Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/766/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215210448
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7215210448.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Naďa, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: U.D. X., nar.: XX. XX. XXXX, bytom M. XXX/
XX, O., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Záhradnícka 60,
Bratislava, pod spis. zn.: EX 3295/2015, pre vymoženie istiny 89,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k.: 49Er/1401/2015-22 zo dňa 22. 02. 2016,
takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Zároveň rozhodol, že povoľuje odklad
exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava, pod
č. EX 3295/2015 do dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie
zo dňa 13. 07. 2015.

2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že oprávnený sa podaným návrhom spísaným

formou zápisnice zo dňa 30. 01. 2015 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.,
vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky proti povinnému na základe exekučného titulu -
právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a. s., č. k.: SR 01988/2014 zo dňa 29. 07. 2014. Okresný súd Košice II dňa 08.
06. 2015 pod č. 5803/208551* vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., poverenie
na vykonanie exekúcie podľa podaného návrhu.

3. Súd preskúmal Zmluvu o úvere č. 900100267 zo dňa 06. 12. 2011 vrátane Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru , pričom zistil, že oprávnený sa touto zmluvou zaviazal poskytnúť povinnému úver vo
výške 500 eur a povinný sa zaviazal oprávnenému poskytnutý úver vrátiť zvýšený o príslušný poplatok
vo výške 484 eur a to v pravidelných mesačných splátkach v počte 12 po 82 eur, teda celkovo mal
vrátiť sumu 984 eur.

4. Citoval ustanovenie § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"),
§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZRK"), § 2 písm. a) zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch.

5. Podľa predmetnej zmluvy o úvere, ktorú uzavrel oprávnený s povinným a ktorá bola podkladom pre
rozhodcovský rozsudok, sa veriteľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazalposkytnúť dlžníkovi, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
úver v dohodnutej výške. Preto súd posúdil predloženú úverovú zmluvu uzavretú dňa 06. 12. 2011
ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve, pretože

sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právny režim zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľskej úveroch a § 52 a nasl. OZ.

6. Ďalej súd zistil, že zmluvné strany v bode 14 VPPÚ sa dohodli, že v prípade sporu sa zmluvné strany
dohodli, že spory vzniknuté zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou nepodarí vyriešiť mimosúdnou dohodou,

budú sa riešiť v rozhodcovskom konaní alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky.

7. Citoval ustanovenie § 40 ods. 1, § 45 ods. 1 a 2 ZRK, § 53 ods. 1 až 5 OZ, § 41 ods. 2 písm. d), §
57 ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
"Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1 a 2 ZRK.

8. Súd bol toho názoru, že rozhodcovská doložka nebola platne dojednaná. Spôsob, akým bola
koncipovaná nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom
predkladanízmluvnýchpodmienok(ideozmluvuoúverearozhodcovskúzmluvu,obepodpísanévjeden
deň),ktorýmoprávnenýsledovalvylúčenietohtodojednaniaspodrežimusúdnejkontroly.Rozhodcovská
zmluva je formulárová zmluva, ktorú povinná nemohla nijako ovplyvniť, mohla ju len ako celok odmietnuť

alebo podpísať.

9. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal súd za preukázané, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v
rozhodcovskej zmluve predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach spotrebiteľa. Táto neprijateľná podmienka je v zmysle § 53 ods. 5 absolútne

neplatná.

10. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

11. Súd ďalej zistil, že exekúcia prebieha zrážkami zo mzdy a iných príjmov povinného. Dospel k záveru,

že je nevyhnutné povolenie odkladu exekúcie a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu.

12. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval vyšší súdny úradník.

13. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie zrušil. Namietal správnosť záveru súdu prvého stupňa, že v danom prípade ide o
spotrebiteľskú zmluvu, pretože povinnej bol úver poskytnutý na účel povolania. S poukazom na znenie
bodu 2 všeobecných podmienok poskytnutia úveru oprávnený vytýkal súdu prvého stupňa aj nesprávne
právne posúdenie rozhodcovskej doložky, pretože zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej
právomoci súdu na riešenie sporov, teda nejde o výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

14. Tvrdil, že ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, pretože umožňuje každej zmluvnej strane
domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho
konania. To znamená, že rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Uviedol, že rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme,

povinná však v tomto konaní bola nečinná Oprávnený tiež tvrdil, že takéto alternatívne rozhodcovské
doložky sú právne prípustné tak vo vnútroštátnom, ako i v európskom práve. Zdôraznil, že podľa
smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné
právne predpisy, teda ide o prípady rozhodcovského konania ad hoc uskutočňovaného bez príslušného
právneho podkladu, v danom prípade však rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej

doložky na základe zákona o rozhodcovskom konaní.

