Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/412/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713220160
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6713220160.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore
žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48, zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48, proti žalovaným: 1/ I. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom v I., č. XX/XX, a 2/ K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom v I., č. XXX, obidvaja

zastúpení JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dobrovičova č. 13, o
zaplatenie 344,32 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
č.k. 18C/152/2014-209 zo dňa 22.03.2016, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového

poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 344,32 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy
1.091,75 € od 13.03.2013 do 06.06.2014, zo sumy 641,75 € od 07.06.2014 do 26.06.2014, zo sumy
541,75 € od 27.06.2014 do 10.09.2014, zo sumy 491,75 € od 11.09.2014 do 01.10.2014, zo sumy 391,75

€ od 02.10.2014 do 21.11.2014, zo sumy 341,75 € od 22.11.2014 do 11.02.2015, zo sumy 331,75 €
od 12.02.2015 do 12.03.2015, zo sumy 321,75 € od 13.03.2015 do 14.04.2015, zo sumy 311,75 € od
15.04.2015 do 13.05.2015,
zosumy301,75€od14.05.2015do12.06.2015azosumy291,75€od13.06.2015dozaplatenia,pričom
súd povolil žalovaným zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 20,- € splatných od mesiaca nasledujúceho
po právoplatnosti rozsudku vždy do každého 20. dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia dlhu pod

hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo len jednej splátky (prvý výrok) a vyslovil, že o
trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa
ktorého obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., na jednej strane (ďalej aj „banka“) a žalovaní
1/ a 2/ na strane druhej uzavreli zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 27.02.2004; listom zo dňa

10.11.2011 upozornila banka žalovaných na omeškanie so zaplatením sumy 1.091,75 € a vyzvala ich
na zaplatenie do desiatich dní od doručenia výzvy; zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.03.2013
bola pohľadávka voči žalovaným z uvedenej zmluvy o úvere postúpená na žalobcu; oznámením zo dňa
05.04.2013 oznámila banka žalovaným postúpenie pohľadávky v sume 1.501,26 € s príslušenstvom na
žalobcu; oznámenie bolo žalovanej 1/ doručené dňa 23.04.2013.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie je žaloba žalobcu dôvodná; súd dospel
k záveru, že predmetná zmluva o úvere zo dňa 27.02.2004 predstavuje absolútny obchod, na ktorúje však nevyhnutné aplikovať aj predpisy Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa; žalobca
je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie sporného nároku, pretože banka vyzvala žalovaných na
zaplatenie dlhu výzvou zo dňa 10.11.2011 a výzvu im doručila tak, aby sa mohli oboznámiť s jej obsahom

a následne postúpila pohľadávku na žalobcu; námietku premlčania vznesenú žalovanými vyhodnotil
ako nedôvodnú; nezistil porušenia predpisov na ochranu spotrebiteľa a dospel k záveru, že sporná
zmluva má všetky zákonné náležitosti, preto žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi sumu 344,32 € s príslušenstvom, pričom na zaplatenie povolil žalovaným splátky, ktorých
výšku a podmienky splatnosti určil.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol ťažiskovo s poukazom na ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) a §
497 Obchodného zákonníka, § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov, § 39, § 52 ods. 1 a § 54 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 1 ods.
1, § 2 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 1, 3, 4 a 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení

účinnom do 30.06.2006; o trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
v znení účinnom do 30.06.2016 a o povolení splácať prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach podľa
§ 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.

2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie zo dňa 05.08.2016 (č.l. 230-235 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v
celom rozsahu; namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); vyjadril názor, že súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby a zotrval na názore o jej nedostatku
z dôvodu nepreukázania splnenia podmienok postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách; súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že žalobca svoju
aktívnu legitimáciu preukazoval „listinnými dokladmi preukazujúcimi splnenie podmienok na postúpenie

pohľadávky bankou“, čím len veľmi všeobecne formuloval okruh dokladov, ktoré mali údajne preukázať
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu; ďalej súd konštatoval, že žalovaní boli v omeškaní minimálne s
jednou splátkou po dobu viac ako 90 dní ku dňu postúpenia pohľadávky, pričom jeho právne posúdenie
bolo nesprávne, pretože táto lehota začala plynúť až od doručenie písomnej výzvy podľa § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a nie od zosplatnenia poslednej splátky ako to uviedol súd prvej

