Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/211/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115227556
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115227556.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a

členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.
XXX/X, J. Q., o zaplatenie 1.790,51 Eur s prísl., v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20Csp/22/2017-48 zo dňa 15. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20Csp/22/2017-48 zo dňa 15. mája 2017 vo výroku
II., ktorým zamietol žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených
úrokov 59,82 Eur od 20.01.2017 do zaplatenia a vo výroku IV. o trovách konania p o t v r d z u j e.

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20Csp/22/2017-48 zo dňa 15. mája 2017 v časti vo
výroku I. o povolení splátok m e n í t a k , že žalovanej splatenie dlžnej istiny vo výške 1.624,45 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.790,51 Eur od 20.01.2017 do 13.02.2017, zo
sumy 1.690,42 Eur od 14.02.2017 do 13.03.2017 a zo sumy 1.624,45 Eur od 14.03.2017 do zaplatenia,
úrok vo výške 59,82 Eur, úroky z omeškania vo výške 0,70 Eur, p o v o ľ u j e splácať v mesačných
splátkach po 100,00 Eur mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci, pričom prvá splátka je splatná v

mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozhodnutia s tým, že nezaplatenie čo aj len jednej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia.

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

V nenapadnutej časti z o s t á v a rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkomuložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu1.624,45Eur,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.790,51 Eur od 20.01.2017 do 13.02.2017, zo

sumy 1.690,42 Eur od 14.02.2017 do 13.03.2017 a zo sumy 1.624,45 Eur od 14.03.2017 do zaplatenia,
úrok vo výške 59,82 Eur a úroky z omeškania vo výške 0,70 eur s tým, že povolil žalovanej dlžnú sumu
splácať mesačne po 30 Eur, vždy do 25. dňa toho - ktorého mesiaca, pričom prvá splátka je splatná jeho
právoplatnosťou a omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu (výrok I.).
Žalobu v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 59,82 Eur od 20.01.2017
do zaplatenia zamietol (výrok II.), vo zvyšnej časti konanie zastavil (výrok III.) a žalobcovi priznal náhradu
trov konania v plnom rozsahu (výrok IV.).

2. Citujúc ustanovenia § 52 ods. 1, Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v platnom znení, § 517 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. konštatoval na základevykonaného dokazovania, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 24.03.2015 Zmluvu o úvere č. 197834,
na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 2.000 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť
pri dojednanej úrokovej sadzbe 11,50 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov bola dojednaná

na 13,88 % a priemerná ročná percentuálna miera nákladov na 16,16 %. Žalovaná sa zaviazala úver
splácať v 108 anuitných splátkach mesačne vo výške 29,93 eur, vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca
a úver splatiť v lehote do 15.03.2024. Uvedená zmluva bola uzavretá za účinnosti zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov,
preto sa ňu vzťahujú normy spotrebiteľského práva, keďže ju uzatvorila žalovaná ako spotrebiteľ, ktorý

nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedená zmluva je typickou
spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na právnu povahu účastníkov konania. Žalovaná si svoju povinnosť
splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnila, preto ju žalobca výzvou na predčasné splatenie úveru
zo dňa 19.01.2017 vyzval uhradiť celý dlh vo výške 1.911,03 Eur s príslušenstvom, najneskôr do
29.01.2017.

3. Povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok. Ku dňu
zosplatnenia bola nezaplatená istina 1.790,51 Eur, zmluvné úroky 59,82 Eur a úroky z omeškania vo
výške 0,70 Eur, pričom na tieto čiastky vznikol žalobcovi právny nárok. Po podaní žaloby zaplatila
žalovaná sumu 166 Eur, na základe čoho žalobca vzal čiastočne žalobu späť a súd v tejto časti konanie
zastavil. Nadväzne súd žalobcovi priznal sumu 1.624,45 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5

% ročne zo sumy 1.790,51 Eur od 20.01.2017 do 13.02.2017, zo sumy 1.690,42 Eur od 14.02.2017 do
13.03.2017 a zo sumy 1.624,45 Eur od 14.03.2017 do zaplatenia, ktoré si žalobca uplatnil v zákonnej
výške t.j. 5 % ročne v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3
ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania. Úroky z omeškania nie sú súčasťou pohľadávky ale

len jej príslušenstvo, preto súd žalobu v časti čo do uplatnených úrokov z omeškania z nezaplatených
úrokov zamietol.

