Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/43/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516203138
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3516203138.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.
Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého B. K.,
nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom U., št. občana Slovenskej republiky,
právne zastúpeného Mgr. J. X., advokátkou so sídlom v B. C., B. XXX, za účasti K. a za účasti starej
matky maloletého Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX/X, V., v konaní o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa
24. februára 2017, č. k. 12P/24/2016-130, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodoval o návrhu matky na zverenie maloletého do
jej osobnej starostlivosti a o jej návrhu na zmenu priezviska. Maloletého zveril do osobnej starostlivosti
matky a určil, že obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi maloletého určil
povinnosť prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 50,- Eur s účinnosťou od 19.04.2016 do
23.01.2017 a sumou 100,- Eur s účinnosťou od 24.01.2017, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky maloletého. Rozhodol o nedoplatku na výživnom za obdobie od 19.04.2016 do 28.02.2017
vo výške 346,13 Eur, ktorého zaplatenie uložil v mesačných splátkach vo výške 15,- Eur spolu s bežným
výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením
jednej splátky sa stáva splatný celý dlh. Ohľadom styku otca s maloletým prijal súd prvej inštancie
rozhodnutie, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým B., 1-krát do mesiaca, v prvý párny víkend
od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že otec v sprievode starej matky Q. K. si
prevezme maloletého B. ako aj ho odovzdá v sprievode starej matky Q. K. v bydlisku matky. Stretnutie
otca s maloletým B. bude realizované za prítomnosti starej matky Q. K.. Ak by si otec nemohol dieťa
prevziať, resp. odovzdať, prevezme ho stará matka Q. K. a dieťa odovzdá matke. Ďalšími samostatnými
výrokmi súd prvej inštancie zrušil neodkladné opatrenia o dočasnom zverení maloletého matke a určení
výživného zo strany otca, ako aj neodkladné opatrenie o dočasnom nariadení dohľadu nad výchovou
maloletého. Výrokom VII. nariadil výchovné opatrenie obom rodičom vo forme povinnosti podrobiť sa
odbornému poradenstvu v súčinnosti s ÚPSVaR NMnV. Napokon zastavil konanie v časti o návrhu starej
matky, o zverení maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti, výrokom IX. zamietol návrh matky
na zmenu priezviska maloletého a posledným výrokom X. rozhodol o trovách konania a žiadnemu z
účastníkov ich náhradu nepriznal.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, § 24 ods. 4 Zákona o
rodine, § 25 Zákona o rodine, § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, §
65 a § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní komu z rodičov zverí maloletého B. do osobnej
starostlivosti vychádzal súd prvej inštancie najmä z potrieb maloletého B., ktorý je v súčasnosti vo

výlučnej starostlivosti matky, ako aj z pomerov na strane otca, s ktorým maloletý B. je v občasnom
kontakte, avšak otca neodmieta, má ho rád a samotná matka opakovane v konaní uviedla, že nebráni
stretávaniu sa syna s otcom. Vzhľadom na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
otec nie je schopný zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého sa súd prvej inštancie zameral na
preverenie schopností na strane matky a domácnosti, v ktorej žijú spolu s maloletým B.. Na začiatku
konania bolo správanie matky nevyspytateľné, čo viedlo aj k nariadeniu dohľadu. Postupne matka
upravovala svoj spôsob správania k maloletému. Prihlásila maloletého do materskej škôlky a matka
sa prisťahovala do domácnosti svojho otca. Vykonanými návštevami bolo zistené, že domácnosť je
prispôsobená potrebám maloletého. Matka sa vo svojom správaní mierne upokojila, čo potvrdil aj jej
otec a aj psychológ na pojednávaní a súdu predložila negatívny toxikologický test. Na základe zistených
skutočností v priebehu konania bolo preukázané, že matka sa dokáže riadne postarať o maloletého syna
a neboli zistené nedostatky v zabezpečovaní starostlivosti o syna po materiálnej stránke, preto súd prvej
inštancie zveril maloletého B. do osobnej starostlivosti matky.

