Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. máj 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/397/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313206463
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4313206463.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s. r. o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanej: V. M., nar.
XX. XX. XXXX, bytom M., Q. K. XX/XX, o zaplatenie 390 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 4. apríla 2016, č.k. 9C/299/2013-70, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Levice (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 v zmysle § 12 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 4. apríla 2016,
č. k. 9C/299/2013-70 návrh (ďalej len „žaloba“ v zmysle § 131 CSP) zamietol.

1.2. Konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 390 eur od
20.12.2010 do zaplatenia zastavil.

1.3. Odporkyni (ďalej len „žalovanej“ v zmysle § 60 CSP) nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie vo veci právne odôvodnil podľa § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 4 písm. k/ a l/,
Občianskeho zákonníka, podľa § 2 písm. b/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len Zákon
o spotrebiteľských úveroch, podľa čl. článku I § 10, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17 ods. 1, 2 zákona

č.191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon zmenkový
a šekový“) a podľa bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

3.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal prvoinštančný súd na to, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu dňa 28. 03. 2013, postúpeným na tunajší súd dňa 08. 04. 2013, domáhal uplatnenia pohľadávky
podľačlánku4ods.1NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007,ktorýmsaustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je

nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 24. 11. 2009 na zmenkovú sumu
390 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 20. 12. 2010.
Zdôraznil, že indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“.3.2. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu, a preto
žiadal, aby súd vo veci rozhodol a zaviazal odporkyňu na zaplatenie zmenkovej sumy 390 eur so

zmenkovým úrokom 0,25% denne, so 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy, zmenkovú odmenu a
náhradu trov konania.

4. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 31. 07. 2013 č.k. 6Ncb/148/2013-19 rozhodol, že na konanie
je príslušný Okresný súd Levice.

5.1. Pri doručovaní vyššie uvedeného uznesenia súd zistil, že odporkyňa sa zdržiava na neznámej
adrese, v dôsledku čoho bolo vykonané šetrenie, avšak bez úspechu, a preto súd uznesením zo dňa
22. 07. 2014 č.k. 9C/299/2013-46 ustanovil žalovanej na ochranu jej záujmov opatrovníčku, ako aj jej
doručil tlačivo podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a vyzval žalovanú na
odpoveď k návrhu.

5.2. Podaním zo dňa 21. 12. 2015 zobral žalobca žalobu v časti uplatneného zmenkového úroku vo
výške 0,19% denne späť, preto súd s poukazom na ustanovenie § 96 ods.1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej „OSP“) vzhľadom k vyššie uvedenému dispozičnému úkonu žalobcu rozhodol o
čiastočnom zastavení konania z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom, ktorý tak učinil ešte

než začalo pojednávanie, a preto súd pripustil čiastočné späťvzatie žaloby v rozsahu zmenkového úroku
vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne.

5.3. Predmetom konania zostalo zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 390 eur, zmenkový úrok vo výške
0,06 % denne, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy, zmenková odmena a náhrada trov konania.

6.1.Vychádzajúc zo žaloby súd prvej inštancie mal za to, že na prebiehajúce konania sa aplikuje
Nariadenie, ktoré je právnym predpisom EÚ s priamym účinkom. Cieľom Nariadenia je zjednodušenie,
urýchlenie cezhraničných konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zníženie nákladov a zaručenie
rovnakých podmienok pre veriteľov a dlžníkov (ods. 7 a 8 preambuly nariadenia). Pri postupe podľa

nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho konania,
a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré
je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia (ods. 9 preambuly a článok 9). Uplatňuje sa v občianskych
a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch, bez ohľadu na povahu súdu, ak celková hodnota
nároku bez navýšenia o úroky, náklady a výdavky nepresahuje čiastku 2000 eur v čase doručenia

žalobného formulára na súd (článok 2 ods. 1). Nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské
spory, v ktorých spotrebiteľ môže byť účastníkom na strane navrhovateľa alebo odporcu.