4. Vzhľadom na osobné a majetkové pomery žalovanej a výšku žalovaných nárokov súd zároveň povolil
žalovanej dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 30 € s tým, že omeškanie s plnením jednej

splátky má za následok splatnosť celého dlhu (§ 232 ods. 4 CSP).

5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1CSP. Žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný len v nepatrnej časti úroku z omeškania z nezaplatených
úrokov, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to v časti, ktorou súd
zamietol žalobu vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených
úrokov vo výške 59,82 Eur od 20.01.2017 do zaplatenia a v časti, ktorou povolil súd žalovanej
zaplatiť dlh v splátkach. Nestotožnil sa s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý dôvodil, že tento
úrok z omeškania nemohol súd žalobcovi priznať, nakoľko Občiansky zákonník neumožňuje priznať

príslušenstvo z príslušenstva, teda úroky z úrokov. V uvedenej súvislosti poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.03.2008 sp.zn. 4Cob/62/2007. Dal do pozornosti, že zmluvné úroky
boli vyčíslené pevnou sumou ako zmluvný úrok naakumulovaný z istiny do dňa zosplatnenia a tento sa
ďalej nenavyšuje. Práve z tohto dôvodu nejde podľa žalobcu o rozpor so zásadou anatocizmu, ktorá
má zamedziť neodôvodnenému navyšovaniu nárokov veriteľov. Odvolateľ mal za to, že požadovaný

nárok na úroky z omeškania zo zmluvných úrokov sú nárokom, ktorý predpokladá citovaný judikát,
resp. vykladané ust. § 497 Obchodného zákonníka, pretože žiadne zákonné ustanovenie tento nárok
svojim znením nespochybňuje. Vo vzťahu k rozhodnutiu okresného súdu, ktorý povolil žalovanej zaplatiť
dlh v splátkach po 30 Eur uviedol, že v tejto časti nie je náležite odôvodnený, pričom poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 201/2010 zo dňa 9.11.2010. Napadnuté

rozhodnutie nie je možné považovať za dostatočne odôvodnené, jasné a určité, ak súd priznáva
plnenie v splátkach, avšak svoj názor súd nepodloží náležitou právnou argumentáciou a nepodloží
riadne vykonaným dokazovaním. Súd umožnil žalovanej splácať dlh v splátkach po 30 Eur mesačne
a to iba na základe tvrdení, ktoré žalovaná uviedla na pojednávaní, pričom tieto tvrdenia nepodložila
žiadnymi listinnými dôkazmi, ktoré by potvrdzovali a odôvodňovali možnosť pripustenia splátok. Podľa

názoru žalobcu súd svojvoľne rozhodol bez doloženia relevantných dôkazov preukazujúcich majetkové
a sociálne pomery žalovanej. Žalobca ďalej namietal, že súd pri rozhodnutí postupoval podľa neplatnej
právnejúpravy,atopodľa§160ods.1Občianskehosúdnehoporiadku,ktorýsúdupriznávaloprávnenie,
že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti učí, pričomv aktuálne platnej a účinnej právnej úprave takéto splnomocňovacie ustanovenie chýba. Ust. § 232
ods. 3 Civilného sporového poriadku, na ktoré okresný súd v napadnutom rozhodnutí odkazuje, totiž
stanovuje, že lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku, pričom súd môže v

odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, a teda
nebola splnená podmienka, podľa ktorej súd v odôvodnených prípadoch môže určiť dlhšiu lehotu na
plnenie a ďalej pri svojom rozhodnutí rozhodol nad zákonom dovolený rozsah, čo je v priamom rozpore
s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave
č.k. 24Co/322/2016-85 zo dňa 01.03.2017 a Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/91/2017-138 zo dňa

