Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. november 2017

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 6C/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6817206309
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Šedivec

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2017:6817206309.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia

Slovenska, IČO: 47 232 480, sídlo Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, zastúpený Advokátskou
kanceláriou RELEVANS s.r.o., IČO: 47 232 471, sídlo Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti
žalovanému: B. U., H.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XXX, XXX XX Q., o zaplatenie 194,42 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje platobný rozkaz Okresného súdu Revúca č.k. 6C/31/2017-13 zo dňa 29.09.2017 v celom
rozsahu.

Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovi194,42Eur,úhradupoštovýchsadziebspojenýchsvymáhanímvo
výške 1,45 Eur, a náhradu trov konania vo výške 49,02 Eur (súdny poplatok 16,50 Eur a trovy právneho
zastúpenia 32,52 Eur), všetko v mesačných splátkach vo výške 20,- Eur splatných vždy do posledného
dňa v mesiaci počnúc od 30.11.2017 do zaplatenia pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia
jednej splátky riadne a včas.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 27.09.2017 proti žalovanému domáhal zaplatenia 194,42 Eur na
tom skutkovom základe, že žalovaný nezaplatil úhrady podľa zákona č. 340/2012 Z. z., žalovaná suma
pozostávala s dlžných úrad vo výške 177,42 Eur a pokuty 17,- Eur, okrem toho sa žalobca domáhal

zaplatenia náhrady nákladov spočívajúcich v poštovnom 1,45 Eur.

2.Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom č.k. 6C/31/2017-13 zo dňa 29.09.2017, ktorým
podanejžalobevcelomrozsahuvyhovel,aprotiktorémupodalžalovanývčasodporodôvodnenýtým,že
žalovanú sumu uznáva, ale jeho príjmom je iba minimálna mzda, jeho manželka je nezamestnaná, preto
nie je schopný zaplatiť celý dlh naraz, ale iba v mesačných splátkach po 20,- Eur. Takto odôvodneným
odporom žalovaný navrhoval, aby súd o lehote na plnenie rozhodol tak, že dlh bude zaplatený v

primeraných splátkach. Odpor proti platobnému rozkazu má podľa § 267 ods. 1 a ods. 2 písm. c) CSP
obsahovaťajvecnéodôvodnenie.Zatakétoodôvodneniejepotrebnépovažovaťajžiadosťžalovanéhoo
zaplatenie dlhu v splátkach, pretože kým pri rozhodnutí vo veci samej formou rozsudku môže súd okrem
základnej lehoty na plnenie (tri dni od právoplatnosti) stanoviť aj lehotu dlhšiu alebo uložiť povinnosť
zaplatiť dlh v splátkach (§ 232 ods. 3 a 4 CSP) zohľadňujúc tak aj pomery žalovanej strany, pri rozhodnutí
vo veci platobným rozkazom súd ukladá povinnosť k zaplateniu dlžnej sumy v zákonom stanovenej
lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu (§ 265 ods. 1 CSP) spravila bez vyjadrenia protistrany a

bez bližšej znalosti individuálnych pomerov, ktoré môžu byť významné z hľadiska rozhodovania o dĺžke
lehoty na plnenie. Jedinou možnosťou pre dlžníka zaviazaného na plnenie formou platobného rozkazu
v lehote 15 dní od jeho doručenia ako dosiahnuť možnosť zaplatiť dlh v dlhšej lehote alebo v splátkach
je podaním odporu dosiahnuť zrušenie platobného rozkazu. Ak by súd žalovanému odsúdenému naplnenie formou platobného rozkazu odňal možnosť dosiahnuť zaplatenie dlhu v dlhšej lehote alebo
v splátkach, nepovažujúc žiadosť o splátky dlhu za vecné odôvodnenie odporu proti platobnému
rozkazu, došlo by k porušeniu ústavných práv (práva na súdnu ochranu a rovnosti) účastníkov konania

odsúdených na plnenie formou platobného rozkazu (u ktorých by tak nebolo možné v odôvodnených
prípadoch stanoviť lehotu dlhšiu alebo uložiť povinnosť zaplatiť dlh v splátkach) v porovnaní s účastníkmi
konania odsúdenými na plnenie formou rozsudku. Preto súd podľa § 267 ods. 3 CSP v dôsledku včas
podaného vecne odôvodneného odporu platobný rozkaz Okresného súdu Revúca č.k. 6C/31/2017-13
zo dňa 29.09.2017 v celom rozsahu zrušil.

