Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. november 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/91/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010731
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816010731.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci obžalovaného A. W., pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 158 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 15. novembra 2017 prejednal odvolanie
obžalovaného A. W. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. marca 2017, sp.zn.
2T/183/2016, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného A. W. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. marca 2017, sp.zn. 2T/183/2016 bol obžalovaný
A. W. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. na skutkovom základe,
že dňa 28.06.2016 od 22.10 hod. v meste Prievidza pri spoločnosti „B.“ pri vychádzaní z parkoviska s
motorovým vozidlom značky Renault Laguna, evidenčné číslo A. na hlavnú cestu III/1779 nerešpektoval

dopravnú značku „Daj prednosť v jazde“, vošiel s týmto vozidlom do jazdnej dráhy motorovému vozidlu
značky Škoda Fabia, evidenčné číslo A., ktoré viedol ako vodič V. Y. po hlavnej ceste, smerom z obce
O. U. do Prievidze, čím porušil ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č.8/2009Z.z. o cestnej premávke a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho došlo medzi nimi k dopravnej nehode, pri ktorej
spolujazdkyňa vo vozidle Škoda Fabia M. C. utrpela zranenia- pomliaždenie hlavy, zlomeninu dolného
konca pravej vretennej kosti, zlomeninu piateho rebra vľavo, pomliaždenie a podkožný výron ľavého

stehna, ktoré ju obmedzovali v obvyklom spôsobe života 5 týždňov.

Za tento trestný čin bol obžalovaný A. W. podľa § 158 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. odsúdený
na trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 13 mesiacov. Zároveň
mu okresný súd podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti

riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol
obžalovaný odvolaním pre nesprávnosť výroku o vine a treste prostredníctvom svojho zvoleného
obhajcu. Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že naďalej zotrváva na svojom
stanovisku, že príčinou dopravnej nehody bolo konanie vodiča V. Y., ktoré spočívalo z jeho strany v
hrubom porušení pravidiel cestnej premávky, a to konkrétne v tom, že prekročil najvyššiu povolenú

rýchlosť. Poukázal na to, že pokiaľ by vodič V. Y. išiel povolenou rýchlosťou, to znamená najviac
50 km/hod, mohol dopravnej nehode zabrániť. Obhajca ďalej poukázal na uznesenie NS ČR zo dňa
20.10.2004, sp.zn. 5Tdo/1173/2007, v ktorom Najvyšší súd SR pri posudzovaní, podľa názoru obhajoby
identického prípadu (rozdiel spočíva len v tom, že obžaloba v uvedenej veci, ktorú posudzoval NS
ČR, bola podaná na toho, kto rýchlosť prekročil pri vedení motocykla na hlavnej ceste) uviedol, že v
situácii, keď z vedľajšej cesty vytvorí iný účastník cestnej premávky prekážku, tak zásadnou príčinou

vzniku dopravnej nehody je konanie vodiča idúceho po hlavnej ceste, ktorý hrubým spôsobom poruší
pravidlá cestnej premávky tým, že značne prekročí najvyššiu povolenú rýchlosť. Ďalej uviedol, že vpredmetnom trestnom konaní sa jednoznačne preukázalo, že vodič osobného motorového vozidla V.
Y., idúci po hlavnej ceste potom, čo vošiel do obce Prievidza, išiel rýchlosťou 70-80 km/hod., pričom
z výpovede znalca na hlavnom pojednávaní jednoznačne vyplynulo, že vodič Y. začal reagovať na

vzniknutúdopravnúsituáciulen2,2sekundypredvznikomdopravnejnehody,čopodľaznalcavprepočte
na metre znamená, že začal reagovať na vzniknutú dopravnú situáciu len 40 metrov pred miestom
vzniku dopravnej nehody. Podľa názoru obhajoby, skutočnosť, ktorú potvrdil znalec, ktorá spočíva v tom,
že vodič motorového vozidla V. Y., idúci po rovnej hlavnej ceste s dobrými svetelnými podmienkami,
reagoval na vzniknutú stojacu prekážku len 40 metrov od miesta, kde došlo k zrážke, je skutočnosť tak