inštancie; nakoniec súd uviedol, že „žalovaní 1/ a 2/ sa k výzvam vyjadrili, že tieto im neboli doručené
a žalobca doklad nedoložil, pričom vyjadrenie žalovanej 1/ o nedoručení uvedenej výzvy nevyznelo
vierohodne“, pričom zrejme opomenul koho zaťažuje dôkazné bremeno v spore; zdôraznil, že nie je
ústavne udržateľné ani logické, aby súd ustálil právny stav len na základe svojej domnienky, prípadne
pochybnosti o určitej skutočnosti; súd musí vždy vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu

veci a v prípade, ak strana, ktorú zaťažuje dôkazné bremeno nepreukáže svoje tvrdenia je akýkoľvek
iný záver ako zamietnutie žaloby nesprávny; v ďalšom texte odvolania podrobne argumentoval o
podmienkach postúpenia pohľadávky bankou na tretiu osobu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách; navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalobca sa k odvolaniu žalovaného 2/ nevyjadril.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd žiadne dôkazy a bol viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí

skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. pri viazanosti rozsahom
odvolania podľa § 379 písm. b) C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p.

a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p.
mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4.3 Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

4.4 Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

4.5 V prejednávanom spore išlo o spoločný záväzok žalovaných (spornú zmluvu o splátkovom úvere
zo dňa 27.02.2004 uzavierali s veriteľom ako dlžníci) a z procesného hľadiska ide medzi žalovanými o
nerozlučné procesné spoločenstvo (§ 77 ods. 1 C.s.p.), preto aj keď odvolanie proti rozsudku podal len
žalovaný 2/, odvolací súd v dôsledku podaného odvolania preskúmal celý rozsudok súdu prvej inštancie
(§ 379 písm. b/ C.s.p.); okrem toho platí, že odvolanie podané len jedným zo žalovaných, ktorým bola

uložená povinnosť plniť spoločne a nerozdielne, má odkladný účinok aj vo vzťahu k tomu žalovanému,
ktorý odvolanie nepodal; povinnosťou odvolacieho súdu v takomto prípade je preskúmať celý výrok
rozhodnutia súdu prvej inštancie (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
MCdo/79/2002 zo dňa 27.08.2002 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. R 4/2004).

4.6 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky ako aj predchádzajúce konanie spolu
s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na
zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Z dôvodu, že odvolací súd je dôvodmi odvolania
viazaný (§ 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a

procesnýmpostupomsúduprvejinštancie,ktorýpredchádzalvydaniunapadnutéhorozsudkuzhľadiska,
či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.7 Zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore vyplýva, že
pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s., na jednej strane a žalovaní 1/ a 2/ na strane druhej uzavreli

zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 27.02.2004; listom zo dňa 10.11.2011 upozornila banka žalovaných
na omeškanie so zaplatením sumy 1.091,75 € a vyzvala ich na zaplatenie do desiatich dní od doručenia
výzvy; zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013 bola pohľadávka voči žalovaným z uvedenej
zmluvy o úvere postúpená na žalobcu; oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 05.04.2013 bolo
žalovanej 1/ doručené dňa 23.04.2013 prostredníctvom pošty.

4.8 Odvolanie žalovaného 2/ je dôvodné. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že právne
posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v
prejednávanom spore nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je predčasné.

4.8.1 Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok
uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v

prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie
vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením
pohľadávky, ktorá je predmetom konania.4.8.2 Súd prvej inštancie skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v prejednávanom spore a dospel k
záveru, že žalobca je nositeľom nároku voči žalovaným, ktorý uplatnil žalobou. Žalovaný 2/ v podanom
odvolaní namietal, že žalobca nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie, ktorú mal nadobudnúť

zmluvou o postúpení pohľadávok z dôvodu porušenia ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.
z. o bankách zo strany právneho predchodcu žalobcu (pôvodného veriteľa).

4.8.2.1 Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka zakladá nový
záväzok len medzi postupníkom a postupcom; obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky

z majetku postupcu do majetku postupníka; obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a
samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka; jeho postavenie
sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi (§ 526 Občianskeho zákonníka);
nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť; postavenie dlžníka sa
po tom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom
predpokladaným v ustanovení § 526 Občianskeho zákonníka, mení len v tom, že namiesto pôvodnému

veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi; pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému
veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1ObdoV/82/2005 zo dňa 28.11.2007).