15. Ďalej oprávnený bol toho názoru, že exekúcia prebieha v súlade so zákonom a neexistuje v danom
prípade zákonný dôvod na povolenie odkladu exekúcie.

16. K predmetnému odvolaniu oprávneného sa súdny exekútor a ani povinný v stanovenej lehote
písomne nevyjadrili.17. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako

súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

18. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v

zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Oprávnený v odvolaní namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie úverovej zmluvy
účastníkov konania súdom prvého stupňa ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože povinnej bol

úver poskytnutý na účel povolania.

20. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v
čase uzavretia zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť

veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

21. Oprávnený ako obchodná spoločnosť je právnickou osobou založenou za účelom podnikania.
Z výpisu z obchodného registra oprávneného vyplýva, že okrem iného má v predmete činnosti aj

poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Zmluvu o úvere s povinnou uzavrel teda v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti, preto ho možno nepochybne označiť za dodávateľa.

22. V zmluve o úvere zo dňa je skutočne v časti, kde "dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú
poskytnuté na výkon" krížikom zaškrtnutá predlač "povolania" (okrem iného aj zamestnania, podnikania

a iný účel). Odvolací súd má však za to, že len na základe takéhoto vyznačenia (z ktorého ani nevyplýva,
že ho vykonala povinná) nemožno bez pochybností uzavrieť, že povinnej bol úver poskytnutý na výkon
povolania. Okolnosť, že zmluva o úvere nebola uzavretá s fyzickou osobou ako spotrebiteľom, zaťažuje
v konaní oprávneného ako veriteľa. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že povinná skutočne
úver vzala na účel povolania a povinná túto skutočnosť nepotvrdila, je preto potrebné vychádzať z toho,

že úverovú zmluvu uzavrela ako spotrebiteľ.

23. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Poskytnutý úver túto charakteristiku
spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinná nemohla

ovplyvniť, lebo boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

24. Podľa bodu 2 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa všetky spory z úverovej zmluvy
mohli riešiť pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.
s., Bratislava alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na

príslušnom súde.

25. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil aj dojednanie
vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. O takúto neprijateľnú zmluvnú podmienku ide však aj v prípade, ak si

podľa nej spotrebiteľ mohol vybrať medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale ak sa konanie začína na
návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, lebo mu neumožňuje samostatne si zvoliť spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva túto voľbu výlučne na dodávateľovi, ktorý vyberá aj rozhodcov, ktorí by mali

prípadné spory riešiť. V skutočnosti je týmto dojednaním odopretá spotrebiteľovi možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na rozhodcovský súd. Súd
prvého stupňa navyše správne konštatoval, že rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom
vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a to z úverových podmienok oprávneného. Spotrebiteľtedanemalnavýberavzhľadomnasplynutietejtozmluvnejpodmienkysostatnýmipodmienkamizmluvy
mohol len zmluvy ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, teda aj
rozhodcovskému konaniu.

26. Možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým
súdom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka považuje za neprijateľnú, a preto neplatnú.

27. Z uvedeného vyplýva, že ak je dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu pre jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný
predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

28. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými

stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná rozhodcovská
zmluva o tom, že majetkové spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom. Bez takejto
platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§
4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre

exekučné konanie.

29. Posúdenie rozhodcovskej doložky a následne rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu
malo v danej veci zásadný význam, preto sa odvolací súd ďalšími odvolacími námietkami oprávneného
nezaoberal a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ako vecne správne potvrdil.

30. Podľa ustanovenia § 56 ods. 1 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd (§ 45)
povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by
neodkladnáexekúciamohlamaťprenehoaleboprepríslušníkovjehorodinyzvlášťnepriaznivénásledky
a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na

návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

31. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak
možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

32. V posudzovanej veci povinný podala návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného
poriadku a tvrdila, že je tu predpoklad zastavenia exekúcie.

33. Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá, že pred súdom alebo pred iným orgánom sa vedie
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá bude rozhodujúca pre postavenie povinného v prebiehajúcom

exekučnom konaní a možno dôvodne predpokladať, že bude vyriešená tak, že dôjde k zastaveniu
exekúcie. Odklad exekúcie má v takom prípade zabrániť tomu, aby vykonávaním exekúcie došlo k
bezdôvodnému obohateniu alebo vzniku nároku na náhradu škody. Ide teda o činnosť prevenčnú a
zabezpečovaciu.

34. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ sa začalo konanie, ktorého výsledkom môže byť zastavenie
exekúcie, možno z toho vyvodiť záver, že povolenie odkladu exekúcie na dobu do dňa právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým bude rozhodnuté o návrhu povinného na zastavenie exekúcie je v súlade s
ustanovením § 56 ods. 2 Exekučného poriadku.

35. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP.

36. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný

a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).