závažného charakteru, že obhajoba tvrdí, že podľa jej názoru je namieste záver, že obžalovaný v tejto
veci mal byť vodič motorového vozidla Škoda Fabia V. Y., a nie vodič motorového vozidla Renault U.
A. W.. Keďže v trestnom konaní platí obžalovacia zásada, neostáva obžalovanému A. W. nič iné, len
tvrdiť, že je nevinný, a že žiada oslobodiť spod obžaloby. Za podstatné považuje obhajoba zdôrazniť
aj to, že vodič motorového vozidla Škoda Fabia V. Y. sa snažil vo svojich výpovediach z prípravného
konania ako aj vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní skreslovať ním vnímanú dopravnú situáciu

a to minimálne v tej časti svojich výpovedí, kde tvrdí, že: „keď sme vchádzali do Prievidze, na tom
mieste kde sa to stalo vybehlo spoza zastávky auto a nedalo nám proste prednosť, aj keď sme boli
na hlavnej ceste“. Jedná sa o citát výpovede svedka Y. z hlavného pojednávania zo dňa 20.03.2017.
Takéto videnie dopravnej situácie pred vznikom dopravnej nehody je podľa názoru obhajoby ním účelovo
skreslované, nakoľko aj jeho spolujazdkyňa v motorovom vozidle svedkyňa M. C. niekoľkokrát vo svojej

výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 20.03.2017 uviedla, že: „len si pamätám, že nad nami bol taký
nadjazd, po ľavej strane bolo bývalé Yazaki a pamätám si, že približne 50 metrov pred nami stále na
ceste v našom pruhu auto“. Obhajca obžalovaného ďalej uviedol, že vodič motorového vozidla Škoda
Fabia V. Y. teda musel vidieť stojacu prekážku, na ktorú nereagoval, resp. na ňu reagoval len 2,2
sekundy pred vznikom dopravnej nehody. V tomto kontexte je potom konštatovanie znalca uvedené v

jeho znaleckom posudku v odpovedi na otázku č. 3 o to jednoznačnejšie. Znalec v tejto odpovedi uviedol
prekročenie maximálne dovolenej rýchlosti vodiča Y., čo je v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej
nehody, nakoľko ak by vodič Y. jazdil dovolenou rýchlosťou do 50 km/hod., mal by možnosť vozidlo
pred miestom stretu, zastaviť. Obhajca obžalovaného zdôraznil, že aj v tejto odpovedi znalec vychádzal
zo skutočnosti, ktorú tvrdil svedok Y., t.j. že mu vozidlo obžalovaného vošlo do jeho jazdného pruhu,

tvrdenie ktoré je nepravdivé, resp. účelové. Taktiež obžalovaný uviedol, že odôvodnenie napadnutého
rozsudku okresného súdu, že prvotnou príčinou vzniku dopravnej nehody je to, že vodič motorového
vozidla Renault Laguna nedal prednosť v jazde a preto je dôvodné obžalovaného uznať za vinného,
je zdôvodnenie, ktoré zjednodušene hodnotí vzniknutú dopravnú situáciu. Rozhodujúce podľa názoru
obhajoby je to, aby súd pri rozhodovaní o vine rešpektoval závery znalca o technických príčinách vzniku

dopravnej nehody, a aby správne vyhodnotil právnou úvahou, ktorá z dvoch technických príčin, je v
príčinnej súvislosti so vzniknutým následkom. V tomto smere má obhajoba taký názor, že z trestno-
právneho hľadiska konanie obžalovaného nie je zásadnou príčinou vzniku nehody a jej následku,
nakoľko zásadnou príčinou vzniknutého následku bolo hrubé porušenie pravidiel cestnej premávky
vodičommotorovéhovozidlaŠkodaFabiasvedkaY.,ktorýpokiaľbyišielpovolenourýchlosťou,bymohol

dopravnej nehode zabrániť. Obžalovaný z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa
§ 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol vo veci rozsudkom, ktorým bude obžalovaný spod obžaloby podľa §
285 písm. c/ Tr. por. oslobodený, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Prokurátor krajskej prokuratúry sa do konania verejného zasadnutia krajského súdu k odvolaniu

obžalovaného bližšie písomne nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť, nakoľko považuje napadnutý rozsudok za zákonný.

