný v 1.rade zotrval na svojich doterajších prednesoch. Žiadal návrh na vykonanie dokazovania
zamietnuť s tým, že žalobkyňa nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na zvýšenie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa žalovaného je doplnok k znaleckému posudku jasný
a presvedčivý. Namietal jeho postup v tom, že žalobca ak mal nejaké stanoviská z literatúry, alebo

odborné, mal ich predložiť súdu v čase vyhotovenia doplnku k znaleckému posudku. V súčasnej dobe
sa k tomu ani zástupca žalobkyne nemôže odborne vyjadriť. To, že sa u žalobkyne zhoršil zdravotný
stav, je už v súčasnej dobe kompenzované dávkami sociálneho poistenia, keď jej bol priznaný aj plný
invalidný dôchodok.

Podľa § 190 ods. 3,4,5 Zákonníka práce účinného ku dňu 24.10.2001, za škodu spôsobenú

zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval
naposledy pred jej zistením v pracovnoprávnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z
povolania, ktorou bol postihnutý. Chorobami z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch
o sociálnom zabezpečení ( zoznam chorôb z povolania ), ak vznikli za podmienok tam uvedených.

Ako choroba z povolania sa odškodňuje aj choroba, ktorá vznikla pred jej zaradením do zoznamu chorôb
z povolania, a to od jej zaradenia do zoznamu a za dobu najviac troch rokov pred jej zaradením do
zoznamu.

Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, aj keď dodržala povinnosti vyplývajúce z právnych a

ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokiaľ sa zodpovednosti
nezbaví podľa §-u 191.

Podľa § 191 ods. l pís. a), b) Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovedností celkom,
ak preukáže, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojim zavinením porušil

právne alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo pokyny na zistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pripráci,hocisnimibolriadne oboznámenýaichznalosťadodržiavaniesasústavnevyžadovali
a kontrolovali, alebo škodu si privodil postihnutý zamestnanec svojou opilosťou, alebo v dôsledku
zneužitia iných omamných prostriedkov a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť a že tieto skutočnosti

boli jedinou príčinou škody.

V danom prípade žalovaný sa nebránil tým, že by škoda bola spôsobená zavineným správaním sa
žalobkyne a to celkové ani čiastočne. Keďže žalobkyňa pracovala ako zdravotná sestra išlo o riziko
povolania pri ktorom došlo k vzniku choroby z povolania, ale neboli zistené porušenia iných predpisov

na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo iné zavinenie zo strany žalobkyne.

Podľa § 193 ods. l, 2 Zákonníka práce, zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz, alebo u ktorého
sa zistila choroba z povolania, je zamestnávateľ povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá,
poskytnúť náhradu za :

a) stratu na zárobku
b) bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
c) účelne vynaložené náklady spojené s liečením
d) vecnú škodu ustanovenie § 187 ods. 3 platí aj tu.

Spôsob a rozsah náhrady škody je zamestnávateľ povinný prerokovať bez zbytočného odkladu s
príslušným odborovým orgánom a so zamestnancom.

Podľa § 11 Zák. č. 437/2004 Z.z., o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a v znení neskorších predpisov ( ďalej len citovaného zákona ) na bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola
zistená pred týmto dňom sa vzťahujú doterajšie predpisy.Na nároky poškodených uplatnených na súde podľa doterajších predpisov sa nevzťahuje § 6 ods. 3.

Podľa ustanovenia § 2 ods. l Vyhl. Ministerstva zdravotníctva a spravodlivosti, štátneho úradu

sociálneho zabezpečenia a ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia v platnom do 31.7.2004 ( ďalej len citovanej vyhlášky) odškodňovanie za
bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením, alebo odstraňovaním
jeho následkov a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za
bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa ustanovenia § 4 odst. 1 citovanej vyhlášky, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje,
ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného,
pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh
( ďalej len následky). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané
povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti

poškodeného uplatniť sa v živote alebo spoločnosti.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd
odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to nad sumu
ustanovenú v ods. l a 2.

Predmetom tohto konania bol nárok žalobkyne na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia. Po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Humenné (č.l. 92) dňa 15.11.2012, ktorým súd
nárok žalobkyne o náhradu bolestného zamietol a v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove (č.l.
201) zo dňa 16.09.2015, ktorý zrušil rozsudok Okresného súdu Humenné len vo vyhovujúcom výroku,

bol v ďalšom konaní predmetom konania len nárok žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia v sume 35.819,43 eur.

