Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. september 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/138/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116202334
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3116202334.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s. r. o.,
so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava, IČO: 35 886 013, zast. Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska
kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanému: V. G., bytom K. O.
XXXX/XX, G., o zaplatenie 726,43 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Trenčín zo dňa 23. novembra 2016, č.k. 23C/57/2016-91, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáha proti
žalovanému zaplatenia sumy 726,43 eur s príslušenstvom.

2.Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žezvykonanéhodokazovaniamalpreukázané,žedňa09.03.2007
bola medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená
úverová zmluva, na základe ktorej predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo forme povoleného
prečerpania s výškou 30.000,-Sk, čím umožnil žalovanému čerpať úver tak, že realizoval jeho príkazy
na prevod a výbery v hotovosti aj v prípade, keď neexistovala pohľadávka žalovaného voči predchodcovi

žalobcu z účtu žalovaného. Táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko bola uzavretá medzi
predchodcom žalobcu, ktorý pri uzatváraní zmluvy poskytoval služby ako podnikateľ (§ 2 ods. 1 psím
a) zákona č. 634/1992 Zb., teda mal postavenie predávajúceho a žalovaným, ktorý ju využíval pre
svoju osobnú potrebu, teda mal postavenie spotrebiteľa podľa (§ 2 ods. 1 psím b) zákona č. 634/1992
Zb.). Odstúpením od zmluvy zo strany predchodcu žalobcu bola zmluva od začiatku zrušená, nakoľko
iné dojednanie sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa - žalovaného tým, že mu zakladá

povinnosť vrátiť viac než rozdiel toho, čo účastníci jeden od druhého dostali, vrátane úrokov. Vzhľadom
na odstúpenie od zmluvy, kedy zmluva bola zrušená od počiatku vzniklo medzi účastníkmi bezdôvodné
obohatenia, pričom v jeho dôsledku boli účastníci povinní vydať si vzájomne to, čo dostali (§ 457 OZ).
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. bol súd povinný prihliadať, aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania a to aj vtedy, ak
by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd teda musel z úradnej povinnosti

preskúmať,čiuplatnenéprávoprotižalovanémuakospotrebiteľoviniejepremlčané.Vprejedávanejveci
vzniklo medzi účastníkmi bezdôvodného obohatenia titulom zrušenia zmluvy, t.j. plnením z právneho
dôvodu, ktorý dopadol (§ 451 ods. 2 OZ), preto je potrebné na premlčanie aplikovať ustanovenie § 107
ods. 1 OZ. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začala plynúť od okamihu, keď mal oprávnený k
dispozícii všetky skutkové informácie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa obohatil. Tieto
informácie mal k dispozícii hneď po doručení odstúpenia žalovanému, t.j. najneskôr 31.03.2013, nakoľko

v tomto mesiaci už žalovanému účtoval úroky z omeškania v dôsledku nevrátenia istiny, požadovanej
na základe odstúpenia. Premlčacia doba plynula bez prerušenia a uplynula najneskôr dňa 01.04.2015,no žalobca svoje právo uplatnil na súde až dňa 11.02.2016, t.j. po uplynutí dvojročnej premlčacej
doby. Z uvedených dôvodov, keďže uplatnené právo je v celom rozsahu premlčané, pričom premlčaním
hlavného záväzku sa premlčujú aj záväzky akcesorické, t.j. aj úroky (napr. rozhodnutie NS SR sp.

zn. 4Cdo/222/2005), súd žalobu zamietol. Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa §
255 ods. 1 CSP. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 726,43 eur s príslušenstvom, pričom súd
rozsudkom žalobu zamietol v celosti. V konaní bol plne úspešný žalovaný a preto mu patrí vo vzťahu k
žalobcovi náhrada trov konania. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu
nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu alternatívne,
aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň si
uplatnil náhradu trov konania. Poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci pohľadávka nespĺňa
náležitosti bezdôvodného obohatenia vymenovaného ustanovením § 451 ods. 2 OZ. Poukázal na

ustanovenie § 2 ods. 1, 2; § 6 ods. 1; § 7 ods. 1 Zákona o bankách, kedy dňom vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru, teda dňa 11.02.2013 bol žalovaný povinný uhradiť celú pohľadávku, ktorá
vznikla zo zmluvy. Na základe tohto je potom zrejmé, že nejde o prípad bezdôvodného obohatenia
žalobcu, z toho dôvodu nie je možné použiť ustanovenie § 107 OZ o premlčaní. Žalobca poukazuje
na tú skutočnosť, že v čase, keď Slovenská sporiteľňa odstúpila od zmluvy, teda v roku 2013 sa

na predmetný vzťah vzťahovali ustanovenia zák. č 513/1991 Zb., teda Obchodného zákonníka, ktorý
upravuje premlčanie v štvorročnej premlčacej dobe. Odstúpenie od zmluvy zo dňa 11.02.2013 zastavilo
žalovanému poskytnutie ďalšieho povoleného prečerpania a bola vyhlásená mimoriadna splatnosť
poskytnutého povoleného prečerpania. Žalobca vyslovil názor, že úkony je potrebné posudzovať
nielen podľa názvu, ale podstatný je aj jeho obsah, podľa ktorého Slovenská sporiteľňa odstúpila od