3. Vyživovacia povinnosť bola súdom prvej inštancie určená s ohľadom na skutočnosť, že otec ukončil
liečebný proces, zamestnal sa s dňom nástupu 23.01.2017 s predpokladaným príjmom vo výške
450-500,- Eur, ako aj s poukazom na skutočnosť, že matka je na predĺženej rodičovskej dovolenke,
poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne a prídavky na dieťa vo výške 23,52 Eur,
avšak ako sa aj sama vyjadrila, je schopná prispieť do rodinného rozpočtu a presne súdu neuviedla,
ako využíva čas, keď maloletý je v škôlke, a preto súd určil vyživovaciu povinnosť vo výške 50,- Eur
s účinnosťou od 19.04.2016 do 23.01.2017 (do doby kedy sa riadne zamestnal) a sumou 100,- Eur s
účinnosťou od 24.01.2017. Zároveň súd prvej inštancie vyčíslil nedoplatok na výživnom za obdobie od
za obdobie od 19.04.2016 do 28.02.2017 vo výške 346,13 Eur a uložil jeho plnenie v splátkach vo
výške 15,- Eur mesačne

4. Stretávanie otca s maloletým prihliadol súd prvej inštancie na vek dieťaťa a na vzťah dieťaťa k otcovi,
ktoré nemá vytvorený rovnocenný citový vzťah k obom rodičom. K danej situácii došlo tým, že otec
opakovane podstupoval liečenia, ako aj z okolností, ktoré majú pôvod vo vzájomnom vzťahu rodín a v
spôsobe komunikácie matky s maloletým B.. Určený rozsah styku umožní podľa súdu prvej inštancie
otcovi pravidelne sa stretávať s maloletým, tráviť s ním čas, podieľať sa na jeho výchove a hlavne začať si
vytvárať vzájomný vzťah medzi ním a synom. Z dôvodu, že otec je po ukončení liečenia, bude stretávanie
prebiehať za prítomnosti starej matky, ktorá vyjadrila súhlas s tým, aby bola nápomocná pri budovaní
vzťahu a zabezpečení starostlivosti o maloletého.

5. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) nariadil súd prvej inštancie výchovné opatrenie, ktoré má viesť
rodičov k tomu, aby sa naučili komunikovať so svojim dieťaťom spôsobom zodpovedajúcim jeho veku,
komunikovať medzi sebou ako rodičia dieťaťa a k tomu, aby sa naučili riešiť vzájomné problémy a
neriešili ich spôsobom vťahovania dieťaťa do problémov a používania ho ako filtra, či nárazníkovej zóny
medzi dvoma rodinami.
6. K dôvodom rozhodnutia o zamietnutí zmeny priezviska súd prvej inštancie uviedol, že priezvisko
dieťaťa a jeho zmena je dôležitou vecou pri výkone rodičovských práv a povinností a zmena priezviska
je vážnym zásahom nielen do práv rodičov, ale i do práv dieťaťa. V prípade, že ak sa rodičia nedohodli
na podaní žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa príslušnému správnemu orgánu, došlo tak
medzi nimi k podstatnej nezhode na výkone ich rodičovských práv a povinností. Súd dá súhlas jednému
z rodičov namiesto rodiča, ktorý so zmenou priezviska nesúhlasí, len za podmienky, že rodič, ktorý
nesúhlasí so zmenou priezviska si neplní k dieťaťu svoje rodičovské povinnosti a je zrejmé z jeho
chovania, že po citovej stránke k dieťaťu nič necíti. Tak je tomu napríklad vtedy, ak jeden z rodičov
nejaví o dieťa záujem, neplní si pravidelne vyživovaciu povinnosť a s dieťaťom nekomunikuje. Súd prvej
inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky nie je dôvodný, pretože
nezistil relevantný dôvod, pre ktorý by malo dôjsť k zmene priezviska dieťaťa. Maloletý priezvisko "K."
používa, reaguje naň a dôvody, pre ktoré matka zmenu priezviska navrhuje, sú skôr na jej strane, keďže
ako sama uviedla, obťažuje ju a je jej nepríjemné, keď ju oslovujú priezviskom "K.". Z uvedeného dôvodu
návrh súd prvej inštancie na zmenu priezviska maloletého zamietol, pretože zmena priezviska podľa
názoru súdu nie je v záujme maloletého. I keď si otec riadne neplnil vyživovaciu povinnosť, prejavoval
záujem o maloletého a spôsob stretávania bol v priebehu konania ovplyvnený skutočnosťou, že otec
maloletého podstupoval liečenie. Maloletý má k biologickému otcovi vytvorený primeraný citový vzťah,
ako aj starým rodičom, pričom jeho vzťah a intenzita sú ovplyvnené nevyriešenými vzťahmi medzi
rodinami rodičov maloletého a postojom matky maloletého k starej matke Q. K.. Neplnenie výživného