6.2. Z článku 4 odseku 4 nariadenia vyplýva, že ak sa súd domnieva, že informácie, ktoré poskytol
žalobca, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak formulár návrhu nie je správne vyplnený,

a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá žalobcovi
možnosť formulár návrhu doplniť alebo opraviť alebo predložiť určené doplňujúce informácie alebo
doklady, alebo vziať návrh späť, a to v lehote, ktorú určí. Ak dospeje súd k záveru, že nárok je
zjavne neopodstatnený alebo návrh je neprípustný alebo ak žalobca formulár návrhu v určenej lehote
nedoplnil alebo neopravil, súd žalobu zamietne (neopodstatnenosť nároku alebo neprípustnosť návrhu

sa posudzujú podľa vnútroštátneho práva - odsek 13 preambuly nariadenia). Z článku 19 nariadenia
vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

6.3. Poukázal na to, že vo vzťahu k aplikácii Nariadenia možno konštatovať, že toto nekladie žiadne

prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne
princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností
súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov.
Z Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity
žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o

neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4. Z procesného hľadiska teda
k návrhu môže súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k akémukoľvek inému návrhu
uplatnenému v konaní pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej
náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadenéhopojednávania, nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje
za potrebné. Nariadenie je procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni postupovať s
rešpektovaním vyššej súdnej ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania. Úvaha týkajúca

sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvnená povahou
použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje
súd ex offo, nie je Nariadením nijako vylúčená.

7.1. Keďže ide o drobný spor v zmysle § 200ea OSP, súd predmetnú vec rozhodol bez nariadenia

pojednávania podľa § 115a ods. 2 OSP a rozsudok verejne vyhlásil podľa § 156 ods. 1 OSP dňa 04.
04. 2016.

7.2. Vychádzal pritom z toho, že žalobca je oboznámený s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky,vyjadrenývzjednocujúcomstanoviskuzodňa20.10.2015,akoajsoskutočnosťou,žesúdysa
oboznamujú zo zmluvami o úver a posudzujú predmetné veci v zmysle občianskych a spotrebiteľských

právnych predpisov. Navyše, žalobca sa pojednávaní nezúčastňuje, a preto súd mal za to, že týmto
konaním nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

8.1. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predloženými navrhovateľom, ako
aj zaobstaranými súdom a zistil tento skutkový a právny stav.

8.2. Dňa 24. 11. 2009 uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ s žalovanou na predtlačenom formulári
zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 300 eur a
žalovaná sa zaviazala zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o poplatok vo výške 231 eur, spolu 531 eur v
9 mesačných splátkach po 59 eur počnúc dňom 22. 12. 2009. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky

z úveru, ani RPMN, priemerná RPMN. Žalovaná podpisom v osobitnom rámčeku formulára zmluvy o
úvere potvrdila prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve o úvere v ten istý deň.

8.3. Zo zmenky vystavenej žalovanou dňa 24. 11. 2009 na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., vyplýva, že do
zmenky bola vpísaná suma 390 eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 20. 12. 2010. Zmenka bola

splatná pri predložení (vistazmenka) s doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. V pravom hornom rohu zmenky sa v rámčeku nachádza číslo zmluvy XXXXXXXXX.
Zároveň zo zmenky vyplýva, že bola prevedená rubopisom na žalobcu.

8.4. Z exekučného spisu Okresného súdu Levice pod sp. zn. 2Er/12/2012 súd zistil, že žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia bola zamietnutá. Proti tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie a
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

9.1. V bode 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky
v znení: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto

úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky
zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na
zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný
okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok,

alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať
zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

9.2. Vzhľadom na citovaný bod 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení
zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu
údajov o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o
úvere a na zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere súd dospel k záveru,
že zmenka predložená žalobcom bola žalovanou vystavená ako zabezpečovacia zmenka k zmluve

o úvere č.609400035 a bola vystavená v súlade s bodom 14 všeobecných podmienok poskytnutia
úveru ako blankozmenka. Zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy bol do zmenky
doplnený dodatočne, o čom svedčí aj iný spôsob vyplnenia týchto údajov (technickými prostriedkami).
Vo všeobecnosti môže mať zmenka vystavená dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy resp. pri prevzatíúveru buď uhradzovaciu alebo zabezpečovaciu funkciu. V danom prípade, keďže ide o spotrebiteľský
úver, je však uhradzovacia funkcia vylúčená vzhľadom na výslovný zákaz splnenia dlhu zmenkou alebo
šekomustanovenýv§4ods.6Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,narozdielodzabezpečovacejfunkcie

zmenky, ktorá bola v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi zakázaná až s účinnosťou od 01. 01. 2011.