ďalšieho poskytovania povoleného prečerpania a vyhlásila mimoriadnu splatnosť a vyzvala žalovaného
na úhradu jeho záväzkov. Povinnosť odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká a nemení sa na
pohľadávku z bezdôvodného obohatenia. V opačnom prípade by sa veriteľ využijúc oprávnenie dané
mu zákonom, ktoré je dôsledkom porušenia povinnosť dlžníka dostal do horšieho postavenia, ako mal
pred porušením povinnosti dlžníka, čo by bola situácia anomálna a neprijateľná. Všetky právne vzťahy

vyslovene neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodných podmienok,
Všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi
predpismi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky. Podľa
vyššie uvedeného je nepochybné, že odstúpením od zmluvy Slovenská sporiteľňa vyhlásila mimoriadnu
splatnosť, teda žalovanému vznikla povinnosť uhradiť do 7 dní dlžnú sumu. Je zrejmé, že týmto

dokumentom bola vyhlásená splatnosť úveru a zanikol úverový vzťah medzi Slovenskou sporiteľňou a
žalovaným.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania. Podľa § 385 ods. 1 CSP dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie z týchto dôvodov.

6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne konštatoval, že právny vzťah medzi účastníkmi
konaniajevzťahomspotrebiteľskýmasprihliadnutímnaustanovenie§5bzák.250/2007Z.z.jepotrebné
ex offo posudzovať otázku premlčania nároku uplatňovaného v tomto konaní.

7. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na tom skutkovom základe, že právny

predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy, v zmysle ktorého právneho úkonu odo dňa odstúpenia od
zmluvy je potrebné počítať dvojročnú premlčaciu lehotu v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 OZ v spojení
s § 451 ods. 1, 2 OZ.

8. Faktom je, že súd prvej inštancie správne v prejednávanej veci použil na posudzovanie daného

právneho inštitútu ustanovenia Občianskeho zákonníka, kedy z ustanovení § 48 ods. 2 OZ vyplýva, že
zmluva sa po odstúpení ruší ex tunc, teda od začiatku, pokiaľ si účastníci nedohodnú inak. Slovenská
sporiteľňa si teda mala byť vedomá toho, že pokiaľ sa rozhodne pre odstúpenie od zmluvy, dôjde k
jej zrušeniu. Keďže účinky odstúpenia od zmluvy v zmysle ustanovenia Občianskeho zákonníka platiaex tunc, teda spätne, ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva sa od začiatku ruší v súlade s § 457 OZ.
Ak bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný druhému vrátiť všetko, čo podľa nej dostal.
Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy, teda povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo

plnením z takejto zmluvy nadobudli ako výslovne stanovuje ust. § 457 OZ, ktorá je špeciálnou úpravou
bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve.

9. Pokiaľ teda mal súd prvej inštancie v úmysle založiť svoje zamietavé rozhodnutie na tom skutkovom
základe, že právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy bez riadneho skutkového základu, zároveň

stanovil počiatok plynutia premlčacej doby, teda od dňa 31.03.2013.

10. V spise súdu prvej inštancie sa síce nachádza listina označená ako Odstúpenie od zmluvy zo
dňa 11.02.2013, avšak v spise sa nenachádza žiaden dôkaz o tom, kedy toto odstúpenie od zmluvy
bolo zaslané zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému, prípadne, kedy sa dostal do jeho
dispozičnej sféry. Za týchto okolností je potom záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k počiatku plynutia

premlčacej doby predčasný, pretože žiaden dôkaz o tom, od ktorého momentu začala plynúť pre žalobcu
premlčacia doba, sa nenachádza.

11. Vo vzťahu k použitiu ust. Občianskeho zákonníka, ďalej odvolací súd dodáva, že v tomto smere
súd prvej inštancie správne ex offo prihliadol na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, pretože z

ust. § 52 ods. 2 tretej vety OZ vyplýva, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva a to aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok NS SR sp. zn.
3Ncdo/14/2014).

12. S prihliadnutím na tú skutočnosť, že v spise súdu prvej inštancie sa nenachádza žiaden dôkaz o
tom, odkedy začala plynúť premlčacia doba, bolo nutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vyzve žalobcu na doloženie
dokladu preukazujúceho, ktorým dňom bolo odoslané odstúpenie od zmluvy zo strany jeho právneho
predchodcu.Zároveňsaajsúdprvejinštancievyporiadasnámietkamižalobcuvovzťahukobsahulistiny

Odstúpenie od zmluvy a spoplatnenia, ktorý stotožňuje s momentom dňom vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti o úvere, s prihliadnutím na ust. príslušného zákona o bankách a následne vo veci opätovne
rozhodne s prihliadnutím na unesenie, resp. neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu.

13. Preto dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).