4.8.2.2 Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení

pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky;
súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení; dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky
preukazoval zmluvou o postúpení postupník (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 119/2003); zo skutkových okolností veci, v ktorej
bolo vydané uvedené rozhodnutie R 119/2003 vyplýva, že riadne doručenie oznámenia o postúpení
pohľadávky zo strany postupcu dlžníkovi bolo v konaní nepochybne preukázané.

4.8.2.3 Neskoršia súdna prax sa čiastočne odklonila od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník
je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola
uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo
preukázal postupník (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/49/2008
zo dňa 14.05.2008, ale najmä rozsudok sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009 uverejnený v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2009); túto súdnu prax
odobrilajústavnýsúd(porovnajuznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.IV.ÚS/337/2012
zo dňa 03.07.2012).

4.8.2.4 Názor, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu

legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, však zostal vo všeobecnosti nedotknutý
(porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/409/2013 zo dňa 11.09.2014, ktorý
odmietol názor súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu v incidenčnom konaní sp. zn. 1Cbi/48/2009,
resp. sp. zn. 2CoKR/56/2010, že bolo nevyhnutnosťou a ich zákonnou povinnosťou z vlastnej iniciatívy
skúmať platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými mal postupník uplatňované pohľadávky

nadobudnúť, aj keď to dlžník nenamietal, pretože podľa ústavného súdu to nezodpovedá zákonnej
úprave ani ustálenej súdnej praxi, keď podľa ustanovenia § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí,
že oznámenie postúpenia doterajším veriteľom zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie zmluvy
o postúpení; dlžník tak nemá právo ani zisťovať, či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená a nemôže
namietať ani nedostatky jej platnosti, ibaže by k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore so zákonom;

inak je vo vzťahu k dlžníkovi postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že došlo k postúpeniu,
t.j. zmene veriteľa podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka; podľa ústavného súdu je nerozhodné,
či je toto oznámenie kryté aj kauzálnym vzťahom (titulom) medzi postupcom a postupníkom, teda
zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorej existencia je relevantná len vo vzťahu postupcu a postupníka,
ktorí sa prípadne môžu navzájom voči sebe domáhať vydania bezdôvodného obohatenia; na základe

uvedeného ústavný súd zjednodušený záver súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu, že skúmanie
platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok je akoby automaticky a bez ďalšieho súčasťou kompetencie
súdu v každom konaní, v ktorom sa daná pohľadávka uplatňuje, považoval na pozadí existujúcej
zákonnejúpravyzaarbitrárnyanezodpovedajúcipožiadavkámprávanasúdnuochranupodľačl.46ods.1 Ústavy Slovenskej republiky). V zmysle vyššie uvedeného právnou skutočnosťou, na ktorú hmotné
právo viaže zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie, je oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení
pohľadávky; dlžník v tomto prípade nie je oprávnený namietať neexistenciu alebo neplatnosť samotnej

zmluvy o postúpení pohľadávok, pretože ak podľa hmotného práva na určenie osoby oprávnenej
prijať plnenie dlžníka postačuje oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi bez ohľadu na
existenciu alebo platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, nemôže byť táto skutočnosť významná ani
v súdnom konaní; súd skúma predovšetkým čo je dané podľa hmotného práva a to sa nemení len
preto, že dôjde k sporu (v podrobnostiach porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.

33Cdo/4148/2014 zo dňa 30.03.2015).

4.8.2.5 Uvedené závery v plnom rozsahu platia za predpokladu, že k postúpeniu pohľadávky dôjde pred
začatím konania (ide o skúmanie vecnej legitimácie účastníkov konania). Len pre úplnosť odvolací súd
udáva, že rozdielna situácia vo vzťahu k nutnosti preukázať postúpenie pohľadávky predložením zmluvy
o postúpení pohľadávky nastáva v prípade, že k postúpeniu pohľadávky dôjde po začatí konania a je

na základe príslušného procesného návrhu potrebné rozhodnúť o zmene strán sporu podľa § 80 ods.
1 a 2 C.s.p. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/546/2014 zo dňa
10.09.2015).

4.8.2.6 Z ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasne vyplýva, že v prípade, ak by

postupca svoju notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky
preukázal dlžníkovi postupník; na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje
bez toho, že by musel čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie
pohľadávky dlžníkovi preukázal; preukázaním sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení
pohľadávky dlžníkovi; v prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť

postúpenia pohľadávky súčasťou skutkového odôvodnenia žaloby a preukázaná priloženými dôkazmi
(ako prílohami žaloby) s tým, že doručením žaloby je oznámené (resp. preukázané v prípade absencie
oznámenia postupníka) postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi.

