Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. december 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117214196
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5117214196.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobcu: B.
štátny občan SR, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD,
so sídlom Májova 1582, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému v 1/ rade: C. 2/ rade: J.,
3/ rade: B. vzd., ako neznámi vlastníci, všetci zastúpení zo zákona Slovenským pozemkovým fondom,
so sídlom ul. Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 173 353 45, v konaní o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1/ až 3/ rade k nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX,. parcela E KN číslo XXXX, orná pôda o výmere 456 m2, nachádzajúca sa
v katastrálnom území C. a toto vyporiadava tak, že nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva
žalobcu v podiele 1/1.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť:

- žalovanému v 1/ rade primeranú náhradu 228 eur,
- žalovanému v 2/ rade primeranú náhradu 228 eur,
- žalovanému v 3/ rade primeranú náhradu 136,80 eur,

a to na účet Slovenského pozemkového fondu IBAN: A.2, VS: XXXXXXXX, a to všetko v lehote do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 13.04.2017, na Okresnom súde Žilina doručenou dňa 19.04.2017,

domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaných v 1/ až 3/ rade
k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území C. parc. č. E
KN č. XXXX orná pôda o výmere 456 m2 pod K. v podiele XX/XX, č.o činí XXX,X. m2. Uviedol, že
žalovaní v 1/ až 3/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi ako neznámi spoluvlastníci, ktorých zastupuje
Slovenský pozemkový fond. Vychádzajúc z cien obvyklých v mieste a lokalite tejto nehnuteľnosti, ako
aj z vyjadrenia k cene nehnuteľnosti od realitno-obchodnej agentúry Pegis s.r.o., a tiež vyjadrenia obce

Kysucký Lieskovec k cene nehnuteľností bol žalobca ochotný ustupujúcim spoluvlastníkom vyplatiť 3
eur za 1 m2. Žalovanému v 1/ rade pod B1 v podiele 5/30, 76 m2 x 3 eur, bol ochotný vyplatiť primeranú
náhradu 228 eur, žalovanému v 2/ rade pod B3 v podiele 5/30, 76 m2 x 3 eur primeranú náhradu 228
eur a žalovanému v 3/ rade vzd. pod B4 v podiele 3/30, 46 m2 x 3 eur primeranú náhradu 136,80 eur.
Žiadal prikázať predmetnú nehnuteľnosť do jeho výučného vlastníctva v podiele 1/1. Trovy konania si
neuplatnil.2. Slovenský pozemkový fond (ďalej len SPF) ako zástupca neznámych vlastníkov žalovaných v 1/ až
3/ rade, ktorému bola žaloba doručená dňa 07.09.2017 (č.l. 18 rub spisu), sa k žalobe v súdom určenej
lehote písomne nevyjadril.

3. Vo veci súd nariadil pojednávanie na deň 04.12.2017. Na pojednávanie sa dostavil len právny
zástupca žalobcu, ktorý sa pridržiaval argumentácie v žalobe. SPF sa na pojednávanie nedostavil, hoci
mal doručenie predvolania vykázané riadne a včas (č.l. 22 spisu). SPF svoju neúčasť neospravedlnil, ani
nežiadal o odročenie pojednávania. Súd vec prejednal, vykonal dokazovanie a rozhodol vo veci samej.

4. Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

5. Súd z listu vlastníctva č. XXXX . k. ú. C. zistil, že ako podieloví spoluvlastníci E KN parc. č. XXXX . o
výmere 456 m2 orná pôda sú vedení žalovaní v 1/ až 3/ rade C. podiele 5/30, J. v podiele 5/30, Ján C.
vzd. v podiele 3/30 a žalobca B., SR v podiele 17/30 eur (č.l. 4 spisu).

6. Podľa potvrdenia obce C. zo dňa 28.03.2017 (č.l. 5 spisu) žalovaní v 1/ až 3/ rade nie sú evidovaní v
evidencii obyvateľov obce C.. Žalovaní v 1/ až 3/ rade sú pre obec osoby neznáme.

7. Súd sa oboznámil aj s vyjadrením k cene nehnuteľnosti realitno-obchodnou agentúrou Pegis s.r.o.

zo dňa 28.03.2017 a vyjadrením k cene nehnuteľnosti Obce Kysucký Lieskovec zo dňa 29.03.2017, z
ktorých vyplýva cena predmetnej nehnuteľnosti 2 až 3 eur/m2 (č.l. 6-7 spisu).

Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len

medzi manželmi.

Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

8. V konaní mal súd preukázané, že žalovaní v 1/ až 3/ rade sú v evidencii katastra nehnuteľností vedení
ako neznámi spoluvlastníci, ktorí sú uvedení len menom bez iných identifikačných údajov, pri ktorých
nie je možné zistiť či skutočne žijú, ich prípadných právnych nástupcov, miesto pobytu a podobne.

Podľa § 34 ods. 14 z. 330/1991 Zb. pozemkový fond zastupuje štát a neznámych vlastníkov v konaniach
pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedených v osobitnom predpise, podielov
spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a poľnohospodárskych pozemkov, ktorých vlastník nie je
známy.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných
predpisov s pozemkami podľa písm. b/ s nezisteným vlastníkom a podľa písm. c/ ktorých vlastníctvo
nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore
popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak.

Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi
verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c).

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1

vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. fond prijíma aj náhrady za vyvlastnenie pozemkov uvedených
v § 16 ods. 1 písm. b) a c) cit. zák..9. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd konal so Slovenským pozemkovým fondom
ako zástupcom neznámych vlastníkov (žalovaní v 1/ až 3/ rade), ktorý nakladá s predmetnými

pozemkami podľa § 16 ods. 1 písm. b/ zák. č. 180/1995 Z.z..

10. Vo vzťahu k právnemu vzťahu žalovaných v 1/ až 3/ rade súd konštatuje, že vychádzal z
domnienky, že sa jedná o pozemok s neznámym vlastníkom, ktorého zo zákona zastupuje Slovenský
pozemkový fond, ktorý v prípade zistenia vlastníka poskytne vlastníkovi náhradu. Súd vo všeobecnosti

konštatuje, že nemôže trvať na tom, aby bezpodmienečne preukazoval existenciu, pobyt, či právnych
nástupcov neznámych vlastníkov žalobca, keď takúto skutočnosť nedokázal zistiť a evidovať štát, resp.
samospráva.

11. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem
absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o

zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci
vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku
podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo
veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť
o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie,

ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť.
Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto
právneho vzťahu.

12. Keďže v prejednávanom prípade dohoda medzi stranami sporu (spoluvlastníkmi) nie je možná,

nakoľko žalovaní v 1/ až 3/ rade sú neznámi vlastníci, k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva môže
dôjsť výhradne na základe rozhodnutia súdu.

13. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať

súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje.

14. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec

patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo
jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť
so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu.

15. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí

pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s
navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo
v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.

16. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).

17. V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci
podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

18. Vykonaným dokazovaním mal súd v danej veci preukázané, že reálne rozdelenie spoločnej veci v
danom prípade nie je, vzhľadom na neznámych vlastníkov, možné.19. Ak nie je rozdelenie veci v danom prípade dobre možné, súd posudzoval ďalší spôsob zrušenia a
vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie vecí jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za
primeranú náhradu.

20. V súdenej veci dospel súd k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti.

21. V konaní bolo nesporné, že v danom prípade ide podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom

je pozemok orná pôda, existencia, pobyt, či právni nástupcovia žalovaných v 1/ až 3/ rade nie je
známy, teda ide o pozemok s nezisteným vlastníkom a s takýmto pozemkom nakladá pozemkový fond.
Zástupca žalovaných v 1/ až 3/ rade (SPF) ako strana sporu zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva a jeho prikázanie do výlučného vlastníctva žalobcu s vyplatením primeranej náhrady
žalovaným v 1/ až 3/ rade nenamietal, čo vyplýva, zo skutočnosti, že po doručení žaloby a výzvy na
vyjadrenie k nej SPF absolútne nereagoval a nedostavil sa ani na vytýčený termín pojednávania. Súd

mal tak za to, že pri svojom rozhodnutí môže vychádzať so skutkových tvrdení žalobcu uvedených v
žalobe, keďže ich SPF po doručení žaloby a výzvy na vyjadrenie k nej nenamietal a zároveň o nich
súd nemal dôvodné a závažné pochybnosti. Súd z vykonaného dokazovania nezistil ani dôvody hodné
osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej povahy,
že ponechá spoluvlastnícky stav nezmenený, keď v konaní zostalo nesporné, že žalobca má záujem na

majetkovom vysporiadaní pozemkov z dôvodu ich dlhodobého využívania.

22. S poukazom na uvedené nesporné zistenia súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo
strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti E KN parc. č. 2072 a prikázal túto nehnuteľnosť do výlučného
vlastníctva žalobcu v podiele 1/1, tak ako žalobca navrhol žalobou.

23. Čo sa týka primeranej náhrady za pozemok, ani k tejto SPF po doručení žaloby a výzvy na
vyjadrenie k nej nezaujal stanovisko. Žalobca v žalobnom návrhu navrhol primeranú náhradu 3 eur/m2,
ktorá zodpovedá cene obdobných pozemkov v extraviláne U.. Iná cena nebola v konaní preukázaná.
Vychádzajúc z uvedeného súd určil výšku náhrady žalovaným v 1/ až 3/ rade podľa výšky ich

spoluvlastníckych podielov k celkovej hodnote pozemku, a teda túto náhradu vyčíslil žalovanému v 1/
rade 228 eur, žalovanému v 2/ rade 228 eur, žalovanému v 3/ rade 136,80 eur. Vyčíslenú náhradu
ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom k označenej nehnuteľnosti ako neznámym vlastníkom je
povinný žalobca zaplatiť na účet Slovenského pozemkového fondu do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia, číslo účtu IBAN SK: XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, variabilný symbol XXXXXXXX.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, avšak nárok na náhradu trov konania si neuplatnil,
preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.