Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/457/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311203196
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2311203196.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: O. W., nar. XX.X.XXXX,
bytom P. XX, J., zastúpený Nagy & Partners, s.r.o. so sídlom Športová 470/11, Galanta, IČO: 36869341,
proti žalovanému: Ing. K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, C., zastúpený JAVOR - TOKÁR
advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, IČO: 36264750, o
zaplatenie 121.176,96 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Galante, č.
k. 8C/110/2011-297 zo dňa 13. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie zamietol žalobu a o práve na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaný má voči
žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, keď sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie 121.176,96 euro s príslušenstvom a k náhrade trov konania vzhľadom na to,
že v priebehu rokov 2007, 2008, 2009, 2010 mu poskytol pôžičky, ktoré žalovaný využil na to, aby si v
mieste svojho bydliska vybudoval povesť váženého a dobre situovaného podnikateľa. Finančné pôžičky
žalobca potreboval na kúpu nových áut, na investície do nehnuteľnosti. Pôžičky žalobca peňažným

vkladom vkladal na účet žalovaného. Napriek výzve žalobcu žalovaný peňažné prostriedky žalobcovi
nevrátil.

2. V konaní žalobca ničím nepreukázal, že by žalovaný bol v zlej finančnej situácii, alebo že by financoval
nákup hnuteľných alebo nehnuteľných vecí, ktoré si mal žalovaný kupovať. Žalobca k spisu pripojil
listy vlastníctva, z ktorých vyplýva, že žalovaný v roku 2008 nadobudol na základe kúpnych zmlúv
podiely na hnuteľnostiach. Nepreukázal však, že by to financoval z peňazí žalobcu. Žalobca tvrdil, že si

žalovaný kupoval nové autá na zlepšenie svojho imidžu. Tieto tvrdenia však žalobca ničím nepreukázal.
Naopak žalovaný uviedol, že v období rokov 2007 až 2010 jazdil na aute Land Rover, ktorého držiteľom
bola spoločnosť RAC. Vo vlastníctve mal spolu s manželkou motorové vozidlo Škodu Octavia, ktoré
si zakúpili v roku 2005. Tvrdenia žalobcu o kúpe áut žalovaným sa nezakladajú na pravde. Taktiež
sa nezakladajú na pravde jeho tvrdenia ohľadne kúpy nehnuteľnosti žalovaným vzhľadom na to, že
si žalovaný spolu s manželkou zakúpili v sledovanom období rokov 2007 až 2010, keď mala byť
poskytnutá pôžička len záhradnú chatku spolu so záhradou za sumu 65 000 Sk. Ďalšie nehnuteľnosti

žalovaný nadobudol dedičstvom. Žalobca vo svojej žalobe tvrdil, že časť zisku spoločnosti RAC bolo
potrebné použiť na ďalšie investície, na výplaty pre zamestnancov a preto neostalo veľa prostriedkov pre
samotných spoločníkov. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 16.8.2016 uviedol, že žalovaný
nemal dostatočný príjem na svoj bežný život. To je v úplnom rozpore s tvrdením jeho klienta napojednávaní dňa 17.3.2016, keď žalobca výslovne uvádzal, že v období, keď boli slovenské koruny
vyplácal žalovanému 15 000 Sk mesačne a v období keď sa začalo platiť eurom žalobca dostával od
žalovanéhomesačne3až5tisíceuro.Tvrdeniažalobcuajehoprávnehozástupcusúvzjavnomrozpore.

Je pravdou, že žalovaný na pojednávaní poprel, že by dostával od žalobcu peniaze v hotovosti.

3. Súd pri hodnotení výsluchu sporových strán vychádza aj z logického hodnotenia veci, z vlastných
skúseností. Nie je predsa logické, že sporové strany pracovali v spoločnosti a zo svojej práce by
nemali zisk. Účelom podnikania je predsa dosiahnutie zisku. Súd je toho názoru, že časť finančných

prostriedkov v spoločnosti RAC išlo mimo účtovníctva a časť príjmu a výkonov nebolo zahrnuté v
účtovníctve. Žalobca na jednej strane tvrdil, že žalovaný nemal finančné prostriedky a na strane druhej
uvádzal, že mu platil 3 až 5 tisíc euro mesačne. Súd skúmal aj jednotlivé dátumy, keď mali byť
poskytnuté pôžičky. Javí sa súdu byť viac ako nelogické, aby v priebehu 6 dní mesiaca máj 2007 bola
poskytnutá pôžička 6000 Sk, 300 000 Sk, 45 000 Sk. Prečo by žalovaný žiadal každý druhý, tretí deň o
pôžičku na kúpu auta, nehnuteľnosti, keď tak mohol urobiť naraz jednou pôžičkou. Prečo by napríklad

žiadal žalovaný o pôžičku dvakrát denne, resp. dvakrát denne mu žalobca zaslal peniaze. Bolo to dňa
10.8.2010, keď mu vložil na účet 10.000 euro a následne 8.000 eur. Taktiež dňa 9.2.2010 mu zaslal
10.000 eur a následne dňa 10.2.2010 mu zaslal 5.000 eur. Obdobne je to aj v iných prípadoch zasielania
peňazí. Ako hodnoverné sa súdu javí tvrdenie žalovaného, že žalobca mu zasielal peniaze na jeho
účet po tom, čo mu žalovaný zatelefonoval s tým, že peniaze potrebuje na chod spoločnosti RAC, na

uhrádzanie záväzkov. Je pravdepodobné, že časť peňazí zasielané žalobcom žalovanému na chod
spoločnosti RAC bolo zahrnuté v účtovníctve a časť peňazí zahrnuté nebolo.

