Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Patrícia Železníková

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoStarostlivosť o maloletých a Rozvod

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/479/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416202786
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1416202786.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej, v právnej veci manželky: Q. V., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. K. 6, XXX XX K., zastúpená Advokátskou kanceláriou Zahradnikova.SK
s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, proti manželovi: V. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. K. 6, XXX XX K., zastúpený JUDr. Vojtechom Kubalom, advokátom, so sídlom Vajnorská 8/A,
831 03 Bratislava, o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým
deťom: E. V., nar. XX.XX.XXXX a V. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom
práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie

manžela proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 29.06.2017, č.k. 13P/78/2016-125, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že otec je povinný platiť na maloletého
E. V., nar. XX.XX.XXXX, výživné v sume XXX eur mesačne a na maloletého V. V., nar. XX.XX.XXXX,
výživné v sume XXX eur mesačne, vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám ich matky počnúc
dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 29.06.2017, č.k. 13P/78/2016-125, na návrh manželky

rozviedol manželstvo Q. V., rod. C., nar. XX.XX.XXXX v K. a V. V., nar. XX.XX.XXXX v M., uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v K., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K. - A. M., vo zväzku C/XX, ročník
XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k
maloletým deťom E. V., nar. XX.XX.XXXX a V. V., nar. XX.XX.XXXX, vykonal ich zverením do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že okrem letných prázdnin budú maloleté deti od 18,00
hodiny piatku párneho kalendárneho týždňa do 18,00 hodiny piatku nepárneho kalendárneho týždňa v
starostlivosti matky a od 18,00 hodiny piatku nepárneho kalendárneho týždňa do 18,00 hodiny piatku

párneho kalendárneho týždňa v starostlivosti otca. Počas letných prázdnin v každom kalendárnom roku
budú maloleté deti od 10,00 hodiny 01.07. do 18,00 hodiny 14.07. a od 10,00 hodiny 01.08. do 18,00
hodiny 14.08. v starostlivosti otca a od 18,00 hodiny 14.07. do 18,00 hodiny 01.08. a od 18,00 hodiny
14.08. do najbližšieho piatku do 18,00 hodiny v párnom kalendárnom týždni v starostlivosti matky s
tým, že rodičia si maloleté deti v uvedené dni a hodiny prevezmú a odovzdajú od rodiča, ktorému končí
osobná starostlivosť pred jeho bytom. Vyslovil, že každý z rodičov má právo maloleté deti zastupovať
a spravovať ich majetok. Otcovi určil povinnosť platiť na každého maloletého výživné v sume XXX eur

mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku. O
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením § 23 ods. 1 a 2 veta prvá, §
24 ods. 2 a 3, § 25 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine majúc za
preukázané,žemanželstvoúčastníkovdlhodoboneplnísvojúčelafunkciezakotvenévZákoneorodine.

Skonštatoval, že manželia sa najmenej štyri roky nevedia dohodnúť na ďalšom spôsobe fungovania ich
vzťahu a rodiny a pravdepodobne tento spôsob života zapríčiňuje aj psychické problémy maloletého V.
S poukazom na záujem maloletých detí na čo najširšom kontakte s obidvomi rodičmi a s prihliadnutím
na odporúčanie psychológov zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov so
striedavou úpravou letných prázdnin. Uviedol, že rodičia by mali rešpektovať odporúčania psychológov

a správať sa voči sebe aj voči maloletým deťom tak, ako si to vyžaduje hlavne zdravotný stav maloletého
V.. Právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok ponechal obidvom rodičom. Zistil, že príjem
manželky (ďalej len matka) činí X.XXX eur netto mesačne a príjem manžela (ďalej len otec) X.XXX,XX
eur netto mesačne. Vychádzajúc zo zárobkových možností a schopností rodičov a mesačných výdavkov
maloletých detí, stredoškoláka E. a žiaka súkromnej základnej školy V., určil zo strany otca výživné po
XXX eur mesačne na každé z nich. Deklaroval, že rodičia majú približne rovnaký mesačný príjem a

každý z rodičov bude mať deti vo svojej osobnej starostlivosti vždy dva týždne v kalendárnom mesiaci.
O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p..

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku o výživnom podal prostredníctvom zvoleného
právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie otec. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutej časti zmeniť tak, že rodičia nebudú povinní platiť na výživu detí žiadnu sumu.
Uviedol,ževkonaníbolapreukázanápribližnerovnakávýškamesačnýchpríjmovrodičov,unehoX.XXX
eur a u matky X.XXX eur. Pretože im boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti, budú
mať obidvaja s nimi približne rovnaké výdavky. Zdôraznil, že dobrovoľne uhrádzal školné na maloletého
V., hradil splátky spoločnej hypotéky za spoločný byt a výdavky spojené s bývaním na spoločnej adrese.