Obhajca obžalovaného a obžalovaný A. W. na verejnom zasadnutí navrhli, aby odvolací súd alternatívne
rozhodol a podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu,
aby ju po doplnení dokazovania v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Dôvod pre uplatnenie
tohto alternatívneho petitu spočíva v okolnostiach, na ktoré obhajoba poukázala už v pôvodnom
odvolaní zo dňa 31.3.2017. Poukázal na zmenu výpovede svedkyne M. C. na hlavnom pojednávaní

dňa 20.03.2017 v porovnaní s jej výpoveďou z prípravného konania v podstatnej časti tak, že pokiaľ v
prípravnom konaní uvádzala, že obžalovaný vošiel svojim vozidlom do jazdnej dráhy svedka Y., tak na
hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedla a zotrvala na tom, že obžalovaný W. stál svojím vozidlom v
jazdnom pruhu svedka Y., čo ona videla vo vzdialenosti 30, 40 respektíve 50 metrov. Uvedená zmenavo výpovedi svedkyne M. C. je podľa názoru obhajoby tak závažného charakteru, že má podstatný
význam aj pre znalecké posúdenie znalca L.. G. B., pretože tento pri formulovaní záveru znaleckého
posudku, kde posudzoval príčiny vzniku dopravnej nehody, mal k dispozícii výpoveď svedkyne C. z

prípravného konania. Vzhľadom na uvedené má obhajoba za to, že je potrebné, aby sa znalec L.. G.
B. s výpoveďou svedkyne M. C. z hlavného pojednávania zo dňa 20.03.2017 oboznámil a aby svoje
odpovede na položené otázky formuloval nanovo, berúc do úvahy výpoveď svedkyne M. C. z hlavného
pojednávania. Z uvedených dôvodov obhajoba navrhla alternatívny petit, v ktorom požiadala napadnutý
rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu za účelom doplnenia dokazovania a na

nové rozhodnutie veci.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom
bolo predložené dňa 11. augusta 2017, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal
vo veci verejné zasadnutie dňa 15. novembra 2017, preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
A. W. nie je dôvodné. Odvolací súd nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym

spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto
správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne
oprel o výpoveď obžalovaného A. W., o výpoveď znalca L.. G. B., Y.., o výpovede svedkov M. C., V. Y., S.
S., o výpoveď svedka H. B., ktorá bola za súhlasu obžalovaného a prokurátora na hlavnom pojednávaní

prečítaná, ako aj o listinné dôkazy, a to znaleckých posudkov vypracovaných v predmetnej trestnej veci
a oboznámením sa s relevantnými listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu, na ktoré v napadnutom
rozsudku podrobne poukázal. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne
správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje
závery o uznaní obžalovaného A. W. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák.,

pretože inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa
zákona. Porušenie ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov je podľa ustálenej súdnej praxe potrebné považovať za porušenie dôležitej povinnosti uloženej
podľa zákona. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania, a to
spôsobom, ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené na

zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožnil.

Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, tak toto smeruje najmä do iného hodnotenia dôkazov ako
ich vyhodnotil okresný súd. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku, v ktorom okresný súd správne vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a

svoj záver o uznaní viny obžalovaného A. W. dostatočne zdôvodnil. Odvolací súd sa so zisteniami a
závermi okresného súdu stotožnil, preto v uvedených smeroch v celom rozsahu odkazuje na písomné
zdôvodnenie napadnutého rozsudku, pričom hodnotenie jednotlivých dôkazov by bolo len opakovaním
záverov okresného súdu. Okresný súd správne a náležite zistil skutkový stav veci, pričom sa správne
vysporiadal i s obhajobnými tvrdeniami obžalovaného.

K námietke obžalovaného ohľadne zmeny výpovede svedkyne M. C. z prípravného konania na hlavnom
pojednávaní okresného súdu dňa 20.03.2017 a v súvislosti s tým potreby doplnenia dokazovania
znaleckým skúmaním je potrebné uviesť, že okresný súd správne odstraňoval rozpory vo výpovedi
svedkyne M. C. z prípravného konania a z hlavného pojednávania okresného súdu, ktorá na hlavnom