16.05.2017, v ktorých súd zaviazal žalovanú stranu k povinnosti uhradiť dlh do 3, resp. 60 dní. Žalovaná
priznaním možnosti splácať súdom určenú povinnosť v splátkach po 30 Eur mesačne de facto získala
opätovne možnosť splácať úver, pri splácaní ktorého porušila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy,
pričom pri určení mesačnej splátky vo výške 30 Eur bude žalovaná splácať dlh neprimerane dlhý čas
- viac než 5 rokov. V takomto rozhodnutí súdu videl odvolateľ výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu
si zmluvných povinností, ktorý nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou

Civilným sporovým poriadkom.S prihliadnutím na prezentované odvolacie dôvody žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu
a žalovanú zaviaže k povinnosti úhrady dlhu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si
uplatnil aj trovy odvolacieho konania.

7. Žalovaná na podané odvolanie, ktoré jej bolo doručené dňa 31.08.2017 (fikcia doručenia),
nereagovala.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.

1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie vo výroku, ktorým zamietol žalobu v
časti úrokov z omeškania a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil.Vovýrokuopovolenísplátokrozhodnutieokresnéhosúduvzmysle§388CSPzmenilspôsobom
uvedeným vo výroku tohto rozsudku. V nenapadnutej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

9. Odvolací súd, rozhodujúc o podanom odvolaní žalobcu, sa oboznámil s napadnutým rozsudkom
okresného súdu, pričom v časti, v ktorej okresný súd žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania
sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prezentovanými v jeho odôvodnení.
Prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne
správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP.

10. Len na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalobcu
vo vzťahu k výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby formulované v podanom opravnom prostriedku.

11. Okresný súd nárok žalobcu nepovažoval za dôvodný v časti nároku na úrok z omeškania z

vyčísleného úroku vo výške 59,82 Eur od 20.01.2017 do zaplatenia s poukazom na to, že veriteľ nemá
právo nárokovať si voči dlžníkovi príslušenstvo z príslušenstva, teda úroky z omeškania z dohodnutých
úrokov, pretože Občiansky ani Obchodný zákonník to neumožňujú.

12. Problematikou zákonného príslušenstva z príslušenstva pohľadávky sa zaoberal Veľký senát

Obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR vo svojom rozhodnutí 35Obo/101/2002 zo dňa 24.03.20014.
Keďže právna úprava, z ktorej vychádzal, je obsahovo zhodná so slovenskou úpravou, odvolací
súd pri posudzovaní prejednávanej veci vychádzal z jeho právnych záverov, t.j. podľa štandardného
výkladu podaného súdnou praxou vo vzťahu k definícii príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka. Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú podľa § 121 ods. 3

Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorú sa v zmysle tohto ustanovenia a v náväznosti
na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné plnenie (istina),
na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom
akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného
záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká (končí) aj akcesorický záväzok úrokový; pretrváva

len povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že dlžník včas nesplatí úroky z istiny, dostáva sa
do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo
požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z omeškania z dojednaných úrokov)
potom veriteľ nemá preto, že ani Občiansky zákonník mu túto možnosť nepriznáva. Inak povedané,ani Občiansky zákonník nezakotvuje majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva
pohľadávky. Ak sa teda rozumie pohľadávkou v zmysle úpravy obsiahnutej v ust. § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka istina (plnenie z hlavného peňažného záväzku), potom nemôže nárok na

príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky plynúť aj z dikcie ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Názor, že možno priznať úrok z omeškania z príslušenstva pohľadávky, odôvodnený len úpravou
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka by totiž bez väzby na ust. § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka viedol k záveru, že takto priznané príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky,
ale novo vzniknutou samostatnou pohľadávkou. Úprava obsiahnutá v § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka ako úprava všeobecná vo vzťahu ku všetkým občiansko-právnym záväzkom, pomenováva
príslušenstvo, ktoré možno pri omeškaní s plnením peňažného dlhu (s plnením hlavného peňažného
záväzku) žiadať vedľa istiny.

13. Pokiaľ okresný súd svoje závery založil na úvahe, podľa ktorej zákon (Občiansky zákonník)
neumožňuje priznať príslušenstvo z príslušenstva, teda úroky z úrokov, je jeho právne posúdenie vecne

správne, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu v uvedenej časti ako vecne správny
potvrdil.

14. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

15. K argumentácii odvolateľa o nemožnosti uloženia splácať dlh v splátkach treba uviesť, že
ustanovenie § 232 ods. 3 veta druhá CSP umožňuje predĺžiť lehotu určenú na plnenie, a to bez
výslovného obmedzenia. Výkladom a maiori ad minus odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ
je možné stanoviť lehotu splatnosti fakticky v neobmedzenom rozsahu, potom nemôže byť v rozpore

s právnou úpravou, ak tento rozsah súd prispôsobí potrebám žalobcu i žalovaného tak, že umožní dlh
splácať v pravidelných mesačných splátkach.

16. Na základe ustálenej súdnej praxe je pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri
určení, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, nutné vychádzať z konkrétnych okolností

prípadu. Súd musí prihliadnuť na osobné a majetkové pomery sporových strán, výšku priznaného
plnenia, platobnú schopnosť žalovaného, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu, po
uplynutí ktorej by umožnením vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým,
aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a
podmienkach ich zročnosti) ako aj to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane

nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa, pričom súd môže určiť, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Konajúci súd teda musí lehotu na plnenie určiť tak,
aby jej dĺžka nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu
právnej neistoty medzi sporovými stranami.

17. Postup okresného súdu reflektoval zmysel ustanovenia § 232 ods. 3 CSP a krajský súd nevidel
dôvod jeho záver o umožnení žalovanej splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach modifikovať.

18. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že zmluvy o úvere, o ktorú sa jedná
aj v danom prípade, fyzické osoby ako dlžníci uzatvárajú v značnej časti prípadov pre nepriaznivú

finančnú situáciu. Aj v danom prípade okresný súd výsluchom žalovanej na pojednávaní konanom dňa
15.05.2017 zistil, že táto si je vedomá svojej povinnosti zaplatiť dlžnú sumu žalobcovi a vo vzťahu k
dôvodom uzatvorenia zmluvy o úvere uviedla, že ju uzatvárala za účelom zariadenie bytu, pretože v tom
čase sa sťahovala a potrebovala finančné prostriedky na jeho základné vybavenie. Pokiaľ mala finančné
prostriedky na účte, tieto jej boli pravidelne strhávané a pokiaľ na účte nedisponovala dostatočnými

prostriedkami, strhávaná jej bola časť splátok. Poukázala na svoju momentálnu situáciu, kedy spláca
aj ďalší úver vo výške 2.500 Eur a mesačne sú jej vykonávané zrážky z príjmu kvôli exekúcii v sume
približne 22 Eur mesačne. Vo vzťahu k svojim príjmom uviedla príjem zo zamestnania vo výške 400 Eur
mesačne a výživné platené otcom na maloleté dieťa vo výške 30 Eur mesačne, ako mesačné výdavky
uviedla mesačné výdavky na nájom vo výške 250 Eur, splátky úveru vo výške 60 Eur, poplatok za škôlku

pre maloletú dcéru vo výške 40 Eur a zabezpečovanie stravy približne 22 Eur, na základe čoho nie je
možné očakávať, že by súdom uloženú povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.624,45 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % bola schopná vykonať jednorázovo.19. Povolenie splátok na uhradenie prisúdenej čiastky nespôsobí žalobcovi ekonomické problémy v jeho
obchodnej činnosti. Splácanie prisúdenej sumy v mesačných splátkach neprimerane nezasiahne ani
do hospodárskych pomerov žalobcu ako bankovej spoločnosti, ktorá má v predmete svojej obchodnej

činnosti okrem iného zaradené aj poskytovanie úverov, a ktorej pohľadávky jej dlžníci splácajú bežným
spôsobom v splátkach. Žalovaná ako spotrebiteľka, a teda „slabšia strana“ si bezpochyby zaslúži
ochranu, keď sa objektívne ocitla v ťaživej sociálnej situácii, že by zaplatenie dlhu do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia bolo pre ňu ohrozujúce. Žalovaná rovnako prejavila snahu dlh splácať v rámci
možností.