9.3. S poukazom na uvedené súd zmenku predloženú žalobcom, ktorá bola nesporne vystavená v
súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru žalovanej, považoval len za zabezpečovaciu zmenku,
nie za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na uhradenie dlhu odporcu. Keďže predmetom konania

je teda nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej žalvoanou pôvodne vo forme
blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., zo zmluvy o úvere, súd v
prvom rade skúmal platnosť zmluvy.

9.4. Ustálil, že zmluva o úvere č. 609400035 je spotrebiteľskou zmluvou. K uvedenému záveru dospel
s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, ako aj skutočnosť, že ide o predtlačenú formulárovú

(typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť jej obsah. Okrem toho bol toho názoru,
že v danom prípade sa jedná aj o spotrebiteľský úver upravený Zákonom o spotrebiteľských úveroch,
a to i vzhľadom na účel zamestnania uvedený v zmluve, nakoľko tento nebol preukázaný. Rovnako tak
súd vylúčil aplikáciu § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že
finančné prostriedky boli veriteľom dlžníkovi fakticky odovzdané a prevzaté pri podpise zmluvy, teda

sa jedná o zmluvu o pôžičke. Konštatoval, že aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka nebráni ani
skutočnosť, ak by zmluva bola uzatvorená ako absolútny obchod, pretože aj napriek tomu je potrebné
aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka; nezanedbateľnou skutočnosťou je, že v
danomprípadeideozmluvuospotrebiteľskomúvere,vktorejvšakabsentujeúdajoročnejpercentuálnej
miere nákladov (RPMN) a o priemernej RPMN. Ich neuvedenie má za následok, že úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatku.

10.1. Po preskúmaní celej zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel
súd k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích

prostriedkoch (spísanie notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca, uzatvorenie záložnej
zmluvy prostredníctvom splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné pokuty, blankozmenka) a zároveň
je celá zmluva a všeobecné podmienky koncipované výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky
len povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa.

10.2. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých
ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom. Skutočnosť, že sa zmluva
prieči dobrým mravom, spôsobuje jej absolútnu neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Z
toho dôvodu nemohlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere
vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia

úveru, z čoho vyplýva, že ak aj zmenka bola vyplnená, nevzniklo remitentovi právo na jej vyplnenie a
tiež nie je možné na základe takto vyplnenej zmenky úspešne sa domáhať akýchkoľvek práv.

10.3. Okrem toho aj v prípade, ak by zmluva o úvere bola platná, právo na vyplnenie blankozmenky
nemohlo vzniknúť, nakoľko dohoda o vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia

úverunebolasožalovanouindividuálnedohodnutá,apretopredstavujeneprijateľnúzmluvnúpodmienku
a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná. Na uvedenom nemení nič ani
skutočnosť, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere použitie zmenky pri spotrebiteľských úveroch nebolo
vylúčené. V danom prípade bolo potrebné vychádzať z § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého zmluvná podmienka je neprijateľná, ak za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa

domáhať sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy (úrok 0,25 % denne) ako sankcie
spojenej s nesplnením záväzku. Rovnako tak rigídna aplikácia § 17 zákona č. 191/1950 Zb. v
znení účinnom do 23. 12. 2015 by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri následnom možnom
domáhaní sa ochrany svojich práv, a preto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm.
l) Občianskeho zákonníka. Prijatím zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku preniesol dodávateľ

povinnosť niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa. S poukazom na uvedené súd ustálil, že celá dohoda
o vypĺňacom práve blankozmeniek je neplatná, a preto nemohlo vzniknúť pôvodnému remitentovi právo
na vyplnenie blankozmenky, a teda blankozmenka sa vôbec nestala zmenkou a pôvodný remitent nemal
práva a povinnosti zo zmenky, preto ich ani nemohol indosamentom previesť na žalobcu.10.4. V kontexte s vyššie uvedeným je výkon práva žalobcu v rozpore s dobrými mravmi podľa §
3 Občianskeho zákonníka, ako aj so Zákonom o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do 31.

12. 2010, pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v
posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6, 7 Zákona
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2010.