4.8.2.7 Odvolací súd po vyššie uvedenom zhodnotení právnej úpravy a relevantnej súdnej praxe

vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti prejednávaného sporu uvádza, že súd prvej inštancie
bol oprávnený skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013, ktorou mal
žalobca nadobudnúť spornú pohľadávku voči žalovaným, pretože na preukázanie svojej aktívnej vecnej
legitimácie ju predložil samotný žalobca (č.l. 152-154 spisu) a podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (t.j. vrátane súdu

v sporovom konaní) prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď
by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súdna prax pripustila možnosť
skúmania platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v prípade postúpenia pohľadávky v rozpore so

zákonom; v prejednávanom spore súd dôvodne skúmal platnosť postúpenia spornej pohľadávky voči
žalovaným;samotnédoručenieoznámeniapostupcuopostúpenípohľadávkyžalovanémunebolomedzi
stranami sporné.

4.8.3 Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie ohľadne nevyhnutnosti splnenia

podmienok ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
zo strany pôvodného veriteľa (banky) pred postúpením spornej pohľadávky na žalobcu s dosahom na
platnosťpredmetnejzmluvyopostúpenípohľadávokzodňa28.03.2013vovzťahukspornejpohľadávke;
prvá a druhá veta ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších
predpisov, ku dňu 28.03.2013 zneli: „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej

banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka
alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil

banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho
príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého
peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok“. Z uvedeného
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom v čase postúpeniapohľadávky) jednoznačne vyplýva, že právo banky na postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi tretej osobe
vznikne až po splnení zákonných podmienok, t.j. omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku
nepretržite dlhšie ako 90 dní napriek písomnej výzve na plnenie (podľa odvolacieho súdu časť druhej

vety za bodkočiarkou sa vzťahuje len na možnosť banky postúpiť pohľadávku aj napriek jej čiastočnej
úhrade v prípade ak omeškanie klienta presiahlo jeden rok, nemá však vplyv na povinnosť banky
aj v tomto prípade písomne vyzvať dlžníka na plnenie); účelom uvedeného ustanovenia je ochrana
klientov pred postúpením pohľadávky voči nim pred splnením na subjekty, ktoré nepodliehajú dohľadu
národnej banky; zákonné predpoklady na vznik práva postúpiť pohľadávku musia byť splnené v čase

postúpenia pohľadávky; postúpenie pohľadávky napriek nesplneniu zákonných podmienok predstavuje
postup v rozpore so zákonom, ktorý má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávok (vo vzťahu k tejto pohľadávke) podľa § 39 Občianskeho zákonníka; podľa odvolacieho
súdu predstavuje uvedené ustanovenie špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia
pohľadávky v Občianskom zákonníku; podľa odvolacieho súdu predmetné ustanovenie nemá charakter
len ochrany bankového tajomstva, pretože i keď je zaradené v časti zákona č. 483/2001 Z. z. o

bankách upravujúcej bankové tajomstvo, podľa obsahu nejde len o bankové tajomstvo v zmysle úpravy
podmienok sprístupnenia neverejných informácií o klientovi tretej osobe, ale o nadobudnutie pohľadávky
a všetkých práv s ňou spojených, čo jednoznačne presahuje inštitút bankového tajomstva (zaradenie
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách do časti o bankovom tajomstve považuje
odvolací súd za nedôslednosť zákonodarcu, čo potvrdila aj neskoršia úprava, pretože s účinnosťou od

10.06.2013 došlo zákonom č. 132/2013 Z. z. k zmene označenia uvedenej časti zákona na „ochrana
klientov a bankové tajomstvo“).