riadne a včas je nepochybne spojené s neplním povinnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Samo o
sebe však nemôže, ako jeden zo závažných dôvodov, podľa názoru súdu prvej inštancie, viesť k udeleniu
súhlasu matke podať žiadosť za otca o zmenu priezviska maloletého dieťaťa.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 ods. 1 v spojení s § 57 Civilného
mimosporového poriadku tak, že ani jednému z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania,
pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na priznanie náhrady trov konania.

8. Proti rozhodnutiu podala odvolanie matka, ktorá s napadnutým rozhodnutím nesúhlasila, pretože vec
prejednávajúca sudkyňa je skôr exekučnou sudkyňou ako sudkyňou pre rodinné veci. Matka poukázala
na nedostatok objektivity konania daný v spojitosti s osobou starého otca, ktorý je súdny exekútor. Matka
namietala procesné pochybenia v podobe nedostatku poučenia o možnosti ex offo právneho zastúpenia,
neprihliadania na pozíciu slabšej strany, nedostatok priestoru na vyjadrenie sa na pojednávaní. Žiadala
zrušiť spojenie vecí a každú prejednať samostatne.

9. Ohľadom zverenia namietala matka zastupovanie maloletého zo strany otca, ktoré považovala za
nesprávne rozhodnutie z dôvodu nespôsobilosti otca na takéto úkony pre existenciu liečených závislostí
na jeho strane.

10. V otázke výživného žiadala matka určiť výživné v rovnakých výškach ako v napadnutom rozhodnutí
avšak už od opustenia spoločnej domácnosti v 2/2014 (na rozdiel od napadnutého rozhodnutia s
počiatkom od podania návrhu - 19.4.2016). V tejto súvislosti poukázala na nariadenie neodkladného
opatrenia v 7/16 a podanie trestného oznámenia v 8/16 pre neplnenie vyživovacej povinnosti, ako aj na
skutočnosť, že otec si riadne neplnil a ani neplní vyživovaciu povinnosť. Matka namietala aj nesprávne
zistené majetkové pomery otca, najmä s poukazom na pomery jeho rodičov. Vzhľadom na túto zmenu
žiadala tomu zodpovedajúcim spôsobom zmeniť rozhodnutie o nedoplatku.

11. Stretávanie otca s maloletým žiadala matka zmeniť a toto založiť na vzájomnej dohode rodičov. Za
možný považovala aj styk starej matky s maloletým. Namietala schopnosť otca postarať sa o maloletého,
čo potvrdili aj jeho rodičia.

12. Vo vzťahu k rozhodnutiu o náhradnej osobnej starostlivosti žiadala napadnuté rozhodnutie zmeniť a
návrh starej matky zamietnuť, pretože pre náhradnú starostlivosť nebol daný dôvod, čo matka v odvolaní
podrobne odôvodňovala, a mala zato, že tento návrh bol zo strany starej matky podaný účelovo proti
matke.

