Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. september 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10C/94/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316204660
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316204660.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou Tomáš Kušníť, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava proti žalovanej W. F., W.. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, Q. o zaplatenie 249, 80 eur s
prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 11,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5% ročne zo sumy 11,62 eur od 26.6.2013 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú uhradiť mu sumu 249,80 eur s
príslušným úrokom z omeškania a na úhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca Slovak
Telekom a.s. na neho pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril dňa 14.11.2012 so žalovanou
zmluvu Č.. XXXXXXXXXZXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v

zmysle zákona o elektronických komunikáciách a na základe ktorej postupca poskytol žalovanej
telekomunikačné služby. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu
stanovenú v zmluve a v cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné
služby. Postupca postúpil žalobcovi pohľadávku na faktúre Č.. XXXXXXXXXX na sumu 78,43 eur so
splatnosťou 25.3.2013, faktúre Č.. XXXXXXXXXX na sumu 92,15 eur so splatnosťou dňa 25.4.2013,
faktúre Č.. XXXXXXXXXX na sumu 31,42 eur s o splatnosťou 25.6.2013, faktúre Č.. XXXXXXXXXX
na sumu 47,80 eur so splatnosťou 25.3.2014. Žalovaná ku dňu podania žaloby dlžnú sumu neuhradila.

Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania.

2. Spolu so žalobou predložil žalobca zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14.11.2012,
dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14.11.2012, všeobecné podmienky pre
poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., faktúru
zo dňa 8.6.2013, zo dňa 8.3.2014, zo dňa 8.3.2013, zo dňa 8.4.2013, zmluvu o postúpení pohľadávok
zo dňa 20.11.2014, prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014.

3. Žalovaná sa k žalobe a doručeným prílohám nevyjadrila. Na základe predložených listinných dôkazov
mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá dňa
14.11.2012 zmluva Č.. XXXXXXXXXZXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačnýchslužieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách a na základe ktorej postupca poskytol
žalovanej telekomunikačné služby. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné
služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté

telekomunikačnéslužby.PostupcapostúpilžalobcovipohľadávkunafaktúreČ..XXXXXXXXXXnasumu
78,43 eur so splatnosťou 25.3.2013, faktúre Č.. XXXXXXXXXX na sumu 92,15 eur so splatnosťou
dňa 25.4.2013, faktúre Č.. XXXXXXXXXX na sumu 31,42 eur s o splatnosťou 25.6.2013, faktúre Č..
XXXXXXXXXX na sumu 47,80 eur so splatnosťou 225.3.2014. Žalovaná ku dňu podania žaloby dlžnú
sumu neuhradila.

4. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciach zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

5.Podľaust.§52ods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvyoposkytovaní

verejnýchslužieb(ďalejlen„Občianskyzákonník“),spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

6. Podľa ust. § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

8. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

9. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou bola uzatvorená dňa 14.11.2012 zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení jej dodatku.
Táto zmluva je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou, a to vzhľadom na povahu účastníkov, kde

žalovaný je spotrebiteľom, ktorý zmluvu uzavrel na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými
zmluvnými podmienkami bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných
potrieb (čo vyplýva i z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre
nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu)
a právny predchodca žalobcu je podnikateľom v oblasti poskytovania verejných telekomunikačných

služieb.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 bola pohľadávka obchodnej spoločnosti Slovak
Telekom, a.s. postúpená na žalobcu, a preto súd nemá pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcu v tomto
spore.
Zo žaloby vyplýva, že žalovaná neuhradila faktúru Č.. XXXXXXXXX na sumu 78,43 eur so splatnosťou

23.3.2013 a taktiež faktúru Č.. XXXXXXXXXX na sumu 92,15 eur so splatnosťou dňa 25.4.2013. Žaloba
bola podaná na súd dňa 17.5.2016. Keďže v zmysle hore citovaných ustanovení zákona súd prihliada aj
na premlčanie, má súd za to, že suma 78,43 eur s dátumom splatnosti 23.3.2013 je premlčaná, pretože
všeobecná trojročná premlčacia lehota uplynula dňa 23.3.2016 a taktiež suma 92,15 eur so splatnosťou
25.4.2013 je premlčaná, pretože v tomto prípade premlčacia lehota uplynula dňa 25.4.2016. Preto v tejto

časti súd žalobu zamietol, pretože pohľadávka je premlčaná.

10. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vneprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

12. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

13. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Podľa ust. § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak si strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

15. Z bodu 2 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb vyplýva, že účastník sa zaväzuje,
že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke dodatku nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky, a
že sa nedopustí takého konania ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo
právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov
porušenia povinnosti zo strany účastníka. Účastník zároveň berie na vedomie, že v prípade porušenia

dojednania uvedeného v tomto bode je povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č.
1 dodatku.

16. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty. Právo na zaplatenie zmluvnej
pokuty odvodzoval z vyššie citovaného bodu 2 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb.

Táto zmluva, ako už súd konštatoval vyššie, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka.
Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a
opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s formulárovým obsahom
s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a

stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách,
spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho
alternatívoujeprijatie,respektíveodmietnutienávrhu.Prespotrebiteľskúzmluvujetedacharakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné
podmienky individuálne ovplyvniť. K základným princípom úpravy spotrebiteľských zmlúv je, že

nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, teda také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod
sankciou absolútnej neplatnosti takýchto podmienok. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v
spotrebiteľskýchzmluvách,SmernicaRady93/13onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,
si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym

zásahom štátu.
V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci
povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti
právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v
neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov

zmluvy.
V tejto veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou
pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka
zmluvy, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach oboch účastníkov.
Zmluvná pokuta uvedená v dodatku k zmluve vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej

povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej povinnosti.
Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o
zmluvnej pokute. Podstatné pre posúdenie je aj to, že zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti
zaväzuje spotrebiteľa k zaplateniu zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti, a nerozlišuje, kedy kprípadnému porušeniu povinnosti žalovaným došlo. Tak teda by bol spotrebiteľ povinný zaplatiť rovnakú
zmluvnú pokutu, ak by povinnosť porušil na začiatku doby viazanosti, ako aj tesne pred jej ukončením.
Spotrebiteľ je tak v oboch prípadoch viazaný rovnako vysokou zmluvnou pokutou, čo možno taktiež

zhodnotiť ako neprijateľné.
Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje za neprimerane vysokú
sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo.
Na základe vyššie uvedeného, preto súd zmluvné dojednanie obsiahnuté v dodatku k zmluve o
poskytovaní verejných služieb, ktorého obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty posúdil ako neprijateľnú

zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. To spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Zároveň toto zmluvné dojednanie
možno považovať za neplatné aj pre jeho neurčitosť ako už bolo uvedené vyššie (§ 37 Občianskeho
zákonníka). Preto neprichádza do úvahy ani aplikácia ust. § 545a Občianskeho zákonníka, v ktorom je
upravené moderačné právo súdu na zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu vo
výške 47,80 eur vyfaktúroval žalobca žalovanej faktúrou zo dňa 8.3.2014. Na základe vyššie uvedených

skutočností súd žalobu žalobcu v tejto časti zamietol. Z rovnakých dôvodov súd nepriznal žalobcovi ani
náhradu za poplatky a iné služby vo výške 16,50 eur, ktorú sumu si žalobca vyfaktúroval vo faktúre zo
dňa 8.6.2013. Z tejto faktúry ostáva suma 9,6694 + 20% DPH ako náklady za poskytnuté služby. Celkovo
to predstavuje sumu 11,62 eur. V tejto časti súd žalobe žalobcu vyhovej.

17. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.

18. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

19. Podľa ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

20. Faktúra Č.. XXXXXXXXXX na sumu 31,42 eur, z ktorej súd priznal žalobcovi sumu 11,62 eur bola
splatná dňa 25.6.2013. Keďže žalovaná túto sumu v stanovenej lehote neuhradila, súd priznal žalobcovi

úrok z omeškania z tejto sumy od 26.6.2013 t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti.

21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Žalobca si uplatnil zaplatenie sumy 249,80 eur. Súd priznal žalobcovi sumu 11,62 eur.. Podľa pomeru
úspechu bol úspech žalobcu vo výške 4,65% a úspech žalovanej vo výške 95,35%. Úspešnejšia bola

žalovaná, ktorej by patrila náhrada trov konania. Keďže žalovanej v konaní žiadne preukázateľné trovy
nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.