3.Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu zo dňa 15.11.2017 navrhol podaný odpor žalovaného ako
vecne neodôvodnený odmietnuť, eventuálne navrhol vo veci rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku
podľa § 282 CSP a so zaplatením dlhu v splátkach nesúhlasil.

4.Žalovaný sa aj na pojednávaní vo veci vyjadril tak, že svoj záväzok voči žalobcovi v celom rozsahu

uznáva. Zamestnaný je na Meste Revúca ako koordinátor na dobu jedného roka do apríla 2018, zarobí
iba minimálnu mzdu. Jeho manželka nie je zamestnaná, má príjem iba z dávky v hmotnej núdzi vo výške
40,- Eur mesačne. Žalovaný žije v spoločnej domácnosti iba s manželkou, deti už majú dospelé. Okrem
bežných výdavkov má žalovaný výdavky aj na telefón 30,- Eur mesačne, teraz na zimu musí kúpiť drevo
asi za 270,- Eur, aj to bude splácať vo viacerých splátkach, lebo naraz schopný zaplatiť to tiež nie je, a

spláca aj ďalšiu exekúciu. Preto je žalovaný schopný zaplatiť splátky iba po 20 Eur mesačne s tým, že
prvú by zaplatil do konca mesiaca november 2017.

5.Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na
návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

Podľa § 285 CSP, odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.

6.Súd podľa § 282 CSP na návrh žalobcu rozhodol vo veci rozsudkom pre uznanie. Identifikácia
procesného nároku je uvedená v odseku 1. odôvodnenia tohto rozsudku a dôvodom jeho vydania je

uznanie žalovaného nároku žalovaným.

7.S ohľadom na rozhodnutie súdu vo veci rozsudkom pre uznanie, dokazovanie vo veci bolo vykonané
iba pre určenie paričnej lehoty na základe žiadosti žalovaného o zaplatenie dlhu v splátkach, a to
listinnými dôkazmi: potvrdenie úradu práce č. l. 27-28, potvrdenie o príjme č. l. 29, inkasný lístok č. l. 30,

pričom súd vzal do úvahy aj žalobcom nespochybnené tvrdenia žalovaného o jeho osobných, rodinných
a príjmových pomeroch. Takto mal súd preukázané, že žalovaný je do apríla 2018 zamestnaný na dobu
určitú ako koordinátor, dosahuje príjem vo výške minimálnej mzdy, t.j. 365,37 Eur mesačne v čistom,
žalovaný žije v spoločnej domácnosti iba s nezamestnanou manželkou, ktorá má príjem iba z dávky v
hmotnej núdzi 40,- Eur mesačne, deti už majú dospelé. Okrem bežných výdavkov žalovaný platí výdavky

aj na telefón 30,- Eur mesačne, drevo na zimu asi za 270,- Eur, aj to však bude žalovaný splácať vo
viacerých splátkach, lebo naraz schopný zaplatiť to tiež nie je, a spláca aj ďalšiu exekúciu.