4. Žalobca vo výzve na vrátenie pôžičky (č. l. 19 spisu) uvádzal, že dňa 30.4.2007 bola medzi účastníkmi
konania uzavretá rámcová zmluva o pôžičke. Z textu tejto rámcovej zmluvy nemalo vyplývať kedy

sa má pôžička vrátiť. V konaní žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu takejto zmluvy.
Následne žalobca tvrdil, že si to jeho právny zástupca zle vysvetlil. Teda v konaní nebola preukázaná
žiadna písomná zmluva o pôžičke. Žalobca v ďalšom štádiu konania hovoril o ústnej zmluve, a že na
základe ústnych dohovorov posielal na účet žalovaného peniaze. Nielenže neexistuje písomná zmluva
o pôžičke, aj keď sa jedná o značne vysokú finančnú čiastku, ale ani z potvrdení o vkladoch nevyplýva,

že sa jedná o pôžičku. Žalobca ani len neuviedol v tomto doklade účet finančnej transakcie. Žalobca
uviedol, že vklady na účet žalovaného boli pôžičkami a žalovaný uvádzal, že sa jednalo o peniaze
určené na plnenie záväzkov spoločnosti RAC, spol. s r.o. Žalobca uvádzal, že peniaze na úhradu
záväzkov spoločnosti RAC, spol. s r.o. dával žalovanému osobne buď v Žiline, alebo v Košiciach, čo sa
zaznačovalo do zošita. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu takéhoto zošita, z ktorého

by bolo zrejmé kedy a koľko žalobca žalovanému vyplatil a minimálne by príjem peňazí žalovaný potvrdil
svojim podpisom. Žalobca teda nepreukázal vyplatenie peňazí určených na podnikanie žalovanému a
v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, ktoré spočívalo na ňom. Žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu uvádzal, že finančné prostriedky vkladané žalobcom na účet žalovaného neboli
určené na chod obchodnej spoločnosti, ale jednalo sa o pôžičku. Ďalej žalobca uvádzal (č. l. 58 spisu),

že žalovaný ako štatutárny zástupca spoločnosti RAC, spol. s r.o. si mohol z účtu sám vyberať finančné
prostriedky na chod spoločnosti. Toto tvrdenie žalobcu vyvracia potvrdenie T. D., a.s. (č. l. 116 spisu), z
ktorého vyplýva od 8.12.2005 do 25.8.2010 mal výlučné dispozičné právo nakladať s účtom len žalobca.

5. Súd za dôveryhodnú hodnotil výpoveď svedka C.. Tento svedok potvrdil, že v prípade, keď sa stretli

žalobca so žalovaným tak obdržal žalovaný menšie sumy peňazí na úhradu záväzkov. Väčšie sumy
boli poukazované žalobcom na účet žalovaného. Súd poukazuje na tú časť výpovede svedka, v ktorej
svedok hovoril o finančnej situácii žalobcu. Sám žalobca potreboval financie, keďže si kúpil starší dom,
ktorý rekonštruoval na čo potreboval financie, ktoré sa snažil zabezpečiť vybavením si úveru. Svedok
uviedol,ženemávedomosťotom,žebyžalobcapožičiavalžalovanémupeniaze.Svedoktiežuviedol,že

žalobca si riešil svoju finančnú situáciu tým, že vyberal peniaze z účtu spoločnosti RAC, spol. s r.o. Bolo
to napr. vtedy, keď boli spolu na dovolenke v Prahe. Stávalo sa tiež, že z firemných peňazí nakupoval
veci, ktoré s činnosťou obchodnej spoločnosti nemali žiaden súvis. Svedkyňa C., ktorej výpoveď súd
hodnotil ako hodnovernú uviedla, že ako pokladníčka peniaze v pokladni nemala. Jej úlohou bolo len
zaúčtovanie dokladov. Ďalej uviedla, že všetko uhrádzal a robil prevody žalobca.

6. Zo znaleckého posudku vyplýva, že ku dňu odovzdania účtovníctva bol stav pokladne 125.970
eur. Žalovaný na úhradu faktúr vynaložil sumu 177.440,12 euro. Zaplatené prostriedky žalovaným v
hotovosti boli zúčtované tak, že sa znížili záväzky spoločnosti a znížil sa stav pokladne spoločnosti.V prípade, ak by nebol stav pokladne spoločnosti znížený o úhrady vykonané žalovaným, bol by stav
pokladne k 31.7.2010 vo výške 234.058,36 euro. Keďže žalobca v konaní nepreukázal, že okrem
peňazí, ktoré vložil na účet žalovaného by mu poskytol ďalšie peniaze, možno vyvodiť, že peňažné

prostriedky zasielané na účet žalovaného boli peňažnými prostriedkami spoločnosti RAC, spol. s r.o.
a slúžili na úhradu záväzkov tejto spoločnosti Aj keď jednotlivé platby žalobcu na účet žalovaného
nie je možné priradiť k úhradám žalovaného čo do času a výšky, je to možné vysvetliť tak, že nie
všetky úhrady a platby mohli byť zaevidované v účtovníctve spoločnosti, pričom v rámci vykonaného
dokazovania a znaleckého posudku sa mohlo prihliadať iba na platby skutočne zaúčtované. Z vyššie

uvedenéhonepochybnevyplývaspôsobhospodáreniaspoločnostiaskutočnosť,žepeňažnéprostriedky
poukazované žalobcom na účet žalovaného boli peňažnými prostriedkami spoločnosti RAC, spol. s r.o. a
slúžili na jej hospodárenie. Žalovaný zabezpečoval podnikateľskú činnosť v západoslovenskom regióne
pre spoločnosť RAC pričom nemal prístup k účtu. Boli mu zasielané finančné prostriedky, pričom zrejme
nie všetky výdavky žalovaného boli zahrnuté do účtovníctva spoločnosti RAC. Na záver možno zahrnúť,
že žalovaný si nekupoval autá a nehnuteľnosti, tak ako to tvrdil žalobca, a že peniaze od neho potreboval

na tieto účely. Nepravdivé je aj tvrdenie žalobcu o zlej finančnej situácii žalovaného, čo vyplýva z
jeho výpovede v ktorej uviedol, že žalovanému mesačne vyplácal 15 000 Sk a v čase po zavedení
eura 3000 až 5000 eur mesačne. Žalobca tvrdil, že žalovanému peniaze na chod spoločnosti RAC
odovzdával osobne v hotovosti v Žiline, čo bolo zaznačované do zošita. Žalobca žiadnym spôsobom
súdu nepreukázal existenciu tohto zošita resp. neprodukoval dôkaz z ktorého by bolo zrejmé, že

peniaze odovzdával žalovanému a tieto boli určené na chod spoločnosti RAC. Aj v tejto časti možno
hodnotiť tvrdenia žalobcu za nehodnoverné. Po zhodnotení všetkých dôkazov po tom, čo boli tvrdenia
žalobcu náležitým spôsobom vyvrátené opierajúc sa o logické hodnotenie dôkazov vychádzajúc tiež
zo znaleckého posudku môže bezpochyby súd konštatovať, že žalobca žalovanému žiadnu pôžičku
neposkytol, že peniaze, ktoré mu zasielal zo svojho osobného účtu na osobný účet žalovaného boli