4.8.4 V prejednávanom spore žalobca tvrdil, že písomnú výzvu na plnenie podľa § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách realizoval jeho právny predchodca listom zo dňa 10.11.2011 (č.l. 150 spisu;

č.l. 151 spisu); písomnú výzvu banky na plnenie je potrebné podľa odvolacieho súdu považovať za
hmotnoprávny úkon, na nastúpenie účinkov ktorého sa vzťahuje ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (t.j. aby vyvolalo zamýšľaný hmotnoprávny účinok musí sa dostať do dispozičnej sféry
adresáta); súd prvej inštancie dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu (banka ) uvedenú
písomnú výzvu žalovaným doručil; takýto záver však vo vzťahu k žalovaným z vykonaného dokazovania

nevyplýva;dôkaznébremenonapreukázaniesplneniapodmienokustanovenia§45ods.1Občianskeho
zákonníka zaťažuje v spore žalobcu, ktorý bol vzhľadom na obranu žalovaných (popreli doručenie výzvy)
povinný svoje tvrdenie preukázať (napr. predložením poštového podacieho hárku o odoslaní výziev
na adresy žalovaných uvedené v zmluve o splátkovom úvere, resp. na inú známu adresu); unesenie
tohto dôkazného bremena žalobcom zatiaľ z dokazovania nevyplýva (poukaz súdu prvej inštancie

na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/129/2010 zo dňa 28.01.2010
zatiaľ neobstojí, pretože v prejednávanom spore nebolo preukázané samotné odoslanie tvrdeného
hmotnoprávneho úkonu žalovaným); je potrebné dodať, že aplikáciu tohto kogentného ustanovenia
Občianskeho zákonníka nemôžu strany vylúčiť svojou dohodou; preto bez preukázania doručenia
písomnej výzvy na plnenie do dispozičnej sféry žalovaných nemohol súd prvej inštancie dospieť k záveru

o splnení podmienok ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.; záver o doručení písomných
výziev do dispozičnej sféry žalovaných neobstojí ani v zmysle predložených všeobecných obchodných
podmienok pôvodného veriteľa (č.l. 107-112 spisu), pretože tieto na nastúpenie účinkov doručenia
písomnosti namiesto dôjdenia do dispozičnej sféry adresáta zakotvujú samotné odoslanie písomnosti
a uplynutie stanovenej lehoty od odoslania (článok 10.3 podmienok), ktoré nevyhovuje ustanoveniu §

45 ods. 1 Občianskeho zákonníka (tzv. teória dôjdenia); navyše z dokazovania nevyplýva ani samotná
skutočnosť odoslania predmetnej písomnej výzvy na plnenie žalovaným zo strany pôvodného veriteľa.

4.8.5 Na základe uvedeného je zrejmé, že z vykonaného dokazovania zatiaľ nevyplýva doručenie
písomnej výzvy na plnenie do dispozičnej sféry žalovaných pred uzavretím zmluvy o postúpení

pohľadávok zo dňa 28.03.2013, preto bez preukázania doručenia písomnej výzvy na plnenie žalovaným
pred uzavretím uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok nebolo v prejednávanom spore preukázané
splnenie zákonných podmienok na postúpenie pohľadávky voči žalovaným z uzavretej zmluvy o
splátkovom úvere na žalobcu ako tretiu osobu; záver o platnom nadobudnutí spornej pohľadávky
žalobcom a jeho aktívnej vecnej legitimácii v prejednávanom spore je preto predčasný; vyhovenie žalobe

žalobcuvovzťahukzostávajúcejčastispornejpohľadávkyvočižalovanýmzostranysúduprvejinštancie
preto nebolo vecne správne. V dôsledku nesprávneho právneho názoru o danosti aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v spore nevykonal súd prvej inštancie ďalšie dokazovanie splnenia podmienok
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách vo vzťahu k doručeniu písomnej výzvyna plnenie do dispozičnej sféry žalovaných; na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nevyhnutné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p.).

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalovaný 2/ podané odvolanie obsahovo odôvodnil v podstate tým, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a
tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 písm. h/ C.s.p.). Odvolacie námietky žalovaného 2/ ohľadne nesprávne zisteného skutkového stavu

vyhodnotil odvolací súd ako dôvodné (bod 4.8.4 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd zrušil aj závislý výrok napadnutého rozsudku
o trovách konania. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.).

7.1 Podľa § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

7.2 V ďalšom konaní súd prvej inštancie vykoná dokazovanie ohľadne splnenia podmienok ustanovenia
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách vo vzťahu k preukázaniu doručenia výzvy na plnenie zo
dňa 10.11.2011 do dispozičnej sféry žalovaných (§ 295 C.s.p.) a to buď vytvorením priestoru pre žalobcu
na označenie a predloženie dôkazov o uvedenej skutočnosti, resp. výzvou na právneho predchodcu

žalobcu; na základe výsledkov doplneného dokazovania opätovne posúdi aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu v spore; svoje rozhodnutie súd prvej inštancie primeraným spôsobom odôvodní.

8. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).