Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/109/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204638
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616204638.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej žalobcu Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému Y. D., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX,
o zaplatenie 568,74 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 6C/144/2016-36 zo dňa 13. decembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku a vo výroku o
nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o uložení povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobcovi sumu 7,20 eur.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7,20
eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Vychádzal z toho, že vzťah medzi stranami sporu je vzťahom
spotrebiteľským, preto aj bez vyjadrenia žalovaného (ktorý nebol v konaní zastúpený advokátom) k
žalobe skúmal, či bola uzavretá zmluva o poskytnutí úveru a ak áno, či neobsahovala ustanovenia,

ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by žalovanému poskytol finančné prostriedky na
základe písomnej zmluvy, a preto vzhľadom na § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. nemá nárok
na žiadne úroky z úveru a ani poplatky v súvislosti s prečerpaním finančných prostriedkov.
2. Okresný súd zdôraznil, že žalobca predložil iba výpisy z účtu žalovaného za obdobie od 1.3.
do 12.8.2013, pričom už v prvom výpise je vyznačený zostatok na účte mínus 449,91 eur. Žalobca
neodôvodnil, z čoho táto suma pozostáva a napriek výzve súdu nepredložil predchádzajúce výpisy. Za

vymedzenéobdobievyplývazdotknutýchvýpisovzúčturozdielmedzikreditnýmiadebetnýmipoložkami
mínus 118,83 eur, ktorý však vznikol aj započítaním nedôvodných poplatkov a úrokov vo výške 111,63
eur. Okresný súd žalobcovi priznal iba rozdiel uvedených súm, t.j. 7,20 eur a uzavrel, že v otázke istiny
prevyšujúcej danú čiastku žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
3.Okresnýsúdzamietolžalobuajvčastiúrokovzúveruvovýške28%ročne,keďžežalobcanepreukázal
uzavretie písomnej zmluvy spĺňajúcej náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. Absenciu
predmetnej zmluvy nie je možné nahradiť všeobecnými obchodnými podmienkami. Doplnil, že aj v

prípade uzavretia (riadnej) zmluvy by žalobcovi nevznikol nárok na úroky po zosplatnení úveru, k čomu
- v zmysle listinných dôkazov predložených žalobcom - došlo 2.3.2013. Vzhľadom na to, že žalovaný
bol neúspešný iba v nepatrnej časti (v rozsahu 0,01%) patrí mu nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.4. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že žalobe bude vyhovené v celom rozsahu

a bude mu priznaná i náhrada trov konania. Poukazoval na to, že pokiaľ okresný súd považoval návrh
za neúplný, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie. Súčasne uviedol, že požiadavke okresného súdu na
predloženie špecifikácie istiny a výpisov z účtu žalovaného vyhovel.
5. Odvolateľ tvrdil, že zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie
platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné

podmienky, ktorých neoddeliteľnou súčasťou je taktiež sadzobník; z rozhodnutí Súdneho dvora pritom
vyplýva, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jeden dokument. Dodal, že banka
je oprávnená jednostranne meniť výšku úrokových sadzieb a poplatkov.
6. Žalobca mal za to, že nárok na úrok mu zostáva zachovaný aj po zosplatnení úveru; ktorú úvahu
bližšie rozviedol. Obdobne mal za to, že mu prináleží úrok po dobu nepovoleného prečerpania/dispozície
žalovaným peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa.

7. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP; z ktorého titulu zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý v odvolaní

nenapadnutom výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 7,20 eur) a bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) v preskúmavanej
časti potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP.

9. Odvolateľ si pomerne účelovo zamieňa neúplnosť návrhu/žaloby s neunesením dôkazného bremena.

V zmysle žalobcom naznačovaného výkladu by mal súd vyzvať stranu sporu (prioritne žalobcu, ktorý
si uplatňuje konkrétny nárok) na predloženie takých dôkazov, na základe ktorých mu bude v spore
vyhovené. Takýto prístup je však v zásadnom rozpore so základnými (ústavnými) princípmi civilného
sporového konania, a to s princípom rovnosti strán a nestrannosti súdu. Úlohou súdu nie je viesť
konanie tak, aby žalobca bol v spore úspešný; navyše spôsobom, kedy by doslova sám súd iniciatívne

vymedzoval rozhodujúce skutkové tvrdenia a vyhľadával k nim sa viažuce dôkazy.