peniaze spoločnosti RAC a boli určené na chod tejto spoločnosti. Podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1,
2 Civilného sporového poriadku súd rozhodol o práve na náhradu trov konania tak, že keďže žalovaný
bol v konaní úspešným súd mu priznal 100 % náhrady trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov, že súd I. inštancie nedostatočne a

nesprávne vyhodnotil v konaní predložené a vykonané dôkazy, nedostatočne sa vyporiadal so zisteným
skutkovým stavom a následne dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a nesprávne rozhodol
vo veci. Žalobca nikdy netvrdil, že medzi ním a žalovaným bola uzavretá písomná zmluva o pôžičke,
rámcovou zmluvou o pôžičke mal žalobca ako aj jeho právny zástupca na mysli, že medzi žalobcom a
žalovaným existovala dohoda, že žalobca poskytne žalovanému pôžičku, viacero pôžičiek na základe

žiadosti žalovaného, pričom túto skutočnosť súd I. inštancie vôbec nebral do úvahy. Žalobca písomnú
formu od žalovaného nevyžadoval aj z toho dôvodu, že so žalovaným ho spájali podnikateľské aktivity
a boli spoločníkmi a konateľmi spoločnej obchodnej spoločnosti. Bola medzi nimi uzavretá dohoda,
že žalovaný poskytnutú pôžičku vráti zo svojej časti zisku pri delení zisku spoločnosti RAC, spol.
s r.o., teda žalobca nemal najmenší dôvod žalovanému nedôverovať, z toho dôvodu nebol dôvod

na uzavretie písomnej zmluvy. Ak súd I. inštancie tvrdil, že žalobca žalovanému údajne neposkytol
žiadnu pôžičku, čo vyplýva zo skutočnosti, že žalobca platbu na účet žalovaného neidentifikoval ako
pôžičku, znamená to však, že ak platba zo strany žalobcu nebola identifikovaná ako suma úhrad faktúr
spoločnosti RAC, spol. s r.o. alebo iným obdobným spôsobom, tak potom takáto platba sa nemôže
považovať za platbu na úhradu faktúr spoločnosti RAC, spol. s r.o., a teda takou platbou nebola. Súd

však dospel k opačnému záveru hoci je to nemožné a nelogické. Odvolateľovi nie je zrejmé na základe
akej skutočnosti, z akého dôvodu mal súd za preukázané a stotožnil sa s tvrdeniami žalovaného,
nie je zrejmé na základe akých skutočností sa stotožnil s tvrdeniami svedka A. C., nie je zrejmé na
základe čoho dospel k takémuto záveru. Skutočnosti uvedené svedkom A. C. však neboli podložené
žiadnym dôkazom, ktorý by preukazoval, že tomu tak v skutočnosti bolo. Jednalo sa iba o konštatovanie

svedka a bez akéhokoľvek overenia si týchto skutočností, súd sa stotožnil s jeho výpoveďou a bral to
ako konštatovanie za preukázané. Súd však nebral pri dôveryhodnosti svedka v úvahu, že svedok je
spoločníkom žalovaného, spolu podnikajú, a teda jeho výpoveď nie je možné hodnotiť ako nestrannú.
Súd mal za preukázané majetkové pomery, žalobca to len na základe svedeckej výpovede svedka A. C.,
pričom nebral v úvahu výpoveď žalobcu o jeho majetkových pomeroch. Naopak, tvrdenia o majetkových

pomeroch žalovaného, ktorý uviedol žalobca, súd bez ďalšieho v úvahu nebral. Pri tomto nerovnakom
hodnotení dôkazných prostriedkov porušil súd zásadu rovnosti účastníkov v konaní. Preukázalo sa,
čo výpoveďou zo dňa 16.08.2016 potvrdil aj samotný žalovaný, že počas predmetného obdobia, čo
mu žalobca poskytoval jednotlivé pôžičky spolu so svojou manželkou mal len minimálny príjem a jehomanželka mala materskú a on bol v podstate bez príjmu. Žalobca nesúhlasí s uvedenou argumentáciou
súdu, pretože žalobca len omylom uviedol po prechode meny na Euro sumu 3.000 - 5.000 eur, a v
tomto momente si pomer neuvedomil a správne malo byť 300 - 500 eur, čo zodpovedá približne sume

15.000SK.Žalovanýajsámvosvojejvýpovedi16.8.2016uviedol,ževroku2007-2010choddomácnosti
zabezpečovala jeho manželka, ktorá mala príjem, on mal ešte nezdaniteľný príjem, manželka bola na
materskej a mala príjem 250 - 300 eur. Súd I. inštancie vyhodnocuje jednotlivé výpovede účastníkov
nie rovnako, nakoľko výpoveď žalobcu, hoci je zrejmé, že sumu 3.000 - 5.000 eur uviedol omylom,
považuje účelovo za správnu, hoci sám žalovaný túto skutočnosť poprel. Takisto je otázne, že považuje

súd I. stupňa zasielanie finančných prostriedkov za nelogické a v prípade pôžičky, ako je možné, že je
to logické v prípade úhrady faktúr. Je to úplne identická situácia ako v prípade identifikácie platby. Zase
aj v tomto je nerovnaké hodnotenie dôkazov. Žalobca poukazuje, že neposielal žalovanému finančné
prostriedky len na kúpu auta, nehnuteľností, ako to súd uvádza, ale aj na živobytie a chod domácnosti,
ako to uviedol žalobca už nie raz a súd na toto konštatovanie žalobcu opakovane neprihliada. Druhou
skutočnosťou je fakt, že súd rozumie na základe toho, čo sa mu javí alebo nejaví logické a súdy by mali

rozhodovať na základe toho, čo majú a nemajú preukázané a nie čo sa im javí alebo nejaví logické. Súd
I. stupňa v podstate svoje rozhodnutie odôvodňoval skutočnosťou, ktorú ani len nemal preukázanú, bola
čisto teoretická v prípade, keď konštatoval, že je pravdepodobné, že časť peňazí zasielaných žalobcom
žalovanému na chod spoločnosti RAC, spol. s r.o. bolo zahrnuté v účtovníctve a časť peňazí zahrnuté
nebolo i keď Krajský súd v Trnave sa už vyjadril, že je nelogické a nesprávne konštatovanie súdu, že