8.Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, pri aplikácii zásady úspechu v konaní (§ 255 CSP)
pri rozhodovaní o trovách konania by tak žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu

100 % (konanie vo veci nebolo zastavené ani sčasti, preto aplikácia § 256 CSP neprichádza do úvahy).
Okrem základných ustanovení o náhrade trov konania podľa zásady úspechu (§ 255 CSP) alebo podľa
zásady zavinenia (§ 256 CSP) prichádza do úvahy aj aplikácia dôvodov hodných osobitného zreteľa
podľa § 257 CSP. Rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania preto nie je iba rozhodovanie podľa
základných ustanovení (§ 255 a § 256 CSP) ale aj úvaha o možnej úprave rozsahu nároku na náhradu

trov konania na základe dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pretože na tomto základe
aj v celom rozsahu úspešný účastník konania môže mať nárok na náhradu trov konania iba čiastočný,
alebo mu možno náhradu trov konania nepriznať aj úplne (ak ustanovenie § 257 CSP umožňuje nárok
na náhradu trov konania nepriznať úplne, umožňuje tiež nepriznať nárok na náhradu trov konania aj
sčasti - arg. a maiore ad minus). Aplikácia § 257 CSP až v štádiu konania o rozhodovaní o výške

trov konania neprichádza do úvahy, pretože vyšší súdny úradník je viazaný rozhodnutím sudcu a už
rozsudkom stanovený pomer nároku na náhradu trov konania nemôže zmeniť (v štádiu rozhodovania
o výške náhrady trov konania možno posudzovať už iba účelnosť jednotlivo vykonaných procesných
úkonov). Ustanovenie § 257 CSP je právnou normou s relatívne neurčitou hypotézou, ktorá prenechávasúdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade stanovil sám hypotézu právnej normy
zo širokého vopred neobmedzeného okruhu okolností; ak bola hypotéza právnej normy vymedzená
správne, nemôže byť rozhodnutie v rozpore so zákonom z dôvodu, že neboli objasnené okolnosti

ďalšie, prípadne, že nebolo prihliadnuté k iným okolnostiam, ktoré v posudzovanom prípade nemožno
považovať za podstatné či významné.

9.V predmetnej veci súd prvej inštancie zistil dôvody, pre ktoré žalobcovi, hoci bol v konaní úspešný
v plnom rozsahu a jeho nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, by zodpovedala plná náhrada
trov konania, nemožno priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to podľa § 257 CSP,
podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa. Predmetom konania je iba drobný spor a žalobca podáva opakovane rovnako formulované
návrhy v skutkovo a právne totožných nekomplikovaných veciach, v ktorých v podstate úkon prevzatia
a prípravy zastúpenia, ako aj ďalšie opakované úkony, vo viacerých takto hromadne podaných veciach

splývajú do jedného. Vypracovanie takto hromadne podaných žalôb a iných úkonov spočíva v prepísaní
niekoľkých údajov týkajúcich sa osoby žalovaného a skutkového deja (niekoľko údajov o výške a zložení
žalovanej sumy) a je spravidla zabezpečené automatizovane softvérovými aplikáciami, s čo najmenším
podielomľudskejpráce.Pretoniejedôvodné,abyvtakýchtoveciachbolanáhradatrovkonaniapočítaná
výlučne podľa § 10 a § 13a vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. za každý úkon právnej služby samostatne.

Z podobnej filozofie vychádza napr. ustanovenie § 14b českej vyhlášky č. 177/1996 Sb. o odmenách
advokátov, podľa ktorého odmena advokáta v podobných prípadoch napr. vo veci s tarifnou hodnotou od
30.000,- Kč do 50.000,- Kč je stanovená paušálnou sumou 500,- Kč za úkony právnej služby do podania
návrhu (t.j. spravidla dva až tri úkony: prevzatie zastúpenia, predžalobná výzva a podanie návrhu), za
ktoré štandardná odmena podľa § 7 zmienenej vyhlášky predstavuje pri tarifnej hodnote 50.000,- Kč

sumu 6200,- Kč (pri dvoch úkonoch) resp. 9.300,- Kč (pri troch úkonoch); reálny nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia tak predstavuje napr. len 5,5 - 8 % štandardnej odmeny advokáta resp. 1 - 1,66 %
tarifnej hodnoty predmetu sporu. Tiež podľa bodu 29 preambuly nariadenia ES č. 861/2007 by mal súd
nariadiť, aby žalovaný bol povinný zaplatiť iba trovy konania, vrátane napríklad aj všetkých nákladov
vyplývajúcich zo skutočnosti, že sa žalobca nechal zastupovať advokátom, ktoré sú úmerné hodnote

pohľadávky alebo ktoré sú nevyhnutné.