13. Napokon matka žiadala zmeniť rozhodnutie o neudelení súhlasu k zmene priezviska a tento udeliť
tak, aby maloletý mohol mať priezvisko zmenené na priezvisko matky. Za dôvod pre zmenu priezviska
považovala matka nezáujem otca o maloletého. Dokonca ani otca neoslovuje „otec“ ale B.. V situácii keď
má dieťa odlišné priezvisko ako matka, ktorej je zverené, môže podľa nej dochádzať v sociálnej interakcii
dieťaťa k nepríjemným situáciám, kedy je dieťa v školskom či inom kolektíve nútené odpovedať
na nepríjemné otázky týkajúce sa danej skutočnosti. V tejto súvislosti matka opätovne poukázala na
neplnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca. Namietala nedostatočné zistenie stanoviska maloletého
k tejto otázke. Za významné považovala matka aj to, že vzhľadom na priezvisko maloletého, je
toto priezvisko používané aj vo vzťahu k nej, dokonca sa tak stalo v konaní zo strany kolízneho
opatrovníka. Zhodu priezviska maloletého so svojim priezviskom považovala matka za potrebnú aj pre
úplné vytvorenie rodiny s maloletým. Zmenou priezviska maloletého mieni matka maloletému vytvoriť
podmienky pre normálny vývoj osobnosti a zamedziť posmechu vo vzťahu k nemu.

14. Otec vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

15. Kolízny opatrovník žiadal vo vyjadrení k odvolaniu napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že
rozhodnutie vychádza z dostatočne a správne zisteného skutkového stavu. Osobitne považoval kolízny
opatrovník za správne rozhodnutie o zastupovaní maloletého oboma rodičmi, pretože na strane otca
nie je napriek jeho opakovanému liečeniu závislosti daný dôvod, pre ktorý by zastupovať maloletého
nemohol. Otec nie je obmedzený v spôsobilosti na právne úkony a je riadne zamestnaný. Ohľadom styku
maloletého s otcom poukázal kolízny opatrovník na súhlas matky so stretávaním sa otca s maloletým
ako aj na skutočnosť, že prípadné zlyhanie otca v abstinencii je poistené prítomnosťou starej matky pri

stretávaní, ktorá súčasne umožňuje rozvíjať väzby maloletého k nej. Kolízny opatrovník nepovažoval
za daný dôvod k zmene priezviska vzhľadom na existujúce väzby s otcom. Poukázal na to, že ani
učiteľka v MŠ nezaznamenala problémy maloletého spojené s jeho priezviskom. Súčasným priezviskom
sa maloletý i predstavuje. Potrebu zmeny priezviska vníma kolízny opatrovník skôr na strane matky,
ktorej súčasný stav vadí. Za potrebné považoval kolízny opatrovník nariadené poradenstvo, pretože
dieťa je vťahované do problémov medzi rodičmi.

16. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 59 a nasl.
CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP.

17. Matka vo svojom odvolaní uplatnila viacero odvolacích dôvodov, tak po stránke procesnej ako aj
vecnej. Namietala, že vec prejednávajúca sudkyňa je sudkyňou pre veci exekučné a nie rodinné. Z
rozvrhu práce súdu prvej inštancie je však jednoznačne zrejmé, že vec prejednávajúca sudkyňa je aj
sudkyňou pre opatrovanskú agendu, teda pre rodinné veci. Predmetná vec jej bola pridelená plne v
súlade s rozvrhom práce súdu prvej inštancie, preto nie je matkou uvedený nedostatok v obsadení súdu
daný.