platbynemuselibyťzaevidované.Žalobcombolotiežpríkladomuvedené,žeakovýškajednotlivýchsúm,
tak i ich poukazovanie zo strany žalobcu žalovanému nekorešpondujú ani časovo, ani vo svojej výške
sumám, ktoré mal žalovaný uhrádzať v mene spoločnosti RAC, spol. s r.o. Súd I. inštancie nedáva vo
svojom rozhodnutí odpoveď a nevysporiadava sa so skutočnosťou, ak sa porovnávajú jednotlivé sumy
údajných úhrad a aj sumy údajne žalovaným zaplatené, tieto ani len približne nezodpovedajú sumám,

ktoré žalobca ako pôžičku zasielal žalovanému. Okrem toho táto suma, ktorú údajne žalovaný uhradil v
mene spoločnosti RAC, spol. s r.o. bola vyčíslená vo výške 177.440,12 eur, pričom žalovaná suma, t. z.
sumacelkovejpôžičkyjevovýške121.176,96eur.Logickyvyvstávaotázka,akmalžalovanýtietoúhrady
uskutočniť v mene spoločnosti RAC, spol. s r.o. a nedisponoval finančnými prostriedkami spoločnosti,
tak potom z akých zdrojov pokryl rozdiel vo výške 56.263,34 eur. Súd tiež nebral v úvahu, v čom bol

znaleckýposudokúčelovovypracovaný,ato,žetentorozdieljezaobdobie,ktorénastraneposkytnutých
pôžičiek zo strany žalobcu pokrýva obdobie máj 2007 - august 2010 a na strane žalovaného pokrýva
iba obdobie júl 2009 - júl 2010, čo sú už na prvý pohľad podstatne rozdielne a neporovnateľné obdobia.
Ak by sa porovnávalo rovnaké časové obdobie júl 2009 - júl 2010, treba vychádzať zo súm uvedených
v znaleckom posudku, tak na strane žalobcu bola za toto obdobie poskytnutá pôžička 80.900 eur

a na strane žalovaného sa uskutočnili platby údajne v mene spoločnosti RAC, spol. s r.o. vo výške
177.440,12 eur, t. z. rozdiel týchto súm za rovnaké obdobie je 96.540,12 eur, čiže nie je to suma
rozdielu, vo výške 55.000 eur. Teda žalovaný nemal k dispozícii žiadne finančné prostriedky spoločnosti
RAC, spol. s r.o. sám od seba, ale len to, čo mu poslal a dal žalobca, táto skutočnosť nie je medzi
stranami ani pre súd sporná a sumy vložené žalobcom na súkromný účet žalovaného mali byť za

týmto účelom, tak z čoho a ako vedel zaplatiť žalovaný sumu 96.540,12 eur, ktorá predstavuje rozdiel
medzi prijatým a údajne zaplatenými sumami? Súd to vôbec neriešil a nevysporiadal sa s tým. Súd
sa takisto nevysporiadal ani so skutočnosťou, že žalobca žalovanému ešte dňa 10.08.2010 zasielal
finančné prostriedky na jeho účet, a to 18.000 eur, pričom žalovaný v tomto období už neuhrádzal žiadne
platby za spoločnosť RAC, spol. s r.o., na čo potom používal žalovaný tieto finančné prostriedky? Jediný

logický záver je, že na svoje súkromné účely. Výbery, ktoré žalovaný uskutočnil tak, ako sú uvedené v
znaleckom posudku vôbec nezodpovedajú, ako ani časovo, ani vzhľadom na uvedenú skutočnosť ani
v sumách uskutočnených údajných úhrad žalovaným za spoločnosť RAC, spol. s r.o. Súd sa takýmito
nezrovnalosťami v argumentácii žalovaného vôbec nezaoberal. Žalovaný sa zároveň snažil preukázať,
ženímtvrdenéúdajnéskutočnosti,žežalobcomzasielanésumynajehosúkromnýúčel,malibyťsumami

určenými na úhradu záväzkov spoločnosti RAC, spol. s r.o. i tým, že v znaleckom posudku mala byť
preukázaná súvislosť medzi výberom z účtu RAC, spol. s r.o., vkladom finančných prostriedkov na
súkromný účel žalovaného a úhrady záväzkov spoločnosti RAC, spol. s r.o. No aj v tomto prípade záver
znaleckého posudku neodôvodňuje konštrukciu žalovaného o úhradách záväzkov spoločnosti, s ktorou
v konečnom dôsledku sa stotožnil aj súd I. inštancie. Aj v tomto prípade je na prvý pohľad zrejmé, že

sumy vybraté z účtu spoločnosti, sumy vložené v prospech účtu žalovaného a sumy k úhrade záväzkov
spoločnosti, ako aj ich časová súslednosť nesedí. Na toto bolo zo strany žalobcu poukázané, ale súd
sa nevysporiadal ani s touto argumentáciou žalobcu. Nevysporiadal sa ani s postúpením údajných
pohľadávok spoločnosti RAC, spol. s r.o. voči žalobcovi na žalovaného dňa 21.10.2013. Táto dôležitáskutočnosť pre vytvorenie si obrazu o osobe žalovaného, ktorý uskutočňuje jeden účelový úkon za
druhým neuvedomujúc si, že za každým ďalším úkonom len spochybňuje konštrukciu úhrady záväzkov
spoločnosti RAC, spol. s r.o. V tomto dokumente je údajný nárok spoločnosti odvodzovaný od údajnej

sprenevery finančných firemných prostriedkov žalobcom ako bývalým konateľom spoločnosti. O účelosti
svedčí viacero skutočností. Nebola preukázaná žiadna škoda spôsobená spoločnosti, konanie žalobcu,
ktorú by si spoločnosť uplatňovala voči nemu, pričom, ak mal nejakú škodu žalobca skutočne spôsobiť,
a to aj konaním, ktoré tvrdil svedok C., tak spoločnosť už mala dávno konať a uplatňovať si svoje
nároky. Ďalším dôkazom o účelosti postúpenia pohľadávky je neexistencia pohľadávok spoločnosti voči