10.Advokátska tarifa (§ 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) je pritom nastavená v nepriamej úmere k tarifnej
hodnote pohľadávky od 100 a viac % tarifnej hodnoty pohľadávky (16,60 Eur a nižšie) až po 1,46 a
menej % tarifnej hodnoty pohľadávky (od 33.193,92 Eur vyššie). Nepomer nároku na náhradu trov

právneho zastúpenia je pritom najvýznamnejší práve v drobných sporoch a osobitne významný je najmä
v prípadoch opakovaného uplatnenia skutkovo a právne totožných nárokov nenáročných na odbornú
úroveň práce advokáta a preto charakteristických používaním formulárových žalôb a iných podaní, čomu
zodpovedá aj použitie generálneho splnomocnenia žalobcu udeleného jeho advokátovi bez špecifikácie
konkrétnej veci.

11.Právna norma upravujúca výšku náhrady trov právneho zastúpenia vyjadrená vo vyhláške č.
655/2004 Z. z. by zjednodušene mohla byť vyjadrená tak, že za urobenie určitého počtu úkonov v určitej
tarifnej hodnote patrí advokátovi odmena v určitej výške. Aplikácia tejto normy na skutkový stav, v ktorom
advokát prevezme k zastupovaniu 1000 skutkovo a právne rôznych vecí tak, že ani jedna z nich nie je

aspoň v jednom znaku (t.j. skutkovom stave alebo právnom posúdení) zhodná s inou, čo znamená, že
každé písomné podanie (výzva, žaloba, vyjadrenie) advokát nepoužije viac ako raz, má za následok,
že advokátovi vznikne nárok na tarifnú odmenu za každý úkon samostatne vo vyhláškou stanovenej
výške. Aplikácia tej istej normy na skutkový stav, v ktorom advokát prevezme k zastupovaniu 1000
skutkovo a právne totožných vecí jedného klienta (spravidla týkajúcich sa spotrebiteľských záväzkov

vzniknutých v určitom období na základe toho istého formuláru jednej adhéznej zmluvy a jej rôznych
verzií), v ktorých produkuje obsahovo rovnaké formulárové podania (výzvy, žaloby, vyjadrenia) odlišné
len osobou žalovaného a niekoľkými údajmi týkajúcimi sa skutkového stavu, teda skutkový stav vo
všetkých podstatných znakoch odlišný, nemôže viesť k tomu istému záveru, pretože dve tak odlišné
skutkové podstaty obsiahnuté v hypotéze právnej normy, nemôžu byť v dispozícii právnej normy spojené

s rovnakým právnym následkom. Práve tento zásadný rozdiel v skutkových znakoch je dôvodom
pre teleologickú redukciu nároku žalobcu na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho
zastúpenia. Naozaj dôvodne a účelne vynaložené náklady (§ 251 CSP) ani z pohľadu ustanovenia §
255 CSP (a už vôbec nie z pohľadu ustanovenia § 257 CSP) nemusia znamenať automatický nárok nanáhradu trov právneho zastúpenia v základe a vo výške určenej matematicky presne podľa vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. (napr. Lavický P. a kol., Moderní civilní proces, Masarykova univerzita Brno 2014 s.
152-154 a ďalšia literatúra a judikatúra tam uvedená).