10.5. Neopomenuteľnou je i skutočnosť, že predloženú zmenku veriteľ nemohol podľa § 4 ods. 6

Zákona o spotrebiteľských úveroch prijať ani ako zabezpečovací inštitút, pretože zmenka bola vyplnená
podstatne vyššou zmenkovou sumou než pripúšťa uvedené ustanovenie zákona. Veriteľ smel podľa
zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne
vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s

predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
V tomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku,
napriek výslovnému zákazu, prijal a následne ju previedol na žalobcu, teda bola vystavená v rozpore
s vnútroštátnym právnym poriadkom. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že v priebehu konania

došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu a to práve v časti zmenkového úroku 0,19% denne, ktorý bol
v rozpore s dobrými mravmi.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru nielen o neplatnosti zmluvy o úvere,
ale aj o neplatnosti dohody o vypĺňacom práve a taktiež o nemožnosti predloženia zmenky ako

zabezpečovacieho inštitútu, preto ani žalobca, ktorý zmenku nadobudol rubopisom, nemohol sa na
základe nej domáhať vyplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom, a preto súd žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol.

12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnej

žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní jej trovy nevznikli a ani ich nežiadala. Čo sa
týkalo späťvzatia, súd mal za to, že aj v zastavujúcej časti bola úspešná žalovaná, avšak zastavenie sa
týkalo príslušenstva, z ktorého jej samostatne trovy konania nevznikli.

13. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti podal žalobca v zákonnej lehote

odvolaním žalobca, domáhajúc sa zmeny napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd žalobe o
uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 28,22 eura bez DPH za podané odvolanie a 8,58 eura bez DPH režijný paušál.

14.1. V dôvodoch svojho odvolania odvolateľ konštatoval, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14.2. Poukázal na to, že prvoinštančný súd oprel svoje rozhodnutie o znenie úverovej zmluvy a

Všeobecných podmienok poskytnutia úveru k zmluve, resp. uvádza, že „ z predložených listinných
dokladov je evidentné...“, avšak neuvádza, ktorá sporová strana listinné doklady v konaní predložila,
alebo či súd sám zabezpečil tieto doklady bez návrhu sporových strán. Podľa § 120 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj ako „OSP“) dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou
zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie

dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb.,
dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme obsahu zmenky zo strany
žalovanej neboli vznesené námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie
ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.

14.3. V danej veci preto súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a
jej príslušenstva len z predloženej zmenky. V danom konaní súd svoj postup vôbec nezdôvodnil.
Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovanámohla v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobila,
musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu

na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa.
Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala,
svojím konaním ju prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval okruh dotazovaných skutočností v tom
smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd
nevykonalžiadnedokazovanienadrámecnavrhnutýchdôkazovvprospechuplatnenejpohľadávky,teda

neobjektívne podporil žalovaného v tomto konaní.

14.4. Prvoinštančný súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných
skutočností. Za nesporné považoval to, že žalovaná so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., uzatvorila
zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou
a že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti však neboli

tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania,
ktoré si sám navrhol. Žalovaná, ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje
spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje rozhodnutie
založil na týchto nesporných skutočnostiach, toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za
následok jeho nesprávnosť. Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych

právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov práva Európskej
únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie
je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené.

14.5. Prvoinštančný súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. 191/1950
Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu a vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok,
čo je neprípustné. Žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom
konanínemôžečiniťžalovaná,týmmenejtakmôžečiniťsámsúd.Vtejtosúvislostipoukázalnarozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. V danom prípade
následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením
ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov,
súdprihliadolnaskutočnostiadôkazy,naktorénebolomožnéprihliadnuť,pretoženemalibyťvsporovom
konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu

Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000. Vzhľadom na úplnú samostatnosť,
oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa
Zákona spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje.

15. Odvolateľ ďalej argumentoval, že zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané

náležitosti,atedaideoplatnúzmenku,tedajehonárokjetakvcelomrozsahudôvodný.Nazáveruviedol,
že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťa, aby na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia
vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek
zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o

vyplňovacom práve. Zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení,
pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany veriteľa.
Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť
neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek.