žalobcovi, čo zrejme zo samotného textu zmluvy o postúpení, kde sa použili slovné spojenia „pokiaľ je
pravdivé tvrdenie...“, ako aj „postupca postupuje pohľadávku uvedenú...pod odkladnou podmienkou jej
existencie...“. Ak by mala aj existovať teda nejaká pohľadávka spoločnosti proti žalobcovi, tak prečo v
zmluve o postúpení pohľadávky sa používajú neurčité a podmieňujúce termíny. Čo si spoločnosť viac
ako 4 roky po odvolaní žalobcu z funkcie konateľa neuplatňovala žiadnu pohľadávku voči žalobcovi?
Odpoveď je jednoduchá, pretože žiadnu nemá. Spoločnosť sa vraj o svoje škody, teda o pohľadávky voči

žalobcovi mala dozvedieť údajne až z uvedeného znaleckého posudku zo dňa 26.06.2013, tento dátum
je účelovo stanoveným dátumom, lebo inak by už boli akékoľvek pohľadávky spoločnosti voči žalobcovi,
hoci žiadne neexistujú, počas pôvodného prvostupňového konania premlčané, a teda ťažšie uplatniteľné
a vymožiteľné. Práve tieto skutočnosti neboli súdom I. inštancie pri jeho rozhodovaní zohľadnené,
nevysporiadal sa s nimi a majú podstatný vplyv na vytvorenie celkového obrazu o účelových úkonoch

žalovaného. Preto navrhuje odvolateľ - žalobca, aby bol rozsudok súdu I. inštancie zmenený tak, že sa
návrhu vyhovie v celom rozsahu a žalovaného zaviaže na náhradu trov konania pred súdom I. inštancie,
ako aj trov odvolacieho konania.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods.
1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( § 365 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, h/ CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2
CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd I. inštancie bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a

na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu I. inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

10. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

11. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o: a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), b)
druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, d) určení času vrátenia. Predmetom
zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom
občianskoprávnych vzťahov.

12. Druhové určenie veci na účely tohto vzťahu nemožno vyvodiť z podstaty veci samej, ale z jej určenia
účastníkmi vzťahu. Musí pritom ísť o dohodu v tom, že dlžník vráti ten istý druh veci. Ak by mal vrátiť
tú istú vec, išlo by o zmluvu o výpožičke (§ 659). Ak by mal vrátiť vec iného druhu, išlo by o zmluvu
o zámene (§ 611).

13.Podstatnounáležitosťouzmluvyopôžičkejedohodaočasevrátenia.Časvrátenianemusíbyťpritom
určený konkrétnym dňom, ale stačí, ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť. Dokonca stačí
aj dohoda v takom zmysle, že čas vrátenia veriteľ ponechá na vôľu dlžníka. Čas splnenia je napríkladponechaný na vôľu dlžníka aj v tom prípade, keď podľa dohody má dlžník plniť až po splnení podmienky,
ktorej splnenie môže ovplyvniť iba dlžník a ktorý jej splnenie zámerne zmaril. Tým sa právny úkon stane
nepodmieneným (§ 36 ods. 3). V týchto prípadoch čas plnenia určí súd na návrh veriteľa podľa okolností

prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi (§ 564).

14. Od zmluvy o pôžičke treba odlišovať vzťahy, ktoré vzniknú na základe zmluvy o úvere podľa § 497
OBZ. Vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na
povahu účastníkov vzťahu [§ 261 ods. 3 písm. d) OBZ].

15. Pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv, predmetom ktorých je poskytnutie peňažných prostriedkov,
treba rozlišovať, či ide o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, alebo o iné zmluvy. Ak ide o spotrebiteľský
úver, vzťahuje sa naň úprava, ktorá je predmetom cit. zákona. Ak sa uzavrie iná zmluva o poskytnutí
peňažných prostriedkov, treba aplikovať § 53 ods. 6 OZ v znení po novele (zákon č. 129/2010 Z. z.),

ktorý upravuje výšku odplaty, ako aj § 53b upravujúci sankcie za omeškanie.

16. Preto mal aj prvoinštančný súd zamerať svoje dokazovanie tak, aby žalobca preukázal podstatné
náležitosti zmluvy o pôžičke ako sú uvedené už predtým: a) prenechaní veci v danom prípade peňazí (o
reálnom odovzdaní), b) druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu tzn. peniaze, d)

určení času vrátenia peňazí ako to vyplývalo z uznesenia predchádzajúceho odvolacieho súdu (Krajský
súd Trnava č. k. 23Co/704/2014 - 272 zo dňa 9. novembra 2015).

17. Žalobca tvrdil, že v priebehu rokov 2007, 2008, 2009, 2010 poskytol žalovanému pôžičky,

ktoré žalovaný využil na to, aby si v mi ste svojho bydliska vybudoval povesť váženého a dobre
situovaného podnikateľa. Finančné pôžičky mal žalovaný potrebovať na kúpu nových áut, na investície
do nehnuteľnosti. O pôžičky mal požiadať žalovaný sám a neskôr mu pravidelne pôžičky žalobca
peňažným vkladom vkladal na účet žalovaného. Žalobca zo svojho účtu vedeného v T. D., a.s. vkladal
na účet žalovaného nasledovné sumy:

- dňa 15.5.2007 sumu 199,16 eur /6.000,- Sk
- dňa 17.5.2007 sumu 9.958,18 eur /300.000,- Sk
- dňa 21.5.2007 sumu 1.193,73 eur /45.000,- Sk
- dňa 3.10.2007 sumu 663,88 eur /20.000,- Sk
- dňa 12.10.2007 sumu 829,85 eur /25.000,- Sk

- dňa 17.10.2007 sumu 2.323,57 eur /70.000,- Sk
- dňa 20.10.2007 sumu 3.319,39 eur /100.000,- Sk
- dňa 3.11.2007 sumu 2.655,51 eur /80.000,- Sk
- dňa 6.11.2007 sumu 663,88 eur /20.000,- Sk
- dňa 7.11.2007 sumu 1.161,79 eur /35.000,- Sk

- dňa 20.12.2007 sumu 1.493,73 eur /45.000,- Sk
- dňa 7.1.2008 sumu 896,24 eur /27.000,- Sk
- dňa 3.3.2008 sumu 3.651,33 eur /110.000,- Sk
- dňa 7.3.2008 sumu 7.966,54 eur /240.000,- Sk
- dňa 6.2.2009 sumu 3.000 eur