Výsledkamiďalšiehodokazovaniamalsúdzapreukázané,ženásledkyaobmedzeniavživotežalobkyne
sa nezhoršili v súvislosti s chorobou z povolania hepatitídou typu B, ale naopak v súvislosti s chorobou

primárnou biliárnou cirhózou pečene, ktorá však podľa doplnku k znaleckému posudku nemá žiadnu
príčinnú súvislosť s chorobou z povolania hepatitídou typu B. Naopak, z doplnku k znaleckému
posudku vyplýva, že toho času má chronická hepatitída u žalobkyne benígny stacionárny priebeh
a nelimituje žalobkyňu v uspokojovaní jej životných a spoločenských potrieb, nemá vplyv ani na
celkovú kvalitu života v jej osobnom, pracovnom a rodinnom živote. To, čo obmedzuje a zhoršuje

stav u žalobkyne, je práve primárna biliárna cirhóza, ktorá však nemá súvislosť s hepatitídou typu
B. Na základe doplnenia znaleckého dokazovania súd žalobu žalobkyne o priznanie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia nad sumu 17.924,72 eur zamietol, pretože nárok považoval za
neopodstatnený a nepreukázaný. Zástupca žalobkyne žiadal pokračovať v konaní a vykonať ďalšie
znalecké dokazovanie s tým, že považoval záver doplnku k znaleckému posudku za nepresvedčivý,

nejasný a nejednoznačný, súd tento návrh na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania zamietol
prihliadajúc na to, že v danej veci išlo o posúdenie odbornej otázky, ktorú posúdil znalec, a preto len
nesúhlas žalobkyne odôvodňovaný odbornými článkami, ktoré doložil do spisu a ktoré nepreukázali
vo svojom texte ani iný záver, než je vyjadrený v doplnku k znaleckému posudku, nepovažoval súd
za dostačujúci dôvod pre nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania. Články, na ktoré poukazoval

zástupca žalobcu, sú odbornými článkami, avšak aj z obsahu týchto článkov vyplýva, že rozoberajú
chorobu chronickej hepatitídy typu B, možnosť prechodu tejto choroby do cirhózy pečene a pečeňového
karcinómu, čo spôsobuje smrť viac ako jedného milióna ľudí ročne, avšak nedávali odpoveď, alebo iné
stanovisko, ako je záver znaleckého posudku v tom, aby z nich vyplývala vzájomná súvislosť medzi
chorobou primárna biliárna cirhóza pečene a hepatitída typu B. Z tohto dôvodu súd sa stotožnil so

záverom znalca Doc. MUDr. Legátha, PhDr. a vyhodnotil tento dôkaz ďalšími vykonanými dôkazmi
tak, že nárok žalobkyne pre ďalšie priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je
neodôvodnený.

Súd zaviazal žalovaného k náhrade k zaplateniu súdneho poplatku z návrhu na začatie konania a to

podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zbierky v platnom znení. Keďže žalobkyňa bola v konaní oslobodená
od platenia súdneho poplatku, zaviazal súd žalovaného na zaplatenie sumy 896 eur na účet Okresného
súdu Humenné, čo predstavuje 5% z priznanej sumy 17.924 eur.O trovách štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. l O.s.p. tak, že zaviazal žalovaného k zaplateniu
trov štátu v sume 3.297,15 eur, ktoré pozostávajú z vyplatenej odmeny znalca vo výške 58.400,- Sk,
odmenykonzultantoviDoc.MUDr.Petrovi Jarčuškovi PhD.vsume 10.800,-Skaodmeny konzultantovi

prof. MUDr. Ivanovi Schreterovi CSc. v sume 10.800,- Sk uznesením Okresného súdu Humenné
č.k. 5C 50/2003- 210 zo dňa 9.10.2008. Týmto uznesením súd zároveň priznal Klinike pracovného
lekárska Klinickej toxikológie FN L. Pastera Košice náklady spojené s hospitalizáciou žalobkyne,
ktoré boli vyúčtované faktúrou č. 2080800336 v sume 17.530,- Sk. Uznesením zo dňa 9.10.2008
bola teda priznaná odmena znalcovi, konzultantom a náhrada nákladov spojených s hospitalizáciou

v celkovej výške 97.530,- Sk, čo v prepočte na eurá predstavuje sumu 3.237,40 eur. Trovy štátu
vznikli aj vyplatením odmeny znalcovi v sume 59,75 eur na čl. 233 spisu, sp. zn. 5C 50/2003, ktoré boli
priznané uznesením dňa 9.4.2010 znalcovi za posudok za odškodnenie za bolesť pri chorobách
z povolania vyhotovený Klinikou pracovného lekárstva NsP L. Pastera v Košiciach. Spolu teda
trovy štátu predstavujú sumu 3.237,40 eur + 59,75 eur spolu 3.293,15 eur. Ďalšie trovy štátu
vznikli vyplatením odmeny za podaný doplnok k znaleckému posudku znalcovi Doc. MUDr. Ľubomírovi

Legáthovi, PhD., ako aj konzultantovi Doc. MUDr. Petrovi Jarčuškovi uznesením OS Humenné č. k.
5C/49/2011-181 zo dňa 04.11.2014 vo výške 1.075,68 eur a 278,88 eur, preto trovy štátu predstavujú
spolu sumu 4.651,71 eur.