20. Odvolací súd sa však nestotožnil s výškou povolených mesačných splátok vo výške 30 Eur, ktoré
sú v podstate rovnaké ako pôvodné mesačné splátky dohodnuté v úverovej zmluve (výška anuitnej
splátky 29,93 Eur). V prípade takto stanovených splátok len uhradenie istiny (bez príslušenstva) by
trvalo viac ako 5 rokov, čím by narastali úroky z omeškania a dlh žalovanej by sa opätovne navyšoval.
Žalobca ako veriteľ by obdržal poskytnuté finančné prostriedky od žalovanej po neprimerane dlhej dobe.

Dlžník musí mať vôľu svoj dlh riešiť a mal by sa zadlžovať úmerne svojim finančným možnostiam a
majetkovým pomerom. Bolo by v rozpore s oprávnenými záujmami žalobcu, ktorý žalovanej poskytol
úver, aby táto dlh splácala v rovnakých splátkach, ako bolo dohodnuté v zmluve. Nemožno opomenúť,
že žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere a pri zohľadnení osobných a
majetkových pomerov žalovanej, súd povolil dlh splácať v mesačných splátkach po 100,00 Eur, keď

prihliadol na zásadu spravodlivosti uvedenú v čl. 2 ods. 1 základných princípov Civilného sporového
poriadku, v zmysle ktorého ochrana ohrozených a porušených práv a právom chránených záujmov musí
byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

21. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o povolení
splátok zmenil spôsobom vyjadreným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

22. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku
je dôvodné uviesť, že obsah základného práva na spravodlivý proces je pomerne zložito štruktúrovaný

a ako to potvrdzuje aj judikatúra ústavného súdu, patrí do neho viacero samostatných subjektívnych
práv a princípov, ktoré sú buď konkrétne (verejnosť konania, konanie bez zbytočných prieťahov, právo
na nezávislý a nestranný súd), alebo v zásade abstraktné (riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
predvídateľnosť rozhodnutia, zákaz svojvoľného postupu súdu a ďalšie). Ako už bolo uvedené, základné
právo na spravodlivý proces je najvýznamnejším interpretačným hľadiskom pre všetky procesné

poriadky ustanovené zákonom. Z toho vyplýva ústavná povinnosť každého všeobecného súdu vykladať
a používať procesné normy, ktoré sú obsahom procesných poriadkov ustanovených zákonom v súlade
s princípmi a obsahom základného práva na spravodlivý proces. Okrem toho je táto interpretácia
a aplikácia povinná rešpektovať princíp materiálneho právneho štátu, a teda materiálne chápanie
spravodlivosti tak, ako je to vyjadrené v článku 1 ods. 1 ústavy.

23. Z ust. § 220 CSP vyplýva, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

24. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd sa dostatočným spôsobom riadil

ustanovením § 220 CSP, keď je z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, čoho sa žalobca domáhal
a aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil (odsek 1), ako sa vo veci vyjadrila žalovaná (odsek 3),
uviedol ktoré dôkazy použil (odsek 4), poukázal na zákonné ustanovenia (odsek 6 až 10) ktoré na
zistený stav aplikoval (odsek 11 až 13), pričom rozhodol o celom nároku žalobcu a odôvodnenie jeho
rozhodnutia v plnom rozsahu korešponduje s výrokovou časťou napadnutého rozsudku. Odvolaciu

námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu preto posúdil odvolací
súd ako nedôvodnú.25. Výrok napadnutého rozsudku o trovách prvoinštančného konania odvolací súd potvrdil z dôvodu,
že zmenou prvoinštančného rozhodnutia čo do splatnosti povinnosti uloženej žalovanej napadnutým
rozhodnutím nemá vplyv na úspech žalobcu v konaní.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Nakoľko bol žalobca v odvolacom konaní čiastočne úspešný (zmena
splatnosti uloženej povinnosti) a v ostatnej časti odvolacieho návrhu bol neúspešný, resp. bola úspešná
protistrana(žalovaná),pričomsajednáopomernerovnakýúspechsporovýchstránvodvolacomkonaní,

právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo sporových strán.

27. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).