- dňa 22.7.2009 sumu 5.100 eur
- dňa 30.7.2009 sumu 2.800 eur
- dňa 24.8.2009 sumu 5.000 eur
- dňa 14.9.2009 sumu 6.000 eur
- dňa 19.10.2009 sumu 1.000 eur

- dňa 29.12.2009 sumu 10.000 eur
- dňa 9.2.2010 sumu 10.000 eur
- dňa 10.2.2010 sumu 5.000 eur
- dňa 16.4.2010 sumu 6.000 eur
- dňa 27.4.2010 sumu 7.000 eur

- dňa 10.8.2010 sumu 10.000 eur
- dňa 10.2.2010 sumu 8.000 eur18. Keď suma pôžičiek bola už privysoká, požiadal najskôr ústne, potom telefonicky a neskôr cestou
právneho zástupcu o vrátenie. Keďže nereagoval, vyzval ho výzvou z 16.11.2010 na vrátenie pôžičky do
3 dní. Na základe výzvy žalovaný neuhradil požadovanú sumu, preto podal žalobca návrh na vydanie

platobného rozkazu. Platobný rozkaz bol vydaný pod č. k. 8C/110/2011-39 dňa 20.5.2011. Žalovaný
prostredníctvom právneho zástupcu podal odpor, že pokiaľ vkladal žalobca na jeho účet peniaze boli to
prostriedky spoločnosti RAC, spol. s r.o., Šaľa a žalovaný takéto peňažné prostriedky prijímal vždy len
v rámci činnosti predmetnej obchodnej spoločnosti.

19. V predchádzajúcom rozhodnutí vtedy prvoinštančný súd v odôvodnení poukázal na to, že - dňa
30.4.2007 bola medzi účastníkmi konania uzavretá rámcová zmluva o pôžičke, z textu tejto rámcovej
zmluvy nemalo vyplývať kedy sa má pôžička vrátiť a v konaní žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
existenciu takejto zmluvy - v konaní nebola preukázaná žiadna písomná zmluva o pôžičke, ale ani z
potvrdení o vkladoch nevyplýva, že sa jedná o pôžičku, - žalobca ani len neuviedol v doklade účel
finančnej transakcie. Súd má podľa jeho uvedenej argumentácie za preukázané, že poskytnuté finančné

prostriedky mali byť platbami za účelom úhrady záväzkov spoločnosti RAC, spol. s r.o. a nie pôžičky
žalobcu žalovanému. V uznesení odvolacieho súdu (Krajský súd Trnava č. k. 23Co/704/2014 - 272 zo
dňa 9. novembra 2015) bolo konštatované, že takáto argumentácia však nevyplýva z uskutočneného
dokazovania. Ktoré dôkazy súd považoval za preukazujúce, že platby na účet neboli pôžičkou, ale
platbami za účelom úhrady záväzkov spoločnosti RAC, spol. s r.o. neuviedol v hodnotení dôkazov,

teda nezhodnotil a tiež nevysvetlil aké úvahy ho k tomuto záveru viedli. Odvolací súd tu poukazoval
na stále tvrdenie žalobcu, že písomná zmluva uzavretá nebola. Ak tvrdil, že uzavretie rámcovej zmluvy
o pôžičke mal žalobca na mysli, že medzi nimi existovala dohoda, že žalobca poskytne žalovanému
viacero pôžičiek na žiadosť žalovaného. Podľa tvrdenia žalobcu toto malo predstavovať ten rámec, t.
j. rámcovú zmluvu o pôžičke. Potom každá jedna poskytnutá suma predstavovala jednotlivé konkrétne

poskytnuté pôžičky. Odvolací súd tak v tejto časti vtedy poukazoval na to, že písomná forma nie je
obligatórnou náležitosťou zmluvy o pôžičke, navyše so žalovaným ho spájali aj podnikateľské aktivity.

20.PozrušenívecisúdI.inštanciedopĺňaldokazovaniedopočutímúčastníkovanapojednávanížalobca
uviedol, že žiadna písomná zmluva o pôžičke medzi účastníkmi vyhotovená nebola, že bolo uzavretých

viacero ústnych zmlúv. Čo sa týka uhrádzania záväzkov spoločnosti RAC, spol. s r.o., na uhrádzanie
záväzkov mal dostávať žalovaný peniaze od žalobcu, a to v hotovosti, keď bol v Košiciach, o čom si mali
viesť zošit. Taktiež k odovzdávaniu peňazí malo dochádzať v Žiline kde mala firma prenajatý byt, nakoľko
sa podieľali na stavbe Auparku v Žiline. Čo sa týka okolností uzavretia pôžičky žalobca na pojednávaní
dňa 17.3.2016 uviedol, že aj predtým požičiaval žalovanému menšie čiastky peňazí, avšak bolo to v

hotovostianebolotozdokladované.VzmyslezrušujúcehorozhodnutiaKrajskéhosúduvTrnavežalobca
mal uviesť podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke na čo bol súdom vyzvaný. K tomu žalobca uviedol:
„peniaze som prenechal, jednalo sa o slovenské koruny resp. eurá. Čo sa týka vrátenia peňazí dohodli
sme sa tak, že keď sa budú robiť väčšie zákazky budú odmeny a z týchto peňazí mi ich on vráti.“
Žalobca ďalej uviedol, že sa robili aj väčšie zákazky, boli aj odmeny nie veľké avšak žalovaná nič nevrátil.

Odmeny sa vyplácali v hotovosti. Keďže žalobca spravoval účet vyplácal aj odmeny. Na odmenách sa
delili rovnodielne. Keď boli slovenské koruny tak odmeny boli okolo 15 000 Sk. Po zavedení eura boli
odmeny 3 až 5 tisíc euro mesačne. Niekedy to bolo 2.000 euro mesačne. Žalobca ďalej uviedol, že
žalovaný okrem tohto príjmu, ktorý mu on vyplácal nemal žiaden iný príjem. On si v tomto období kúpil
záhradnú chatku, autá, pozemok.