pojednávaní dňa 20.03.2017 uviedla, že ona vo výpovedi z prípravného konania nepovedala, že vozidlo
zastavilo, povedala, že vozidlo stálo a pripúšťa, že tá vzdialenosť mohla byť 30, 40, 50 metrov. Svedkyňa
zopakovala, že to vozidlo na vozovke videla stáť, v pohybe ho nevidela. Zároveň uviedla, že cestnú
premávku sledoval taxikár, ona sa pozerala na taxikára ktorému hovorila. Keď prišiel taxikár, sadla dotaxíka, taxikárovi začala hovoriť kam má ísť. Rozprávala mu tiež, že sa chce ešte niekde zastaviť. V
tom, keď išli pod nejakým nadjazdom, 50 metrov pred nimi stálo na ceste v ich jazdnom pruhu auto.
Krajský súd rovnako ako okresný súd považuje za pochopiteľné a logické, že svedkyňa M. C. nemohla

popísať priebeh celej dopravnej situácie, keďže počas jazdy vo vozidle taxikára V. Y. sa s ním počas
jazdy rozprávala a počas rozprávania sa pozerala na taxikára, a teda len čiastočne pozorovala cestnú
premávku. Sama vo svojej výpovedi potvrdila, že cestnú premávku sledoval taxikár. Svedok V. Y. ako
taxikár vo svojej výpovedi uviedol, že keď prichádzal na miesto dopravnej nehody, obžalovaný vybehol
s autom spoza zastávky a nedal mu prednosť v jazde. Videl, že vozidlo obžalovaného sa pohybovalo

dopredu, potom zastalo a videl, že vozidlo obžalovaného urobilo pohyb aj dozadu. Výpoveď svedka V.
Y. v tomto smere korešponduje s výpoveďou svedka S., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že na začiatku
videl obžalovaného ako išiel do auta, potom videl auto obžalovaného pomaly prichádzať ku ceste a
videl ho ako vychádza z parkoviska. Svedok S. potvrdil, že vozidlo obžalovaného sa pred dopravnou
nehodou pohybovalo z parkoviska ku ceste. Zároveň potvrdil, že si nevšimol, či pred dopravnou nehodou
prechádzalo okolo v smere od Prievidze do O. U. nejaké vozidlo. Vzhľadom na tieto skutkové zistenia

nemožno uvedenú námietku obžalovaného považovať za opodstatnenú. Okresný súd správne dospel k
záveru,žeprvotnoupríčinouvznikukolíznejsituácieadopravnejnehodybolaskutočnosť,žeobžalovaný
nedal prednosť v jazde vozidlu Škoda Fabia, vošiel do vozovky, na čo musel vodič vozidla Škoda
Fabia reagovať prudkým brzdením a tiež zmenou smeru jazdy. Taktiež konanie obžalovaného nebolo
správne, keď v danej situácii neukončil odbočovací manéver z priestoru parkoviska smerom doľava, čo

predpokladal vodič vozidla Škoda Fabia, tento predpokladajúc takéto konanie obžalovaného, mal snahu
vyhnúť sa stretu s obžalovaným tým, že tohto minie po pravej strane, v priestore z ktorého obžalovaný
vychádzal.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení

konania obžalovaného A. W. ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., pričom svoje
závery v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom
odôvodnil. Odvolací súd dospel preto nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým
právnym záverom ako okresný súd. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na podrobné a vecne
správne odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu

konania obžalovaného, s ktorými sa stotožnil.

Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a
právnej kvalifikácie konania, postupoval v súlade so zákonom pri ukladaní trestu obžalovanému A. W.,
pri určení druhu a výmery trestu.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle §
34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené

v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného
prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri
ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 4 Tr. zák.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu v súlade s ustanovením § 38 ods. 2 Tr. zák. na strane

obžalovaného správne nezistil ani jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák. a taktiež správne
ani jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák.

Trest odňatia slobody uložený obžalovanému vo výmere 3 mesiace, ktorý mu bol podmienečne odložený
so skúšobnou dobou v trvaní 13 mesiacov aj podľa záveru odvolacieho súdu zodpovedá všetkým

zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje
všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu i zistené
pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej
prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením
morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Rovnako tak vecne správny je výrok napadnutého rozsudku o treste zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na samej dolnej zákonnej hranici vo výmere 12 mesiacov, ktorý okresný súd
uložil v súlade s ustanovením § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák.Krajský súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je dostatočne jasný, zrozumiteľný,
dostatočne zdôvodnený a majúci v celom rozsahu oporu v zákone.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky
obžalovaného za opodstatnené, nezistil dôvody na zrušenie, prípadne zmenu napadnutého rozsudku na
podklade jeho odvolania, a preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.