18. Rovnako nedôvodná je námietka, súvisiaca s postavením starého otca maloletého ako súdneho
exekútora, ktorú možno podľa obsahu uvedeného matkou v odvolaní považovať za námietku zaujatosti
sudcu. Sudca je vo veci zaujatý, a teda vylúčený z rozhodovania, pokiaľ jeho pomer k účastníkom, ich
zástupcom, či k veci neumožňuje, aby vo veci rozhodol objektívne a nestranne. K vylúčeniu sudcu z
prejednávania a rozhodovania veci môže dôjsť však len vtedy, keď jeho vzťah k veci, k účastníkom
alebo k ich zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodovať.
Nepostačuje teda akýkoľvek pomer k veci, účastníkom, či zástupcom, ale pomer takej intenzity, ktorá
už nestranné rozhodnutie neumožňuje, alebo sa objektívne javí, že nestranné rozhodnutie neumožňuje.
Samotná skutočnosť uvádzaná matkou o postavení starého otca maloletého ako súdneho exekútora má
nanajvýš za následok, že starý otec je so súdom prejednávajúcim vec v pracovnom kontakte. To však
samo o sebe neznamená vzťah s vec prejednávajúcou sudkyňou presahujúci rámec bežnej pracovnej
agendy, akým by bol napríklad vzťah priateľský, či rodinný. Preto matkou uvádzaný dôvod zaujatosti
nie je uplatnený opodstatnene, iný dôvod zaujatosti zo spisu nevyplýva, a tak je potrebné konštatovať,
že vec prejednávajúca sudkyňa nekonala vo veci ako zaujatá. Ani tento matkou vytýkaný nedostatok
rozhodnutia daný nebol.

19. Z hľadiska procesného matka ďalej namietala postup súdu pri výsluchu maloletého, ktorý súd vykonal
bez prítomnosti rodičov v materskej škole navštevovanej maloletým. Vzhľadom na vek maloletého
nebolo podľa matky možné tento výsluch vykonať bez prítomnosti rodiča , a tým, že sa tak stalo bol
tento úkon urobený v rozpore s právami dieťaťa. Výsluch maloletého dieťaťa súdom je vždy náročný
úkon a je potrebné pri ňom postupovať zvlášť citlivo. Spravidla nie je vhodná prítomnosť ďalších osôb a
výsluch dieťaťa súdom, pokiaľ je vykonávaný na pojednávaní, predstavuje zväčša dôvod pre vylúčenie
verejnosti v zmysle príslušných procesných ustanovení. Nevyhnutným pre dosiahnutie účelu výsluchu
maloletého dieťaťa je spravidla i jeho uskutočnenie bez prítomnosti rodičov, pretože dieťa má tendenciu
prispôsobovať svoju výpoveď očakávaniam rodičov. Neprítomnosť matky pri výsluchu maloletého súdom
preto nebola pochybením súdu prvej inštancie.
20. Pochybením súdu nebolo ani nepoučenie o možnosti získania bezplatnej právnej pomoci, keďže sa
jedná o mimosporové konanie, v ktorom má súd povinnosť zisťovať skutočný stav veci aj bez návrhu.
Súčasne v takomto konaní neprichádza do úvahy postavenie slabšej strany sporu, ktorého sa dovoláva
matka. Zo spisu nevyplýva ani nedostatok priestoru na vyjadrenie sa matky na pojednávaní, keď všetky
podstatné skutočnosti, na ktoré poukazuje aj v odvolaní uplatnila aj pred súdom prvej inštancie. Čo
sa týka námietky spojenia vecí a požiadavky každú prejednať samostatne, v tomto smere sa jedná o
spôsob vedenia konania, ktorý je vecou súdu a mal by byť vedený kritériom hospodárnosti a efektívnosti
konania, čo v danom prípade práve spojenie vecí zabezpečilo.

21. Ohľadom zverenia namietala matka zastupovanie maloletého zo strany otca, ktoré považovala za
nesprávne rozhodnutie z dôvodu nespôsobilosti otca na takéto úkony pre existenciu liečených závislostí
na jeho strane. Ako správne podotkol aj kolízny opatrovník, spôsobilosť otca na právne úkony nie je
žiadnym spôsobom obmedzená. Nie sú dané ani žiadne iné dôvody podľa § 28 Zákona o rodine, pre

ktoré by boli akýmkoľvek spôsobom obmedzené rodičovské práva otca, a preto nie je daný dôvod, aby
nemohol zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v rovnakom rozsahu ako matka.