21. Predchádzajúci odvolací súd v zrušujúcom uznesení uvádzal, že vtedajší prvoinštančný súd
zdôvodňoval, že žalobca platby na účet žalovaného neidentifikoval ako pôžičku, preto žalovanému
údajne neposkytol žiadnu pôžičku. Vtedy však poukázal odvolateľ - žalobca, že tieto platby neboli
identifikované ako „suma na úhradu faktúr spoločnosti RAC, spol. s r.o.“ preto pri predchádzajúcej

argumentácii súdu sa takáto platba nemôže považovať za platbu na úhradu faktúry spoločnosti RAC,
spol. s r.o. V ďalšej časti odôvodnenia pôvodného rozsudku prvoinštančný súd uvádzal nasledovné: „Aj
keď jednotlivé platby žalobcu na účet žalovaného nie je možné priradiť k úhradám žalovaného čo do
času a výšky, je to možné vysvetliť tak, že nie všetky úhrady a platby mohli byť zaevidované v účtovníctve
spoločnosti, pričom v rámci vykonaného dokazovania a znaleckého posudku sa mohlo prihliadať iba na

platby skutočne zaúčtované.“ Týmto súd bez akéhokoľvek dôkazu potvrdil, že platby sú neidentické čo
do času a výšky a nezaevidované v účtovníctve žalovaného. Takže nemohol tým jednotlivé platby, ktoré
žalobca žiadal vrátiť ako pôžičku považovať za platbu na úhradu faktúry spoločnosti RAC, spol. s r.o. Z
tohto je preto možné vyvodiť jeden záver, že nezhodujú sa platby na účet s účtovníctvom žalovaného,a tiež je nelogické a nesprávne konštatovanie súdu, že platby „nemuseli byť“ zaevidované. Bolo potom
nepreskúmateľnéprenezrozumiteľnosťakomoholsúdI.stupňatakýtozávervyvodiťasvojerozhodnutie
odôvodnilskutočnosťou,ktorúnemalanilenzapreukázanú.PozrušenívecisúdI.inštancieužkonkrétne

uvádza z akých dôkazov vychádza: z bankových výpisov osobného účtu žalovaného nie je možné vidieť
účel výberu hotovosti. Výbery sú v ucelených čiastkach desiatok až tisíc eur a záväzky voči dodávateľom
uhradené v hotovosti boli až na úrovni centov. Keďže išlo o osobný účet, nie je možné výbery prisudzovať
k úhradám faktúr, nakoľko na uvedenom osobnom účte sú aj iné vklady. Z tabuľky na č. l. 9 znaleckého
posudku vyplýva, že celkom vklady žalobcu na účet žalovaného činili 121.176,78 euro a že žalovaný

uhradil faktúry celkom v hodnote 177.440,12 euro. Úhrady odoslaných faktúr v hotovosti Ing. K. O. v
mene spoločnosti RAC, spol. s r.o. neprijímal. Úhrady dodávateľských faktúr v hotovosti, ktoré vykonal
v mene spoločnosti RAC, spol. s r.o. Ing. O. boli zaúčtované v účtovníctve spoločnosti RAC, spol. s r.o.
o zaplatení sumy sú znížené záväzky spoločnosti vrátane zostatku hotovosti v pokladnici spoločnosti. Z
tabuľky na č. l. 11, 12, 13, 14, 15 znaleckého posudku možno konštatovať, že sa v podstate kryjú výbery
hotovosti z banky v mene spoločnosti RAC, spol. s r.o. O. W. sa zaúčtovaním v účtovníctve spoločnosti

RAC, spol. s r.o. a s vkladom v hotovosti na osobnom účte Ing. K. O.. Stav, ktorý vykazovala pokladňa
31.7.2010 bol 56.619,24 euro. Úhrady záväzkov vykonané žalovaným v mene spoločnosti RAC, spol. s
r.o. boli v sume 177.440,12 euro. Keďže Ing. K. O. nevyberal finančné prostriedky v hotovosti z pokladne
spoločnosti na úhradu záväzkov, ale uhrádzal záväzky za spoločnosť RAC spol. s r.o. v účtovníctve
spoločnosti by sa uvedená zmena prejavila ako zmena veriteľa. To znamená, že veriteľom by sa stal

Ing. K. O. na miesto spoločníka, v ktorých vykonal úhrady záväzkov a stav hotovosti v pokladni by nebol
znížený a úhrady ním vykonané a predstavoval by hodnotu 234.058,36 euro.

22. K hodnotenie dôkazov - svedeckých výpovedí v predchádzajúcom rozhodnutí odvolací súd vytkol,
že je zo strany súdu nedostatočné, pretože sa nevyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami,

ktorébymalipreukazovaťtvrdeniesvedkova,tiežjasneavýstižnenevysvetlil,ktoréskutočnostipovažuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal. Týkalo sa to hodnotenia svedeckej výpovede
svedka A. C. a svedkyne V. C.. Z výpovedí svedkov po zrušení veci sú I. inštancie zistil, že svedkyňa V.
C. ako bývalá ekonómka v spoločnosti RAC, spol. s r.o. (v súčasnosti je ekonómka p. W. v spoločnosti
SCARPI, s.r.o.) zaúčtovávala všetky doklady, jej náplňou práce bolo aj vedenie bankového účtu, vedenie

pokladne ako aj mzdová agenda. Vypovedala, že žalovaný bol väčšinou na západnom Slovensku
a jej nosieval príjmové, resp. výdavkové pokladničné doklady na zaúčtovanie. V pokladni hotovosť
nemala, žalovanému peniaze nedávala. S účtom spoločnosti RAC, spol. s r.o. disponoval len žalobca,
všetko uhrádzal a robil prevody. Kompletnú účtovnú evidenciu spoločnosti RAC, s.r.o. odovzdala pánovi
W. a on ju odovzdal pánovi O.. Účtovná evidencia za roky 2005 až 2008 bola odovzdaná pánovi