10. V súdenej veci okresný súd - do určitej miery až nad rámec jeho bezprostredných povinností -
vyzval žalobcu na bližšiu špecifikáciu žaloby, osobitne vymedzenie žalobnej istiny, vrátane predloženia
výpisov z účtu žalovaného, ktorým preukazuje výšku debetného zostatku, a to odo dňa vzniku

nepovoleného prečerpania. Okresný súd v napadnutom rozsudku náležite konštatoval, že žalobca
nepreukázal(aniskutkovonevymedzil),kedypresneaakýmspôsobomdebetnýzostatokvznikol.Naním
predložených výpisoch z účtu žalovaného už suma 449,91 eur figuruje ako (predchádzajúci) mínusový/
debetný zostatok. Predovšetkým však žalobca nepreukázal existenciu ním tvrdeného zmluvného
dojednania, resp. zmluvy, na základe ktorého/ktorej vôbec malo dôjsť k oprávneniu žalovaného využívať

prečerpanie; t.j. disponovať s väčším rozsahom prostriedkov ako bol aktuálny zostatok na jeho účte.
11. Nadväzne je plne dôvodným záver o neunesení dôkazného bremena žalobcom ohľadne uzavretia
úverovej zmluvy medzi zmluvnými stranami. Len pre úplnosť krajský súd dopĺňa, že zo zmluvy o
spolupráci pri poskytnutí bankových produktov a služieb uzavretej medzi stranami dňa 10.8.2006 (č.l.
4) vyplýva, že možnosť prečerpania na osobnom účte žalovaného dojednaná nebola. Inú písomnosť

(zmluvné dojednanie) týkajúcu/e sa povoleného prečerpania žalobca v priebehu sporu nedoložil a ani
neoznačil.

12. Pokiaľ žalobca nepreukázal uzavretie riadnej písomnej zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov/
úveru žalovanému, takýto „úver“ je úverom bezúročným a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ zák.

č. 129/2010 Z.z.). Z toho titulu je bezpredmetnou polemika o akceptovateľnosti spôsobu dojednania/
úpravy (zvyšovania) úrokových sadzieb a poplatkov prostredníctvom sadzobníka, prípadne v spojení
so všeobecnými obchodnými podmienkami. Obdobne je irelevantná argumentácia odvolateľa ohľadne
oprávnenia uplatňovať si úroky i po zosplatnení úveru. Je však potrebné dodať, že túto úvahu okresný
súd uviedol len nad rámec rozhodujúceho záveru o nepreukázaní uzavretia písomnej zmluvy o úvere, a

teda o jeho bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Rovnako len v záujme komplexnosti odvolací súd dopĺňa,
že hoci žalobca sa domáhal svojho nároku čiastočne na základe všeobecných obchodných podmienok
a sadzobníkov z období (zrejme) rokov cca 2006 až 2013, predložil všeobecné obchodné podmienky
i sadzobník účinné až od 1.4.2016.13. Z konštatovaných dôvodov je zrejmé, že odvolacie námietky žalobcu, ktorými je odvolací súd
viazaný, sú neopodstatnené. Keďže neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré

odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), napadnutý rozsudok v meritórnej časti
potvrdil ako vecne správny.

14. Žalobca síce odvolaním výslovne napadol aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách
prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ním tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci

samej (čiastočným zamietnutím žaloby). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá
vecnú správnosť (pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 CSP)
aj od neho závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd
náležite aplikoval zásadu úspechu v spore.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1

CSP tak, že stranám nárok na ich náhradu nepriznal. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto
nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu žalovanému žiadne trovy konania v súvislosti odvolacím
prieskumom nevznikli (§ 251 CSP).

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.