16.Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

17. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej aj
ako „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na

podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) ,po zistení, že spĺňa náležitosti odvolania v zmysle §
363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSPa contrario )
za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcunie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vo výroku vecne správny potvrdil.
18.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18.2. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

19.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19.2. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

20. Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku,
na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd
uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a tým aj preskúmateľné.

21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že v danej veci
predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej
republike,ktorýsisvojeprávovyplývajúcezozmenkyuplatňujepredsúdomSlovenskejrepublikyvrámci
európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho

parlamentuaRady(ES)č.861/2007,vktoromsažalobcadomáhalodžalovanéhozaplateniazmenkovej
sumy 390 eur spolu s príslušenstvom, zmenkovej odmeny a náhrady trov konania. Podľa predloženého
návrhu je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná,
pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od zaplatenia“. Zmenka bola indosantom predložená na zaplatenie, lebo vystaviteľ doposiaľ zmenkovú

sumu neuhradil. Článok 4 nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia
konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti.

22. Odvolací súd zastáva názor, že cieľom nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov
potrebnýchprerozhodnutievoveci,aleumožniťimvyužívanietechnickýchainýchprostriedkovvzáujme

toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku
4 nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné
prostriedky než príslušné tlačivá a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi. Z
čl. 8 a 9 tohto nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za

potrebné. Zjednodušená forma konania podľa nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z čl. 19 nariadenia.

23. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho
námietkyboliprejavomsnahyonepripustenieakéhokoľveksúdnehoprieskumuokolnostívznikuzmenky
a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu, spochybňujúcou
postup súdu pri skúmaní kauzy pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná
zmenka zabezpečenie a pri vykonávaní dôkazov, nestotožňuje. Súdny dvor EÚ totiž vo viacerých

rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (počnúc C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial,
C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich
musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich
súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný

súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ. Odvolací súd z uvedených
dôvodov považuje odvolanie žalobcu, podľa ktorého nariadenie samo o sebe predstavuje prekážku pre
vykonanie ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok za nedôvodné.24. Podľa § 17 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len „ZZŠ“), kto je žalovaný zo
zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi
alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

25. Podľa § 495 OZ platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne
vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.

26. Z § 17 ZZŠ nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo, takže toto ustanovenie pripúšťa
i taký výklad, že ich skúmať možno. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo
alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Čl. 7 ods. 3
nariadenianaopakhovorí,žesúdvprípadepasivityžalovanéholen„vydározsudok“,nehovorí,žežalobe
musí vyhovieť.

27. Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku do 31.
12. 2010, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkoualebošekom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia

je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

28. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby ex offo
skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, podľa ktorého bolo potrebné pri
rozhodovaní o uplatnenom nároku vychádzať výlučne z predloženej zmenky, predstavujúcej samostatný

abstraktný záväzok neakcesorickej povahy.

29. V slovenskom právnom poriadku navyše platí ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré
ukladáorgánurozhodujúcemuonárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaťajbeznávrhunanámietky
spotrebiteľa. Opäť teleologickým výkladom uvedeného ustanovenia možno dospieť k záveru, že z neho

vyplýva aj právo skúmať, či vôbec ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, inak by toto ustanovenie nemalo
zmysel. Z tejto povinnosti nie je vyňaté ani konanie podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktoré v čl. 19 odkazuje na národné procesné právo a hmotné právo neupravuje vôbec.
Ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. rieši aj problém, že § 53 ods. 1 druhej vety Obč. zák. ustanovuje,
že zákaz neprijateľných podmienok sa v podstate nevzťahuje na hlavný predmet plnenia (v prípade

úverovej zmluvy úver) a primeranosti ceny (teda sadzbu úrokov, na čo sa v praxi veľmi často zabúda).
Ustanovenie § 17 ZZŠ vykladané vo svetle judikatúry SD EÚ by totiž opodstatnilo len ex offo skúmanie
iných podmienok (zmluvných pokút, sankcií, podmienok zosplatnenia, a pod.), nie však úrokovej sadzby
resp. odplaty za úver (ktorá je pri Pohotovosti, s.r.o. neraz skoro 100 %). Ustanovenie § 5b zák. č.
250/2007 Z. z. však oprávňuje súd aj na ex offo skúmanie týchto podmienok.

30. Zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa menil a doplnil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony expressis verbis zaviedol
povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so
spotrebiteľom. Nový Civilný sporový poriadok upravuje spory s ochranou slabšej strany /spotrebiteľ/

ako aj nové konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach ako nový typ konania. Jeho
zavedenie je odôvodnené implementáciou smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/22/ES z
23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov. Zmyslom tohto konania
je vysloviť neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách alebo určiť obchodnú
praktiku za nekalú mimo rámca všeobecného sporu medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Abstraktná

kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok však prebieha mimo rámca konkrétneho konania, na
podnet špecificky legitimovaných subjektov (§ 302 CSP) a so špecifickými účinkami tohto rozsudku (§
306 CSP).31.Vtejtosúvislostijepotrebnéuviesť,žeust.§5aods.1zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa
a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov zakazuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej

zmluvy zmenkou. Bez povinností žalobcu v súdnom konaní predložiť skutočnosti a dôkazy ohľadne
vlastného vzťahu ako aj bez výslovnej povinnosti súdu ex offo prihliadať na ochranu spotrebiteľa, nie je
možné poskytnúť reálnu ochranu spotrebiteľovi.

32. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a

správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru síce používanie zmeniek
v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 tejto smernice jednoznačne členské štáty
môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú
ochranu spotrebiteľa. Hlavným rizikovým prvkom potom v danej veci je z pohľadu ochrany spotrebiteľa
abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal
na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a

skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

33. Vychádzajúc z exekučného spisu v prejednávanom prípade predložená zmenka má svoj základ v
dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho
predchodcu žalobcu spojených so spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť

spotrebiteľského vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvej inštancie správne skúmal
charakter tohto vzťahu. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom
štádiu konania a v každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej
veci o spotrebiteľský právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy
spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa.

34. Aj v tomto konaní bol súd povinný z úradnej moci skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a to
bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo zmenky. Z činnosti súdu je pritom známe, že
pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., v prospech ktorého žalovaná zmenku vystavila,
a ktorý predmetnú zmenku od žalovanej prijal, sa zaoberá aj poskytovaním spotrebiteľských úverov a je

taktiež vedený v registri veriteľov a podregistri iných veriteľov, ktorý vedie Národná banka Slovenska ako
iná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské/iné úvery. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere bola obsiahnutá v Zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorý v ust. § 2 písm.
a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme.

35. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom.

36. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv
je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu

zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a tiež považuje
predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku spĺňa, pričom
súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaný nemohol ovplyvniť,
lebo boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý žalovanému za

účelom výkonu podnikania. V prípade pochybnosti účelu poskytnutia spotrebiteľského úveru, a teda
dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ, resp. jeho
právny nástupca.

37. Súd mal , bez ohľadu na to, že ide o konanie podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

(ES) č. 861/200, zisťovať aj samotný obsah zmluvy, ktorá bola podkladom pre vystavenie zmenky, a
na tento účel postupom súladným s procesným predpisom vykonať ďalšie dôkazy, najmä oboznámením
sa so samotnou zmluvou o úvere ako aj s obsahom exekučného konania pre vymoženie pohľadávky
pôvodného veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ak takéto konanie bolo vedené.38. V čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a/ a b/ a v § 4
ods. 6 zák. č. 285/2001 Z. z. cit. zák. v znení účinnom do 31. 12. 2010 obsahovala zákaz plniť dlh

zmenkou. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského
úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne
vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30%
istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
V tomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku,
napriek výslovnému zákazu, prijal a následne ju previedol na žalobcu.

39. Zmenka bola teda vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore s právom
Európskej únie. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto

cenného papiera, bolo zhoršené postavenie žalovaného. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje
právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a
preto na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.
Na takomto závere nič nemení ani skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava platná do 31. 12. 2010
umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, pretože keďže zmenkové právo ako také

v súdnom konaní znevýhodňuje žalovanú ako zmenkového dlžníka, a keďže podľa článku 7 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna
právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských
vzťahoch, je nepoužiteľná.

40. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že z takejto zmenky nemohol vzniknúť platný
zmenkový záväzok, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania strán sporu potvrdil, pričom v ďalšom odkazuje
na rozsah a samotný obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods.
2 CSP).

41. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej
preukázateľne žiadne odvolacie trovy nevznikli.

42. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba,

jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).