W.. Všetku účtovnú evidenciu robila svedkyňa u seba doma v I.. Čo sa týka spoločnosti DaM-STAV
tak zo začiatku sa peniaze tejto spoločnosti uhrádzali bankovým prevodom a neskôr, keď mala táto
spoločnosť problémy s exekúciou tak sa peniaze tejto spoločnosti vyplácali v hotovosti. Svedok A. C. na
pojednávaní uviedol, že je spoločníkom a konateľom spoločnosti RAC, s.r.o. od roku 2010. Firma RAC,
spol. s r.o. vykonávala práce väčšinou na západnom Slovensku. Žalovaný mal na starosti vyplácanie

subdodávateľov, vyplácanie za stroje a náradia, materiál atď. Podľa svedka vo firme to fungovalo tak, že
pán W. posielal pánovi O. na jeho účet peniaze a z týchto peňazí pán O. vyplácal záväzky spoločnosti.
Súd poukázal na tú časť výpovede svedka, v ktorej svedok hovoril o finančnej situácii žalobcu. Sám
žalobca potreboval financie, keďže si kúpil starší dom, ktorý rekonštruoval na čo potreboval financie,
ktoré sa snažil zabezpečiť vybavením si úveru. Svedok uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by žalobca

požičiaval žalovanému peniaze. Svedok tiež uviedol, že žalobca si riešil svoju finančnú situáciu tým, že
vyberal peniaze z účtu spoločnosti RAC, spol. s r.o. Bolo to napr. vtedy, keď boli spolu na dovolenke v
Prahe. Stávalo sa tiež, že z firemných peňazí nakupoval veci, ktoré s činnosťou obchodnej spoločnosti
nemali žiaden súvis.

23. Žalobca tvrdil, že žalovaný kupoval nové autá na zlepšenie svojho imidžu, no ničím to nepreukázal.
Žalovaný uviedol, že v období rokov 2007 až 2010 jazdil na aute Land Rover, ktorého držiteľom bola
spoločnosť RAC, spolu s manželkou vlastnil motorové vozidlo Škodu Octavia, ktoré si zakúpili v roku
2005. Tvrdenia žalobcu o kúpe áut žalovaným sa nezakladajú na pravde. Rovnako ako aj jeho tvrdenia

ohľadne kúpy nehnuteľnosti žalovaným vzhľadom na to, že si žalovaný spolu s manželkou zakúpili v
sledovanom období rokov 2007 až 2010, keď mala byť poskytnutá pôžička len záhradnú chatku spolu so
záhradou za sumu 65 000 Sk. Ďalšie nehnuteľnosti žalovaný nadobudol dedičstvom. Žalobca vo svojej
žalobe tvrdil, že časť zisku spoločnosti RAC bolo potrebné použiť na ďalšie investície, na výplaty prezamestnancov a preto neostalo veľa prostriedkov pre samotných spoločníkov. Právny zástupca žalobcu
na pojednávaní dňa 16.8.2016 uviedol, že žalovaný nemal dostatočný príjem na svoj bežný život. Je
to v úplnom rozpore s tvrdením žalobcu na pojednávaní dňa 17.3.2016, keď žalobca výslovne uvádzal,

že v období, keď boli slovenské koruny vyplácal žalovanému 15 000 Sk mesačne a v období keď sa
začalo platiť eurom žalobca dostával od žalovaného mesačne 3 až 5 tisíc euro. Tvrdenia žalobcu a jeho
právneho zástupcu sú v zjavnom rozpore.

24. Po zrušení veci súd I. inštancie vo svojom rozhodnutí závery znaleckého posudku zhodnocuje tak,

že zo znaleckého posudku vyplýva, že ku dňu odovzdania účtovníctva bol stav pokladne 125.970 eur,
žalovaný na úhradu faktúr vynaložil sumu 177.440,12 eur. Zaplatené prostriedky žalovaným v hotovosti
boli zúčtované tak, že sa znížili záväzky spoločnosti a znížil sa stav pokladne spoločnosti. V prípade,
ak by nebol stav pokladne spoločnosti znížený o úhrady vykonané žalovaným, bol by stav pokladne k
31.7.2010 vo výške 234.058,36 euro. Aj keď jednotlivé platby žalobcu na účet žalovaného nie je možné
priradiťkúhradámžalovanéhočodočasuavýšky,jetomožnévysvetliťtak,ženievšetkyúhradyaplatby

mohli byť zaevidované v účtovníctve spoločnosti, pričom v rámci vykonaného dokazovania a znaleckého
posudku sa mohlo prihliadať iba na platby skutočne zaúčtované.

25. Žalobca tak nepreukázal, že okrem peňazí, ktoré vložil na účet žalovaného by mu poskytol
ďalšie peniaze, možno vyvodiť, že peňažné prostriedky zasielané na účet žalovaného boli peňažnými

prostriedkami spoločnosti RAC, spol. s r.o. a slúžili na úhradu záväzkov tejto spoločnosti. Z tohto vyplýva
spôsob hospodárenia spoločnosti; žalovaný zabezpečoval podnikateľskú činnosť v západoslovenskom
regióne pre spoločnosť RAC, nemal prístup k účtu, peňažné prostriedky poukazované žalobcom na účet
žalovaného boli peňažnými prostriedkami spoločnosti RAC, spol. s r.o. a slúžili na jej hospodárenie.
Nebolo preukázaná tvrdenie žalobcu, že by žalovaný kupoval autá a nehnuteľnosti a že peniaze od neho

potreboval na tieto účely. Nemal ani zlú finančnú situáciu, lebo mu žalobca, čo vyplýva z jeho výpovede,
vyplácal 15 000 Sk a v čase po zavedení eura 3000 až 5000 eur mesačne. Žalobcom prezentované
tvrdenie, že žalovanému peniaze na chod spoločnosti RAC odovzdával osobne v hotovosti v Žiline, čo
bolo zaznačované do zošita, nebolo preukázanie, nepredložil o tom dôkaz- existenciu tohto zošita resp.
neprodukoval iný dôkaz, že peniaze odovzdával žalovanému a tieto boli určené na chod spoločnosti

RAC. Preto správne súd tieto tvrdenia žalobcu hodnotí za nehodnoverné. Takto potom po zhodnotení
všetkých dôkazov ako tvrdenia žalobcu boli náležitým spôsobom vyvrátené a zároveň vychádzajúc zo
znaleckého posudku môže súd I. inštancie správne došiel k záveru, že žalobca žalovanému žiadnu
pôžičku neposkytol, že peniaze, ktoré mu zasielal zo svojho osobného účtu na osobný účet žalovaného
boli peniaze spoločnosti RAC a boli určené na chod tejto spoločnosti.

26. Podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku rozhodol súd I. stupňa správne
o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Úspešnému žalovanému
tak priznal právo na plnú náhradu trov. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po
právoplatnosti.

27. Odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu I. inštancie potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 a
2 CSP.

28. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov

odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovanýbolvodvolacomkonanívcelomrozsahu
úspešný.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie

prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).