22. V otázke výživného, kde matka namietala nesprávne určenie začiatku vyživovacej povinnosti
nenachádza odvolací súd dôvod hodný osobitného zreteľa vyžadovaný ust. § 77 ods. 1 veta
druhá Zákona o rodine preto, aby mohlo byť právo na výživné priznané aj za obdobie pred podaním
návrhu. Odvolací súd nenachádza prekážku, pre ktorú by matka objektívne nemohla žiadať výživné
na maloletého už od opustenia spoločnej domácnosti v 2/2014. Okolnosti, na ktoré matka poukazuje
spočívajúce v nariadení neodkladného opatrenia v 7/16 a podaní trestného oznámenia v 8/16 pre
neplnenie vyživovacej povinnosti spadajú časovo do obdobia po podaní návrhu, preto nemajú na
posúdenie priznania výživného za predchádzajúce obdobie vplyv. Rovnako na posúdenie obdobia, od
ktorého je právo na výživné priznané nemá vplyv ani samotná skutočnosť, že by si otec riadne neplnil
a ani neplní vyživovaciu povinnosť ako ani pomery rodičov otca. Tieto okolnosti sú skôr významné z
hľadiska posúdenia výšky výživného, ktorú matka nenamietala a nesprávnosť jej určenia nenachádza
ani odvolací súd.

23. Čo sa týka stretávania otca s maloletým, je zrejmé, že matka proti nemu principiálne výhrady nemá,
keď jeho rozsah žiada ponechať na dohode rodičov. Preto je neopodstatnená námietka neschopnosti
otca postarať sa o maloletého. Ponechať stretávania sa otca s maloletým na dohode rodičov je
však v danom prípade nedostatočné pre zásadné nezhody medzi rodičmi a komplikovaný spôsob ich
komunikácie. Súdom prvej inštancie prijatá úprava styku s maloletým bola preto správna.

24. Neopodstatnené je aj odvolanie voči rozhodnutiu o náhradnej osobnej starostlivosti, pretože
zastavením konania tento predmet konania úplne odpadol a nie je dôvod o ňom rozhodovať vecným
rozhodnutím o zamietnutí tohto návrhu, tak ako to požaduje matka. Účinky zastavujúceho i zamietavého
rozhodnutia sú napokon z pohľadu matky totožné.

25. Odvolací súd nenachádza dôvod ani pre zmenu rozhodnutia v časti o zamietnutí návrhu na zmenu
priezviska. V prvom rade je potrebné uviesť, že o priezvisku maloletého sa rodičia dohodli pri jeho
narodení. Nie je účelom právnej úpravy o zmene priezviska maloletého dieťaťa, aby sa priezvisko
menilo podľa aktuálnych preferencií ktoréhokoľvek rodiča. Naopak, zmena je možná iba výnimočne,
a to v zásade najmä v prípade vážneho nezáujmu rodiča o dieťa. V danom prípade však nebolo
preukázané, že by takýto nezáujem zo strany otca bol daný. Významný je aj vzťah jeho rodičov, najmä
starej matky k maloletému. Neopodstatnené sú námietky matky o komplikáciách maloletého daných
jeho priezviskom odlišným od matky. Celospoločenským zvyšovaním pomeru detí narodených mimo
manželstva sa odlišnosť priezviska dieťaťa a jedného z rodičov stáva natoľko frekventovanou, že tento
stav nepôsobí nijako výnimočne a neopodstatnené sú tak všetky námietky matky vychádzajúce z akejsi
abnormality tohto javu s dôsledkami pre postavenie maloletého v kolektíve detí, či v rodinnej interakcii
s matkou.

26. Neopodstatnené sú napokon námietky matky k nariadeniu dohľadu, o ktorom bolo rozhodnuté
neodkladným opatrením v priebehu konania, pretože toto rozhodnutie bolo napadnutým rozhodnutím
zrušené a nie je preto dôvod zaoberať sa viac správnosťou nariadenia dohľadu. Čo sa týka výchovného
opatrenia nariadeného napadnutým rozhodnutím, i keď ho matka nenamieta, možno konštatovať jeho
správnosť.

27. Vzhľadom na všetko uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 24. 1. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.