12.Z uvedených dôvodov preto o nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu zaplateného súdneho poplatku za žalobu
a relatívne k hodnote žalovanej pohľadávky primeranej náhrady trov právneho zastúpenia za jeden
úkon právnej služby, pričom takto priznaná náhrada trov právneho zastúpenia bude predstavovať 1/3

štandardnej odmeny advokáta (prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, vyjadrenie k odporu) a zodpovedá
svojou výškou 16,73 % tarifnej hodnoty pohľadávky. Stanoviť pomer nároku na náhradu trov konania
pritom možno nielen percentom alebo zlomkom, ale aj akokoľvek inak - najmä slovným spojením
vyjadrujúcim rozsah nároku na náhradu trov konania jednoznačným a určitým spôsobom. Súd prvej
inštancie zvážil všetky aspekty rozhodovania o dôvodoch hodných osobitného zreteľa rovnako aj dopad
rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania na obe strany sporu, pričom nezistil rozpor takéhoto

rozhodnutia ani s právom na spravodlivý proces ani so zásadami elementárnej spravodlivosti, ani
s pozitívnym právom, keď nárok na náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004
Z. z. (podzákonný predpis) možno modifikovať napr. podľa ustanovenia § 257 CSP. Priznaný nárok
na náhradu trov konania zohľadňuje tiež skutočnosť, že žalovanému s ohľadom na jeho osobné a
majetkové pomery bolo umožnené dlh zaplatiť v splátkach a bolo by proti zmyslu posudzovania tejto

žiadosti žalovaného, aby jej následkom bolo aj neprimerané zvýšenie povinnosti žalovaného zaplatiť
náhradu trov konania, pričom s ohľadom na procesný postup žalovaného (uznanie nároku) zastúpenie
žalobcuodbornéprávneznalostianinevyžadovalo.Súdzohľadniltiežskutočnosť,žezastúpeniežalobcu
advokátom nebolo úplne nevyhnutné s ohľadom na nenáročný skutkový a právny stav uplatňovaných
pohľadávok, ktoré navyše žalobca ako štátna organizácia uplatňoval dlhodobo bez problémov sám bez

využitia zastúpenia advokátom.

13.Z dôvodu hospodárnosti konania súd týmto rozsudkom rozhodol okrem nároku na náhradu trov
konania aj o výške trov. Odvolanie proti výroku o náhrade trov konania je však podľa § 357 písm. m)
CSP prípustné len do časti výroku o nároku na náhradu trov konania (a nie aj proti výške); časť výroku o

výške náhrady trov konania však ako závislý výrok nenadobudne právoplatnosť skôr ako výrok o nároku
na náhradu trov. V prípade zmeny výroku o nároku na náhradu trov konania odvolacím súdom o výške
náhrady trov konania rozhodne znovu súd prvej inštancie samostatným uznesením.

14.Výška náhrady trov konania predstavuje zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 16,50 Eur a

trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby 18,26 Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.
z.), paušálna náhrada nákladov 8,84 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) a DPH 20 % vo výške
5,42 Eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), trovy právneho zastúpenia teda spolu predstavujú
32,52 Eur.

15.O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 CSP tak, že s prihliadnutím k
súčasnej sociálnej situácii žalovaného povolil žalovanému splácať dlh žalobcovi v mesačných splátkach
vo výške 20,- Eur určenej s prihliadnutím k možnostiam žalovaného tak, aby jeho sociálna existencia
nebola ohrozená prípadnou exekúciou a pritom pohľadávka žalobcu by bola zaplatená približne v lehote
jedného roka. Určené splátky sú splatné vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc od 30.11.2017 do

zaplatenia pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky riadne a včas. Žalobca
takýmto určením splatnosti dlhu žalovaného nebude neprimerane dotknutý na svojich právach, pretože
v prípade omeškania žalovaného so zaplatením jednej splátky stane sa splatným celý dlh žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné okrem prípadu odvolania podaného z dôvodu, že

neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia; odvolanie z tohto dôvodu možno podať na
Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku
konania,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanieodvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).