O trovách právneho zastúpenia rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že zaviazal žalovaného

k zaplateniu trov konania, ktoré žalobkyni vznikli na trovách právneho zastúpenia a to spolu vo výške
7141,65 eur.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia súd vychádzal zo sumy 17 924,72 eur, ktorá žalobkyni bola
priznaná rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 20. 5. 2010 č.k. 5C/50/2003-258 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. 1. 2011 č.k. 4Co/130/2010-310, ktoré nadobudli
právoplatnosť dňa 1. 3. 2011, teda súd vychádzal z prísudku - právoplatne priznanej sumy 17 924,72 eur.

Žalobkyňu od začatia konania na súde, t.j. od 28. 4. 2003, zastupoval advokát JUDr. Ing. Michal Plenta,
ktorému súd priznal trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 2404,80 eur (7krát hlavný úkon po

336,94 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. zastupovanie na pojednávaní dňa 20. 11. 2006, 3.
zastupovanie na pojednávaní dňa 15. 12. 2008, 4. zastupovanie na pojednávaní dňa 20. 5. 2010, 5.
odvolanie žalobkyne proti rozsudku, 6. písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, 7. zastupovanie na
pojednávaní na Krajskom súde v Prešove dňa 21. 1. 2011 + 2krát paušál po 5,44 eur + 1krát paušál 1krát
paušál 6,30 + 3krát paušál 7,21 eur + 1krát paušál 7,41 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Od 23. 11. 2011 žalobkyňu zastupoval JUDr. Peter Barňák, ktorému súd priznal trovy právneho
zastúpenia v sume 4736,85 eur za tieto úkony:
23.11.2011 - prevzatie a príprava zastúpenia 336,94 eur
06.12.2011 - zastupovanie na pojednávaní Okresného súdu Humenné (1/4) 84,24 eur

15.03.2012 - zastupovanie na meritórnom pojednávaní Okresného súdu Humenné 336,94 eur
14.06.2012 - zastupovanie na meritórnom pojednávaní Okresného súdu Humenné 336,94 eur
15.08.2012 - porada s klientom ohľadom merita veci (2/3) 224,62 eur
21.08.2012 - písomné podanie - záverečné vyjadrenie 336,94 eur
25.10.2012 - zastupovanie na meritórnom pojednávaní Okresného súdu Humenné 336,94 eur

15.11.2012 - zastupovanie na pojednávaní Okresného súdu Humenné (1/4) 168,47 eur
08.01.2013 - vyjadrenie k odvolaniu 336,94 eur
24.05.2013 - pojednávanie Krajského súdu Prešov 336,94 eur
08.08.2013 - vyjadrenie k doplneniu znaleckého dokazovania 336,94 eur
16.12.2014 - vyjadrenie k doplnku znaleckého posudku doc. MUDr. Legátha 336,94 eur

05.05.2016 - pojednávanie Okresného súdu Humenné 336,94 eur
Odmena advokáta spolu (bez režijných paušálov) 3846,73 eur

2 x režijný paušál 7,41 eur (za úkony vykonané od 01.01.2011 do 31.12.2011) 14,82 eur
6 x režijný paušál 7,63 eur (za úkony vykonané od 01.01.2012 do 31.12.2012) 45,78 eur

3 x režijný paušál 7,81 eur (za úkony vykonané od 01.01.2013 do 31.12.2013) 23,43 eur
1 x režijný paušál 8,04 eur (za úkony vykonané od 01.01.2014 do 31.12.2014) 8,04 eur
1 x režijný paušál 8,58 eur (za úkony vykonané od 01.01.2016 do 31.12.2016) 8,58 eur
Odmena advokáta a režijné paušály spolu 3947,38 eurOdmena advokáta a režijné paušály spolu (bez DPH) 3947,38 eur
Odmena advokáta celkom (bez DPH) 3947,38 eur

plus 20% daň z pridanej hodnoty 789,47 eur
súdny poplatok 0,00 eur
Odmena advokáta vrátane DPH a súdne poplatky spolu 4736,85 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa
oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.