Nevidel zákonný dôvod pre platenie sumy XXX eur mesačne do rúk matky za stavu, keď sa matka bez
reálneho zdôvodnenia odsťahovala zo spoločného bytu, za ktorý bude sám znášať poplatky a platiť
hypotéku. Tvrdil, že matke vznikol odsťahovaním sa zo spoločného bytu zbytočný výdavok za bývanie
v 2-izbovom byte. Platením uvedených výdavkov a výživného mu na jeho výživu a výživu detí zostane
cca XXX eur mesačne a matke s pripočítaním výživného cca X.XXX eur mesačne, čo považuje za

nespravodlivé.
4. Matka sa prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu k odvolaniu otca vyjadrila tak, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie považuje za správne napriek tomu, že nebolo vyhovené jej návrhu na určenie
výživného.Rozsudoksúduprvejinštancie navrhlaodvolacímsúdompotvrdiť.Nestotožnilasasdôvodmi
odvolania otca, keď zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov

podľa nej nie je zákonným dôvodom pre neurčenie výživného. Poprela správnosť tvrdenia otca o ich
približne rovnakých príjmoch poukazujúc na zjavnú chybu v písaní v rozsudku súdu prvej inštancie,
pretože z jej potvrdení o príjme vyplýva čistý mesačný zárobok X.XXX,XX eur. Rozdielnosť ich príjmov
považovala za dostatočný podklad pre určenie výživného. Poukázala na to, že otec sám predostrel svoj
úmysel v prípade neurčenia výživného na maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti platiť

maloletému V. školné v plnej výške XXX eur mesačne. V prípade určenia výživného na maloleté deti
zverené do striedavej osobnej starostlivosti otec navrhol, že bude na ne platiť sumu XXX eur mesačne
na V. a sumu XX až XXX eur mesačne na E.. Domnievala sa, že otec v priebehu konania účelovo znížil
svoj príjem, a že v jeho možnostiach a schopnostiach je dosahovať príjem vyšší. Za nelogické označila
vyjadrenie otca týkajúce sa jej odsťahovania zo spoločného bytu, ktoré bolo v záujme problematického

psychického stavu maloletého V., a ktoré obidvom maloletým deťom prospelo. Oddelené bývanie
manželov označila za prirodzený následok rozpadu vzťahu, preto náklady za prenájom bytu nemožno
považovať za zbytočný výdavok, keď v byte patriacom do ich BSM zostal bývať otec. Namietala obranu
otca platením hypotéky, ktorá bude súčasťou vysporiadania BSM.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, s
nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 a § 385 Civilného sporového poriadku (ďalej

len C.s.p.) so záverom čiastočnej opodstatnenosti odvolania otca.7. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý odvolaním otca len v časti
určenia výživného. Súd prvej inštancie v predmetnej veci vykonal potrebné dokazovanie, vec však
správne právne neposúdil a nevyvodil z nej správny právny záver.

8. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že aj v prípade zverenia maloletých detí do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov je povinnosťou obidvoch rodičov vyživovať maloleté deti v súlade s
ustanovením § 62 ods. 2 Zákona o rodine, t.j. podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Zároveň podľa ods. 2 cit. § majú maloleté deti právo podieľať sa na životnej úrovni obidvoch
rodičov. V danom prípade budú rodičia vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti v rovnakom

rozsahu striedaním v týždňových intervaloch. Vzhľadom na skutočnosť, že manželstvo rodičov bolo
ukončené rozvodom (v časti rozvodu nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť) a
následne bude ich spoločne nadobudnutý majetok predmetom vysporiadania vrátane spoločného bytu
a s ním spojeného finančného záväzku voči banke, nie je možné prihliadať na to, ktorým z rodičov
je aktuálne tento záväzok a v akej výške plnený. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu, možnosti a
schopnosti rodičov pre plnenie vyživovacej povinnosti nie sú totožné tak, ako to deklaroval súd prvej

inštancie, pretože priemerný mesačný čistý zárobok matky je cca o XXX eur nižší, než priemerný
mesačný čistý zárobok otca. Pokiaľ by zárobkové pomery rodičov boli rovnaké tak, ako to uviedol súd
prvej inštancie, bolo by právne správne rozhodnúť v súlade s ustanovením § 62 ods. 6 o neurčení
výživného. V dôsledku výrazného rozdielu medzi príjmovými pomermi rodičov však odvolací súd
považuje za dôvodné určiť otcovi povinnosť platiť výživné k rukám matky v záujme zachovania rovnakej

životnej úrovne maloletých detí počas výkonu osobnej starostlivosti matky aj otca. Preto nemôže
akceptovať odvolací návrh otca o neurčení výživného na maloleté deti pri výkone striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov. Zároveň sa odvolací súd nestotožňuje s výživným určeným súdom prvej
inštancie v sume XXX eur mesačne na každé z maloletých detí a za primerané výživné považuje
sumu XXX eur mesačne na každé maloleté dieťa ako určité dorovnanie finančnej možnosti matky

zachovať deťom v priebehu kalendárneho mesiaca rovnakú životnú úroveň v oboch rodičovských
domácnostiach. Rovnaká výška výživného na maloleté deti, medzi ktorými je až osemročný vekový
rozdiel, korešponduje zvýšeným výdajom mladšieho dieťaťa v súvislosti s jeho návštevou súkromnej
základnej školy. Okrem zmeny výšky výživného odvolací súd určil otcovi povinnosť platiť výživné od
právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva, nakoľko výrok rozsudku prvej inštancie vyvoláva

pochybnosť, či uvedená povinnosť otca nemá vzniknúť až nadobudnutím právoplatnosti rozsudku v časti
výživného. Keďže s konaním o rozvod manželstva je obligatórne spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode (§ 100 C.m.p.), povinnosť platiť výživné začína
dňom nadobudnutia právoplatnosti výroku rozsudku v časti o rozvode manželstva.

9. Odvolací súd, nepovažujúc rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti za vecne
správne, rozhodol o jeho zmene podľa § 388 C.s.p..

10. O trovách odvolacieho bolo konania rozhodnuté § 52 C.m.p..

11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Cs.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.